Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-128-2025.pdf
PDF · 131.39 KB
Case nature
Subarea
16C/128/2025
Uznesenie
Okresný súd Námestovo o návrhu žalobcu: G&F Elektro s. r. o., so sídlom Šarišská 1976/18, 091 01 Stropkov, IČO: 52 760 677, zastúpený JUDr. Marcelom Ružarovskom, advokátom so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. D. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalobca nárok na náhradu trov tohto konania n e m á.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Dňa 19.12.2025 žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania obsahu na internetovej adrese E., a to deaktiváciou tejto internetovej adresy a všetkých jej podstránok odo dňa doručenia uznesenia. Zároveň ním žalobca žiadal, aby súd žalovanému zakázal obsah tejto internetovej adresy uverejňovať alebo zdieľať na iných internetových stránkach a sociálnych sieťach, vrátane jej podstránok alebo pripájať hypertextové odkazy (linky) smerujúce na túto internetovú adresu alebo jej podstránky.
2/ V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným (ako SZČO) uzatvoril rámcovú zmluvu o spolupráci dňa 26.04.2023, na základe ktorej mal žalovaný poskytovať pre žalobcu elektroinštalačné, zámočnícke a montážne práce na rôznych projektoch v zahraničí. Nástup na projekt bol dňa 02.05.2023, pričom konkrétny projekt určovala objednávka. Žalovaný si za vykonané práce vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 434,- eur a faktúru č. XXXXXXX vo výške 1.840,- eur. Žalobca tieto faktúry neuhradil, nakoľko časť nárokov neuznával a časť nárokov započítal s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože žalovaný sa počas zmluvného vzťahu zachoval nekorektne a kontaktoval klientov žalobcu s cieľom ponúknuť im lepšie podmienky, pričom v zmluve o spolupráci bol výslovne zakotvený zákaz kontaktovania klientov žalobcu s dojednaním zmluvnej pokuty. Žalovaný podal žalobu proti žalobcovi o zaplatenia, ktorá bola dňa 16.11.2023 postúpená na Okresný súd Prešov z Okresného súdu Bardejov z dôvodu kauzálnej príslušnosti. Okresný súd Prešov dňa 24.07.2024 vo veci 40Cb/128/2023 vydal rozsudok, ktorým žalovanému priznal iba časť ním uplatneného nároku v rozsahu 1.274,- EUR s úrokom z omeškania a zvyšnú časť žaloby zamietol ako nedôvodnú. Žalobca podal proti rozsudku v časti zaplatenia 1.274,- eur s úrokom z omeškania odvolanie, pretože žalovaný nevedel preukázať odpracovanie ním vyúčtovaných hodín. Súdne konanie tak doposiaľ v rozsahu zaplatenie 1.274,- EUR nie je právoplatne skončené (výrok I. rozsudku Okresného súdu Prešov). Právoplatná je len tá časť nároku, ktorá bola zamietnutá, pretože žalovaný nepodal v tejto časti odvolanie (výrok II. rozsudku Okresného súdu Prešov). Napriek tomu, že časť nárokov žalovaného nebola dôvodná a o druhej časti nie je doposiaľ rozhodnuté, začal žalovaný vyvíjať nátlak na žalobcu, vyhrážal sa, dával „ultimáta“, hrozil podaniami na rôzne domáce aj medzinárodné inštitúcie, hrozil likvidáciou spoločnosti žalobcu („pre vášho klienta bude likvidačné, ak sa tieto informácie dostanú k nemeckým úradom“). Žalovaný
najskôr kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, do ktorého sa slovne navážal slovami „Hanbite sa za to koho zastupujete“ a „ste na smiech slovenskému súdnictvu“, čo boli správy odoslané v nasledujúcich mesiacoch po tom, čo bola zamietnutá jeho žaloba v časti zaplatenia 1.000,- eur. Po dlhšom čase, teda dňa 24.11.2025 opäť žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom aplikácie F., v ktorom dával „posledné šance“ na zaplatenie ním požadovanej sumy vo výške 2.300,- eur s trovami a úrokmi z omeškania, na ktoré nemal nárok. Nakoľko nebolo zrejmé, o čo sa má jednať, požiadal právny zástupca žalobcu o doručenie podkladov do mailu, aby situáciu preveril. Dňa 25.11.2025 žalovaný zaslal e-mail právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi na e-mail G. (ktorý e-mail žalobca nepoužíva), pričom sa zistilo, že sa jedná už o skôr zmienený súdny spor, kde žalovaný deklaroval vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a podanom odvolaní, a aj napriek právoplatnému zamietnutiu časti jeho žaloby sa znova domáhal zaplatenia sumy 2.274,- eur, úrokov z omeškania v sume 646,39 eur, trov právneho zastúpenia a poplatkov v sume 1.536,50 eur, teda sa snažil vymáhať nároky, ktoré mu právoplatne neboli priznané (v rozsahu 1.000,- EUR s úrokom z omeškania a trovy konania iba v rozsahu 12%, čo je ale predmetom odvolacieho konania). Na konci e-mailu žalovaný hrozil, že „Ak peniaze nebudú na účte, prestávam byť viazaný mlčanlivosťou a spúšťam tento procesný postup v 3-dňových intervaloch: 1. Odosielam hlásenie nemeckým úradom (H. & I.). Text hlásenia v nemčine prikladám v prílohe. Budem informovať nemeckých hlavných dodávateľov o riziku spolupráce s G&F Elektro kvôli daňovým podvodom a falošným certifikátom. 