Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/70/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 45 680 949, právne zastúpený: AK Antol, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100357700/2020 zo dňa 05.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100357700/2020 zo dňa 05.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného FERRO CORE, a. s. (v čase 07.08.2010 do 17.08.2012 pod obchodným názvom FERRO ZEDA, a. s.) (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 101956377/2019 zo dňa 15.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa iznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 121.037rubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 57.762,50 eur, t. j. určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 178.800,38 eur.

3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie obdobie december 2011, a to na základe oznámenia o daňovej kontrole č. zo dňa 07.04.2015, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 101482988/2017 zo dňa 04.07.2017.

4. Daňový subjekt si v zdaňovacom období december 2011 uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr č. 2011051 zo dňa 05.12.2011, 2011054 zo dňa 20.12.2011, 2011052 zo dňa 16.12.2011, 2011056 zo dňa 05.01.2012 a 2011057 zo dňa 13.01.2012 (ďalej len „sporné faktúry“) vystavených dodávateľom inavia,

s. r. o., IČO: 46 065 164 (ďalej len „dodávateľ“; sporné faktúry a dodávateľ ďalej len „sporné faktúry od dodávateľa“) za nákup rebierkovej ocele. Miestnym zisťovaním sa zistilo, že v mieste sídla dodávateľa sa konatelia ani zástupcovia dodávateľa nezdržujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane. Sídlo spoločnosti je v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia tejto nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam uvedená spoločnosť fyzicky nesídlila. Zaslané predvolanie na výsluch svedkov, adresované konateľom tejto spoločnosti, boli neprevzaté s označením adresát neznámy. Správca dane preto konštatoval nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu v podobe dodania rebierkovej ocele.

5. Daňový subjekt tiež deklaroval dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) pre odberateľov: PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ). S cieľom preverenia intrakomunitárnych dodávok tovarov správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a rozhodnutím zo dňa 19.01.2016 odo dňa 26.01.2016 prerušil daňovú kontrolu. Odpovede mu boli doručené dňa 11.02.2016, 19.04.2016, 26.04.2016 a 07.12.2016, na základe ktorých podaním zaslaným dňa 14.12.2016 oznámil daňovému subjektu, že dňa 07.12.2016 pominuli prekážky prerušenia konania.

6. Na základe informácií z Elektronického mýtneho systému o vozidlách uvedených na CMR pri vozidlách na prepravu pre spoločnosť Waren Transport, s. r. o., CofinPrint, s. r. o., PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU) a Hungaro-KOB Kft. (HU) bolo zistené, že v tomto systéme nebola zaznamenaná preprava.

7. Dodanie tovaru do Maďarska a Českej republiky nebolo potvrdené, a preto sa správca dane snažil využiť všetky prostriedky pri preverovaní uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení a tak zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 19.01.2017 na preverenie prepravy pre spoločnosti ALDAT CZ, s. r. o., a PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU). Z odpovede zo dňa 16.03.2017 vyplynulo, že z dôvodu chýbajúcich účtovných dokumentov nebolo možné preveriť žiadané skutočnosti pri maďarských odberateľoch. Spoločnosť, ktorá mala zabezpečiť prepravu, neodovzdala žiadne dokumenty a bola zrušená. Podľa súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2011 dodala spoločnosť služby iba do Rumunska. Z odpovede zo dňa 13.06.2017 vyplynulo, že spoločnosť A. B. - B. trans odovzdala dokumenty v tlačenej forme Polícii Českej republiky a tak sa svedok (p. A. B.) mohol vyjadriť iba k obchodným vzťahom z účtovníctva, ktoré mal v počítači a podľa ktorých nemal s daňovým subjektom žiadny obchodný vzťah a spolupracoval iba s ALDAT CZ. Správca dane podaním zaslaným dňa 14.06.2017 oznámil daňovému subjektu, že dňa 13.06.2017 pominuli prekážky prerušenia konania. Následne na to vyhotovil protokol a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 17.07.2017 a na základe ktorého sa začalo vyrubovacie konanie.

8. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul obchodného manažéra daňového subjektu C. D., ktorého výpoveď sa uskutočnila vo všeobecnej rovine. Na výzvu, aby daňový subjekt predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce tvrdenie svedka, daňový subjekt nereagoval.

9. Po prerokovaní pripomienok k protokolu zaslal splnomocnený zástupca daňového subjektu písomné stanovisko, na základe ktorého bola správcovi dane doručená e-mailová komunikácia medzi C. D. a A. A. (konateľ CofinPrint) z 05., 06. a 08.12.2011. Zároveň bolo uvedené, že funkciu skladníka daňového subjektu vykonával E. F.. Správca dane preto vykonal vypočutie svedka E. F.. K výzve správcu dane na dodanie dokumentov preukazujúcich tvrdenia E. F. daňový subjekt uviedol, že daňové a účtovné doklady spoločnosti sú zaistené Policajným zborom, a preto k nim nemá prístup.

10. Na základe spolupráce s Policajným zborom správca dane skonštatoval, že z dokumentácie zaistenej Policajným zborom nevyplynulo, že tovar bol vyskladnený na základe internej výdajky s presnou váhou, tavbou a podpisom skladníka a že by sa na vrátnici na cestnej váhe vykonávalo kontrolné váženie, ako to tvrdil E. F.. Vyšetrovateľ Policajného zboru tiež uviedol, že políciou nebola fyzicky odobratá výpočtová technika, boli z nej iba stiahnuté všetky údaje a že daňový subjekt disponuje všetkými účtovnými záznamami. Tvrdenie daňového subjektu, že k nim nemá prístup, sa tak nezakladalo na pravde.

11. Oznámením č. 101652265/2019 zo dňa 08.07.2019 určil správca dane deň spísania poslednej zápisnice na deň 06.08.2019, pričom daňový subjekt sa na spísanie tejto zápisnice nedostavil.

12. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov správca dane uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov či oprávnenosť nároku na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt a nie správca dane, pričom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektívne preukázanie. V procese daňovej kontroly sa uplatňuje prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia.

13. K odpočítaniu dane podľa pri faktúrach vystavených dodávateľom z dôvodu nekontaktnosti a dlhodobej nespolupráce dodávateľa so správcom dane, jeho ekonomickej činnosti, keď na adrese sídla svoju činnosť nevykonáva a majitelia tejto nehnuteľnosti dodávateľa nepoznajú, pričom správca dane nemá nahlásenú žiadnu prevádzku, dospel k tomu, že reálne predpoklady ekonomickej činnosti dodávateľa deklarovanej na faktúrach neboli preukázané. Zdaniteľné plnenie nebolo potvrdené. Daňová správa v situácii, keď adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-73/06 Planzer). Správca dane tak uviedol, že pokiaľ nie je preukázané, že by hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len existencia samotných dokladov, hoci tieto doklady obsahujú všetky formálno-právne náležitosti. Faktúru možno z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiť len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť, že tovar alebo služba boli reálne dodané. Preverovaním správcu dane nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené, že vzniku daňovej povinnosti predchádzalo dodanie tovaru. Keďže nedošlo k dodaniu tovaru, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti.

14. Vo vzťahu k odpočítaniu dane podľa odkázal na výsledky z medzinárodnej výmeny informácií a aj na výsledky preverovania prepravy v elektronickom mýtnom systéme a skonštatoval, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa . V rámci daňovej kontroly nebolo možné preveriť vierohodným spôsobom, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. Oslobodenie od dane si môže platiteľ dane uplatniť len za podmienky, že tovar je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pričom splnenie tejto podmienky musí preukázať. Daňový subjekt nepreukázal, že tovar bol fyzicky prepravený a nie je jednoznačne preukázané uskutočnenie prepravy a ani miesto vyskladnenia tovaru. Pokiaľ nie je preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený, nemôže byť uplatnený princíp zdanenia v štáte určenia, ale je uplatnený princíp zdanenia v štáte pôvodu.

