Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-221-2025.pdf
PDF · 117.52 KB
Case nature
Subarea
13CoP/221/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Mgr. Radoslava Ivanová, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10U/2/2025-22 zo dňa 21.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, špecifikovaný v odseku 3 nižšie, zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § § 329 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), vecne tým, že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného matkou.
3. V odôvodnení uviedol, že matka sa návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 03.10.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť zamestnávateľovi otca, a teda spoločnosti G. G., G.. G. uložiť do úschovy súdu sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,- eur, a to v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru žalovaného zo dňa 09.09.2025. V prípade, ak by súd rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia po 15. dni tohto kalendárneho mesiaca, matka sa domáhala, aby súd uložil povinnosť uložiť do úschovy súdu sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného a odmeny vo výške 3 335,- eur priamo žalovanému, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou G. G., G.. G. na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v mesiaci august a september 2025, a to aj napriek tomu, že poberá nemocenskú dávku z dôvodu práceneschopnosti, čím mu bude zabezpečená finančná stabilita porovnateľná s jeho doterajším zárobkom na najbližších 52 týždňov. Dlžné výživné za mesiac august a september, tak predstavuje sumu 260,- eur. Z uvedeného dôvodu matka dňa 29.09.2025 podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 01.10.2025 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora č. k. 358EX 657/25-3 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6125392194 zo dňa 30.09.2025. Ďalej uviedla, že otcovi má byť na základe dohody o skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné
vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného, čo predstavuje sumu približne 7 800,- eur a odmenu vo výške 3 335,- eur, a to vo vyúčtovaní za mesiac september. Jednorazový príjem otca tvorený z odstupného a odmeny by mohol byť použitý neúčelne, čím by sa znížila jeho schopnosť pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému a zároveň existuje dôvodná obava, že exekúcia na vymoženie dlžného výživného môže byť ohrozená. Ďalej matka uviedla existenciu dôvodnej obavy, že ak si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému od mesiaca august až doteraz, túto si nebude plniť ani v budúcnosti, hoci disponuje a bude disponovať dostatočným príjmom na zabezpečenie tejto povinnosti.
4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako navrhovala matka. Súd prvej inštancie poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 05.02.2024 č. k. 25P/56/2023-52 ako listinný dôkaz, v rámci ktorého súd schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 130,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec si teda vyživovaciu povinnosť plnil riadne až do augusta 2025. Súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by otec mohol do budúcna zmariť alebo sťažiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz Upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora č. k. 358EX 657/25-3. Súd prvej inštancie uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti vykonáva faktické alebo právne úkony, ktoré by mohli sťažiť alebo úplne znemožniť budúcu exekúciu. Rovnako postačuje, ak existuje dôvodná obava alebo reálna hrozba takýchto úkonov. Matka nepreukázala, že by otec vykonával akékoľvek úkony, ktoré by viedli k sťaženiu budúcej exekúcie. Rovnako nepreukázala ani existenciu dôvodnej obavy alebo hrozby takýchto úkonov. Navyše už existuje exekučný titul a navrhovateľ spravidla nemá potrebu domáhať sa ochrany formou neodkladného opatrenia, pretože môže sám účinne iniciovať exekučné konanie a využiť všetky jeho zabezpečovacie a ďalšie prostriedky. Matka zároveň žiadala uložiť do úschovy súdu prvej inštancie sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,- eur, čo niekoľkonásobne prevyšuje sumu dlžného výživného, ktoré je predmetom prebiehajúcej exekúcie. Takto požadované zabezpečenie je zjavne neprimerané a nie je objektívne odôvodnené žiadnymi tvrdeniami ani dôkazmi zo strany matky. V danom prípade súd prvej inštancie posúdil, že uloženie takejto sumy do úschovy by predstavovalo neprimeraný zásah do práv otca, čo nie je v súlade s princípom proporcionality ani so zabezpečovacím účelom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie matky, ktorú skúma súd ex offo. Matke nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže aktívne legitimovaným je v predmetnej veci maloletý. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to z odvolacích dôvodov podľa § 62 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) a § 365 ods. 1 písm. a), b) c), f) a h) CSP. Uviedla, že sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 111 CMP, teda návrh mal byť zapísaný v súdnom registri „P“. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd. Poukázala na § 64 zákona č. 36/2005 z. z. zákon o rodine (ďalej len ,,ZoR“). Uviedla, že súd dospel k záveru, že sa jedná len o predpoklad a obavy matky, k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo pritom priložené Upovedomenie o začatí exekúcie č. k. 358EX 657/25. Uvedené jednoznačne preukazuje dôvodnú obavu, že bude plnenie vyživovacej povinnosti sťažené. Otec si už teraz riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Nie je teda absolútne zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k opačnému záveru. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak už existuje exekučný titul, navrhovateľ spravidla nemá potrebu domáhať sa ochrany formou neodkladného opatrenia, pretože môže sám účinne iniciovať exekučné konanie a využiť všetky jeho zabezpečovacie prostriedky. Keďže sa jedná o exekúciu na výživné, táto bude prebiehať dlhodobo a skutočnosť, že v rámci exekúcie je vymáhané, bežné výživné, nezakladá predpoklad, že bude bežné výživné riadne uhrádzané dlhodobo. Otec v súčasnosti nikde nepracuje, získal vyššiu sumu peňažných prostriedkov a taktiež požíva nadmerne alkoholické nápoje. Je teda možné predpokladať, že suma, ktorá mu bola vyplatená od bývalého zamestnávateľa ako odstupné a odmeny bude použitá na iné účely než na výživné. Uviedla, že o tezaurácii výživného môže súd rozhodnúť aj bez návrhu, najviac však na obdobie maloletosti dieťaťa. Pri uložení povinnosti tezaurovať výživné potom vypočíta násobkom mesačného plnenia výšku výživného na zabezpečované obdobie tak, aby bol predpoklad, že potreby dieťaťa budú
pravidelne uhradzované. Namietala tiež, že by išlo o sporové konanie a z tohto dôvodu bola aktívne vecne legitimovaná. Dodala, že vzhľadom na skutočnosť, že otec neplatí riadne výživné a skončil svoj pracovný pomer a je nezamestnaný, existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie na výživné k jej rukám. Súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že poskytnutie ochrany nie je potrebné, z dôvodu, že už prebieha exekúcia na výživné. Súd prvej inštancie absolútne neprihliadol na individuálne okolnosti prípadu, resp. sa nimi v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V súčasnosti sa nachádza na rodičovskej dovolenke, jej príjem je v sume 542,- eur. Maloletá dcéra má menej ako jeden rok a nevie si zabezpečiť vyšší príjem. V zmysle rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 25P/56/2023-52 zo dňa 05.02.2024 je maloletý zverený do striedavej starostlivosti, táto sa však nevykonáva. Otec na výdavky riadne neprispieva a neuhrádza ani súdom určené výživné. Je teda nepochybné, že neodkladným opatrením by bolo možné objektívne dosiahnuť ochranu záujmu dieťaťa. Otec má pravidelný mesačný príjem, ktorý je porovnateľný s jeho príjmom z predchádzajúceho zamestnania. Suma, ktorá bola navrhovaná na vloženie do úschovy na zabezpečovacie vyživovacej povinnosti bola vo výške 3 335,- eur, t .j. vo výške odmeny, ktorá mu bola vyplatená v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025. Spolu mu pritom v zmysle tejto dohody bola vyplatená suma až 11 135,- eur. Otec má teda zabezpečenú dostatočnú finančnú stabilitu a navrhovaná suma absolútne nebola neprimeraná k príjmu otca. Vo veci samej bol podaný návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, kde bola navrhnutá suma výživného na maloletého v sume 300,- eur mesačne. Suma, ktorá bola navrhnutá vložiť do úschovy predstavuje teda výživné na necelých 12 mesiacov. Takéto neodkladné opatrenie by teda nepochybne neobmedzilo povinného neprimeraným spôsobom. Súd prvej inštancie taktiež rozhodol aj o náhrade trov konania, pričom k takému postupu neboli splnené podmienky, keďže rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavovalo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a zároveň mal aplikovať § 52 CMP. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil, tak, že otcovi uloží povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Senica sumu odstupného vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku a odmeny vo výške 3 335,- eur, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou G. G., G.. G. na základe Dohody o skočení pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025. O náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi zložiť do úschovy Okresného súdu Senica sumu odstupného vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku a odmeny vo výške 3 335,- Eur, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia pracovného pomeru.
