Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Tos-154-2025.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/154/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.07.2025, č. k. 108PP/45/2024-78, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu. II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, podmienečne prepúšťa na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/95/2006 z 15.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/143/2007 z 12.09.2007. III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu na 7 (sedem) rokov. IV. Podľa § 68 ods.1 druhá veta Trestného zákona súd zároveň nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky. V. Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. VI. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. VII. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na vládanie stresových situácií. VIII. Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a spracovávanie emócii´. IX. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá odsúdenému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich zmien.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.07.2025, č. k. 108PP/45/2024-78 rozhodol nasledovne: Podľa § 66 odsek 1 prvá alinea, odsek 2, § 67 odsek 1 Trestného zákona, sa návrh A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C. C., trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/95/2006 z 15. mája 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/143/2007 z 12. septembra 2007, z a m i e t a . 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť odôvodnil odsúdený vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.09.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Odsúdený poukazuje na text napadnutého uznesenia, v ktorom prvostupňový súd konštatoval splnenie formálnej podmienky podmienečného prepustenia. Čo sa týka prvej materiálne podmienky, vedenia riadneho života nie je možné vyvodiť podľa názoru prvostupňového súdu len zo skutočnosti, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. Pri skúmaní splnenia tejto podmienky vychádzal prvostupňový súd najmä z obdobia začatia výkonu trestu, keď konštatuje porušenie ústavného poriadku, zásad slušného správania voči iným osobám atď.. Prvostupňový súd si protirečí a spomína aj 21 disciplinárnych odmien, čo je priemerne 1 disciplinárna odmena ročne a konštatuje, že odsúdený si výborne osvojil pracovné zručnosti a dostal disciplinárne odmeny a aj z hľadiska osobnej štruktúry, z tejto vyplynulo, že má dobre vyvinutú pracovnú inteligenciu a dokáže sa dobre adaptovať tam, kde sú jasné pravidlá, ktoré plne rešpektuje. Prvostupňový súd tiež zároveň konštatuje, že riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom. 3.2. V ďalšej časti napadnutého uznesenia prvostupňový súd odsúdenému vyčíta, že počas celého trestu neabsolvoval žiaden kurz na zvýšenie kvalifikácie a ani iné formy vzdelávania, ktoré by smerovali k rozvoju sebapoznania. Odsúdený udáva, že počas celého výkonu trestu v plnej miere plnil svoje povinnosti, pričom je pravdou, že neabsolvoval žiaden kurz, ale snažil sa svojpomocne vzdelávať čítaním odbornej literatúry a plniť program zaobchádzania zapájaním do voľnočasových aktivít a kultúrnych programov, ktorých sa taktiež zúčastňoval. Odsúdený absolvoval program financovaný EÚ Šanca na návrat, ktorý je zameraný práve na túto problematiku. 3.3. Prvostupňovému súdu teda chýbalo vynaloženie väčšieho úsilia, zameraného najmä na rozvoj vlastnej osobnosti na zvládnutie svojej osobnostnej odchýlky, napríklad vo forme psychologického výcviku a terapie. Odsúdený udáva, že v rámci programu Šanca na návrh odsúdení prechádzajú práve spomínaným rozvojom osobnosti a absolvujú viaceré sedenia s psychológom v danom období. Odsúdený je toho názoru, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, či svojím správaním odsúdený počas výkonu trestu preukázal polepšenie, pričom je potrebné uviesť, že pri posudzovaní uvedenej podmienky je potrebné vysporiadať sa vzájomne so všetkými relevantnými skutočnosťami poukazujúcimi na spôsob správania sa vo výkone trestu odňatia slobody (program zaobchádzania, odporúčanie riaditeľa ústavu, absolvovanie programu Šanca na návrat, znalecký posudok). Odsúdený je toho názoru, že napadnuté uznesenie v odôvodnení vychádzalo zo zistení vytrhnutých z kontextu, primárne hodnotenia riaditeľa ústavu, pričom aj sám riaditeľ ústavu odsúdeného odporučil a konštatoval, že jeho osobnosť je stabilizovaná v správaní a rozvoji osobnosti. 3.4. Z týchto dôvodov má odsúdený za to, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom neskúmal splnenie materiálnych podmienok, keď po zistení, že odsúdený nesplnil prvú materiálnu podmienku, druhú materiálnu podmienku ani neskúmal. Keby prvostupňový súd preskúmal aspoň sčasti druhú materiálnu podmienku, dospel by k záveru, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného má tento zabezpečené trvalé bývanie, zamestnanie a aj finančné prostriedky na úspešné zaradenie do spoločnosti. Odsúdený má za to, že týmto konaním prvostupňový súd porušil ústavné práva odsúdeného na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu odsúdený žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia Krajským súdom v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare). Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 191 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. 4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom takýto návrh zamietol.
7. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku - výkon troch štvrtín trestu odňatia slobody ku dňu 30. novembru 2023, čo vyplynulo aj zo skráteného výpisu klienta. Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka podmienečného prepustenia vyžaduje také plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a nápravu, čo podľa názoru súdu nemožno vyvodiť výlučne zo skutočností, že jeho správanie v ústave je aktuálne na požadovanej úrovni. Na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý jeho záujem ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu. Súdy sú povinné zaoberať sa pri hodnotení prvej materiálne podmienky aj otázkou, či pozitívne chovanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, alebo je len prispôsobením sa v snahe vytvoriť pozitívny obraz o svojej osobe, bez toho, aby došlo aj k skutočnej zmene tých aspektov, ktoré boli príčinou protiprávneho konania. Prvá materiálna podmienka by mala byť splnená aj v kontexte toho, či odsúdený počas výkonu trestu získava zručnosti a schopnosti, ktoré by mu umožnili predchádzať páchaniu trestnej činnosti a získať náhľad na svoju trestnú minulosť. 8. Pri skúmaní prvej materiálnej podmienky prvostupňový súd vychádzal prioritne z hodnotenia riaditeľa ústavu, z ktorého vyplynulo, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa viaceré nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, vrátane nedodržiavania zásad slušného správania voči iným osobám. Odsúdený mal (po započítaní väzby) začiatok trestu v máji 2006, a teda počas celkového obdobia devätnástich rokov získal 21 disciplinárnych odmien, čo je priemerne jedna disciplinárna odmena ročne (všetky za plnenie pracovných povinností). Z vykonaného dokazovania skutočne vyplynulo, že odsúdený má výborne osvojené pracovné zručnosti (tieto však boli prítomné aj pred výkonom trestu) a je dostatočne disciplinovaný. Aj z hľadiska jeho osobnostnej štruktúry vyplynulo, že má dobre vyvinutú pracovnú inteligenciu, dokáže sa dobre adaptovať tam, kde sú jasne dané pravidlá, ktoré rešpektuje. Naproti tomu disciplinárny trest mu bol udelený v marci 2024, teda v priebehu minulého roku. Z hľadiska preukázania snahy o polepšenie však súd prihliadal aj na to, že odsúdený počas dlhej doby výkonu trestu neabsolvoval žiadny kurz, ktorým by si zvýšil vlastnú kvalifikáciu a ani iné formy vzdelávania, ktoré by smerovali k rozvoju sebapoznania. Čo sa týka kritického postoja k vlastnej trestnej minulosti a plnenia programu zaobchádzania, z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplynulo, že odsúdený plne akceptuje zodpovednosť za svoje kriminálne správanie. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že aktuálne svoj čin neprimerane neodôvodňuje, uvádza vecné informácie o skutku a cíti sa za svoje konanie zodpovedný. Vinu neprenáša na svoje okolie. Z posudku však vyplynulo aj to, že jeho sebapoznanie je stále iba čiastočné, šablónovité, racionalizované a zjednodušené. Pri rozhodovaní dominuje egocentrizmus. Aj keď súd ocenil pozitívny postoj odsúdeného k práci, ktorý sa premietol aj do väčšieho počtu odmien (21), zároveň musel konštatovať, že odsúdený v úplnosti súd nepresvedčil, že by svojím správaním v ústave dosiahol viac ako len adaptáciu na ústavné pomery, čo je povinnosťou každého klienta ústavu, resp. že by nečerpal len z tých pozitívnych predispozícii a vzorcov správania sa, ktoré boli súčasťou jeho osobnostnej stránky už v čase spred výkonu trestu, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku. Pozornosti súdu neušlo, že štruktúra disciplinárnych odmien bola homogénna, keď takmer všetky súviseli s pracovným výkonom. Iba dvakrát mal vykázanú odmenu za plnenie programu zaobchádzania, avšak opätovne s dodatkom „pracovná činnosť“. 