2. Podávam podnet na Inšpektorát práce a Živnostenský úrad SR s návrhom na zrušenie živnostenského oprávnenia pre stratu bezúhonnosti. 3. Medializácia. Poskytnem všetky podklady (vrátane rozsudkov a F. správ) investigatívnym novinárom, ktorí sa venujú podvodom v stavebníctve.“ Tiež zdôraznil, že pre žalobcu bude likvidačné, ak sa ním tvrdené informácie dostanú k nemeckým úradom. Dňa 28.11.2025 na vyššie uvedený e-mail reagoval žalobca cestou právneho zástupcu a žalovanému vysvetlil, že na danú sumu nemá nárok a doposiaľ ani odvolací súd o veci nerozhodol. Ďalej bol upozornený, že spôsob jeho vymáhania je možné považovať za vydieranie a pokiaľ v tom bude pokračovať, bude sa žalobca brániť. V ten istý deň (28.11.2025) žalovaný reagoval na predmetný e-mail, kde opäť zotrvával na svojich požiadavkách, ktoré mu ani súdy nepriznali, a hrozil, že ak do 28.11.2025 do 13.00 hod nebude mať peniaze na účte, rozošle pripravené podnety nemeckým orgánom a médiám. Tiež zdôraznil, že ani podané trestné oznámenie na jeho osobu nezastaví nemecké úrady, ak obdržia jeho podnet. V uplynulých dňoch žalobca zistil, že je vytvorená internetová J.://K., ktorá má slúžiť na poškodzovanie a ohováranie žalobcu. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že za vytvorením tejto stránky je práve žalovaný, pretože na stránke sa opisujú presne tie skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazoval aj v jeho komunikácii. Dokonca odkazuje na svoj vlastný rozsudok v zmysle, že súdy majú žalobcovi zamietať jeho žaloby (hoci žalobcu podal žalovaný a súd mu ju z časti zamietol). Poukazuje na vlastnú komunikáciu s konateľom žalobcu (D. G.) a zdieľa negatívne recenzie, ktoré sú však umelo vytvorené na falošnom G. účte (vytvoreného koncom novembra 2025), pretože všetky recenzie boli pridané v jeden deň krátko po tom, čo žalovaný neúspešne vymáha finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Okrem toho žalovaný vytvoril negatívny inzerát na stránke C., kde sa uvádza podobný text ako na vyššie uvedenej falošnej webovej stránke, pričom sa odkazuje na osobu menom A.. Tento inzerát je v čase podania tohto návrhu už zmazaný. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že po tom, ako žalovaný neuspel na súde v časti jeho nárokov (a v druhej časti sa stále koná) a neuspel ani pri mimosúdnych hrozbách, ktoré adresoval žalobcovi, začali sa „zrazu“ objavovať falošné inzeráty a webové stránky, v ktorých uvádza nepravdivé údaje o údajných dlhoch voči živnostníkom, nevyplácaní faktúr, zastrašovaní a pod. Dňa 15.12.2025 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného, aby odstránil webovú stránku, nakoľko je zavádzajúca a klamlivá, pričom žalovaného upozornil, že ide o nedovolený spôsob vymáhania takých nárokov, ktoré neuznali ani súdy. Žalovaný reagoval v tej istý deň tak, že dokiaľ nebude zaplatená suma 4.456,89 eur bude pokračovať v jeho konaní, teda v prevádzke webovej stránky, falošných inzerátoch na C. a udávať žalobcu pred nemeckými orgánmi, teda žalobca sa domnieva, že žalovaný mieni vo vydieraní pokračovať. Nakoľko žalobca vyčerpal možnosti mimosúdneho vyjednávania a vzhľadom na závažnosť protiprávneho konania žalovaného, ktorý navyše koná verejne, prostredníctvom internetu, nemá žalobca inú možnosť, ako sa domáhať neodkladnej ochrany na príslušnom súde. V danej veci žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť deaktivovať internetovú adresu E. v celom rozsahu, nakoľko celá stránka je vytvorená za účelom ohovárania a označovania činnosti žalobcu za podvod. Rovnako tak aby súd zakázal žalovanému túto adresu zdieľať alebo pripájať link na túto adresu na iných internetových stránkach. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). Aplikujúc uvedené teoretické východiská a skutkový stav medzi stranami sporu, žalobca má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a potreba nariadiť neodkladné opatrenie je osvedčená. Medzi žalobcom a žalovaným je doposiaľ nevyporiadaný obchodný vzťah, na základe ktorého žalovaný žiada uhradiť také finančné čiastky, na ktoré nemá nárok. Potvrdzuje to jednak rozsudok Okresného súdu Prešov a jednak okolnosť, že o trovách konania (konkrétnej výške) sa doposiaľ ani len nekonalo. Súdne konanie nie je skončené, napriek tomu je žalovaný presvedčený, že mu domnelé nároky patria (hoci má vedomosť o právoplatnej časti rozsudku, ktorým sa zamietla časť jeho žaloby). Medzi stranami sporu tak pretrváva obchodný vzťah, pričom žalovaný nedokáže vstrebať fakt, že časť jeho nárokov bola zamietnutá a o druhej časti sa koná na odvolacom súde (Krajský súd Košice). Žalovanému teda ani právo nesvedčí (minimálne nie v rozsahu, v akom sa domnieva), napriek tomu požaduje zaplatenie finančnej čiastky