Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-121-2021.pdf
PDF · 123.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/121/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpený: Nagy & Partners, s. r. o., so sídlom Športová 11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100356635/2021 zo dňa 02.03.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100356635/2021 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: JOPI TRADE, spol. s r. o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 101989605/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Priebeh administratívneho konania
2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 50 ods. 1 písm. b) DP z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil daňovému subjektu zákaz predávať, darovať alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci: tovar KN 27101943 (nafta bez mera, množstvo 26.685,50 l), tovar KN 27102011 (nafta s merom, množstvo 13.525,50 l), tovar KN 38260010 (mero, množstvo 16 948,50 l). Uvedené sa týkalo zdaňovacieho obdobia september 2012.
3. V rámci daňovej kontroly bolo zistené vyhotovenie faktúr (bližšie špecifikované na s. 2 prvostupňového rozhodnutia) v celkovej hodnote 369.052,19 eur za dodanie tovaru - nafta, benzín do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa LONG OIL, s. r. o., IČO: CZ 24848387. Zároveň bolo zistené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane na základe faktúr (bližšie
špecifikované na s. 4 prvostupňového rozhodnutia) v celkovej hodnote 237.288,19 eur za dodanie tovaru
- nafta do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa UNEDA, s. r. o., IČO: CZ 28224213. Napokon bolo zistené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane, ku ktorému boli vyhotovené faktúry (bližšie špecifikované na s. 6 a 7 prvostupňového rozhodnutia) za dodanie tovaru - benzín do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa PAPER INVEST, s. r. o., IČO: CZ 24186368. Vo vzťahu k predloženým dokladom k týmto obchodom správca dane skonštatoval, že ich nemožno považovať za doklady, ktoré mal platiteľ k dispozícii na účely preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre zahraničných odberateľov. Skonštatoval, že daňový subjekt nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
4. Predmetom daňovej kontroly boli aj dodávateľské faktúry od tuzemského dodávateľa KOLO- KOMPANY, spol. s r. o., IČO: 45 989 184, za dodanie tovaru - diesel a benzín. Správca dane pri nich skonštatoval, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa skutočne došlo, čím daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH.
5. Správca dane vyjadril obavu, ktorú odôvodnil najmä správaním konateľov daňového subjektu: Jozef Kertész a Štefan Nagy (ďalej len „konatelia“). Konatelia boli spoločníkmi spoločnosti KENOIL PLUS, s. r. o., IČO: 36 525 073, a previedli svoje obchodné podiely tejto spoločnosti dňa 09.10.2001 na základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 12.09.2001. Za zdaňovacie obdobia pod ich vedením a zodpovednosti prebehli v KENOIL PLUS viaceré daňové kontroly s celkovým daňovým nedoplatkom vo výške 2.226.614,12 eur, ktorý nebol nikdy zaplatený. Konkurz na túto spoločnosť bol zrušený pre nedostatok majetku a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra. Priamo u daňového subjektu boli vykonané viaceré daňové kontroly (zdaňovacie obdobie 08/2012 bolo ukončené s nálezom 838.772,56 eur, zdaňovacie obdobie január až december 2011 s nálezom 1.157.972,35 eur a zdaňovacie obdobie január, marec, apríl a september až december 2012 skončilo s nálezom 2.848.270,19 eur). Odvolací orgán, t. j. žalovaný, v desiatich prípadoch potvrdil tieto rozhodnutia. Tie na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave boli zrušené.
6. Správca dane ďalej poukázal na to, že pri týchto daňových kontrolách riziko z obchodovania konatelia personálne prepojených spoločností ponechali v spoločnosti JOPI OIL a v daňovom subjekte a majetok bol sústredený do spoločnosti JOPI GROUP, s. r. o. Poukázal na účtovné výkazy všetkých troch spoločností od roku 2014 (resp. 2016) po rok 2019. Zistil, že daňový subjekt dňa 10.12.2015 uzatvoril ako vkladateľ so spoločnosťou JOPI GROUP zmluvu o vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa (JOPI GROUP). Ďalej poukázal na to, že po ukončení daňových kontrol v daňovom subjekte so zisteniami (zdaňovacie obdobie január až december 2011) tento previedol v decembri 2015 majetok na novú spoločnosť JOPI GROUP, čo správca dane vyhodnotil ako účelové konanie. Následne sa zmenil spôsob obchodovania (riziko), a to tak, že prevádzkovateľom daňového skladu sa stal daňový subjekt, ale vlastníkom nehnuteľností sa stala spoločnosť JOPI GROUP. Obchodné aktivity sú vyvíjané najmä spoločnosťou JOPI OIL, ktorá už nevlastní nehnuteľný majetok a hnuteľný len v minimálnom rozsahu, čo bolo preukázané aj u daňového subjektu, a to poklesom výnosov z hospodárskej činnosti zo sumy vyše 48 miliónov eur v roku 2015 na sumu približne 1,45 milióna eur v roku 2019, čo je za päťročné obdobie pokles o 97%.