9. Prvostupňovému súdu teda chýbalo vynaloženie väčšieho úsilia, zameraného jednak na rozvoj vlastnej osobnosti, ale tiež na zvládnutie svojej osobnostnej odchýlky, napríklad vo forme psychologického výcviku alebo terapie. Z hodnotenia vyplynulo, že odsúdený štrukturálne zmeny osobnosti zaznamenané pozorovaním nevykazuje, zmeny v postojovej sfére sú u odsúdeného podmienené najmä punitívnym charakterom dlhodobého pobytu v ústave a s tým vynútenou redukciou osobnej slobody a kontroly nad dynamikou životného procesu. Práca na vlastnom sebarozvoji by odsúdenému rozšírila tak možnosti lepšieho adaptovania sa na trhu práce, ktorý tiež prešiel od roku 2006 výraznejšími zmenami, ale bola by aj dôležitým odkazom pre súd, že odsúdený má skutočný, nielen deklarovaný záujem na vnútornej premene, aby pod vplyvom životných okolností po výkone trestu dokázal efektívne regulovať svoje správanie bez fatálnych následkov. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že polepšenie u odsúdeného nastalo výlučne vo formálnej rovine, a odsúdený druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie nesplnil. V dôsledku nesplnenia druhej zákonnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno dospieť k záveru o splnení tretej zákonnej (druhej materiálnej) podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život, čiže ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život.
10. Záverom prvostupňový súd dodal, že posudzujúc osobu odsúdeného komplexne prihliadol na to, že A. B. má vo veku 57 rokov jediný záznam v registri trestov a vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený za obzvlášť závažné protispoločenské konanie s neodstrániteľným následkom na ľudskom živote. Psychiatri u odsúdeného nezistili duševné ochorenie (psychóza), diagnostikovali však psychopatickú osobnosť s rysmi emočnej instability, ktorá je z forenzného hľadiska považovaná za poruchu celoživotného charakteru, pričom skutku sa dopustil v afektívnej reakcii (bez zníženia rozpoznávacích ako aj ovládacích schopností). Aj keď menovaný sa v podmienkach výkonu trestu naučil vyhýbať priamym sporom, frustračná tolerancia v potenciálnych sporoch ostáva nízka (č. l. 18 posudku), znalecký výstup podľa súdu nepreukázal, že by nadobudol dostatočné regulačné mechanizmy a morálne zábrany pred ublížením inej osobe, a to aj s poukazom na osobnostné špecifiká. S prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko recidívy trestnej činnosti, ale aj doposiaľ vykonanú časť trestu (19 rokov z celkovo uloženého trestu vo výmere 23 rokov a 4 mesiace) dospel súd k záveru, že u odsúdeného je namieste zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený musí spĺňať podmienky vo všetkých požadovaných kritériách potrebných na to, aby bolo možné vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh A. B. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. 11. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 12. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že so záverom prvostupňového súdu o splnení formálnej je možné sa stotožniť. V rozsahu splnenia materiálnych podmienok, sťažnostný súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, tento ustálil, pričom sporné ostáva len jeho právne posúdenie (či odsúdený spĺňa alebo nespĺňa tzv. materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie). 13. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní aj napriek správne zistenému skutkovému stavu prihliadol na časový odstup od konania verejného zasadnutia na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou so žiadosťou o aktualizáciu hodnotenia. Dňa 23.12.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené aktualizované hodnotenie správania odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene): 13.1. Odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., ženatý, otec dvoch detí, trvalý pobyt C. C., D. XXXX/ XX, okres Banská Bystrica, pôvodným povolaním stolár, pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval ako živnostník. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bol premiestnený z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica dňa 25.09.2007. 13.2. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Správanie a vystupovanie počas výkonu trestu už nebolo vždy na požadovanej úrovni. Vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, odsúdený spal po budíčku, nedodržiaval zásady slušného správania voči osobám s ktorými prichádzal do kontaktu a nemal ustlané lôžko. Jeho správanie je momentálne na prijateľnej úrovni. Pokyny a príkazy personálu plní bez pripomienok. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V kolektíve odsúdených je znášanlivý, konflikty nevyvoláva. V záťažových situáciách reaguje adekvátne so snahou o kompromisné riešenie. Snaží sa o spoluprácu s pedagogickým personálom. Počas výkonu trestu bol disciplinárne odmenený 22-krát:
