Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/95/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, 2/ E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I., J. XXX/XX, 4/ B. K., nar. X.X.XXXX, bytom K., L. I. D. XXX/XX, 5/ M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 6/ O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 7/ P. B., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D. – H., 8/ Q. R., nar. X.X.XXXX, bytom J., S.. T. XX/XX, 9/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D. – H., (všetci) právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o. so sídlom Bratislava – mestská časť Dúbravka, Martina Granca 3618/44, proti žalovaným: 1/ R. U., nar. X.X.XXXX, 2/ V. U., nar. XX.X.XXXX, 3/ A. U., nar. X.X.XXXX, žalovaní 1/ až 3/ bytom E. XX, (všetci) právne zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, so sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 49, o zaplatenie 50.000,- EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -396 zo dňa 17. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. mení tak, že: Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ sumu 16.224,93 EUR do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamieta.

Rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý vo výroku III. o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.819,15 EUR.

Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy žalobcov 1/ až 9/ v rozsahu 12,04 %.

Žalobcovia 1/ až 9/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy žalovaného 1/ v rozsahu 52,84 %.

Žalobcovia 1/ až 9/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v rozsahu 43,98 %. Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v rozsahu 23,58 %. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu v rozsahu 32,44 %.

Žalobcovia 1/ až 9/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy znalca N. J. K., bytom W. J. XX/ XXX, D. v rozsahu 43,98 %. Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy znalca N. J. K., bytom W. J. XX/ XXX, D. v rozsahu 23,58 %. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy znalca N. J. K., bytom W. J. XX/XXX, D. v rozsahu 32,44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej označovaní aj ako len žalovaní) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ (ďalej označovaní aj ako len žalobcovia) sumu 10.974,55 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Vychádzal z toho, že dňa 26.4.2013 došlo ku škodovej udalosti, keď v tom čase maloletý žalovaný 1/ zapálil plynový zapaľovač, plameň priložil k senu uskladnenému v humne, čím spôsobil požiar, výsledkom ktorého bolo úplné zhorenie hospodárskej budovy a tiež časti rodinného domu č. XXX a jeho strechy. 2. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ okresný súd odkázal na , podľa ktorého maloletý zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Žalovaný 1/ mal v čase, kedy došlo k založeniu požiaru, 10 rokov, pričom v konaní nebolo z jeho strany preukázané ani tvrdené, že by nemal byť schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Okresný súd vyslovil názor, že osoba vo veku 10 rokov by vo všeobecnosti mala byť schopná posúdiť následky manipulácie s plynovým zapaľovačom v miestnosti, kde je uskladnené seno. Nadväzne dospel k záveru, že aj napriek neplnoletosti mal žalovaný 1/ rozumovú (intelektuálnu), ako i vôľovú (určovaciu) schopnosť vyvinutú do takej miery, aby bol schopný sa správne rozhodnúť a uvedomiť si, aké nebezpečenstvo môže hroziť, pokiaľ s ohňom manipuluje nezodpovedná osoba. 3. V zmysle zodpovedali za škodu aj tí, ktorí mali nad žalovaným 1/ vykonávať dohľad, teda jeho rodičia (žalovaní 2/ a 3/). Pokiaľ žalovaní namietali, že na ich strane mal byť subjektom sporu aj V. M., ktorý tiež zodpovedá za skutok/ /škodovú udalosť, okresný súd odkázal na závery vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu a súvisiaceho uznesenia o zastavení trestného stíhania. Z nich vyplynulo, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by mal byť v spore pasívne legitimovaným aj V. M.. 4. Z hľadiska základu zodpovednosti za škodu vychádzal okresný súd z . Protiprávny úkon, na základe ktorého si žalobcovia uplatňovali škodu, bol preukázaný najmä z vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplýval aj vznik škody. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou okresný súd vyvodil zo zisteného protiprávneho konania žalovaného 1/. Vo otázke výšky škody považoval okresný súd za určujúce ustanovenie . 5. V spore meritórne rozhodol prvý krát rozsudkom zo dňa 1.3.2024, ktorý bol sčasti zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.7.2024. V dôsledku tohto skoršieho rozsudku bolo konanie v súdenej veci už (právoplatne) ukončené v časti týkajúcej sa sumy 22.764,61 EUR; ktorá pozostáva zo sumy 11.790,06 EUR, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní žalobcom, a zo sumy 10.974,55 EUR, v ktorej časti bolo konanie zastavené podľa prvého rozsudku okresného súdu. Keďže sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 50.000,- EUR, predmetom sporu v aktuálnom štádiu ostala suma 27.235,39 EUR. 6. V otázke výšky škody (10.974,55 EUR vrátane DPH) okresný súd odkázal na znalecký posudok (vrátane jeho doplnku) vypracovaný N. J. K., z ktorého vyplynula celková hodnota nákladov na opravu hospodárskej budovy podľa cenníka z roku 2013. Pokiaľ ide o sumu 5.819,15 EUR, okresný súd v uvedenej časti z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil (výrok III. napadnutého rozsudku). 7. Keďže v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli štátu náklady vo výške 706,09 EUR, považoval okresný súd za spravodlivé, aby tieto trovy štátu znášali strany sporu. Slovenskej republike preto priznal nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 % (výrok IV.). Výrokmi V. a VI. uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania žalobcom 1/ až 9/ vo výške 143,045 EUR a žalovaným 1/ až 3/ vo výške 353,045 EUR. V otázke (vzájomnej) náhrady trov konania strán sporu vychádzal okresný súd z , pričom konštatoval úspech žalobcov v rozsahu 45,5 % a úspech žalovaných v rozsahu 54,5 %. Poukázal na to, že nemožno posudzovať späťvzatie žalobcov v časti o zaplatenie 16.793,70 EUR za procesné zavinenie zastavenia konania, „nakoľko sa o podanej žalobe aj napriek dispozičnému úkonu dalo meritórne rozhodnúť“. Nadväzne vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe sporové strany. 9. Žalobcovia napádali výroky II., V. a VII. Poukazovali na to, že znaleckým posudkom N. J. K. č. 16/2022, v znení jeho doplnku č. 1 bolo dostatočne preukázané, že suma nákladov na opravu rodinného domu a hospodárskej budovy pri cenách za rok 2013 je vo výške 28.014,99 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 5.250,38 EUR predstavujúcej už „vyhotovené“ náklady žalobcov a bez nákladov vložených žalovanými; zo sumy 11.790,06 EUR ako hodnoty nákladov na opravu rodinného domu a zo sumy 10.974,55 EUR ako hodnoty nákladov na opravu hospodárskej budovy. Okresný súd teda nevzal do úvahy sumu 5.250,38 EUR, ktorá predstavuje už vynaložené náklady na odstránenie škodových následkov. Nie je pritom pravdivý záver okresného súdu, že na rodinnom dome, ani na hospodárskej budove neboli vykonané