8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení presvedčivo a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým v odseku 10, zamietol. Pre nutnosť vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky a pre celkovú úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. V prvom rade mal odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkou matky ohľadne nesprávneho zaradenia veci do registra, keď predmetnú vec rozhodol civilný sudca v registri „U“, pritom vec mala byť podľa matky rozhodnutá rodinnoprávnym sudcom v registri „P“, a to v rámci konania o zmenu úpravy výkonu práv a povinností k maloletému.
13. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
14. Rovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (IV. ÚS 116/2011). Zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcej sa práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným spôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 04.05.2000). V každom jednotlivom prípade musia byť aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky, ktoré zaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom (napr. rozsudok DMD Group, a. s., proti Slovensku z 5. 10. 2010). Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.
17. Z návrhu matky vyplýva, že v čase jeho podania dňa 03.10.2025 prebiehalo na súde prvej inštancie na jej návrh konanie o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému pod sp. zn. 25P/95/2025. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v konaní sp. zn. 25P/95/2025 upraví svoj návrh tak, že bude žiadať, aby súd rozhodol o povinnosti zložiť sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti na osobitný účet zriadený v prospech maloletého. Z uvedeného potom vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konanie vo veci tezaurácie výživného s odkazom na § 64 ZoR neprebiehalo, preto bola vec správne vylúčená z konania v inej veci. Naviac, matka v návrhu žiadala uložiť povinnosť zložiť prostriedky najprv zamestnávateľovi otca, ktorý jednoznačne nie je účastníkom konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (pozri § 166 CSP).
18. Následne bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 152 ods. 10 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. a prílohy 1, II Zapisovanie do súdnych registrov okresného súdu, písmeno A, bod 15 prevedený z agendy ,,P“ do agendy ,,U“. Na odvolacom súde bol spis prvotne zapísaný do agendy ,,CoD“. Dňa 24.11.2025 bol pokynom predsedníčky odvolacieho súdu pridelený do agendy ,,CoP“.
19. Ak matka namietala nesprávne obsadenie súdu, ako aj nesprávne zaradenie konania do sporovej agendy, odvolací súd uvádza, že v danom prípade zápis do nesprávneho registra sporovej agendy na súde prvej inštancie nepredstavuje takú chybu, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pojem nesprávne obsadený súd nemožno na uvedenú situáciu aplikovať, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodoval sudca v zmysle platného rozvrhu práce, nerozhodoval vylúčený sudca a rozhodoval súd, ktorý bol vecne a miestne príslušný. Zo žiadneho zákonného ustanovenia navyše nevyplýva, že by sudca venujúci sa agende civilného práva nemohol rozhodovať vo veci rodinného charakteru, samozrejme tak, aby neboli prekročené medze vyjadrené v článku 38 ods. 1 Listiny. S odkazom na právne predpisy, na základe ktorých bola vec prevedená do registra „U“ a s odkazom na Rozvrh práce Okresného súdu Senica, podľa ktorého bola vec pridelená náhodným výberom a rozhodnutá sudcom JUDr. Milanom Trylčom, vybavujúcim agendu „U“, tak postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľný, či účelový, s cieľom zásahu do ústavného práva účastníkov, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom.
20. Napokon, tak ako správne matka namietala, v predmetnej veci sa jedná o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom súd koná bezodkladne so zreteľom na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, spočívajúci v ochrane jeho života, zdravia a zdravého vývinu, pokiaľ sú tieto ohrozené. Za podstatnú okolnosť je potrebné považovať aj to, že predmetná vec je aktuálne preskúmavaná odvolacím senátom Krajského súdu v Trnave špecializovaným na rodinnoprávnu agendu, v ktorého pôsobnosti je možnosť zmeniť rozhodnutie v súlade s návrhom matky, resp. posúdiť vec bez viazanosti rozsahom odvolania, či odvolacími dôvodmi, tak ako predpokladá CMP v § 65 a § 66. N základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že sa nejedná o procesné pochybenie, ktoré by predstavovalo dôvod na zrušenie predmetného rozhodnutia.
21. Pokiaľ matka namietala opomenutie súdu prvej inštancie aplikovať na danú vec § 64 ZoR, tak na tomto mieste je účelné vysvetliť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd neposudzuje splnenie podmienok v hmotnoprávnom predpise (v danom prípade v § 64 ZoR), ale splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (v § 325 ods. 1 CSP).
22. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná ujma. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v odseku 10 uznesenia a jeho záverom, že matka neosvedčila naliehavosť potreby upraviť pomery prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Aj keď súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie v rozsahu dokazovania v konaní vo veci
samej, pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť aspoň základné tvrdenia preukazujúce nielen naliehavosť, ale aj skutkový stav, vyžadujúci bezodkladný zásah súdu.