- dňa 19.08.2010 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 15.12.2010 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 14.04.2011 - pochvalou za plnenie programu zaobchádzania - pracovná činnosť,
- dňa 07.11.2011 - pochvalou za plnenie programu zaobchádzania - pracovná činnosť,
- dňa 15.05.2012 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 04.10.2012 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 18.04.2013 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 06.11.2013 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 29.10.2014 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 28.04.2015 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 27.10.2015 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 02.05.2016 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku, dňa 20.10.2016 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 11.05.2017 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 03.11.2017 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 17.04.2018 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 04.11.2018 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 25.08.2022 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 24.04.2023 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 31.01.2024 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 04.12.2024 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 03.10.2025 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností. Disciplinárne tresty evidované nemá. 13.3. Odsúdený bol dňa 19.01.2022 rozhodnutím Okresného súdu Trnava preradený z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny A. Počas výkonu trestu bol zaradený na pracoviskách zameraných na ručné šitie obuvi, kovovýrobu, dopĺňanie tovaru v predajni a aktuálne je zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky zameranej na údržbu. Pracovný čas riadne a efektívne využíva, nadriadení vyjadrujú s jeho prácou spokojnosť. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiava. Zapája sa do čistiacich a upratovacích prác na ubytovni. Vo voľnom čase sa venuje sledovaniu televízie, počúvaniu rozhlasu, čítaniu kníh časopisov a hraniu spoločenských hier. Prednášok, besied, kvízov a turnajov v spoločenských hrách organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zúčastňuje. Možno konštatovať, že svoj voľný čas trávi zmysluplne. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom sporadickej korešpondencie s manželkou, formou telefonovania a návštev so synmi. Písomný kontakt udržiava aj s ďalšími známymi. 14. Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu), v tomto smere sa sťažnostný súd nestotožnil so závermi prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o preukázanie polepšenia správaním v ÚVTOS počas výkonu trestu odňatia slobody dlhšieho trvania, v tomto smere je potrebné zohľadniť periodicitu a štruktúry pozitívnych aj negatívnych poznatkov o osobe odsúdeného. Odsúdený má aktuálne vykázaných 22 disciplinárnych odmien. Ak prvostupňový súd argumentuje, že odsúdený má vykázané disciplinárne odmeny de facto len za pracovnú činnosť, v tomto smere je nutné uviesť, že hoci by uloženie odmien aj za opakovanú aktivitu smerujúcu k osobnostnému rozvoju bolo v prípade odsúdeného zjavným prínosom, nie je možné uvedené preceniť. Žiada sa dodať, že odsúdení sú vo všeobecnosti sú disciplinárne odmeňovaní za svoju aktivitu v podmienkach ÚVTOS, pričom ak odsúdený je odmenený za pracovnú činnosť, logicky trávi veľkú časť produktívneho času dňa prácou, pričom nie je možno od neho očakávať takú početnosť disciplinárnych poznatkov, ktorá by poprela samotný účel odpočinku po práci, navyše prvostupňový súd ani nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že osobné vzdelávania odsúdeného a jeho pracovná aktivita nemôžu navzájom časovo konkurovať. Záver o nedostatočnosti disciplinárnych odmien odsúdeného z dôvodu, že tieto sú prevažne za pracovnú činnosť je preto nedostatočný a to aj s poukazom na zaradenie odsúdeného do diferenciačnej skupiny A, t.j. skupiny pre odsúdených najpriaznivejšej. Navyše k uloženiu disciplinárnych odmien u odsúdeného neprichádzalo až tesne pred podaním návrhu na podmienečné prepustenie, teda nemožno hovoriť o tendenčnom správaní v súvislosti s podaním návrhu na podmienečné prepustenie. 