za použitia hrozieb, udaní, ohovárania a vytvárania zavádzajúcich webových stránok. Žalovaný si je dokonca vedomý toho, že súdne konanie o jeho nárokoch stále prebieha, čo sám uviedol v jeho mailovej komunikácii zo novembra 2025, napriek tomu vzal spravodlivosť do „vlastných rúk“ a požaduje to, na čo nemá nárok, pritom využíva nedovolené prostriedky, akým je ohováranie a poškodzovanie dobrého mena a povesti žalobcu. Žalovaný bol e-mailom vyzvaný, aby odstránil webovú stránku a inzeráty z webu C., pričom ku dňu podania návrhu došlo iba k odstráneniu inzercie z portálu C. avšak internetovú adresu (E.) nechal v prevádzke a jej odstránenie podmieňuje úhradou neexistujúcich nárokov. Žalobca tiež upozornil žalovaného na to, že prekračuje zákonné medze pri vymáhaní jeho domnelých nárokov, čo je žalovanému zjavne jedno – ten chce „svoje“ peniaze, na ktoré nemá nárok. Postoj žalovaného, ktorý ignoruje súdne rozhodnutie, ktoré mu zamietlo časť nárokov a o zvyšnej sa stále koná a nemá problém porušovať právne predpisy iba preto, aby sa dostal k peniazom, na ktoré nemá nároky, odôvodňuje potrebu zásahu zo strany súdu, ktorým by sa mu zakázalo v pokračovaní jeho protiprávneho konania. Žalobca je korektný obchodný partner, ktorý má vybudované dobré vzťahy v zahraničí ako aj na domácom trhu, pričom spolupracuje s viac ako 120 živnostníkmi. Verejné ohováranie žalobcu a označovanie jeho činnosť za podvod prostredníctvom webovej stránky je také závažné, že dokáže ohroziť ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, ak by súd okamžite nezasiahol. Žalobca má za to, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby musel dokazovať ním tvrdené skutočnosti v rámci súdneho procesu, ktorý môže trvať s odvolacím konaním aj niekoľko rokov, keďže za tento čas môže protiprávna činnosť žalovaného priviesť žalobcu do úpadku. Samotná elektronická komunikácia jednoznačne osvedčuje, že práve žalovaný vytvoril webovú stránku, kde nepravdivo a klamlivo opisuje činnosť žalobcu, jeho údajné praktiky a „prehraté súdne spory“. Tiež je nepochybné, že žalovaný odmieta tento web odstrániť, dokiaľ mu nebude zaplatená ním vymienená suma, hoci na ňu nemá nárok. Obsah webovej stránky má za cieľ škodiť a zlikvidovať podnikanie žalobcu, a to pre rozmar žalovaného, ktorý si vymieňuje zaplatenie toho, čo mu ani súdy právoplatne nepriznali. Žalobca má právo na ochranu dobrej povesti, čo mu vyplýva z ustanovenia § 19b Občianskeho zákonníka. Dobrú povesť má každá právnická osoba, dokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobca nie je povinný trpieť protiprávne konanie žalovaného, ktoré žalobcovi škodí v aktuálnych ako aj budúcich zmluvných vzťahoch. Žalovaný predstavuje osamoteného nespokojného podnikateľa, ktorého nároky navyše neuznal ani súd, preto jeho kroky nemožno považovať za vyvrátenie dobrej povesti žalobcu. Žalovaný pritom na webovej stránke zverejňuje neprávoplatné rozhodnutie, ktoré bolo vydané práve na základe žaloby žalovaného. Okrem toho je aj ostatný obsah webovej stránky nepravdivý, klamlivý a útočný voči žalobcovi. Hneď v úvode webovej stránky je v červenom poli akási „výstraha“ s textom „POZOR PODVOD!“, hoci doposiaľ žalobca nebol nielen odsúdený, ale ani trestne stíhaný. Na úvodnej stránke sa tiež uvádza, že žalobca má dlhovať desaťtisíce živnostníkom, čo opäť nie je pravda a navyše žalovaný ani nemôže poznať obchodné vzťahy žalobcu s inými osobami. Následne žalovaný subjektívne popisuje údajné spôsoby žalobcu, podľa ktorých má žalobca nalákať ľudí na prácu a týchto nevyplácať či zastrašovať (bez dôkazov). Na webovej stránke tiež uvádza, ako „súdy zamietajú“ nároky žalobcu, avšak rozsudok č. 1 zverejnený na tomto
webe sa vôbec netýka nárokov zo zmluvy medzi žalobcom a inými subjektami, ale o náhradu škody. Nešlo o spore pre „nezaplatenie mzdy“ ako sa nepravdivo uvádza na webe, pretože žalovaný v danom spore neboli nikdy zamestnanci žalobcu a týmto boli ich nároky uhradené. Išlo o iné nároky žalobcu z iného právneho dôvodu, než je uzatvorená zmluva. Rozsudok č. 2 na webe je rozsudkom žalovaného, ktorému súd zamietol časť žaloby, teda opis je opäť zavádzajúci, pretože išlo o žalobu žalovaného. Na webe sú tiež údajné „recenzie a svedectvá“, ktoré boli vypracované v krátkej časovej súvislosti po tom, čo žalovaný nevedel vymôcť ním tvrdené nároky, pričom ide o nepravdivé recenzie od osôb, ktoré žalobca nepozná (majko, L. D., I. L.), prípadne od osôb, s ktorými žalobca vedie spor a doposiaľ nie je rozhodnutý (M. N., L. C.). Webová stránka má teda za cieľ škodiť, poskytovať nepravdivé informácie, zavádzať potenciálnych, aj aktuálnych spolupracovníkov žalobcu, a to pre nespokojnosť žalovaného s tým, že ani súdy mu nepriznali nároky, aké by chcel. Je prítomný prvok naliehavosti a nevyhnutnosti: Ochrana, ktorá