žiadne práce. Žalobcovia od začiatku súdneho konania tvrdili, že určité práce na oprave rodinného domu boli vykonané a tieto boli aj preukázané (práve) v znaleckom posudku; s ocenením na sumu 5.250,38 EUR. 10. Žalobcovia uviedli, že v spore žiadali priznať sumu 33.206,30 EUR, ktorá (okrem dotknutej hodnoty už vynaložených nákladov 5.250,38 EUR) pozostáva z nákladov na uvedenie rodinného domu do pôvodného stavu vo výške 16.981,37 EUR (podľa cien v čase vyhotovenia doplnku č. 1 znaleckého posudku; rok 2022) a zo sumy 10.974,55 EUR predstavujúcej náklady potrebné na uvedenie hospodárskej budovy do pôvodného stavu. Vyčíslenie nákladov v inom časovom horizonte – ako v čase, kedy došlo ku škodovej udalosti – žalobcovia odôvodňovali súdnou praxou. Na podporu svojho názoru odkázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 23.4.2003. 11. Mali tiež za to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s ich argumentáciou, prečo nemôže byť v neprospech žalovaných to, že oni (žalobcovia) od roku 2013 neopravili rodinný dom a ani hospodársku budovu; a to najmä vo väzbe na správanie žalovaných, ktorí od začiatku odmietali akúkoľvek zodpovednosť. Primárne boli žalovaní zodpovední za to, že žalobcovia od roku 2013 rodinný dom a hospodársku budovu neopravili, keďže im celú dobu od vzniku škodovej udalosti (takmer 12 rokov) a tiež po celú dobu súdneho konania (takmer 10 rokov) odmietali nahradiť akúkoľvek škodu; čo je podľa žalobcov (i) v rozpore s dobrými mravmi.