15. V neprospech záveru o splnení prvej materiálnej podmienky by mohlo svedčiť zaradenie odsúdeného do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, keďže odsúdený úspešne nežiadal o zmenu spôsobu výkonu trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, avšak v prípade jeho osoby práve pozitívne závery o disciplinárnych odmenách prevyšujú nad uvedenou požiadavkou. Štruktúra negatívnych poznatkov je u odsúdeného podmienená dĺžkou jeho pobytu v ÚVTOS, pričom negatívne poznatky sú u osoby odsúdeného vykázané najmä začiatkom jeho pobytu v podmienkach obmedzenej slobody a možno ich pripísať potrebe adaptácie osoby prvýkrát odsúdenej na nepodmienečný trest. Odsúdený má vykázané nedostatky z 20.10.2008 – spanie po budíčku, 12.06.2009 - neporiadok vo veciach a dňa 8. 7. 2009 - neustlaná posteľ, 02.05.2014 – spanie po budíčku, všetko sú negatívne poznatky, nie tresty. Jediný trest bol uložený odsúdenému dňa 17.06.2024 za prenášanie kuchynského oleja z pracoviska (teda nie za previnenie vysokej závažnosti) a aj ten už má v súčasnosti zahladený. V prípade odsúdeného nie je možné vzhľadnom na kombináciu všetkých uvedených faktov vysloviť iný záver ako ten, že jeho správanie možno vyhodnotiť ako preukazujúce všetky známky potrebného polepšenia.
16. Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, z obsahu spisu je zrejmé, že odsúdený má utvorené silné pracovné návyky, má aj technické schopnosti a zručnosti na výkon rôznorodej práce. Ide o osobu, ktorá pred nástupom výkonu trestu mala stabilné majetkové zázemie. Ide o osobu prvýkrát umiestnenú vo výkone nepodmienečného trestu, za skutok vysokej závažnosti obzvlášť závažný zločin vraždy na blízkej osobe v súbehu s pokusom o vraždu službukonajúceho príslušníka PZ. Prvostupňový súd na uvedený stav reagoval správne, keď nariadil znalecké dokazovania aktuálneho stavu osobnosti odsúdeného znalcom z odboru psychológie. Zo znaleckého posudku Mgr. Zabáka (č. 9/2025) okrem iného vyplynulo, že z psychologického hľadiska prišlo k splneniu prevýchovného účelu trestu u odsúdeného, menovaný nemal ťažkosti v adaptácii, v plnení si povinností, vzťahu k spoluväzňom a personálu väznice. Odsúdený mal už pred výkonom trestu osvojené pracovné návyky, neboli prítomné žiadne iné sociálno - patologické javy v jeho správaní či škodlivé užívanie návykových látok. Trend motivácie pracovať, rozvíjať si záujmy a návrat k citovo najbližším osobám - synom do zaužívaného prostredia, predpokladá úspešnú adaptáciu vyšetrovaného. Vyšetrovaný sa v dlhodobom časovom období neprispôsoboval situačne a zámerne, ale cielene a stabilne po viacerých stránkach. Osobnosť je emočne instabilná v konfliktných podmienkach, má nižšiu frustračnú toleranciu, motivovaný je momentálnymi potrebami, často egocentricky na úkor blízkeho okolia. Inkriminovaná situácia vraždy nebohej bola motivovaná neuroticky, v úzkostno-agresívnej reakcii pri pocite ohrozenia jeho osoby a zmarenia jeho plánov. Uvedená situácia je výnimočná, nebola pripravovaná, išlo o abnormné konanie. Znalec predpokladá, že prekvapila aj odsúdeného z vlastného konania. Takáto situácia vytvára anticipačnú obavu u odsúdeného zo straty kontroly i do budúcnosti, preto je obozretný v prípadných nových konfliktných situáciách. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pobyt odsúdeného na slobode nie je nebezpečný. Nie sú priekazné neregulovateľné agresívne sklony či patologicky motivované antisociálne konanie. Odsúdený v čase pobytu na slobode a neskôr aj vo výkone trestu viedol vcelku stabilný na prácu a záujmy cielený životný štýl. Hoci mal sklony k obchádzaniu spoločenských pravidiel pri podnikateľskej činnosti s cieľom väčšieho prospechu, jeho konanie nebolo vyslovene antisociálne, ale skôr egocentrické popri podnikaní s nižšou úrovňou morálnej regulácie konania. Znalec nezisťuje náznaky motivácie, dostať sa do obdobných vzorcoch správania ako pred odsúdením. Podľa psychologickej analýzy spáchaného skutku a psychodiagnostického zhodnotenia jeho osobnosti po ukončení podstatnej časti trestu znalec nepredpokladá páchanie trestnej činnosti. 