7. Správca dane konštatoval, že vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu je sporné. Je tu predpoklad, že jediný majetok daňového subjektu, ktorý by bolo možné použiť na úhradu nesplatenej dane je (v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku popísaný) tovar, pri ktorom hrozí, že môže byť prevedený na tretiu osobu, čím sa stane nedosiahnuteľným. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 14.12.2020 a zistil, že v sklade daňového subjektu sa nachádza tento tovar. Primeranosť odôvodnil hodnotou zásob, ktoré ocenil na 39.254,49 eur. Výšku odôvodnil tak, že vzhľadom na to, že neboli k dispozícii účtovné doklady daňového subjektu, z ktorých by sa dala cena zásob ustanoviť presne, vychádzal z podkladov, ktoré získal pri výkone svojej činnosti. Cenu potom porovnal s výškou nesplatenej a nevyrubenej dane vo výške 244.536,86 eur. Tovar sa nachádza v sklade vo Vlčanoch č. 155.
8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, pričom zdôraznil, že pri posudzovaní dôvodov uloženia predbežného opatrenia a pri odôvodňovaní obavy
z nevymožiteľnosti, sa vychádza z konkrétnej situácie a posudzovanie dôvodov je individuálne. Postačuje, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodnili uloženie predbežného opatrenia. Skonštatoval, že správca dane pri ukladaní predbežného opatrenia postupoval v súlade s § 50 ods. 1 DP, prihliadol na primeraný rozsah predbežného opatrenia a uložil ho v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
III. Správna žaloba
9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.05.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
10. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy založili svoje rozhodnutia iba na údajnej domnienke odôvodnenej obavy, avšak podmienkou vydania rozhodnutia je existencia odôvodnenej obavy, ktorá musí byť preukázaná a nie iba nepravdivo, účelovo a nedostatočne vyargumentovaná.
11. Žalobca poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 30.06.2015 a bola ukončená protokolom zo dňa 11.07.2017. Následne na to sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré do dnešného dňa nebolo ukončené a trvá už takmer štyri roky. Upriamil pozornosť na časový úsek takmer štyroch rokov odo dňa, keď správca dane nadobudol predstavu o tom, že by žalobca mohol mať nedoplatok na DPH. Prečo správca dane vydal rozhodnutie o uložení povinnosti na zabezpečenie uhradenia dane až po 3,5 roku – túto anomáliu orgány finančnej správy nevysvetlili a porušili tak právnu istotu, zákonnosť a predvídateľnosť konania a rozhodnutia.
12. K zmene vlastníckej štruktúry v KENOIL PLUS uviedol, že finančné orgány nepreukázali odôvodnenosť tejto obavy. To, že v oboch prípadoch ide o tie isté osoby, ešte nepreukazuje žiadnu paralelu. V čase, keď tieto osoby zo spoločnosti KENOIL PLUS odchádzali, tak v nich daňová kontrola neprebiehala, a teda nemohli mať ani len teoretický úmysel vyhýbať sa nejakému daňovému konaniu či vyrubeniu dane.
13. Daňová kontrola sa týka mesiacov január až december 2011, pričom rozhodnutia z nich sú predmetom opakovaných súdnych konaní, kde súdy rozhodnutia finančnej správy rušia, no finančná správa si trvá na svojich neodôvodnených záveroch a opakovane vydáva rovnaké rozhodnutia. Daňová kontrola za september 2012 bola ukončená, avšak vyrubovacie konanie ešte neskončilo.
14. K údajnému zbavovaniu sa majetku uviedol, že nešlo o zbavovanie sa majetku, ale o nastavenie spoločnosti v rámci fungujúceho holdingu, pričom ide o zákonný spôsob podnikateľskej činnosti, uskutočnený v súlade so zákonom. K zmene vlastníctva došlo ešte v roku 2015 a od tej doby žalobca stále vykonáva podnikateľskú činnosť. Žalobca poukázal na to, že argumentácia žalovaného sa týka skutočností, ktoré sa stali veľmi dávno: 2001, 2015 a 2017.