sa má žalobcovi poskytnúť, musí byť okamžitá, nakoľko žalovaný vedome prezentuje nepravdivé informácie. Tieto informácie sú pritom závažné (napr. varovanie pred podvodom, ktorý má údajne páchať žalobca) a nepravdivé (o fungovaní „stropkovskej schémy“, recenzie neznámych osôb, zverejňovanie neprávoplatných častí rozhodnutí súdov). Ochranu je súčasne potrebné žalobcovi poskytnúť okamžite, pretože ten nemá iné prostriedky nápravy (pokiaľ ide o rýchlosť poskytnutia ochrany) a hrozí závažná ujma pre žalobcu ako podnikateľa, ktorý spočíva v strate dôvery, dobrého mena, povesti a kontraktov s existujúcimi alebo potenciálnymi zákazníkmi. Potreba ochrany je dôvodná o to viac, že žalovaný koná protiprávna prostredníctvom internetu, ktorý je dostupný neobmedzenému počtu osôb v jednom čase, prevádzka webu je nepretržitá, pričom odkaz na tento web zdieľa aj na iných internetových stránkach (napr. C., kde už bol inzerát odstránený alebo v rámci komentárov na sociálnej sieti I.). Ako už bolo uvedené, od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby namiesto tohto návrhu podal iba žalobu, kde by sa dokazovali všetky skutočnosti, pretože takéto konanie môže trvať niekoľko mesiacov až rokov, čo môže spôsobiť stratu kontraktov u žalobcu, zničenie dobrého mena, povesti, prípadne úpadok spoločnosti. Bez zásahu súdu teda môže nastavať závažný následok v podobe úpadku žalobcu, straty obchodných partnerov a teda dosahovania zisku, čo je účelom podnikania žalobcu. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie je preto naliehavá. Žalobca považuje za nevyhnutné, aby bola odstránená celá webová stránka, pretože účelom tejto webovej stránky ako celku je ohováranie a poškodzovanie žalobcu. Nejde iba o jej konkrétnu časť alebo podstránku, ktorá by bola zameraná na žalobcu. Na webovej stránke sa nenachádza žiadny iný obsah, iba skreslené a nepravdivé informácie, ktorých účelom je vykresliť žalobcu ako spoločnosť za podvodníkov, ktorá spoločnosť má údajné dlhy a nezaplatené faktúry, pričom už samotný úvod webu v červenom poli má nepovedať, že činnosť žalobcu je podvod (viď slová „POZOR PODVOD!“). Vymedzené neodkladné opatrenie je primerané: Požadované neodkladné opatrenie je plne primerané, pretože domnelé nároky žalovaného môže tento vymáhať zákonnou cestou, a nie nekorektným konaním prostredníctvom webových stránok obsahujúcich nepravdivé a zavádzajúce informácie. V tomto prípade ani nemožno hovoriť o obmedzení práv žalovaného na slobodu prejavu, pretože tento prejav je protiprávny (označovanie žalobcu za podvodníka) a je prejavom vydierania, kedy žalovaný podmieňuje upustenie od svojho konania (poškodzovania mena žalobcu) zaplatením určitej finančnej sumy, na ktorú nemá nárok. Okrem toho obsah webovej stránky nemá podklad v skutočnom stave, je zavádzajúci, o čom má žalovaný vedomosť – vo svojom e-maily deklaruje vedomosť o rozsudku Okresného súdu Prešov a prebiehajúcom odvolacom konaní, napriek tomu požaduje to, čo už nie je priznané a čo zrejme ani nebude. Nariadením neodkladným opatrením sa žalovanému nijako nezakáže, aby zákonným spôsobom vymáhal jeho domnelé nároky. Nie je ale prípustné, aby to robil spôsobom ako doteraz, teda vydieraním a vytváraním webových stránok s nepravdivým a skresleným obsahom. Rovnako nebude obmedzené jeho právo na slobodu prejavu vo vzťahu k pravdivým informáciám, ktoré budú riadne podložené, prípadne sa opierať o právoplatné súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva dôvodnosť uplatňovaných nárokov. Z povahy veci nie je možné účel sledovaný týmto podaním dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca má za to, že všetky rozhodujúce skutočnosti sú riadne osvedčené z priložených dôkazov, najmä elektronickej komunikácie so žalovaným, internetovej adresy a rozsudku Okresného súdu Prešov. Žalobca požaduje uloženie povinnosti zdržať sa zverejňovania obsahu internetovej adresy (a podstránok) ako aj uloženie zákazu, aby žalovaný túto internetovú adresu zdieľal či pripájal link na túto adresu na iných internetových stránkach. Žalobca žiada zákaz zverejňovania tejto internetovej adresy a jej podstránok z dôvodu, ktoré už uviedol, teda že celý obsah internetovej adresy je zameraný proti žalobcovi a táto internetová adresa nemá iný informačný obsah a cieľ. Len na margo uvedeného žalobca uvádza, že internetová adresa je umiestnená v G. O., na vytvorenie ktorej je potrebný G. účet. Žalobcovi je známe z jeho podnikateľskej činnosti, že žalovaný používal na komunikáciu účet A., teda žalovaný je majiteľom G. účtu, cez ktorý vytvoril predmetnú internetovú adresu a spravuje si ju z vlastného G. účtu. G. K. je bezplatný nástroj
na vytváranie a zdieľanie jednoduchých webových stránok s editorom typu P., integráciou s P. G. a možnosťami spolupráce a správy prístupov.