15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, keď skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach, a teda nepreukázal splnenie zákonom ustanovených podmienok na odpočítanie dane. Podmienky v v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť. Faktúra, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

III. Správna žaloba

16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa až g) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

17. Žalobca uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí je jednostranné, tendenčné a v neprospech daňového subjektu. Daňový subjekt navrhol vykonanie dôkazu v podobe výpovede svedka C. G. H. B. A. v čase vykonania preverovaných obchodov, keďže tento mal vedomosť o osobách vykonávajúcich nakladanie tovaru v prevádzke, výsluch I. C. z J. G. a A. A. F. K.. Správca dane nevykonal žiadny z týchto dôkazov, v odôvodnení konštatuje, že daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať dodanie a existenciu tovaru a odmietol vykonať dôkaz výsluchom týchto osôb. Správca dane vykonáva daňovú kontrolu po deviatich rokoch od uskutočnenia predmetných obchodov, a tak nemožno klásť daňovému subjektu za vinu, že

niektoré zúčastnené subjekty už neexistujú, nepodnikajú alebo došlo k zmene majiteľov a štatutárnych orgánov spoločnosti.

18. Žalobca mal pochybnosti o zákonnosti dôvodov na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu uplynutia lehoty na výmenu informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) číslo 904/2010. Trvanie prerušenia daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé, zo spisu nevyplýva presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie, ako aj jej doručenie a uplynutie tejto lehoty. Daňová kontrola bola prerušená na obdobie 475 dní, bola prerušená nezákonne dlho a uplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa .

19. Daňový subjekt nesúhlasil s hodnotením skutkového stavu, ktoré je v protokole a ktoré považuje za prekvapivé. Nevyplýva z vykonaného dokazovania. Poukázal na dokazovanie a dôkazné bremeno, kde daňový subjekt má povinnosť preukazovať konkrétnu skutočnosť, ak mu vyplýva priamo zo zákona alebo v prípade, ak ho na to správca dane vyzve ( ). Správca dane, ktorý vedie dokazovanie, je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na správu daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. , z ktorého vyplýva, že skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu a nemožno z nich vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa žalobcovho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. V spojených veciach Súdneho dvora Európskej únie Optigen, Fulcrum Electronics a Bond House bolo vyslovené, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť.

20. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH, na ktorého vrátenie má nárok, je v rozpore s právnym poriadkom Európskej únie. V tomto bode žaloby poukázal na spojené veci Súdneho dvora Európskej únie C-80/11 a C-142/11, z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané pochybným spôsobom. Táto tolerancia je povinná len dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmieta vrátenie DPH, o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí aj dokázať dokladmi. Zároveň poukazuje aj na rozhodnutia vo veciach C-324/11 a C-285/11.

21. K obchodom so spoločnosťou ALDAT CZ uviedol, že obchody boli vykonané tak, ako boli predložené daňové doklady. Žiadal o vykonanie dôkazu výsluchom C. G. a L. B. (F. L. K. v čase vykonania obchodov). Žalobca deklaroval a bolo potvrdené, že podľa záznamov M. G. v smere Košice - Maďarsko tovar opustil územie Slovenska a bol dodaný do Maďarskej republiky.

22. Vo vzťahu k tovaru pre Waren Transport z administratívneho spisu nevyplývajú akékoľvek dôkazy, ktoré boli vykonané vo vzťahu k tejto spoločnosti. Dožiadaním likvidátora ten nepotvrdil nedodanie tovaru a I. F. (p. I. C.) potvrdením zo dňa 12.10.2012 potvrdil vykonanie obchodov. Jediný spôsob odstránenia rozporov medzi dôkazmi je vykonanie dôkazu svedkom p. C.. Správca dane odôvodňuje svoje rozhodnutie nezákonnými dôkazmi, ktoré neboli získané postupom podľa .

