Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-120-2025.pdf
PDF · 144.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/120/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX/X, XXX XX F. G., bydlisko H. XX, XXX XX I., zastúpená: Advokátska kancelária Kerestešová & Švarná, s.r.o., so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, a otec: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., bydlisko I. XXXX, F., zastúpený: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka so sídlom Štúrova 1409/17, 949 01 Nitra, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07.04.2025 č.k. 55P/174/2024-302 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/233/2020-28 zo dňa 19.11.2020, maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa 16:00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa 16:00 hod. a otec od pondelka párneho kalendárneho týždňa 16:00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa 16:00 hod. (výrok I.), počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku matka od 24.12. 10:00 hod. do 25.12. 18:00 hod., otec od 25.12. 18:00 hod. do 26.12. 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku otec od 24.12. 10:00 hod. do 25.12. 18:00 hod. a matka od 25.12. 18:00 hod. do 26.12. 18:00 hod. (výrok II.), počas letných školských prázdnin je každý rodič oprávnený stráviť s maloletou súvisle 15 po sebe idúcich dní, ktorý termín je povinný oznámiť druhému rodičovi najneskôr do 15.06. daného roka (výrok III.), preberanie starostlivosti o maloletú bude realizované v školskom zariadení tým rodičom, ktorý má maloleté dieťa v nasledujúcom období v starostlivosti (výrok IV.), výživné rodičom neurčil (výrok V.) o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).
2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa § 24 ods. 3,5, § 62 ods. 1,2,4,5,6, zák. č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), a skutkovo tým, že dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/233/2020-28 zo dňa 19.11.2020, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletú 200 eur mesačne a upravený styk otca s maloletou. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, rodičia realizovali striedavú starostlivosť od apríla 2023 do 18.12.2024, kedy matka otcovi oznámila, že ďalej so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, čo odôvodnila nedodržiavaním dohody zo strany otca o výživnom. Toto obdobie súd prvej inštancie považoval za dostatočný dôkaz o tom, že striedavá starostlivosť je v danom prípade vyhovujúca forma starostlivosti pre maloletú, ktorá má k obom rodičom vybudovanú pozitívnu citovú väzbu. Zohľadnil vyjadrený názor maloletej, že jej táto forma starostlivosti vyhovuje,
je na ňu zvyknutá, chce v nej pokračovať a že obdobie bez otca sa jej javí dlhé. Konštatoval, že samotná matka vie o záujme maloletej realizovať striedavú starostlivosť. Námietky matky proti striedavej starostlivosti, že maloletá má byť u otca unavená, nemá dvere na detskej izbe, v noci ju budí druhé otcove dieťa, zlé stravovacie návyky, zlý vplyv otca na výchovu maloletej pre jeho charakterové vlastnosti (po príchode od otca je maloletá drzá a klame) nepovažoval za dôvodné. Otec dvere do detskej izby zakúpil a poprel tvrdenia o zlých stravovacích návykoch. Na matkou uvádzané tvrdenia o zlých charakterových vlastnostiach otca a jeho zlého vplyvu na výchovu maloletej neprihliadol a uviedol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom v rovnakej miere. Dôvodil, že matka nemôže na základe svojho subjektívneho presvedčenia pochádzajúceho ešte z čias ich manželstva, obmedzovať otca v jeho rodičovských právach a povinnostiach. Naopak, ak otec uviedol, že s maloletou nemá žiadne výchovné problémy. Dôvody uvádzané matkou nevyhodnotil ako podstatné okolnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletej do striedavej starostlivosti. Poukázal na rozpor v matkiných vyjadreniach, keď v sms komunikácii v decembri 2024 súhlasila so striedavou starostlivosťou za predpokladu platenia výživného 100 eur mesačne a stiahnutia návrhu a jej konečným názorom prezentovaním v konaní. Z uvedeného dedukoval, že matka bola čiastočne motivovaná aj financiami, keď napokon vo svojom písomnom vyjadrení žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur a v prípade striedavej starostlivosti na sumu 250 eur. Mal za to, že dieťa vo veku 7 rokov, má mať zaužívané základné pravidlá a nie je možné, že ich po príchode od otca "zabúda alebo odmieta" ako matka udáva. Tieto tvrdenia matky považoval za prehnané a účelové s úmyslom vykresliť otca v negatívnom svetle a zabrániť striedavej starostlivosti, ktorá bola bez problémov realizovaná vyše 1,5 roka a matka nepreukázala závažné problémy vo výchove alebo v zabezpečovaní starostlivosti. Uviedol, že rodičia sa počas konania javili ako spolupracujúci v prospech dieťaťa. Dokazovaním dospel k záveru, že otec môže maloletej rovnako zabezpečiť výchovu a starostlivosť ako matka.