3/ Žalobca k návrhu pripojil Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, uzavretú medzi stranami sporu dňa 26.04.2023, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného poskytnúť pre žalobcu plnenie, predovšetkým elektroinštalačné, zámočnícke a montážne práce a žalobca sa zaviazal za toto plnenie poskytnúť žalovanému dohodnutú cenu. Konkrétna výška dohodnutej ceny nie je v zmluve vôbec obsiahnutá, keď v článku IV. zmluvy, ktorý má túto cenu upravovať, je uvedené, že „cena za plnenie je stanovená samostatnou dohodou zmluvných strán a je poskytnutá za odpracovanú hodinu podľa dohody“. Naproti tomu je v zmluve výslovne uvedená výška zmluvnej pokuty, a to 10.000,- eur, ktorú má zhotoviteľ zaplatiť objednávateľovi pri porušení povinností týkajúcich sa ochrany informácií o objednávateľovi (odsek 5 článku III. zmluvy) alebo v prípade, ak zhotoviteľ ukončí spoluprácu inak ako výpoveďou – zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur až 5.000,- eur (odsek 4 článku VI. zmluvy).
4/ Žalobca ďalej k návrhu pripojil rozsudok OS Prešov č. k. 40Cb/128/2023-156 zo dňa 24.07.2024, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu A. A. proti žalovanému G&F Elektro, s. r. o. v časti o zaplatenie sumy 1.274,- eur vrátane žalovaného úroku z omeškania a čo do sumy 1.000,- eur súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že A. A. si proti uvedenej spoločnosti, t. j. proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uplatnil pohľadávku vo výške 2.274,- eur predstavujúcej zmluvnú odmenu vo výške 22,- eur (z toho 2,- eurá išli na ubytovanie) za celkovo 97 + 32 odpracovaných hodín pre túto spoločnosť, na základe vyššie uvedenej rámcovej zmluvy, v mestách A. a L. Q. K.. Suma uplatnená za 97 hodín nebola medzi stranami sporná, keď spoločnosť G&F Elektro, s. r. o. rozporovala „len“ sumu 640,- eur zodpovedajúcu ďalším 32 odpracovaným hodinám a súčasne vzniesla kompenzačnú námietku z titulu nároku na zmluvnú pokutu, ktorá jej vznikla tým, že A. A. emailom kontaktoval klienta spoločnosti G &F Elektro, s. r. o. za účelom priamej spolupráce. Okresný súd Prešov uznal pohľadávku žalobcu A. A. vo výške 2.274,- eur (vrátane úroku z omeškania od 27.06.2023) za plne dôvodnú, pričom zároveň uznal aj dôvodnosť kompenzačnej námietky žalovanej, a to čo do sumy 1.000,- eur a z titulu zmluvnej pokuty (odsek 37 rozsudku).
5/ Na základe uvedeného súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, že Okresný súd Prešov vyššie zmieňovaným rozsudkom žalobu nad rámec sumy 1.274,- eur as úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodnú, je v priamo rozpore s odôvodnením rozsudku,. Dôvodom zamietnutia bolo priznanie úspechu kompenzačnej námietke žalovaného, a nie nedôvodnosť sumy uplatňovanej nad sumu 1.274,- eur.
6/ Žalobca tiež k návrhu pripojil doručenku (č. l. 29 spisu), z ktorej vyplýva, že dňa 02.09.2024 splnomocnený zástupca žalobcu doručil Okresnému súdu Prešov odvolanie voči rozsudku uvedenému v predchádzajúcom odseku.