23. Vo vzťahu k dodaniu tovaru CofinPrint predložil žalobca dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou CofinPrint ako dlžníkom, ktorou dlžník uznal splatný záväzok a potvrdil prijatie tovaru podľa objednávok. Dlžník však nesplnil svoj dlh a tak dochádza na strane daňového subjektu ku škode dvakrát. Správca dane spochybnil dodanie tovaru do Českej republiky. Vo vzťahu k obchodom uviedol, že bol vykonaný dôkaz výsluchom p. C. D., ako aj e-mailovou komunikáciou medzi ním a A. A. (F. K.). Žalobca žiadal dožiadať príslušné orgány na úseku cestného mýta prostredníctvom sledovania pohybu motorových vozidiel a kontrolu záznamov príslušných prepravovaných firiem, čo môže vykonať jedine správca dane.

24. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nekonkrétne, všeobecné a bez opory vo vykonanom dokazovaní.

25. Záverom žaloby žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celému nároku uplatňovanému správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí.

III. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu zamietnuť.

27. Žalovaný v prvej časti vyjadrenia uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami žalobcu a vysporiadal sa s nimi, a tak k žalobným dôvodom podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že orgány verejnej správy šetrením zistili, že nedošlo k dodaniu tovaru pre odberateľov z iných členských štátov uvedených na faktúrach, t. j. zdaniteľné obchody sa neuskutočnili. Správca dane si zadovážil dostatok dôkazov na prijatie záveru, že cieľom fakturácií nebolo reálne obchodovanie s betonárskou oceľou, ale získanie neoprávneného prospechu vo forme odčerpania nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu.

28. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu – dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach pre odberateľov PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB kft. (HU), Pastelero, s. r. o. (CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ), a ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), a tým nepreukázal ani splnenie zákonom ustanovených podmienok na oslobodenie od dane uvedených v .

29. Žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa inavia, s. r. o., ako ani dodanie tovaru do iných členských štátov odberateľom. Zástupcovia ani konatelia dodávateľa sa v mieste sídla spoločnosti nezdržujú, dlhodobo nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane, sídlo spoločnosti sa nachádza v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam spoločnosť fyzicky nesídlila.

30. Prepravcovia potvrdili prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska a Čiech, no žalobca ani objednávateľ prepravy a ani odberateľ v Maďarsku a Česku nepreukázali, že išlo o ten istý tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe dodávateľských faktúr. Informáciami z elektronického mýtneho systému sa zistilo, že pri vozidlách prepravcu, ktoré mali v kontrolovanom období prepravu betonárskej ocele uskutočniť, buď nebola táto preprava v elektronickom mýtnom systéme vôbec zaznamenaná, alebo bola preprava predmetným vozidlom spochybnená.

31. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konanie svojich obchodných partnerov, ale išlo tu o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Predložením faktúry ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Dôležité je, či zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený.

32. Podľa žalovaného sú splnené podmienky podľa . Daňová kontrola bola prerušená a celkovo trvala 355 dní, čo znamená, že nebola prekročená zákonom maximálne povolená dĺžka trvania daňovej kontroly. Prerušením daňovej kontroly sa všetky lehoty prerušujú, pričom týmto prerušením správca dane nevstupoval do autonómie žalobcu, ale overoval si podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane.

33. Podľa žalovaného na preukázanie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov nie je postačujúce predloženie dokladov zo strany žalobcu, ale žalobca znáša dôkazné bremeno a musí preukázať, že ustanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný práve jednotlivým odberateľom. Žalovaný nespochybňuje existenciu tovaru, ale z vykonaného dokazovania, zistení a šetrení správcu dane vyplynulo, že žalobca nadobudnutý tovar nedodal spoločnostiam do iných členských štátov tak, ako to deklaruje v predložených faktúrach. K úplnému preukázaniu toho, že tovar od žalobcu bol dodaný českému odberateľovi a maďarskému odberateľovi, je nevyhnutné potvrdiť túto skutočnosť u maďarského aj českého odberateľa, ktorí musia jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účely podnikateľskej činnosti; zahraničné osoby nepreukázali, či vôbec reálne existujú ako zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť.