17. S poukazom na závery znaleckého skúmania, ako aj na zhodnotenie správania odsúdeného, je možné uzavrieť, že odsúdený cielenou aktivitou počas pobytu v ÚVTOS minimalizoval negatívne prejavy svojej osoby až do miery, ktorá je potrebná pre dosiahnutie účelu trestu u jeho osoby. Pritom proces prevýchovy odsúdených nie je lineárny proces dovŕšenia ich nápravy, ale ide skôr o to vyhodnotiť, či odsúdený vykonal dostatočnú aktivitu, ktorú od jeho osoby možno ,,spravodlivo vyžadovať“ (t.j. nie kreovať akýsi abstraktný ideál perfektnosti) a tým v podstatnej miere prispel k prevýchove vlastnej osoby a na druhej strany, či existuje dôvodný predpoklad pokračovania v trestnej činnosti z objektívnych, či subjektívny dôvodov. V prípade osoby odsúdeného je reálne očakávať potrebu vytvorenia nových väzieb v podmienkach slobody (osobných, majetkových, pracovných) vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu, ktorá uvedené výrazným spôsobom poznačí. Na druhej strane pri osobe odsúdeného boli zistené dostatočné vôľové a osobnostné elementy, umožňujúce vysloviť záver o dosiahnutí účelu trestu už v období tohto sťažnostného konania. Pri osobe odsúdenie nie je namieste poukazovať ani tak na jeho stabilné črty osobnosti, ktoré sú nemenné, ale skôr na to, akým spôsobom k nim osoba odsúdeného pristupuje, pričom nie je možné mu vytnúť nedostatok práce na vlastnej osobnosti. Rovnako fakt, že odsúdený mal pred nástupom výkonu trestu osvojené pracovné návyky, nie je možné vyhodnotiť v jeho neprospech poukazom, že tieto nezískal v podmienkach ÚVTOS. 18. Odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu a bol dostatočným spôsobom varovaný pred páchaním trestnej činnosti, resp. aj pred následkami agresívneho správania aj pod vplyvom nahromadených emócií. Je tiež nutné poznamenať, že u odsúdeného možno prezumovať snahu o splnenie požiadaviek vedenia riadneho života na slobode, ktoré bude sledovaná počas plynutia skúšobnej doby, a to aj nariadením probačného dohľadu, ktorý zabezpečí aj operatívnu kontrolou nad osobu odsúdeného. Na posilnenie účelu podmienečného prepustenia sťažnostný súd odsúdenému uložil skúšobnú dobu v trvaní 7 (šesť) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním na 3 (tri) roky (t.j. v maximálnej možnej výmere), pričom tieto obdobia považoval za primerané závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ale aj osobe odsúdeného. Súčasne odsúdenému sťažnostný súd uložil nasledovné obmedzenia, či zákazy:
- príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, v tomto smere ide o požiadavku začlenia sa do spoločnosti aj formou pracovného procesu, ktorý má pri osobe odsúdeného nepochybne pozitívny efekt,
- zákaz užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nakoľko je všeobecne známe, že alkohol, či iné návykové látky, uvoľňujú brzdné mechanizmy osoby, čo môže mať negatívny dopad na konanie odsúdeného,
- povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na vládanie stresových situácií, nakoľko v prípade odsúdeného ide potrebu manažovania rizika vzniku nezvládnutých stresových situácií,
- povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a spracovávanie emócii´, v prípade odsúdeného ide potrebu manažovania rizika vzniku nezvládnutých stresových situácií, pričom je vhodné posilniť psychologické poradenstvo aj o sociálny výcvik,
- povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich zmien, uvedené má za cieľ zachovanie dostupnosti odsúdeného pre účelu kontroly probačným a mediačný úradníkom. 19. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd sčasti vyhovel sťažnosti odsúdeného, napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného za uloženia probačného dohľadu nad odsúdeným.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.