3. Vyživovaciu povinnosť rodičom neurčil s poukazom na § 62 ods. 6 Zákona o rodine, dôvodiac rovnakým rozsahom starostlivosti rodičov a vyhodnotil, že životná úroveň oboch je približne rovnaká. Uviedol, že z predložených listín zistil priemerný príjem matky 1.630 eur a otca 1.648 eur, konštatoval, že obaja rodičia sú podnikatelia, berú na seba značné majetkové riziká (úvery, splátky - prenájom priestorov), na ktoré neprihliadol v zmysle § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na vyjadrenie otca na pojednávaní, že jeho finančné problémy sa pominuli a zaviazal sa uhrádzať mesačné výdavky za školský klub a jedáleň. K vyjadreniu matky, že podnikanie jej aktuálne nevynáša, má vysoké náklady na prevádzkovanie priestorov a spotrebný úver uviedol, že nie je povinná podnikať a môže sa zamestnať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“).
4. Proti rozsudku v celom rozsahu podala podľa § 365 odsek 1 písm. b) e) f) h) CSP odvolanie matka, navrhujúc ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a návrh otca zamietnuť. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku. V priebehu konania opakovane prezentovala výhrady voči otcovej starostlivosti, najmä správanie maloletej po návrate od otca, jeho zlý výchovný vplyv, nerešpektovanie životného režimu maloletej a nesprávne stravovanie, neschopnosť otca finančne zabezpečiť potreby maloletej. Na podporu svojich tvrdení navrhla na pojednávaní dňa 07.04.2025 vypočuť ako svedka svojho partnera F. H. (návrh na vykonanie tohto dôkazu je zrejmý zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 07.04.2025 v čase 0:54:47 hod.), ktorý súd nezaprotokoloval v zápisnici z pojednávania a ani sa s ním v písomnom vyhotovení rozsudku nevysporiadal, čím došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý proces a súčasne v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 odsek 1 písm. e) CSP, nevykonal navrhnutý dôkaz. Vec tiež nesprávne právne posúdil (§ 365 odsek 1 písm. h) CSP), keď opomenul aplikovať ustanovenia § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP, keď hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkoch v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Rovnako nesprávne právne vec posúdil podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, pokiaľ ide o splnenie podmienok pre vykonávanie striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú, pričom v priebehu celého konania vyjadrovala obavy z negatívneho vplyvu otca na maloletú vyplývajúce z jej pozorovaní správania maloletej počas realizovania striedavej starostlivosti od júna 2023 do 18.12.2024. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie už ďalej nezisťoval ďalšie skutočnosti potrebné pre zistenie skutočného stavu veci (čl. 6, § 35 CMP). Podľa jej názoru je žiaduce nariadenie znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie nezabezpečil ani prešetrenie výchovného prostredia u oboch rodičov
cestou kolízneho opatrovníka, ani stanovisko školy (triednej učiteľky maloletej). Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval skutočnosť, či takouto formou starostlivosti budú lepšie zaistené potreby maloletej v zmysle § 24 odsek 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o najlepší záujem dieťaťa, tento nie je možné stotožniť so želaním maloletého dieťaťa, keď súd prvej inštancie prihliadol na vyjadrenie maloletej, že tejto striedavá starostlivosť vyhovuje. Zdôraznila, že v období kedy mali podľa dohody striedavú starostlivosť, pristupoval otec veľmi nezodpovedne k zabezpečovaniu potrieb maloletej. Maloletá v 9/2023 nastúpila do prvého ročníka základnej školy, s čím boli spojené pomerne vysoké jednorazové náklady na nákup školských potrieb, ako aj platenie opakovaných mesačných výdavkov (stravovanie v škole 8 eur, školský klub 30 eur, rodičovský príspevok 15 eur ročne, rôzne poplatky škole na hygienické pomôcky, triedny fond, výlety a podujatia organizované školou, školské učebnice, a podobne), ktoré všetky hradila výlučne sama a neplatil dohodnuté výživné 200 eur každý druhý mesiac. Za školský rok 2023/2024 prispel otec na hradenie školských potrieb maloletej 40 eur dňa 22.01.2024. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne voči maloletej v súdom určenej výške ani v období od 01/2025 doposiaľ, hoci sa maloletá nachádza v jej osobnej starostlivosti a prispieva iba 100 eur mesačne. Napriek tomu, že otec nie je schopný plniť si ani v súčasnosti vyživovaciu povinnosť voči dcére, je neúmerne zaťažený splátkami viacerých súkromných úverov v rámci svojho podnikania, ku dňu podania odvolania dlží na zdravotnom poistení 1.891,62 eur, súd prvej inštancie vyhodnotil, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej avšak neodôvodnil, či takto budú lepšie zaistené potreby maloletej. Celková finančná situácia otca a pribudnutie vyživovacej povinnosti, odôvodňuje jeho motív pre podanie návrhu na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti s neurčením výživného. Poukázala na výrok IV., ktorý neupravuje miesto odovzdávania a preberania maloletej počas školských prázdnin.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podmienka potreby preukázania zmeny pomerov podľa § 26 Zákona o rodine a § 121 CMP, bola v konaní riadne splnená a preukázaná. Zdôraznil, že maloletá dosiahne v XX/XXXX vek 8 rokov a vie formulovať u ktorého z rodičov a prečo by chcelo byť. Poukázal na vykonaný pohovor s maloletou dňa 10.02.2025 a stanovisko kolízneho opatrovníka. Mal za to, že obaja rodičia sú spôsobilí a majú záujem o výchovu maloletej, vytvorené priaznivé podmienky pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti (finančné, bytové aj pracovné), pričom takto vykonávaná starostlivosť o maloletú je v jej záujme. Z vykonaného dokazovania vrátane výpovedí rodičov nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletej do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Maloletá vedela a chápala to, k čomu sa vyjadrovala na osobnom pohovore, nakoľko rodičia realizovali SOS na základe dohody medzi nimi od 04/2023 do 12/2024, kedy ju matka zrušila Súd presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie zveriť maloletú do SOS a poukázal na rozpor v konaní matky, ktorá začiatkom decembra 2024 v sms súhlasila so striedavou starostlivosťou za predpokladu, že on bude platiť výživné 100 eur mesačne a stiahne svoj návrh, no napokon zmenila názor. Obavy, ktoré prezentovala počas konania, neboli podložené konkrétnymi faktami ani dôkazmi, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. V čase trvania SOS od 04/2023 do 12/2024 nevznikli žiadne závažné problémy. Dieťa bolo v mojej starostlivosti pravidelne, zúčastňovalo sa školskej výučby, krúžkov, malo zabezpečené všetky potreby a dosahovalo výborný prospech. Zo školy nebol signalizovaný zhoršený prospech, ani zmena správania. Konanie prebehlo v súlade so zásadami spravodlivého procesu a súd vykonal všetky dôkazy potrebné na objasnenie rozhodujúcich skutočností. Návrhy matky na doplnenie dokazovania preto nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci. K námietke matky týkajúcej sa nevykonania výsluchu jej partnera F. H. uviedol, že tento dôkaz bol zjavne nadbytočný, pričom svedok, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti, je zjavne subjektívne zainteresovaný a jeho výpoveď by nemohla objektívne objasniť pomery. K výživnému uviedol, že dohoda o znížení bola obojstranná a znížené výživné následne doplatil. Matka žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala nevhodnosť jeho bytových podmienok, maloletá má u neho zabezpečené bývanie, súkromie a výchovné zázemie. Znalecký posudok nebol v tomto prípade nevyhnutný, keďže súd mal k dispozícii relevantné a spoľahlivé dôkazy. Počas obdobia striedavej starostlivosti maloletej vždy zabezpečil všetky potreby od stravy, hygieny, oblečenia, až po školské pomôcky. Počas obdobia SOS sme sa s matkou bežne dohadovali na odovzdávaní maloletej mimo školy. Výrok súdu považoval za dostatočne zrozumiteľný, keďže reflektoval bežnú prax medzi rodičmi. Prípadná potreba doplniť režim odovzdávania počas prázdnin neznamená, že rozhodnutie ako celok je nesprávne.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca svoju argumentáciu považovala za opodstatnenú, keď nesprávnym postupom súdu prvej inštancie bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia jej
