Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_104P-141-2025.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Subarea
104P/141/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská 5053/13, Piešťany, IČO 30794536, dieťa rodičov - matka A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F., a otca C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. X. XXXXXX XXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Katarína Galová, advokátka, so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 16.12.2025 bol súdu doručený návrh otca vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec navrhuje, aby súd dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej nasledovne: mal. dcéra sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky; otec je oprávnený stýkať sa s mal. dcérou: každý pondelok, stredu, štvrtok a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú nedeľu od 09.00 hod. do 13.00 hod., miestom prevzatia a odovzdania mal. dcéry je bydlisko matky.
2. V návrhu vo veci samej navrhovateľ uviedol, že otec a matka boli partnermi. Z ich vzťahu sa dňa 24.08.2024 narodila mal. A. B.. Otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére. Matka má okrem mal. dcéry vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom (synom) z predchádzajúceho partnerského (manželského) vzťahu.
3. Ďalej otec uvádzal, že účastníci v čase trvania cca 3 ročného partnerského vzťahu bývali v spoločnej domácnosti v nájomnom obecnom byte vo Vrbovom, ktorý mala a naďalej má matka prenajatý od mesta Vrbové a v ktorom býva s troma deťmi. Vzťah rodičov ako partnerov bol ukončený niekedy v marci 2024, kedy bol otec doslova „vyhodený“ matkou z domácnosti. Matka otcovi nadávala, dala mu facku, porozhadzovala mu osobné veci po byte. Otec doposiaľ nepozná skutočný dôvod rozpadu partnerstva. Naproti skutočnému spôsobu „odídenia“ otca z domácnosti, matka sa na verejnosti vyjadruje, že to bol otec, ktorý dobrovoľne odišiel a sa na matku a dieťa „vykašľal“.
4. Po „vyhodení“ otca z domácnosti nastal u matky „skrat, nevyspytateľnosť v správaní“, ktorá odmietala otcovi umožňovať styk s mal. dcérou. Otec bol v realizovaní styku s dcérou vystavený neistote a striedajúcim sa náladám matky. Otec požiadal o právnu pomoc advokátku a matku vyzval na uzatvorenie rodičovskej dohody. Právna zástupkyňa (PZ) otca zaslala matke návrh na uzatvorenie rodičovskej dohody, na ktorý reagovala matka emailom zo dňa 25.06.2025, v ktorom ponúkla otcovi viac ako jednu hodinu stretávania sa s dcérou denne a cez víkend viac ako 2 hodiny. Postoj matky otec uvítal a bol rád, že mu matka umožní častejšie stretávanie sa s mal. dcérou. Dovtedy však matka otcovi odmietala
mal. dcéru odovzdávať na styk. Následne sa situácia vo výkone rodičovských práv a povinností na určitú dobu upokojila.
5. Otec sa stretával s mal. dcérou každý pracovný deň okrem utorka na 2 hodiny; cez víkend v sobotu od 09.00 hod. 11.00 hod. (2 hodiny) a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. (3 hodiny). Stretávania otca sa s dcérou prebiehali tak, že si otec dcéru vyzdvihol u matky a absolvoval s ňou prechádzky, alebo sa hrali na ihrisku alebo aj v domácnosti otca (ktorý sa odsťahoval k svojim rodičom), domácnosť ktorá je vzdialená cca 500 m od domácnosti matky. Tým bol zabezpečený styk dcéry aj s jej starými rodičmi zo strany otca. Nevyspytateľné a meniace sa nálady matky sa však naďalej objavovali a sťažovali a sťažujú nerušený výkon styku otca s dcérou. Napríklad sa stalo, že otec oznámil matke, že nebude môcť byť s dcérou, pretože absolvuje víkend na pretekoch v rybárstve, ktoré otec už dlhé roky pravidelne absolvuje (čo bolo matke dobre známe). Z tejto udalosti urobila matka „problém“ a vyjadrila sa otcovi, aby sa tam utopil. Matka opäť nejaký čas svojvoľne neumožňovala otcovi styk s dcérou a až po nejakom čase sa styk otca s dcérou navrátil do bežného režimu.