7/ K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tiež pripojený výtlačok SMS komunikácie medzi žalovaným a právnym zástupcom žalobcu zo dňa 24.11.2025, z ktorej vyplýva, že žalovaný mu takto oznámil, že pán G. má posledné šance zaplatiť 2300,- eur + trovy + úroky z omeškania za všetky šichtovnice dokopy, neskôr faktúry, ktoré nemal vyplatené za svoju robotu a ak nie, prípad bude medializovaný a začnú sa riešiť úrady v R., kde žalobca neplatí základné odvody. Žalovaný tiež takto oznámil, že pošle v daný deň podrobnejší list (č. l. 10 spisu). Z výtlačku emailovej komunikácie na č. l. 8 spisu vyplýva, že žalovaný napísal dňa 28.11.2025 právnemu zástupcovi žalobcu email, v ktorom uvádza, že registruje jeho odpoveď (pozn. súdu: túto odpoveď žalobca k návrhu nepripojil) a následne uviedol, že jeho snaha vykresliť jeho oprávnenú požiadavku o doplatenie mzdy ako vydieranie je len ďalším dôkazom toho, ako jeho klient funguje – útokom zakrýva vlastné pochybenia. K jeho argumentom uviedol posledné stanovisko, keď dnes uplynie lehota: k „slovenským rozsudkom“ argumentujete rozhodnutiami slovenských súdov, upozorňuje na to, že nemecký H. (I. K.) a I. sú viazaní nemeckou legislatívou a nie názormi Okresného súdu v Prešove. To, že jeho klientovi prechádza „švarcsystém“ na Slovensku neznamená, že prejde aj v C.....“ Ďalšia pripojená komunikácia je z 15.12.2025, v ktorej právny zástupca žalobcu žalovaného z poverenia žalobcu žiada, aby žalovaný odstránil webovú stránku E., pretože stránka je klamlivá a zavádzajúca, pričom niet pochybností o tom, že ju vytvoril práve žalovaný, resp. má na tom podiel, pretože je tam jeho rozsudok, jeho komunikácia s konateľom žalobcu, atď.... Týmto spôsobom porušuje minimálne Občiansky a Obchodný zákonník v ustanoveniach o ochrane povesti a názvu právnickej osoby, nekalej súťaže. Žiada ho preto o vymazanie tejto webovej
stránky, na vymáhanie nárokov voči žalobcovi využívať dovolené prostriedky, pretože nateraz ani súd neuznal nároky v takom rozsahu, ako si ich vynucuje. Taktiež ho žiada o odstránenie klamlivého inzerátu zo stránky C., ktorého obsah je podozrivo podobný s obsahom jeho emailovej a vyššie uvedenej webovej stránky. Žalovaný na túto správu reagoval tak, že situácie je jednoduchá: žalobcu mu dlhuje peniaze za vykonanú prácu a on využil svoje ústavné právo informovať verejnosť o tejto skutočnosti prostredníctvom webovej stránky a inzercie, pričom uvedené informácie sú pravdivé a podložené dôkazmi (vrátane priznanie jeho klienta). Je ochotný celú webovú stránku (vrátane inzercie a plánovanej platenej kampane) okamžite a natrvalo odstrániť pod jedinou podmienkou, ktorou je okamžité vyplatenie dlžnej sumy 4.456,89 eur na tam uvedený účet a kým sa tak nestane webová stránka a inzercia na C. ostáva aktívna a pokračuje v komunikácii s nemeckými orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie je to predmet na vyjednávanie, ale ponuka na definitívne uzavretie sporu a rozhodnutie je na žalobcovi, či mu ušetrenie tejto sumy stojí za trvalé poškodenie mena v slovenskom a nemeckom podnikateľskom prostredí.
8/ Žalobca ešte k návrhu pripojil výtlačok výsledku vyhľadávania dňa 15.12.2025 cez službu G. – vyhľadávaný pojem „recenzie firmy g&f elektro“, kde sú zverejnené recenzie od L. S. 1 z 5 z pred 1 týždňa, B. K. 3 z 5 z pred 1 týždňa a z rovnakého obdobia aj recenzie od recenzentov S., P. E., I. L., L. a L. D. všetky 1 z 5 a od recenzenta M. N. 2 z 5 (č. l. 9 spisu).
9/ Napokon žalobca k návrhu pripojil výtlačok príspevkov, kde k otázke anonymného účastníka, či má niekto skúsenosť s firmou G&F zo Stropkova osoba označená ako A. A. odpísala: Vyhni sa. Zdieľaj túto stránku E. D.%O.%J.%X. (č. l. 7 spisu).