15. Žalobca dal do pozornosti rozhodnutie správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020, ktorým boli žalobcovi zabezpečené tie isté veci - konkrétne tovar KN 27101943 a tovar KN 27102011. Toto druhé rozhodnutie správcu dane je napadnuté správnou žalobou. Podľa žalobcu neexistuje žiaden logický dôvod na to, aby tieto rozhodnutia existovali. Napadnuté rozhodnutie je o zákaze predávať, darovať alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci a rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.12.2020 o prepadnutí veci. Existujú tu dve rôzne konania s rovnakým účelom - jedno konanie, ktorého cieľom je zakázať nakladať s tovarom (§ 50 DP), a druhé, ktorého cieľom je zabezpečenie toho istého tovaru s následným prepadnutím veci (§ 42 DP). Podľa žalobcu malo byť vedené len jedno z týchto konaní.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.06.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom zotrval na dôvodoch, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude nevymožiteľná v dobe jej splatnosti,
vyplýva z informácií, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti, ako aj z podaných daňových priznaní a dokladov žalobcu. Tie spočívali v určení, resp. vyrubení vysokých rozdielov pri daňových kontrolách, v prevodoch obchodných podielov spoločností a z predpokladu, že žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu. Rozhodnutia neupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, iba uložili povinnosť zložiť peňažnú sumu z dôvodu obavy jej nezaplatenia.
17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 19.07.2021 (ďalej len „replika“), v ktorom označil vyjadrenie žalovaného za účelové, zavádzajúce a nedostatočné. Žalovaný neuviedol nič nové a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi novými skutočnosťami či dôkazmi.
18. Žalovaný sa k replike vyjadril podaním zo dňa 26.02.2025 (ďalej len „duplika“), v ktorom uviedol, že trvá na svojich podaných vyjadreniach a záveroch.
V. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 50 ods. 1 DP správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane (písm. a/), nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí (písm. b/).
20. Podľa § 50 ods. 2 DP ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.
21. Podľa § 50 ods. 5 DP proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
22. Podľa § 50 ods. 7 DP správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne.
23. Podľa § 50 ods. 8 DP predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.
24. Podľa § 50 ods. 9 DP ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.
25. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/121/2021, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2021. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.1.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová.
27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
28. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
29. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že orgány finančnej správy oboch stupňov dôvodili opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH za zdaňovacie obdobie september 2012, pri ktorej je na základe skutkových zistení finančných orgánov predpoklad dorubenia dane vo výške 244.536,86 eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Z daného dôvodu uložili žalobcovi povinnosť spočívajúcu v zákaze predaja, darovania alebo iného scudzenia veci, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci, konkrétne: tovar KN 27101943 - nafta bez mera v množstve 26.685,50 litrov, tovar KN 27102011 - nafta s merom v množstve 13.525,50 litrov a tovar KN 38260010 - mero v množstve 16.948,50 litrov. Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane, bude spojené so značnými ťažkosťami, odôvodnili tým, že pri daňových kontrolách v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli určené, resp. vyrubené vysoké rozdiely na DPH a nedošlo k úhrade dodatočne vyrubenej a určenej dane, ďalej z dôvodu prevodov obchodných podielov spoločností, resp. prevodov majetkových hodnôt na spoločnosť JOPI GROUP a napokon tým, že tu je odôvodnený predpoklad, že žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu dodatočne vyrubenej dane z dôvodu poklesu výnosov z hospodárskej činnosti a mohlo by tak dôjsť k prevodu obchodných podielov, resp. majetkových hodnôt žalobcu.
30. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012 a pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli správcovi dane pri plnení jeho úloh zabezpečené, a preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných žalobcom.
31. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa DP slúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových pohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo menšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným oprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo
niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne spojené s verejnomocenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a napríklad v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).
32. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s právnou úpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom procese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce z príslušnej právnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj žalovaného uložiť rozhodnutím daňovému subjektu (žalobcovi), aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je podľa § 50 ods. 1 DP viazaná: (i) na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežným opatrením sa môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.
33. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 DP). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).
34. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúceho sa dĺžky daňovej kontroly a nezačatia vyrubovacieho konania (bod 11 a 13 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že sa s ňou nestotožňuje. Časový rámec možnosti vydania predbežného opatrenia podľa § 50 DP je daný prebiehajúcou daňovou kontrolou (resp. určovaní dane podľa pomôcok alebo miestnym zisťovaním; ods. 1) a ukončená je zrušením predbežného opatrenia (ods. 7), resp. zaplatením dane (daňového nedoplatku), príp. dňom vyrubenia dane (ods. 8). Predbežné opatrenie bolo vydané v tomto časovom rámci, a preto správny súd dospel k záveru, že z časového hľadiska bolo predbežné opatrenie (prvostupňové rozhodnutie) vydané v súlade so zákonom. Ostatne ani žalobca nešpecifikoval, porušenie akého ustanovenia DP sa v tejto súvislosti domáhal. Pokiaľ žalobca namietal nečinnosť orgánov finančnej správy, na tento účel slúžia iné prostriedky ochrany práv žalobcu a nie všeobecná správna žaloba.
35. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti (body 12 a 14 odôvodnenia tohto rozsudku). Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS nemôže byť podľa žalobcu považovaná za dostatočnú na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená. S argumentáciou žalobcu v tomto smere sa správny súd nestotožňuje. . Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol vykonaných u žalobcu (pozri aj bod 13 odôvodnenia tohto rozsudku) za zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zrušené, podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti KENOIL PLUS osoby konateľov a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške 2.226.614,12 eur), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy, ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných konateľov). Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty, musí byť pre príslušný orgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI (vloženie majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP) je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych úkonov, ktorými došlo k vloženiu majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP, so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že správca dane vyhodnotil, že takouto potrebou
môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je tak plne legitímnou úvahou.
36. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS konatelia v čase kontrol už nemali možnosť vplývať na výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti za daňovými orgánmi identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom uvádzaná námietka nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene KENOIL PLUS opravné prostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej úvahy správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL PLUS (2.226.614,12 eur) neindikuje jednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý poukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v čase samotných daňových kontrol, pretože by išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy právne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti. Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Keďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli súčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS po konateľoch Jozefovi Kertészovi a Štefanovi Nagyovi, majú taktiež právnu zodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi nepostupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Samotné tvrdenie žalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy konateľmi spoločnosti boli. Žalobca v tomto nepredložil žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť pri formulovaní odôvodnenej obavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia ešte nevyrubenej dane podľa § 50 ods. 1 DP.
37. Zistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP sa týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach. Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej činnosť (bod 10 odôvodnenia tohto rozsudku).
38. Žalobca ako posledný žalobný bod (bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol, že vo veci bolo vydané aj ďalšie rozhodnutie, a to rozhodnutie správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020, ktorým boli žalobcovi zabezpečené tie isté veci - konkrétne tovar KN 27101943 a tovar KN 27102011, pričom podľa žalobcu neexistuje žiaden logický dôvod na to, aby tieto rozhodnutia existovali. Správny súd tu podotýka, že priamo žalobca ďalej v žalobe identifikuje podstatné rozdiely medzi tu preskúmavanými rozhodnutiami finančných orgánov a rozhodnutím správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020, ktoré vyplývajú z toho, že predmetom prvostupňového rozhodnutia nie sú len tovary KN 27101943 a KN 27102011, ale aj tovar KN 38260010. Predmet tohto správneho súdneho prieskumu je teda širší, než je daný v rozhodnutí správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020. Zároveň treba aj poukázať na to, že predmetom tu preskúmavaných rozhodnutí je predbežné opatrenie podľa § 50 DP, zatiaľ čo v druhom prípade ide o rozhodnutie vydané podľa § 42 DP, ktoré sa týka prepadnutia veci. Z daného dôvodu aj predmet prieskumu je rozdielny, a preto ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia rozhodovania dvakrát o tom istom.
39. Správny súd napokon zdôrazňuje, že samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, na účely budúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol daňový orgán alebo správca dane schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp.
dodatočné dorubenie dane, ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd uviedol vyššie, vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu nie je možné napríklad vyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie listinnými podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného daňového subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych záujmov štátu formou tohto zabezpečovacieho inštitútu.
40. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho vydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí pomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom vyrubení dane. Závery prvostupňového orgánu i žalovaného nie je možné považovať za domnienky a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti zistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade rozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán povinný špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod a pod. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že závery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7 DP).
41. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.
43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).