34. Rozsudky vo veciach Optigen, Fulcrum Electronics a Bond House nemožno na danú vec aplikovať, pretože dôvodom vyrubenia vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu nebolo neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr, ale skutočnosť, že žalobca zakúpený tovar nedodal z tuzemska spoločnostiam do iných členských štátov a z tohto titulu mu nevznikol nárok na oslobodené dodanie tovaru podľa §

43 . Keďže správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru a jeho vlastníctvo, považoval predmetnú dodávku za dodanie tovaru v tuzemsku podľa .

35. K otázke preukázania prepravy tovaru v rámci Európskeho spoločenstva poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, kde dodávateľ musí riadne a dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva o dani z pridanej hodnoty a prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci spoločenstva, ktorú uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

36. Vo vzťahu k uznaniu dlhu uviedol, že daňová kontrola bola začatá 29.04.2015 a nie 16.10.2012 ako tvrdí žalobca. Dohoda je zo dňa 17.10.2012 a týka sa dodania tovaru za obdobie apríl 2012 až júl 2012, a teda nie kontrolovaného obdobia december 2011. To, že podpis konateľa bol urobený pred notárom znamená len to, že notár potvrdzuje pravosť podpisu a nie pravdivosť skutočností uvádzaných na listine.

37. Nie je povinnosťou správcu dane a ani žalovaného vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to až dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky ním uplatňované. Daňové konanie je riadené prejednávacou a nie vyhľadávacou zásadou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie dokladov alebo údajov v nich uvedených ako faktov. Žalovaný mal za to, že daňové orgány si zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených v zneužili princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym článkom fakturačných reťazcov a uplatnením si nadmerného odpočtu profitoval z realizácie takýchto fakturácií, ktoré okrem podvodného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nemali iné ekonomické opodstatnenie.

38. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

39. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

40. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

41. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

V. Nariadenie pojednávania

43. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

44. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby ( , SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba podľa nie je dôvodná. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.1.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová.

45. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 16.01.2026, pretože boli splnené podmienky podľa , a to za účasti žalovaného, ktorý sa pridržal dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutí. V ústnom prednese odkázal na obdobnú vec vedenú pred Správnym súdom v Bratislave č. k. -61 zo dňa 10.12.2025, kde súd žalobu zamietol.

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Orgány finančnej správy v prejednávanom prípade spochybnili a) odpočítanie dane podľa a tiež aj b) podmienky oslobodenia od dane podľa .

Ad a) K odpočítaniu dane podľa

47. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

48. Podľa sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú: 1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom ustanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -33 zo dňa 07.02.2023). V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky – uskutočnenie zdaniteľného plnenia (dodanie tovaru) dodávateľom sporných faktúr (s. 12 prvostupňového rozhodnutia).

49. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané deklarovaným dodávateľom, resp. osobou so statusom platiteľa DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, či žalobca v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom získal tovary vymedzené na sporných faktúrach od dodávateľa, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že mu boli tovary dodané (t. j. betonárska oceľ BST 500S). V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa . Podmienky uvedené v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. , a zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. zo dňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Esenciálnou podmienkou pre odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

50. K námietke žalobcu, že ho správca dane nesprávne zaťažil dôkazným bremenom, súd uvádza, že je nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov: súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje ( ; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.02.2016, sp. zn. zo dňa 27.09.2018, sp. zn. zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje

deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

51. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov ( ) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017).

52. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo ( ).