6. Navrhovateľ ako dôvody nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že je zo strany matky obmedzovaný v styku s dcérou a je vystavený právnej neistote vo výkone svojich rodičovských práv, čoho dôsledkom je narúšanie rodičovskej väzby medzi otcom a dcérou. Takýmto správaním matka zasahuje i do práva dieťaťa na obidvoch rodičov. Konanie matky je nestabilné a svojvoľné. Svojvôľa matky spočíva i v tom, že matka na jednej strane vytýka otcovi že je „hodinový“ otec, ale v situáciách, keď otec žiada matku, aby bol s dcérou dlhšie, matka nesúhlasí. Otec spomenie jednu z viacerých situácii, keď otec žiadal matku, aby bol s dcérou dlhšie z dôvodu účasti otca s dcérou na oslave 60. narodenín krstnej matky otca (rozvíjanie širších rodinných väzieb). Matka najskôr súhlasila a keď sa blížil termín styku otca s dcérou, matka požadovala od otca 50,- eur, aby jej uhradil nedoplatok za elektriku. Pritom otec pravidelne hradí matke výživné vo výške 200,- eur a nad rámec tohto výživného zakupuje podľa požiadaviek matky pre dcéru i potraviny, plienky, oblečenie, a pod. Otec napokon matke poslal peniaze na nedoplatok, aby si zabezpečil nerušený výkon svojich rodičovských práv.
7. Otec tiež namietal, že matka hoci je na rodičovskej dovolenke, chodí do zamestnania v Trebaticiach a otcovi zatajuje ako je o dcéru postarané v čase jej neprítomnosti. Otec matke tiež ponúkal, že má záujem o širší styk s dcérou (aby matke pomohol s dcérou). Dokonca mal otec záujem starať sa o dcéru a čerpať rodičovskú dovolenku aby matka mohla byť zamestnaná. S tým však matka nesúhlasila. Rovnako sa stáva, že matka otcovi nedovolí styk dlhšie ako dve alebo 3 hodiny, avšak keď sa blíži dohodnutý čas vrátenie dcéry otcom matke, matka napíše alebo volá otcovi, že má ešte program s deťmi, a že príde až o dve hodiny. Otec mal a naďalej má záujem o širší kontakt s dcérou, avšak správanie matky je nestále a nevyspytateľné a otec sa musí podriaďovať jej svojvôli. Otec je už cca 3 týždne úplne obmedzený v styku s dcérou. Spúšťačom tohto svojvoľného konania matky bola situácia, kedy otec oznámil matke, že nebude môcť byť s dcérou počas víkendu, pretože absolvuje výlet do Prahy. Na to matka prestala s otcom komunikovať, otec sa matke nemôže dovolať, matka si zablokovala otca v mobile, zatajuje sa keď otec zvonil na dvere v bydlisku matky a otec sa už 3 týždne nemôže domôcť styku s dcérou. Pred týmto konaním sa matka otcovi vyjadrila, že dcéru otcovi dá iba na základe súdneho rozhodnutia. Preto je otec nútený domáhať sa nielen úpravy rodičovských práv a povinností vo veci samej, ale i dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže nevydaním neodkladného opatrenia a nezabezpečením pravidelného styku otca s dcérou tak, ako bol realizovaný doposiaľ, by došlo k narušeniu zdravého vzťahu medzi otcom a dcérou. Zamedzovanie matkou otcovi v styku s dcérou otec oznámil a konzultoval i u kolízneho opatrovníka na ÚPSVaR Piešťany dňa 03.12.2025.
8. Uznesením sp. zn. 104P/141/2025-29 zo dňa 19.12.2025 súd ustanovil procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská 5053/13, Piešťany, na zastupovanie v tomto konaní. Zároveň vyzval úrad na vyjadrenie sa k návrhu a šetreniu veci.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
19. Úprava kontaktu (stretávania sa, styku) rodiča s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len tam, kde hrozí, že by bez tejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových väzieb maloletého dieťaťa na rodiča, najmä v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je rozhodnutím súdu upravený a nie je realizovaný ani na základe mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených osôb.
20. Po oboznámení sa s návrhom vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami a správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch zo dňa 08.01.2026 mal súd za preukázané, že nie je prítomná potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou tak ako to uvádza vo svojom návrhu otec (resp. právny zástupca), nakoľko zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že rodičia sa dňa 08.01.2026 dohodli dočasne dohodli na úprave styku otca s maloletou a zároveň zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletou. Nakoľko rodičia sa o úprave styku dokázali dohodnúť a uvedené vo svojej správe potvrdil ustanovený procesný opatrovník, a vo veci samej je podaný návrh súd má za to nie je prítomná potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou a uvedený návrh zamietol.
21. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu, že rodič svojim správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťa). Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu a ich pretrvávajúcim konfliktom či dokonca až animózneho vzťahu, zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa a majú mať na pamäti jeho záujem.
22. Záverom súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej, a preto tiež dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojej dcéry nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).