10/ Nakoľko žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť (na prvom mieste) deaktivovať internetovú adresu, t. j. elektronický „produkt“, pre účely rozhodnutia o danom návrhu súd považoval za nevyhnutné oboznámiť sa s danou elektronickou adresou. Súd obsah zverejnený na uvedenej adrese vytlačil a založil do spisu (č. l. 37 a 51 spisu). Zistil z neho, že žalovaný (ktorý v emailoch zo dňa 15.12.2025 nepopieral, že danú stránku vytvoril) na nej upozorňuje na fungovanie žalobcu s tým, že si treba dať na túto spoločnosť pozor, že ide z jej strany o podvod, že žalobca podal na 7 elektrikárov (pracovníkov) žalobu za údajne škody vo výške cez 25.000,- eur a Okresný súd Prešov žalobu zamietol, tiež, že žalobca prehral aj ďalší spor a rozsudok nie je právoplatný a v procese odvolania (na stránke sú časti oboch rozsudkov s tým, že z nich nevyplýva, kto bol v spore žalobca a kto bol na žalovanej strane). Ďalej je na stránke odfotená SMS komunikácia s konateľom žalobcu, v ktorej mal tento uviesť, že Rámcová zmluva neexistuje a je len pre administratívu a netreba tak zmluvu riešiť. Tiež je na stránke uvedený text recenzie v nemeckom jazyku, aj preložený do slovenčiny, ktorý obsahuje upozornenie pre všetkých nemeckých partnerov na firmu žalobcu s popisom negatívnych skúseností s touto firmou a jej pracovníkmi. Taktiež sú na stránke recenzie od osoby s menom L. S., v ktorej popisuje skúsenosť s firmou žalobcu ako veľmi nepríjemnú, ktorá mu doteraz nevyplatila peniaze za odvedenú prácu alebo osoby s menom L. C., ktorí uvádza „pozor na týchto podvodníkov, neuhradené faktúry 15.000,- eur“. Napokon sú na stránke uvedené odporúčania, ako majú poškodení postupovať a ako sa kontaktovať za účelom spoločného postupu.
11/ V obsahu návrhu sa uvádza, že žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je ohrozená jeho ďalšia podnikateľská činnosť a môže dôjsť až k jeho úpadku, keď konanie žalovaného žalobcovi škodí v jeho aktuálnych a budúcich zmluvných vzťahov, pričom obsah stránky je nepravdivý, klamlivý a útočný voči žalobcovi, hrozí strata dôvery, dobrého mena, povesti a kontraktov s existujúcimi alebo potencionálnymi zákazníkmi.
12/ Z uvedeného možno vyvodiť, že nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana je právo žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 211/08 zo dňa 18.09.2008, publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 47/2008 (a predstavujúcom tak ustálenú súdnu prax - k tomu viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6. marca 2017) konštatoval, že „do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch
musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby“.
13/ Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 Cdo 212/2007 konštatoval, že „neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie, môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky, pričom pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví zodpovednosti za tento zásah (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno), len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).“
14/ Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 1385/2006, zo dňa 18. 3. 2008 dospel k právnemu názoru, že „je třeba přihlížet k tomu, že dobrou pověst právnické osoby je nezbytné v konkrétním případě hodnotit podle jejího chování v obchodních vztazích. Pokud tento subjekt neplní své závazky řádně a včas, popř. pouze výjimečně dostojí svým povinnostem včas, nelze dospět k závěru, že jde o právnickou osobu - podnikatele, která by požívala dobré pověsti. Z uvedeného je patrné, že dobrá pověst konkrétní právnické osoby je především vytvářena na základě zkušeností, které s tímto subjektem mají její obchodní partneři, zákazníci či jiné subjekty, kteří s ní přichází do kontaktu.“
15/ Súd sa stotožňuje so žalobcom v tom smere, že nemožno od strany žiadať, aby v prípade, že dôjde zverejnenými informáciami k neoprávnenému zásahu do jej dobrej povesti, nápravu zásahom vzniknutého stavu riešila len podaním žaloby vo veci samej. Sú situácie, kedy je aj vo veciach ochrany osobnosti (a právnickej osoby) nevyhnutné okamžite upraviť pomery strán sporu. K tomu, aby súd k takejto úprave prikročil v konaní, v ktorom súd rozhoduje bez tvrdení a dôkazov protistrany (a teda bez možnosti jej vyvinenia sa) je však súčasne nevyhnutné, aby bol súd presvedčený alebo sa mu aspoň javili zverejnené informácie ako difamačné a zároveň ako nepravdivé tvrdenia, resp. ako neprimerané hodnotiace úsudky, či ako neoprávnená kritika. Inak povedané súd nemôže neodkladným opatrením zakázať zverejňovanie informácii len „preventívne“, teda pre prípad, že by sa v následnom konaní vo veci samej mohlo preukázať, že tieto informácie boli neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby. Ak má súd niekomu neodkladným opatrením prikázať deaktiváciu celej internetovej stránky (a jej ďalšie zdieľanie) musí dôjsť k predbežnému záveru, že všetky informácie na nej uverejnenej predstavujú alebo môžu predstavovať neoprávnený zásah.