12. Žalovaní odvolaním napádali výroky I., VI. a VII rozsudku okresného súdu. S odkazom na (zjavne malo ísť o , pozn. krajského súdu) primárne namietali zodpovednosť žalovaného 1/, keďže tento bol v čase škodovej udalosti 10-ročným dieťaťom. Pre maloletosť tak nebol schopný ovládnuť svoje konanie, resp. posúdiť jeho následky. Pasívne legitimovaní v spore tak mali byť len rodičia žalovaného 1/. 13. Okresný súd navyše nemohol mať z trestného konania jednoznačne preukázané, že páchateľom skutku bol iba žalovaný 1/, pretože trestné stíhanie bolo zastavené pre nedostatok veku páchateľa. V tejto súvislosti dávali do pozornosti výsluch svedka V. M., ktorý prezentoval úplne inú verziu skutku, než z ktorej vychádzal okresný súd. Podľa ich názoru bolo v danej veci relevantné znenie t. j. že za škodu zodpovedajú (všetci) tí, ktorí ju spôsobili; teda aj V. M.. 14. Žalovaní nesúhlasili s priznaním dane z pridanej hodnoty k sume zistenej škody. Zákon o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH) totiž nedefinuje pojem škoda a nerieši v tomto smere otázky dane z pridanej hodnoty. Zdaniteľným obchodom je akékoľvek odplatné (alebo za určitých podmienok aj bezodplatné) dodanie tovaru, pri ktorom dochádza k zmene dispozičného práva. Okresný súd pritom správne konštatoval, že žalobcovia od roku 2013 nevykonali žiadne opravné práce, a teda ani nezaplatili žiadnu DPH. Z hľadiska DPH samotný vznik škody nepredstavuje osobitný predmet dane. Do výšky škody tak nemôže byť započítaná znalcom určená DPH 3.794,10 EUR (1.965,01 EUR + 1.829,09 EUR). Žalovaní v tejto spojitosti uzavreli, že v zmysle doplnku č. 1 k znaleckému posudku predstavuje celková výška škody sumu 18.970,51 EUR, z čoho škoda v sume 11.790,06 EUR bola priznaná už skorším rozsudkom, preto ostalo rozhodnúť o zvyšnej sume škody vo výške 7.180,45 EUR. 15. Žalovaní tiež namietali výrok o uložení im povinnosti zaplatiť štátu trovy konania vo výške 353,045 EUR, keď z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, o aké úvahy oprel okresný súd svoje závery. Zdôraznili, že na účely znaleckého dokazovania zložili žalobcovia zálohu, preto nie je pravdivý argument okresného súdu, že znalečné bolo znalcovi vyplatené z rozpočtových prostriedkov. Obdobne im nebolo jasné, na základe akých úvah rozhodol okresný súd o nepriznaní nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Žalobcovia sa totiž žalobou domáhali zaplatenia sumy 50.000,- EUR a ich úspech predstavuje 37,94 % (čomu súčasne zodpovedá úspech žalovaných v rozsahu 62,06 %); čistý úspech žalovaných tak činil 24,12 %.

16. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zopakovali svoju argumentáciu o nedostatku deliktuálnej spôsobilosti žalovaného 1/. Mali za to, že okresný súd správne vychádzal z výšky škody stanovenej podľa cenovej hladiny z roku 2013. V spojitosti s odkazom protistrany na judikatúru Najvyššieho súdu ČR uviedli, že žalobcovia mali preukázať, na základe čoho by mal okresný súd výnimočne nepostupovať podľa . 17. Zdôraznili, že boli to práve žalovaní 2/ a 3/, ktorí po škodovej udalosti robili všetko podľa pokynov žalobcu 1/ na zabezpečenie nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ spolu s ďalšími chlapmi vyhotovili nový veniec a strechu rodinného domu, aby doň nepršalo. Namiesto hospodárskej budovy si žalobca 1/ želal prístrešok za domom, ktorý mu bol vyhotovený. Žalobcovia tiež odmietli ponuku žalovaného 2/ stavebne zabezpečiť rekonštrukciu a užívaniaschopnosť domu; chceli už len peniaze. Zároveň žalovaní 2/ a 3/