tvrdení a nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu, výsluchom svedka mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu. Mala za to, že dôvodné pre rozhodnutie súdu je vykonať znalecké dokazovanie. Je potrebné zohľadniť aj aktuálnu situáciu, že maloletá sa s otcom stretáva podľa posledného rozsudku a už sa opakovane vyjadrila, že v stredu sa jej stretávať sa s otcom nechce. Zopakoval, že otec aj po ukončení striedavej starostlivosti v 12/2024, platí výživné iba vo výške 100 eur mesačne.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojej právnej a skutkovej argumentácii. Uviedol, že súd rozhodol na základe relevantného dokazovania, mal stanovisko kolízneho opatrovníka, vyjadrenia psychológa a výpoveď maloletej. Matka nepreukázala žiadny relevantný negatívny vplyv striedavej starostlivosti na maloletú a subjektívne názory partnera matky nemajú vyššiu dôkaznú hodnotu ako už vykonané dôkazy. Maloletá bola vypočutá ÚPSVaR-om dňa 10.02.2025, pričom jej vyjadrenie bolo zrozumiteľné, veku primerané a smerovalo k želaniu zachovať striedavú starostlivosť, pričom žiadny odborný orgán (ani kolízny opatrovník, ani psychológ) nekonštatoval konflikt lojality. Tvrdenia matky považoval za jednostranné a nepodložené. Uviedol, že v priebehu konania podal návrh na spätné zrušenie vyživovacej povinnosti od apríla 2023 pre existenciu praktickej striedavej starostlivosti. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, ako vecne a skutkovo správny a určiť, že právne účinky rozhodnutia nastupujú ku dňu podania jeho návrhu, t.j. k 21.10.2024.
8. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k nasledujúcim záverom.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliada na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti je vyhodnotenie po dôkladnom dokazovaní, že zmena výchovného prostredia je dôvodná a pre maloleté dieťa najvhodnejšie riešenie ďalšej starostlivosti. Predpokladom pre zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd
posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.
29. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
30. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/233/2020-28 zo dňa 19.11.2020, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá A. B. (v tom čase vo veku 3 rokov) zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletú 200 eur mesačne a upravený styk otca s maloletou v nepárnom týždni od piatka 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka 08.00 hod., každý stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 25.12. 09.00 hod. do 26.12. 09.00 hod., s tým že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca doručenom súdu dňa 21.10.2024, ktorým sa domáhal zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného, resp. zrušenie jeho vyživovacej povinnosti od októbra 2023. Návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery a na základe dohody rodičov obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o maloletú v striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. Takáto forma starostlivosti je v záujme maloletej, maloletá je s takouto formou starostlivosti plne stotožnená, pre maloletú má vytvorené všetky podmienky, v spoločnej domácnosti žije so svojou partnerkou a maloletá má so svojou nevlastnou sestrou maloletou J. B. nar. XX.XX.XXXX vytvorenú citovú väzbu. Matka s návrhom otca nesúhlasila, namietala nedostatočnú starostlivosť otca o maloletú, jeho nedostatočné osobnostné predpoklady, nevhodné bytové podmienky a nedostatočné finančné zázemie, keď otec riadne nezabezpečuje odôvodnené potreby maloletej. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.04.2025, žiadala
zvýšiť výživné na maloletú na sumu 300 eur mesačne, odôvodňujúc ho zvýšením nákladov na maloletú uplynutím obdobia od posledného rozhodnutia súdu a jej nástupom na povinnú školskú dochádzku.
32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom stručne uviedol, čoho sa otec vo svojom návrhu domáha, vyjadrenie matky, označil vykonané dôkazy (výpis zo ŽR, dopyt na Sociálnu poisťovňu, 2 záznamy z informatívneho stretnutia rodičov, vyjadrenie matky, záznam z pohovoru s dieťaťom, listinami otca - výdavky na bývanie, výpisy z osobného aj podnikateľského účtu, darovacia zmluva, upovedomenie o začatí exekúcie, úvery, komunikácia rodičov, písomným vyjadrením matky a ňou predloženým rozpisom výdavkov, výpisom z účtu), obsah výsluchu rodičov na pojednávaní dňa 07.04 2025, následne uviedol iba niektoré príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých bol povinný vychádzať a uviedol svoje závery. Vec nesprávne právne posúdil ak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by v predmetnom konaní postupoval v zmysle § 26 Zákona o rodine, § 121 CMP a skúmal splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zmenu doteraz platnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorou je preukázanie existencie podstatnej zmeny pomerov. Pri uplatnení právnej normy ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodina nevychádzal z aktuálne právnej úpravy, resp. použil nesprávne znenie. Aj keď súd konštatoval, že rodičia od 04/2023 do 12/2024 realizovali striedavú starostlivosť o maloletú, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva porovnanie pomerov a zistenie ich zásadnej zmeny pre rozhodnutie súdu o zmene zverenia za obdobie od posledného rozhodnutia súdu (rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/233/2020-28 zo dňa 19.11.2020). Rozhodnutie o zmene osobnej starostlivosti o maloletú odôvodnil s poukazom na výkon striedavej starostlivosti realizovanej do 12/2024, keď toto obdobie považoval za dostatočný dôkaz o vyhovujúcej forme starostlivosti pre maloletú, ktorá má k obom rodičom vybudovanú pozitívnu citovú väzbu a súčasne zohľadnil vyjadrený názor maloletej v prospech striedavej starostlivosti. Námietky matky proti striedavej starostlivosti, že maloletá má byť u otca unavená, nemá dvere na detskej izbe, v noci ju budí druhé otcove dieťa, zlé stravovacie návyky, zlý vplyv otca na maloletú pre jeho charakterové vlastnosti vyhodnotil v celosti ako nedôvodné, s poukazom na to, že striedavá starostlivosť sa realizovala so súhlasom matky pomerne dlhé obdobie, pričom primárne námietky matky sa týkali nedostatočného prispievania otca a nerešpektovania ich dohody o platení výživného (100 eur mesačne). Výživné rodičom neurčil (bez uvedenia, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) s odkazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine a odôvodnením, že vychádzal zo zisteného priemerného príjmu matky 1.630 eur a otca 1.648 eur, ktorí sú obaja podnikatelia, a na ich značné majetkové riziká v celosti neprihliadol v zmysle § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomenul odôvodniť osobitnú úpravu striedavej starostlivosti počas sviatkov a školských prázdnin (výroky II. a III.), pričom výroku III. je potrebné vytknúť nepresnú formuláciu čo ho robí nevykonateľným, a vo výroku IV. formálnu nesprávnosť, keď súd prvej inštancie opomenul špecifikovať prevzatie a odovzdanie maloletej počas školských prázdnin. Napokon je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť aj nepresnú formuláciu výroku I., v ktorom neuviedol v ktorých častiach dochádza k zmene pôvodného rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené a rozhodnuté aj o zastupovaní s práve majetku maloletej. V rozsudku neodôvodnil, ktoré matkou navrhnuté dôkazy nevykonal a prečo. O návrhu matky na zvýšenie výživného nerozhodol, resp. sa ním žiadnym spôsobom nevysporiadal.
33. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov,
vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.
34. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie podľa § 26 Zákona o rodine, odvolacie námietky matky vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu vyhodnotiť. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, bolo vykonaním potrebného dokazovania ustáliť kvalifikovanú existenciu zmeny pomerov pre svoje rozhodnutie a túto vyhodnotiť v kontexte posúdenia záujmu maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie posúdil splnenie hmotnoprávnych predpokladov (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení) pre rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti najmä, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej, že zaistí potreby maloletej, vyhovuje osobnosti maloletej, že rodičia zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia ako aj rozsah striedavej starostlivosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za predčasné, keď nevykonal dostatočné dokazovanie a preto sa ani nemohol relevantne vysporiadať s namietajúcou argumentáciou matky. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých preukázaných skutkových zistení vyhodnotil priebeh striedavej starostlivosti, ktorá bola na základe dohody vykonávaná rodičmi od 3/2023 do 12/2024, ktorú skutkovú okolnosť považoval bez ďalšieho za dostatočnú pre svoje rozhodnutie. Svoje rozhodnutie založil na vyjadrení maloletej, na vzájomne odporujúcich si písomných vyjadreniach rodičov a na nedostatočne podrobne vykonanom výsluchu rodičov na pojednávaní dňa 07.04.2025, na ktorom aj rozhodol. Súd prvej inštancie vlastné dokazovanie v dostatočnom rozsahu na preukázanie podstatných skutkových okolností nevykonal. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie v ňom poukazuje na obsah zápisníc z informatívneho stretnutia rodičov na súde pred koordinátorkou súdu (na základe jej predvolania dňa 10.02.2025 a dňa 27.02.2025), kedy sa rodičia vyjadrovali aj k osobnej starostlivosti, svojim príjmom, a nákladom, ktoré preberá ako vlastné zistenia a avšak relevantné právne závery neuvádza. Výsluch rodičov, ako účastníkov konania pred súdom na nariadenom pojednávaní vykonal nedostatočne, keď nezisťoval všetky podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu konania. Odvolací súd nijako nespochybňuje vzájomné blízke citové väzby medzi maloletou a otcom (ktoré napokon potvrdila aj samotná matka), ani schopnosť otca sa o maloletú postarať a vychovávať ju (opak nateraz z vykonaného dokazovania nevyplýva), ale úlohou súdu prvej inštancie bolo vyhodnocovať a posudzovať zmenu pomerov za obdobie od posledného rozhodnutia súdu vo veci zmeny zverenia a to aj s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu, rodinné zázemie u každého z rodičov, spôsob výkonu striedavej starostlivosti (ktorú matka namietala) a vývoj vzájomných rodinných vzťahov. Na spoľahlivé preukázanie priebehu striedavej starostlivosti rodičov, bolo potrebné vykonať šetrenie pomerov u oboch rodičov, zabezpečiť správu a vyjadrenie školy (o príprave maloletej do školy, správanie sa dieťaťa ako aj o spolupráci rodičov so školou a financovaní školských poplatkov) a detského lekára maloletej, ktoré zistenia sú opodstatnené pre vyhodnotenie osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú pre ustálenie vhodnosti striedavej starostlivosti. V danom prípade rodičia realizovali striedavú starostlivosť cca jeden a pol roka, matka zrušenie neformálnej dohody v decembri 2024 skutočne odôvodňuje najmä nezhodou rodičov pri finančnom zabezpečení potrieb maloletej, čo však nezbavuje súd povinnosti vykonať dostatočné dokazovanie a vyhodnotenie podstatných skutkových okolností pre rozhodnutie o zmene zverenia. Odvolací súd pripomína, že iba nesúhlas rezidenčného rodiča so striedavou starostlivosťou nepostačuje, najmä ak by išlo o účelové a nelogické odmietanie, avšak všetky tieto podstatné skutkové okolnosti, ktoré platia aj pre tento prípad, je nevyhnutné v záujme hľadania najlepšie zvolenej formy starostlivosti o maloletú vyhodnotiť. Nepostačujú preto bez ďalšieho iba závery súdu prvej inštancie založené na konštatovaní, že pre jeho rozhodnutie bol určujúci výkon striedavej starostlivosti na základe dohody rodičov v minulom období a zisťovanie názoru maloletej.
35. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zisťovaniu názoru maloletého dieťaťa nevykonal vlastné dokazovanie. Ako vyplýva z obsahu spisu dôkaz zisťovaním názoru maloletej, na ktorom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil, nariadila a aj vykonala koordinátorka súdu. Ak priamy dôkaz, ktorým je zisťovanie názoru maloletého dieťaťa na súde, nebol vykonaný súdom (osobne zákonnou sudkyňou), nemohol byť pre účely rozhodnutia ani relevantným spôsobom vyhodnotený t.j. na základe akých úvah súd relevanciu zisteného názoru dieťaťa vyhodnotil. Odvolací súd udáva, že súd zisťuje názor maloletého dieťaťa prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý postupuje pri tomto úkone v zmysle z. č. 305/2005 Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, alebo súd tento dôkaz vykoná sám, v takom prípade ide o priamy dôkaz súdu (§ 188 ods. 1 CSP, § 33 ods. 1 CMP, § 38 ods. 2 CMP), kedy zákonný sudca predvolá prostredníctvom rodičov maloleté dieťa na súd a tento dôkaz vykoná osobne. Je nesprávne takúto podstatnú časť rozhodovacej činnosti a postupu súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých delegovať na koordinátora súdu, ktorý má primárne v náplni práce viesť informatívne stretnutie rodičov, vykonáva úkony spojené s týmto informatívnym stretnutím (predvolá účastníkov konania), pričom informatívny výsluch rodičov je iný potrebný procesný úkon súdu v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého účelom je najmä vedenie rodičov k prevzatiu rodičovskej zodpovednosti, využitiu odbornej pomoci alebo sprostredkovaniu mediátora, alebo psychológa a k uzavretiu rodičovskej dohody ( § 4 ods. 2, § 15 ods. 2, § 51b ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd vojenské súdy). Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu podstatného odlišovania činnosti koordinátora súdu a jeho kompetencie v súdnom konaní a povinnosti súdu pri priamom vykonávaní a hodnotení dôkazov. Koordinátor súdu nie je oprávnený vykonávať dokazovanie. Takto zistený názor maloletého dieťaťa nie je možné vyhodnotiť a preto ani nemôže byť nosným dôkazom pre záver súdu prevej inštancie.
36. Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a z dôvodu nedostatkov pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov, prijatých skutkových zistení, nie je záver súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene zverenia plne udržateľný.
37. Pokiaľ ide o požiadavku matky na nariadenie znaleckého dokazovania, je potrebné zdôrazniť, že matka takýto návrh na doplnenie dokazovania pred súdom prvej inštancie nepredniesla. Ak súd prvej inštancie v konaní na preukázanie skutočného stavu sám takéto dokazovanie nenariadil, s jeho postupom sa stotožňuje aj odvolací súd, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynul kvalitatívne rovnaký pozitívny vzťah a citové väzby maloletej k obom rodičom, a neboli ani len osvedčené také závažné zlyhania v osobných predpokladoch, výchovných kompetenciách rodičov a ich rodičovských zručností, ktoré by vyžadovali odborné posúdenie znalcom.
38. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene výživného na maloletú odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a možnosti neurčenia výživného v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, je súd vždy povinný posudzovať zákonné kritéria určovania výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, či pri rozhodovaní a s akým výsledkom v súlade so zákonnými kritériami určovania výživného na maloleté dieťa (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine) vôbec vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov, ďalšie faktory, ako je počet vyživovacích povinností ako aj osobné náklady rodičov, porovnával životnú úroveň rodičov a napokon ako a na základe čoho ustálil rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletej a vykonal ich porovnanie v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
39. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie súdu o výživnom. Rovnako ako pri zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti, bol povinný porovnať zmenu pomerov aj vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom, keď zmena rozsahu v osobnej starostlivosti rodičov, je len jedným z faktorov posudzovania zmeny výšky výživného, resp. neurčenia vyživovacej povinnosti rodičom počas trvania striedavej starostlivosti. Inak povedané, porovnania v zmysle § 26 Zákona o rodine, § 121 CMP bol povinný vykonať vo vzťahu k všetkým dotknutým výrokom pôvodného rozsudku, ktorých sa zmena týka. Súd prvej inštancie nemal pre svoje rozhodnutie dostatočne preukázaný príjem rodičov, keď vychádzal iba z výpisov z ich účtov, z údajov ktorých nevyplývajú potrebné zistenia o priemernom čistom mesačnom príjme, zložkách mzdy a pod.. Neskúmal a nehodnotil majetkové pomery rodičov, ich odôvodnené náklady, alebo tie, na ktoré nie je povinný prihliadať, čím nezistil a neporovnal ich životnú úroveň. Nehodnotil, či deklarovaný príjem rodičov zodpovedá ich vzdelaniu, veku, zdravotnému stavu, praxi a celkovým ich možnostiam a schopnostiam. Neustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletej vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu
miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.). V odôvodnení rozhodnutia teda aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu absentuje dôsledné skutkové a právne vyporiadanie sa s predpokladmi určovania výživného na maloleté dieťa, a potom s následným posúdením možnosti výživné neurčiť. Uvedené závažné nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, posudzujúce zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletú, resp. rozhodnutie súdu o výživnom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktoré okrem ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine (na ktoré súd odkazuje) je potrebné právne posúdiť aj podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie nedostatočné, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.
40. Súd prvej inštancie zrejme opomenul rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného, ktorý súdu doručila dňa 03.04.2025 ako súčasť jej podania k návrhu otca (a to za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia o zverení maloletej do striedavej starostlivosti), ani tento návrh matky nevylúčil na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods. 2 CSP.
41. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd poukázal v ods. 32. až 36. tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci v naznačenom smere (§ 35 CMP). Odstráni vyššie uvedené pochybenia vo vzťahu k ustáleniu zmeny pomerov a možnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako aj jej rozsahu, bude vyhodnocovať rodičovské zručnosti otca a matky a to vo vzťahu ich schopností vzájomne komunikovať a akceptovať v živote maloletej druhého rodiča, bude vyhodnocovať aj bezdôvodné odmietanie spolupracovať pri výchove maloletej u každého z rodičov, zabezpečí opätovné zisťovanie názoru maloletej a tento riadne vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu vyhodnotí. Opätovne rozhodne o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa platnej právnej úpravy § 24 ods. 3 Zákona o rodine. Pri rozhodnutí o výživnom, a to aj v prípade ustálenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, bude povinný zohľadniť zákonné kritéria určovania výživného vo vyššie naznačenom smere, porovnaním majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ich schopností a možností, výšky životnej úrovne, ustálením nákladov na maloletú a posúdi ich v kontexte § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na preukázanie príjmu rodičov vykoná relevantné dokazovanie a pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby, ich príjem bude zisťovať z kompletných daňových priznaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby za obdobie rokov 2024 a 2025, bude zisťovať či sú v zamestnaneckom alebo inom pracovnom pomere, vyhodnotí majetkové pomery rodičov a dôvodnosť ich osobných nákladov. Rozhodne o návrhu matky na zvýšenie výživného. Rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov rodičov, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú ako aj vo vzťahu k výživnému, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa čo do ich druhu a výšky, pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho konania v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.
42. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
43. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).