24. Neplnenie vyživovacej povinnosti, ak je tým ohrozená výživa maloletého dieťaťa zakladá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť platiť výživné podľa § 366 CMP. Keďže už existuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého je otec povinný si plniť vyživovaciu povinnosť, a to konkrétne rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 25P/56/2023-52 zo dňa 05.02.2024, nebol daný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie ukladajúce otcovi povinnosť platiť výživné, čo matka napokon ani nežiadala. Pokiaľ vytkla súdu prvej inštancie opomenutie aplikácie § 64 ZoR, tak táto námietka je neopodstatnená, keďže v predmetnom hmotnoprávnom ustanovení sú upravené podmienky, po splnení ktorých súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. K takémuto rozhodnutiu môže súd dospieť až po skonštatovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej. V rozhodnutí súd obligatórne uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. Zhrňujúc, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd neskúma splnenie hmotnoprávnych podmienok v § 64 ZoR, preto je námietka matky nedôvodná, rovnako tak jej poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/32/2015 a dôvodovú správu k ZoR, ktoré sa týkajú splnenia hmotnoprávnych predpokladov tezaurácie výživného, ktoré sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neskúmajú.
25. Rovnako tak nemožno zamieňať inštitút tezaurácie výživného v § 64 ZoR s neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, ktoré nepredpokladá uloženie povinnosti pravidelného mesačného poukazovania určených súm na výživné. Zmyslom tohto ustanovenia je umožniť súdu dočasne „zmraziť“ hodnotu, typicky v sporových konaniach, ktorá má slúžiť na budúce uspokojenie nároku, ak existuje obava, že by sa zmarilo alebo sťažil budúci výkon rozhodnutia, účastník zbavil majetku alebo majetok bol spotrebovaný alebo prevedený. Súd týmto opatrením len presunie dispozíciu s hodnotou zo sféry účastníka do neutrálnej sféry, aby sa zabránilo jej zneužitiu. Podstatným rozlišovacím znakom je, že takáto úschova nemá satisfakčný účinok vo vzťahu k oprávnenému.
26. Pokiaľ matka mienila peňažné prostriedky iba zložiť do úschovy na súde podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, tak k obavám matky smerujúcim k ohrozeniu už prebiehajúcej exekúcie, či budúcej exekúcie sa už dostatočne vyjadril súd prvej inštancie v odseku 10. Otec podľa matky disponuje peňažnými prostriedkami na plnenie výživného a nebolo osvedčené, že by otec vykonával akékoľvek úkony smerujúce k sťaženiu prebiehajúcej, či budúcej exekúcie. Ani matkine izolované tvrdenie o nadmernom požívaní alkoholických nápojov otcom túto obavu neosvedčuje. Tak ako bolo uvedené vyššie, samotné neplnenie vykonateľného rozhodnutia je dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré matka iniciovala, čo preukázala Upovedomením o začatí exekúcie súdnym exekútorom č. 358EX 657/25-3. Správne tiež súd prvej inštancie poukázal na neprimeranosť zásahu požadovaného matkou (sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,- eur) vo vzťahu k osvedčenému neplneniu povinnosti zo strany otca (260,- eur), čo nie je v súlade s princípom proporcionality ani so zabezpečovacím účelom neodkladného opatrenia. Odvolací súd nad rámec poznamenáva, že matkine tvrdenie v odvolaní, že navrhovala zloženie iba odmeny do úschovy (t.j. sumy 3 335,- eur) nie je v súlade s jej návrhom, ani odvolacím návrhom.
27. Sledovanie prvoradého záujmu maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia neoprávňuje súd postupovať v rozpore so zákonom, preto aj táto námietka matky je nedôvodná. Záujem maloletého na výžive je zabezpečený rozhodnutím, v ktorom bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť a ktorej plnenie je vymáhané prostredníctvom exekúcie. Tento záujem je možné naplniť aj využitím inštitútu náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Pre rozhodnutie podľa § 64 ZoR je potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní vo veci samej odôvodňujúce zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti spôsobom uvádzaným v danom hmotnoprávnom predpise.
28. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani odvolací súd nemal za osvedčené, že hrozí ujma, ktorá mala byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže zákonné podmienky na zmenu
nariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.
29. Ďalšie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní nevyšli najavo.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).