ponúkli žalobcom ešte pred ustanovením znalca sumu 15.000,- EUR, „no žalobcom to bolo málo“. Žalovní dodali, že pokiaľ žalobcovia namietli výroky V. a VII. rozsudku okresného súdu, neuviedli žiadne odvolacie dôvody.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že pasívna vecná legitimácia (všetkých) žalovaných bola posúdená správne. Súčasne nebolo preukázané, že by škoda mala byť spôsobená aj konaním iných osôb, napr. V. M.. Žalobcovia mali za to, že pri účtovaní ceny opravy „je DPH bežnou súčasťou ceny diela“. Jedinou výnimkou je situácia, keď je poškodený sám platiteľom DPH a škoda vznikla na jeho majetku, ktorý používa pri svojej činnosti podliehajúcej daňovej povinnosti a vznikol mu voči správcovi dane nárok na odpočet DPH. Žalobcovia ako fyzické osoby nepodnikatelia však nemajú nárok na takýto odpočet. Na podporu dotknutej argumentácie poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. .

19. Žalobcovia v odvolacej replike zopakovali svoje stanoviská v otázkach okruhu pasívne legitimovaných subjektov a výšky škody. Za nepravdivé označili tvrdenie, že žalovaní im ponúkli sumu 15.000 EUR. Práve naopak, boli to žalobcovia, ktorí opakovane navrhovali mimosúdne vyriešenie veci. 20. Taktiež žalovaní v odvolacej replike zotrvali na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. Keďže žalobcovia od roku 2013 rodinný dom a hospodársku budovu neopravili, neexistuje „opravca“, ktorý by si účtoval DPH. 21. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení.

22. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu nedotknutým zostal odvolaním nenapadnutý výroku III. rozsudku okresného súdu o zastavení konania o zaplatenie sumy 5.819,15 EUR a po vykonaní pojednávania v zmysle , vrátane čiastočného zopakovania dokazovania, v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

23. Krajský súd opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku ( v spojení s ). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom/odvolateľmi. Z uvedeného vyplýva (zásadná) zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie ich odvolania/ odvolaní.

24. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (ebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie/preukázania týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 25. Z dotknutých východísk a pravidiel (kontradiktórneho) konania vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom/arbitrom posudzujúcim kvalitu a rozsah jedinečných skutkových tvrdení a k nim stranami ponúknutých dôkazov ( a nasl., a nasl. ). Rozsah vykonávania dôkazov, ako aj ich hodnotenie je pritom zverené rozhodnutiu, resp. voľnej úvahe súdu ( a ).

26. V zmysle uvedených pravidiel bolo potom na žalobcoch, aby v spore produkovali dostatok skutkových tvrdení a v prípade ich popretia aj dôkazov na preukázanie všetkých zložiek zodpovednosti žalovaných za vznik tvrdenej škody. Žalobcovia označili za subjekty zodpovedné za následky škodovej udalosti žalovaného 1/ (v rozhodnom čase maloletého) a jeho rodičov, žalovaných 2/ a 3/. Žalovaný 1/ v priebehu sporu – s odkazom na – opakovane (ústne na pojednávaniach i v písomných podaniach) namietal nedostatok deliktuálnej spôsobilosti, keď upriamoval pozornosť na svoj nízky vek (10 rokov) v čase vzniku škodovej udalosti.

27. Uvedenú – vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ určujúcu – otázku vyriešil okresný súd iba vlastnou úvahou. Vyslovil, že vo veku 10 rokov bol žalovaný 1/ dostatočne spôsobilý na zhodnotenie následkov manipulácie so zapaľovačom v miestnosti so senom. Krajský súd nevylučuje posúdenie zodpovednosti maloletého za škodu aj len na základe bezprostrednej úvahy súdu. Z procesnoprávneho hľadiska takýto postup obsahovo zodpovedá záveru o všeobecne známej skutočnosti podľa , ktorá sa nedokazuje. 28. V takej situácii úvaha súdu vychádza len zo všeobecných skúseností či poznatkov v spoločnosti o tom, aké schopnosti možno pričítať priemernému maloletému v konkrétnom veku vo vzťahu k určitej (súdom vyhodnocovanej) činnosti. Dotknuté poznatky ale treba konkrétne vymedziť a vysvetliť, aby proti prijatému záveru o všeobecne známej skutočnosti mohla strana sporu primerane brojiť (bližšie analogicky – pre zhodnosť právnej úpravy všeobecne známej skutočnosti a skutočnosti známej súdu z jeho rozhodovacej činnosti – napríklad aj rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 32/2025).

29. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, však závery okresného súdu o zodpovednosti za škodu desaťročného dieťaťa (v konkrétnostiach súdnej veci osobitne v súvislosti s manipuláciou s plynovým zapaľovačom v blízkosti sena/v miestnosti s uskladneným senom) ako o všeobecne známej skutočnosti vykazujú nemalú mieru arbitrárnosti. Predstavujú totiž len konštatáciu, ktorej chýba (v podstate akékoľvek) bližšie ozrejmenie či vysvetlenie. Už len pri zohľadnení veku škodcu (10 rokov) je takto prezentovaná úvaha okresným súdom (minimálne) problematická. 30. Ide totiž o vek zodpovedajúci hranici medzi detstvom a dospievaním, pri ktorom treba skúmať individuálne špecifiká osobnosti konajúceho i širšie okolnosti samotnej škodovej udalosti. Krajský súd nepovažoval za všeobecne známe, že (každý) maloletý vo veku 10 rokov dokáže správne vyhodnotiť (všetky možné) následky manipulácie s ohňom v prostredí stodoly, v ktorej je uskladnené seno. Napríklad, ak by sa aj samotné nebezpečenstvo vznietenia sena mohlo javiť ako dostatočne zrejmé i desaťročnému dieťaťu, možnosť resp. schopnosť včasného uhasenia ohňa dieťa v takomto veku náležite vyhodnotiť nedokáže; obdobne tak rozsiahlosť eventuálnych škôd.

31. Žalobcovia v spore neponúkli žiadne individuálne skutkové tvrdenia podmieňujúce záver o zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu; a už vôbec neoznačili súvisiace dôkazy. Len odkaz na výpoveď žalovaného 1/ v rámci trestného konania nie je v danom smere dostačujúci. Jednak vo všeobecnosti nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností (inými slovami bremeno tvrdenia) nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), a jednak dotknutý odkaz neobsahuje vymedzenie jedinečných skutočností vlastných práve a len súdenej veci. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávali zodpovednosti (v relevantnom čase maloletého) žalovaného 1/, mali prezentovať konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva naplnenie hypotézy aplikovanej právnej normy – . 32. Nedostatok skutkových tvrdení a súvisiaca absencia dôkazov, ktoré procesné povinnosti spočívali na žalobcoch (nie na žalovanom 1/, z ktorej premisy nesprávne vychádzal okresný súd), viedla krajský súd k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/. Uvedený záver ale nič nemení na už právoplatnom výroku rozsudku okresného súdu zo dňa 1.3.2024, na základe ktorého je (aj) žalovaný 1/ (spoločne so žalovanými 2/ a 3/) povinný zaplatiť žalobcom sumu 11.790,06 EUR. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalujúca strana nijako nereagovala na upovedomenie (predbežný právny názor) prezentované/ý na odvolacom pojednávaní o tom, že vyššie spomínané konštatovanie okresného súdu ohľadne deliktuálnej zodpovednosti dieťaťa vo veku 10 rokov nepovažuje za všeobecne známu skutočnosť.

33. Žalovaní 2/ a 3/ základ svojej zodpovednosti v odvolaní nijako nespochybnili (naopak aj bezprostredne na pojednávaní odvolacieho súdu konštatovali, že je daná ich zodpovednosť za vzniknutú škodu). Nadväzne – aj z hľadiska viazanosti konkrétnymi odvolacími námietkami – nebol v tomto smere dôvod na vykonanie (vecného) odvolacieho prieskumu. 34. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že na ich strane mal vystupovať ako spoločne zodpovedná osoba aj V. M. – bez ohľadu na konkrétne skutkové súvislosti – je nutné uviesť, že spoločná zodpovednosť viacerých subjektov/škodcov je podľa principiálne solidárna (len súd môže v podstate výnimočne rozhodnúť o delenej zodpovednosti podľa účasti na spôsobenej škode; k takémuto pomerovaniu navyše úplne absentovali konkrétne tvrdenia). Nadväzne bolo oprávnením/ voľbou žalobcov, koho zo spoločne a nerozdielne zodpovedných škodcov zažalujú; mohol to byť aj jediný subjekt/škodca. To znamená, že i keby V. M. (spolu)zodpovedal za škodu – čo krajský súd nekonštatuje – aj tak by táto okolnosť nebola prekážkou uloženia povinnosti nahradiť škodu iba žalovaným 1/ až 3/

(prípadne len niektorým z nich). Uvedené vyplýva zo samotnej povahy solidárnych záväzkov ( ).