53. Podmienky uvedené v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Bol to správca dane, ktorý vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s kontrolnými zisteniami v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101401632/2017 zo dňa 21.062017 (príloha č. 31 administratívneho spisu správcu dane, s. 23 v spojení so s. 15), keď správca dane konštatoval, že v mieste sídla dodávateľa sa konatelia ani zástupcovia dodávateľa nezdržujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane. Sídlo spoločnosti je v staršom rodinnom dome bez skladových a výrobných priestorov, majitelia tejto nehnuteľnosti o tejto spoločnosti nič nevedia a nikdy tam uvedená spoločnosť fyzicky nesídlila. Žalobca k uvedenému zisteniu sa nevyjadril a ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy o tom, že dodanie tovaru prebehlo tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa (vyjadrenie žalobcu, príloha č. 32 administratívneho spisu správcu dane). Uvedené bolo skonštatované aj v protokole č. 101482988/2017 zo dňa 04.07.2017 (príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 68). Spolu s protokolom bol žalobca písomne informovaný o výsledkoch šetrenia a vyzvaný (príloha č. 34 administratívneho spisu správcu dane) na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ku ktorému sa písomne žalobca vyjadril, ale relevantné dôkazy nedoložil (príloha č. 35 administratívneho spisu správcu dane) a ani k zápisnici zo dňa 05.04.2018 (príloha č. 41 administratívneho spisu správcu dane) k prerokovaniu pripomienok k protokolu takéto dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane jasne a zrozumiteľne vyslovil pochybnosť a uviedol, v čom pochybnosť spočíva, a tým, že na ústnom pojednávaní žiadal žalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa sporných faktúr od dodávateľa. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového

subjektu a nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.

54. Súd má za to, že správca dane v uvedených písomnostiach jasne uviedol svoje pochybnosti a aj to, v čom spočívajú. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžfk 1/2019 zo dňa 21.04.2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

Ad b) K splneniu podmienok oslobodenia od dane podľa

55. Keďže žalobca reálnosť dodávok tovaru uvedeného na sporných faktúrach inak, ako predložením sporných faktúr nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k odberateľom: PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ).

56. Všeobecne v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa správny súd zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL zo dňa 06. júla 2006, C- 439/04 a C-440/04).

57. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.01.2017 uviedol: ,,aby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2021).

58. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v . Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok uvedených v (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2021).

59. Daňové orgány neuznali žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie titulom nesplnenia podmienok podľa a nasl. . Daňové orgány pritom spochybnili skutočnú existenciu tovaru v žalobcom deklarovanom obchode, kde mal byť podľa žalobcom (nepreukázaných) tvrdení tovar nadobudnutý v tuzemsku a následne intrakomunitárne dodaný do iných členských štátov Európskej únie. Správny súd zdôrazňuje,

že v súlade s Daňovým poriadkom je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení oslobodenia od dane. Uskutočnenie dodania tovaru a následne právo na oslobodenie od dane z tohto dodania tovaru nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej. V zhode s názorom daňových orgánov správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal materiálnu existenciu deklarovaného plnenia, že tovar nadobudol a že na základe preverovaných faktúr bol tento tovar následne skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre deklarovaných odberateľov. Aj podľa názoru správneho súdu deklarované obchody a dodanie tovaru do iných členských štátov Európskej únie neprebehlo v skutočnosti tak, ako to žalobca deklaroval.

60. Podľa vyššie citovaných ustanovení , ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva (Európskej únie) umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje . Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2023).

61. K podmienkam oslobodenia od dane správny súd uvádza, že vymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od platenia DPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo odberateľom. Dôkazné bremeno preukázania uvedených zákonných podmienok primárne zaťažuje daňový subjekt t. j. platcu DPH deklarujúceho oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v . Vo vzťahu k režimu oslobodenia od dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie uvedenom . Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.01.2021). Pokiaľ daňový subjekt takto svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Nárok na oslobodenie potom možno nepriznať vtedy, ak by správca dane vykonaným dokazovaním buď a/ vyvrátil žalobcom predkladané dôkazy o splnení zákonom ustanovených podmienok na oslobodenie od dane, alebo b/ (vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie) správca dane preukázal, že posudzovaná obchodná transakcia bola súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva (C409/04 Teleos plc.). V prejednávanom prípade správca dane vyvrátil dôkazy predkladané žalobcom (písm. a/) spôsobom vymedzeným v bodoch 62 až 65 odôvodnenia tohto rozsudku.

62. Vo vzťahu k intrakomunitárnemu obchodu pre odberateľov PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. (HU), Hungaro-KOB Kft. (HU), ALDAT CZ, s. r. o. (CZ), Waren Transport, s. r. o. (CZ) a CofinPrint, s. r. o. (CZ) vykonal správca dane viacero úkonov, z ktorých vyplynulo spochybnenie reálnej prepravy tovaru. Išlo o medzinárodnú výmenu informácií, výsluchy svedkov a napokon aj spolupráca s Policajným zborom. Účelom tu bolo overiť, či dodaný tovar bol ďalej dodaný odberateľom, pričom ak by bol dodaný, bolo by nepochybné, že závery správcu dane nie sú správne (bližšie v odôvodnení tohto rozsudku pod bodom 47-54).

63. Výsledkom medzinárodnej výmeny informácií bolo, že spoločnosť ALDAT CZ a CofinPrint sú nekontaktné a daňové priznania za december 2011 neboli podané, resp. nulové. Waren Transport bol nekontaktný a nepodarilo sa overiť relevantné informácie. PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft a Hungaro-KOB Kft boli zrušené a nepodarilo sa overiť relevantné informácie (pozri napr. zápisnicu o ústnom pojednávaní - príloha č. 31 administratívneho spisu správcu dane, s. 24 alebo protokol - príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 70 až 74).

64. Z daného dôvodu preto správca dane pristúpil ku kontrole informácií z Elektronického mýtneho systému o vozidlách uvedených na CMR žalobcu, pričom z dokumentov vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočniť v rozhodnom čase prepravu betonárskej ocele, neboli vôbec zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme (pozri napr. zápisnicu o ústnom pojednávaní - príloha č. 31 administratívneho spisu správcu dane, s. 24-25 alebo protokol - príloha 33 administratívneho spisu správcu dane, s. 74 až 77).

65. K nasledujúcim úkonom patrila aj výpoveď p. A. B. (A. B. – B. G.), ktorá však bola vedená vo všeobecnej rovine (príloha č. 28 administratívneho spisu správcu dane, s. 8). Rovnako tak vo všeobecnej rovine a bez podloženia dôkazov bola vedená aj výpoveď p. C. D. (príloha č. 38 administratívneho spisu správcu dane). Z preverenia spoločnosti B.B.Z-TRANSPORT KFT vyplynulo, že v rozhodnom období dodávala služby len do Rumunska.

66. Podľa názoru súdu ak správca dane pri preverovaní podkladov daňového subjektu preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúcich sa jeho odberateľov. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu a nemohol ich uznať ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Súd má za to, že správca dane v uvedených písomnostiach jasne uviedol svoje pochybnosti a v čom spočívajú. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a následne daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa , keď neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.

K ostatným žalobným bodom

67. V ďalšom žalobnom bode žalobca poukázal na nezákonné prerušenie, resp. trvanie daňovej kontroly. Správny súd v tejto súvislosti preto poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, podľa ktorého „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie)“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.07.2016, sp. zn. ).

68. „Otázkou zákonnosti trvania prerušenia daňovej kontroly v prípade, že finančná správa členského štátu, na ktorý sa správca dane obrátil so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií podľa Nariadenia Rady č. 904/2010, nedodrží lehotu tri mesiace na vybavenie žiadosti, prejudiciálne vyriešil Súdny dvor EÚ v rozhodnutí z 30. septembra 2021 C-186/20 vo veci HYDINA SK, EU:C:2021:786, keď uzavrel, že ‚článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010... v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.‘ Lehoty stanovené uvedeným nariadením pre orgány

finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Z tohto hľadiska stojí argumentácia krajského súdu, ktorý podmieňoval zákonnosť trvania prerušenia daňovej kontroly dodržaním lehôt určených na vybavenie žiadosti o medzinárodnú spoluprácu, na nesprávnych právnych základoch“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 20.12.2024, sp. zn. ).

69. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 29.04.2015 (oznámenie o daňovej kontrole, príloha č. 2 administratívneho spisu správcu dane) a bola prerušená od 26.01.2016 (rozhodnutiu o prerušení, príloha č. 13 administratívneho spisu správcu dane) do 07.12.2016 (oznámenie, príloha 19 administratívneho spisu správcu dane) a následne prerušená od 26.01.2017 (rozhodnutiu o prerušení, príloha č. 24 administratívneho spisu správcu dane) do 13.06.2017 (oznámenie, príloha č. 29 administratívneho spisu správcu dane). Protokol bol doručený 17.07.2017 (príloha č. 33 administratívneho spisu správcu dane, doručenka na s. 88). Daňová kontrola trvala 272 + 50 + 34 dní, t. j. 356 dní, t. j. menej ako jeden rok.

70. Prerušenie konania je legitímnou činnosťou správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Lehoty stanovené nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy ( ) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Hoci žalobca môže trvania daňovej kontroly subjektívne vnímať v dôsledku medzinárodnej výmeny informácií ako dlhé, na strane druhej treba povedať, že dôvody, ktoré viedli správcu dane k vyžiadaniu si tejto spolupráce, treba vnímať ako zákonné, keďže sa nimi sledovalo objektívne zistenie skutkového stavu veci týkajúceho sa prepravy tovaru. Správca dane nemá ako ovplyvniť ako dlho bude trvať medzinárodná výmena informácií. Rovnako tak treba poukázať na to, že pokiaľ by výsledky z medzinárodnej výmeny informácií boli opačného charakteru, viedlo by to k potvrdeniu tvrdení žalobcu, a teda by boli v jeho prospech. Výsledky medzinárodnej výmeny informácií však preukázali opak.

71. Žalobca na viacerých miestach svojej žaloby sa odvoláva na dôkazné bremeno správcu dane, a to vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu. Tejto argumentácii správny súd nemôže prisvedčiť, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správna dane v prvostupňovom rozhodnutí nikde netvrdili, že by bol žalobca súčasťou podvodu; dôvod na nepriznanie odpočtu bol uvádzaný v nesplnení hmotnoprávnych predpokladoch odpočtu DPH, kedy dôkazné bremeno v zásade postihuje žalobcu. Z daného dôvodu preto nie je na mieste ani aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje a ktorá sa týka problematiky daňového podvodu.

72. K dohode o uznaní dlhu správny súd uvádza, že je zo dňa 17.10.2012 a týka sa dodania tovaru za obdobie apríl 2012 až júl 2012, a teda nie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia december 2011, a preto na ňu v prejednávanom prípade nemožno prihliadať.

73. Žalovaný po prerokovaní protokolu ešte vykonal ďalšie svedecké výpovede (p. F., p. D.). Podľa názoru správneho súdu povinnosť vykonať dôkazy trvá dovtedy, kým nie je spoľahlivo zistený skutkový stav veci; vykonávania dôkazov nad tento rozsah je, samozrejme, prípustné, ale jeho dôsledkom môže byť oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru súdu správca dane dostatočne spoľahlivo zistil skutkový stav veci aj inými dôkaznými prostriedkami než navrhovanou výpoveďou p. G. a p. A.. Správca dane zistil, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu napr. spochybnením všeobecnej výpovede p. D., či neexistujúcimi záznamami o preprave z elektronického mýtneho systému. Z daného uhla pohľadu preto možno výpoveď p. G. vnímať ako nadbytočnú. Rovnako to možno konštatovať aj vo vzťahu k výpovedi p. A. (spoločnosť K.).

74. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa , ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo

tak porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa zamietol.

75. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s / účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).