16/ V tomto prípade tomu tak nie je. Žalobca sa návrhom na neodkladné opatrenie snaží dosiahnuť, aby internetová adresa, na ktorej žalovaný popisuje svoje skúsenosti so žalobcom pri vykonávaní práce pre neho, neexistovala. Tvrdí, že cieľom stránky je škodiť žalobcovi a tiež prinútiť žalobcu, aby mu vyplatil jeho neoprávnené nároky. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný medzi sebou vedú obchodnoprávny spor začatý na základe žaloby žalovaného, ktorým sa domáha zaplatenia odmeny za vykonanú prácu ešte z obdobia prvého polroka 2023. Faktom je, že súdne konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Táto okolnosť však automaticky neznamená, že žalobca nie je dlžníkom žalovaného. To, že pohľadávka nebola právoplatne judikovaná nie je dôkazom toho, že neexistuje (jej existenciu potvrdil i Okresný súd Prešov). Možno považovať za pochopiteľné, že ak niekto 2,5 roka nebol vyplatený za svoju prácu, svoj nárok musel následne uplatniť na súde a toto konanie (pre odvolanie žalobcu) naďalej trvá, tak sa snaží domôcť svojich nárokov aj inými spôsobmi. Žiadny právny predpis pritom nezakazuje, aby strana sporu, počas prebiehajúceho súdneho konania, uverejňovala informácie súvisiace so sporom. Je bežným javom, že strany sporu sa obracajú napríklad na televíziu, ktorá odvysiela reportáž týkajúcu sa tzv. živého sporu. Tiež je bežným javom, že ľudia k rôznym spoločnostiam, produktom, či službám pridávajú na internete recenzie (pozitívne, neutrálne, negatívne). Žalovaný na predmetnej internetovej adrese popísal svoje skúsenosti so žalobcom, ktoré zo svojho subjektívneho hľadiska považuje za podvod. Pojem podvod sa používa sa na označenie správania, kedy niekto niekoho iného úmyselne oklame s cieľom vlastného prospechu. Preto ak niekto zverejní, že bol podvedený, tak zverejní, že ho niekto takto oklamal. Žalovaný konanie žalobcu voči nemu vníma ako úmyselný podvod. Uvedenie termínu „PODVOD“ neznamená to, že sa mal žalobca dopustiť trestného činu podvodu, ako to tvrdí žalobca. Takýto záver z uvedenia tohto slova vyvodiť nemožno. Slovo podvod sa v hovorovej reči nepoužíva na označenie trestného činu, ale konkrétneho konania, ktoré môže a nemusí byť vôbec trestným činom. Pokiaľ tiež žalobca tvrdil, že účelom vytvorenia predmetnej internetovej adresy bolo poškodenie žalobcu a neoprávnené vymáhanie nárokov žalovaným, tak, súd sa zhoduje s tým, že ide o spôsob, ktorým chce žalovaný dosiahnuť zaplatenie odmeny za svoju prácu, avšak tento postup nie je zakázaný, respektíve môže plniť aj legitímny cieľ, keď žalovaný zverejnenými informáciami chce dosiahnuť to, aby v prípade, že sú aj ďalšie subjekty s obdobnými skúsenosťami so žalobcom, postupovali následne spoločne pri
vymáhaní svojich nárokov a iným, ktorí sa ešte len rozhodujú pre spoluprácu so žalobcom, poskytuje svoj pohľad na to, ako táto prebehla. Ako je uvedené aj na samotnej internetovej adrese „informácie uvedené na tejto stránke predstavujú osobné skúsenosti a názory autora a iných poškodených osôb a zverejnené súdne rozhodnutia dokumentujú stav konania v čase ich vydania...“
17/ Každopádne súd konštatuje, že nie je presvedčený o nepravdivosti zverejnených informácií, či o neoprávnenej kritike žalobcu, pretože žalobca na dotknutej internetovej adrese popisuje svoje súdne konanie so žalobcom, k tomu pripája časť prvostupňového rozsudku, tiež pripája ďalšie súdne rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu, ktorého existenciu žalobca potvrdzuje priamo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň sú na stránke uvedené aj negatívne recenzie od L. C. a M. N., vo vzťahu ku ktorým žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že s nimi vedie spor, ktorý doposiaľ nie je rozhodnutý. Žalovaný tak nie je osamotený nespokojný podnikateľ ako uvádza žalobca v návrhu a žalobca vedie spor s minimálne tromi „spolupracovníkmi“ (okrem žalovaného aj s L. C. a M. N.). Tiež je nepochybné, že viedol spor aj s ďalšími spolupracovníkmi v minulosti. Táto okolnosť evokuje určitú problémovosť spolupráce so žalobcom a súd nedokáže v konaní o nariadení neodkladného opatrenia dostatočne/bezpečne vyhodnotiť, či povesť žalobcu bola, pred vytvorením internetovej adresy žalovaným, dobrá alebo nie a je tak na mieste poskytnúť jej ochranu (k tomu viď rozhodnutie uvedené v odseku 13 tohto odôvodnenia).
18/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd nedospel k záveru o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie podľa návrhu žalobcu, pretože mal pochybnosti o existencii dobrej povesti žalobcu a v prípade jej existencie nedospel k záveru, že by boli tvrdenia žalovaného na dotknutej internetovej adrese jednoznačne nepravdivé, resp., že by kritika žalobcu bola úplne neoprávnená, prípadne, že by boli hodnotiace úsudky žalovaného bez akéhokoľvek skutkového základu. Súd nevylučuje, že niektoré z tvrdení, či informácií sa môžu ukázať v konaní o veci samej ako nepravdivé, prípadne môžu predstavovať neoprávnenú kritiku difamačného charakteru. Táto možnosť však pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada zrušenie celej internetovej adresy (a nie teda odstránenie konkrétnych informácií) nestačí.
19/ Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko týmto uznesením sa toto konanie môže skončiť a v tomto konaní súd konal do vyhlásenia tohto uznesenia len so žalobcom, súd v ňom podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania a tak, že ich náhradu žalobcovi, s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný ani čiastočne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1
a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).