35. V otázke výšky škody bol určujúcim dôkazom znalecký posudok č. 16/2022 (vrátane jeho doplnku č. 1) N. K., ktorého závery boli predmetom opakovaného dokazovania (bez akejkoľvek reakcie sporových strán) na pojednávaní odvolacieho súdu. Zo záverov znaleckého dokazovania je zrejmé, že suma 5.250,38 EUR zodpovedala už vynaloženým nákladom na opravu rodinného domu (bez nákladov vložených žalovanými). Zároveň z napadnutého rozsudku vyplýva, že túto časť nárokovanej škody okresný súd (bez bližšieho vysvetlenia) úplne opomenul. 36. Okrem toho škoda pozostávala z už právoplatne priznanej sumy 11.790,06 EUR (rozsudkom okresného súdu zo dňa 1.3.2024), ktorá zodpovedala nákladom na opravu rodinného domu a zo sumy 10.974,55 EUR, ktorá predstavuje náklady na opravu hospodárskej budovy (práve povinnosť zaplatiť túto sumu bola uložená žalovaným aktuálne posudzovaným – v poradí druhým – rozsudkom okresného súdu; jeho výrokom I.). Možno pritom konštatovať, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne relevantné námietky, ktoré by žalovaní v priebehu sporu produkovali k výške škody odvodzovanej od znaleckého posudku, vrátane jeho doplnenia. Výsledky znaleckého dokazovania žalovaní nepopreli ani žiadnym dôkazom, resp. jeho návrhom. 37. Krajský súd nadväzne uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 9/ sumu 16.224,93 EUR, ktorá pri zohľadnení už právoplatne priznaného nároku na zaplatenie 11.790,06 EUR, predstavuje výšku škody podľa stavu v roku 2013 tak, ako bola zistená znaleckým dokazovaním; vo zvyšnej časti aktuálne posudzovaného nároku žalobu zamietol. V rozsahu 10.974,55 EUR ide vo svojej podstate o potvrdzujúci výrok, avšak v záujme prehľadnosti (aj v súvislosti s nedôslednosťami, ktoré sprevádzali rozhdovanie okresného súdu) krajský súd formulačne zvolil (jeden) zmeňujúci výrok. Lehotu na plnenie ponechal v rozsahu, ako ju vymedzil okresný súd, keďže v tomto smere neboli ani jednou sporovou stranou prezentované odvolacie námietky.

38. Žalobcovia sa domáhali aplikácie výnimky zo všeobecnej zásady vyjadrenej v , podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Akcentovali, že žalovaní odmietali nahradiť vzniknutú škodu, čo predstavuje (i) správanie odporujúce dobrým mravom. Samotný fakt nezaplatenia dlhu je štandardným dôvodom pre iniciovanie súdneho sporu. Krajský súd v tejto okolnosti preto nevidel osobitné skutočnosti pre konštatovanie výnimky z pravidla podľa citovaného zákonného ustanovenia. K procesnej stratégii žalobcov je potrebné podotknúť, že v spore mohli uplatňovať úroky z omeškania, ktoré by im pokryli následky straty hodnoty finančnej náhrady v dôsledku inflácie. Toto ich opomenutie však nemožno pričítať na ťarchu žalovaných.

39. Žalovaní v odvolaní (rovnako tak i na odvolacom pojednávaní) v otázke rozsahu škody prioritne namietali zahrnutie dane z pridanej hodnoty do jej výšky. Táto námietka ale predstavuje neprípustnú novotu ( a contrario). Žalovaní totiž v priebehu sporu nevymedzili žiadne relevantné argumenty proti záverom znalca, ktorý sumu škody vyčíslil aj s daňou z pridanej hodnoty. Nesplnenie povinnosti tvrdenia či dôkaznej povinnosti v štádiu pred súdom prvej inštancie predstavuje v zásade prekážku prípustnosti a akceptovania takýchto prostriedkov procesného útoku či obrany v odvolacom konaní. 40. Znalecký posudok N. K. pritom už v prvotnom vyhotovení obsahoval vyjadrenia v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty; a to tak v „odôvodnení“, ako aj výslovne v jeho záveroch. Žalovaná strana na nadväzujúcom pojednávaní (dňa 28.2.2023) DPH spomenula výlučne len ako súčasť námietky času určenia výšky škody (rok 2013 versus rok 2022). Na ďalšom pojednávaní (dňa 16.5.2023) bol znalec N. K. aj vypočutý, okrem iného tiež k súvislostiam účtovania DPH a žalovaní navrhli doplniť znalecký posudok „len“ o ocenenie podľa cenníka/úrovne roku 2013. Po vypracovaní doplnenia č. 1 (taktiež s výslovným a jednoznačným vymedzením aj DPH v jeho záveroch) bol znalec opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 20.1.2024, na ktorom žalovaní – tiež opätovne – zahrnutie DPH do výšky škody (vôbec) nenamietali.

41. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle (v spojení s , a ) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Žalobcovia boli úspešní voči žalovaným 2/ a 3/ v úhrnne v sume 28.014,99 EUR, čo predstavuje v pomere k uplatnenej sume 50.000 EUR úspech v rozsahu 56,02 %. Tomuto zodpovedá úspech žalovaných 2/ a 3/ v rozsahu 43,98 %. Čistý úspech žalobcov tak voči žalovaným 2/ a 3/ dosiahol 12,04 %.

42. Žalovanému 1/ bola v zmysle zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v konečnom dôsledku uložená (spoločne so žalovanými 2/ a 3/) povinnosť zaplatiť len sumu 11.790,06 EUR, čo predstavuje úspech žalobcov voči nemu iba v rozsahu 23,58 %. To súčasne znamená úspech žalovaného 1/ v rozsahu 76,42 %. Čistý úspech žalovaného 1/ potom činí 52,84 %, v ktorom rozsahu sú žalobcovia povinní nahradiť trovy žalovaného 1/. 43. Ak okresný súd nevzal za relevantné čiastočné späťvzatie žaloby, „pretože sa o podanej žalobe dalo meritórne rozhodnúť“, išlo o nesprávny záver. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby predstavuje vždy zavinenie žalobcu, ibaže by bol tento úkon podmienený správaním žalovaných. Žalobcovia však v súdenej veci vzali žalobu späť len na základe výsledkov znaleckého dokazovania, nie z dôvodu, že by im žalovaní po podaní žaloby uhradili časť dlhu. Preto v danom rozsahu niesli zodpovednosť za zastavenie konania žalobcovia, ktorá okolnosť bola pri vyššie uvádzaných výpočtoch (pre zjednodušenie) zohľadnená ako ich neúspech.

44. Vo vzťahu k trovám štátu krajský súd už v predchádzajúcom (zrušujúcom) uznesení zo dňa 30.7.2024 konštatoval nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý priamo v rozsudku rozhodol o výške týchto trov. Aktuálna procesná úprava dovoľuje postup vymedzujúci v rozsudku len rozsah nároku, ktorého výška je ustálená až osobitným uznesením ( i v preskúmavanom rozhodnutí však uvedené pravidlá neboli rešpektované.

45. Vzhľadom na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu krajský súd okrem trov štátu v tomto rozsudku rozhodol aj o trovách znalca, resp. ich časti, ktorej sa okresný súd nevenoval vôbec (faktúry vystavené znalcom, č. l. 246 a 309). V prípade oboch týchto druhov trov nejde o trovy vo vzájomnom pomere strán, preto je relevantný tzv. hrubý neúspech vo veci (v konkrétnostiach súdenej veci bližšie body 41. a 42. odôvodnenia tohto rozsudku a z nich rezultujúci neúspech jednotlivých subjektov na každej zo strán). 46. Žalobcovia boli neúspešní v rozsahu 43,98 %, žalovaní 2/ a 3/ v rozsahu 56,02 % a žalovaný 1/ v rozsahu 23,58 %. Žalovaní 1/ až 3/ stáli na jednej procesnej strane, z ktorého dôvodu je ich pomer na zodpovednosti za trovy štátu a znalca solidárny. V tomto vzťahu ale žalovaný 1/ (solidárne so žalovanými 2/ a 3/) zodpovedá len v miere 23,58 %. Naopak žalovaní 2/ a 3/ (solidárne) znášajú trovy štátu a znalca aj nad tento rozsah do pomeru 56,02; to znamená v rozsahu 32,44 %. 47. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní o výške trov štátu a výške trov znalca budú zohľadnené čiastky zložených preddavkov, ako aj sumy vyplývajúce z uznesení, ktorými už boli sčasti pokryté náklady znalca (uznesenia okresného súdu zo dňa 28.12.2022 a zo dňa 22.11.2023).

48. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .