Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47C/77/2025

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/ XX, XXX XX F. B., o návrhu na nariadenie neodkladaného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Súd zakazuje žalovanej nakladať so spoluvlastníckym podielom nadobudnutým od p. G. H., nar. XX.XX.XXXX na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese G., obci F. B., katastrálnom území F. B., zapísaným na LV č. XXXX ako: rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 432 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2025 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že voči žalobcovi je neúčinný právny úkon – dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zapísaná v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V – XXXX/XXXX, k nehnuteľnostiam vedeným J. K. G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese G., obci F. B., katastrálnom území F. B., zapísaným na LV č. XXXX ako:

- rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/ XXX,

- pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 432 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie (ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“).

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2023 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou TYRA Design, s.r.o., so sídlom Továrenská 1305, 908 01 Kúty, IČO: 36 243 795 ako dlžníkom (ďalej aj ako „dlžník“) a p. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F. B. ako ručiteľom (ďalej aj ako „ručiteľ“)

zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení. Na základe predmetnej zmluvy bol dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 15.000,00 €. Nakoľko si dlžník povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžníka a ručiteľa žalobca osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy spolu vo výške 11.533,89 €. Dlh však nebol splatený ani len čiastočne. Žalobca si nároky voči dlžníkovi a ručiteľovi uplatnil aj súdnou cestou, návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorá vec sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . V predmetnom konaní bol dňa 03.12.2025 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal dlžníka a ručiteľa k úhrade istiny vo výške 10.958,14 €, úroku vo výške 493,02 €, úroku z omeškania vo výške 82,73 €, úroku z omeškania 11,15 % ročne zo sumy 10.958,14 € od 25.06.2025 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 € a k úhrade trov konania vo výške 1.030,53 €. Nad rámec uvedeného eviduje žalobca podľa jeho vyjadrenia voči ručiteľovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré zatiaľ neboli uplatnené v súdnom konaní, a to pohľadávku z podnikateľského úveru dlžníka, za ktorý sa zaručil ručiteľ, čerpaného dňa 18.02.2022 vo výške 11.000,00 € s aktuálnym zostatkom 5.971,81 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 19.06.2025; pohľadávku z podnikateľského úveru dlžníka, za ktorý sa zaručil ručiteľ, poskytnutého dňa 10.07.2024 vo výške 8.000,00 € s aktuálnym zostatkom 6.903,31 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 19.06.2025; pohľadávku z bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý bol ručiteľovi poskytnutý ako fyzickej osobe dňa 23.11.2022 vo výške 11.150,00 € s aktuálnym zostatkom 8.949,63 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 07.10.2025; pohľadávku z bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý bol ručiteľovi poskytnutý ako fyzickej osobe dňa 07.11.2023 vo výške 13.000,00 € s aktuálnym zostatkom 11.813,67 €, kde bola mimoriadna splatnosť vyhlásená dňa 06.10.2025; pohľadávku ručiteľa z nákupov kreditnou kartou v približnej výške 3.370,00 € a neuhradené splátky hypotéky ručiteľa vo výške 2.456,00 €, ktoré sú skoro rok po splatnosti. Žalobca tak voči ručiteľovi celkovo eviduje pohľadávky približne vo výške 50.000,00 €. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná vystupuje na účtoch ručiteľa ako disponentka. Žalobca na portáli katastra nehnuteľností zaevidoval skutočnosť, že ručiteľ sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, ktoré vyústilo do neuhrádzania poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil Nehnuteľností v prospech žalovanej, ktorá je podľa žalobcovi známych indícií, družkou ručiteľa. Žalobca pritom poukázal na list vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie F. B., na ktorom je žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka Nehnuteľností a ako jeden z titulov nadobudnutia je evidovaná Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam, podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025. Na základe predmetnej dohody tak žalovaná nadobudla od ručiteľa spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam, a to pravdepodobne bez toho, aby si strany poskytli adekvátne protiplnenia. Žalovaná je pritom blízkou osobou ručiteľa, jeho družkou, a preto sa jej vedomosť o ukracujúcom úmysle ručiteľa prezumuje. Žalobca sa domnieval, že touto dohodou chcel ručiteľ vyňať Nehnuteľnosti z dosahu svojich veriteľov. Nakoľko ručiteľ nedisponuje podľa všetkého žiadnym iným či exekvovateľným majetkom, z ktorého by vedel uspokojiť svoje záväzky.

2. Zároveň s podaním žaloby vo veci samej žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanej zakázal nakladať s Nehnuteľnosťami, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto Nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto Nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto Nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto Nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s Nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že skutkové tvrdenia, ktorými odôvodnil svoju žalobu nasvedčujú okrem iného tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s Nehnuteľnosťami, prípadne, že žalovaná sa bude chcieť zbaviť Nehnuteľností v úmysle zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku ručiteľa. Z doterajšieho vývoja veci podľa žalobcu vyplýva, že účastníci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konajú na základe vopred pripraveného plánu a jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane a medzi stranami sporu je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery. Žalobca uviedol, že na zabezpečenie jeho nárokov nevie využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalovaná nie je jeho dlžníkom, a preto navrhoval, aby súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanej Nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania, čím sa zabezpečí možnosť, aby sa žalobca v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z ich pohľadu ušiel z dispozície ručiteľa. Vzhľadom na špecifickosť konania je podľa žalobcu potrebné dbať na zachovanie ochrany veriteľov garantovanej v ust. § 42a a nasl. Zákona

č. (ďalej aj ako „OZ“). Žalobca ďalej uviedol, že odporovateľnosti právneho úkonu sa dá domáhať jedine za situácie, kedy je osoba, ktorá z ukrátenia mala prospech, stále vlastníkom ušlej veci. Ak nie je možné uspokojiť sa z ušlého majetku (napríklad preto, že bol medzičasom prevedený do dispozície inej osoby), právo sanovať sa z majetku, ktorý ušiel zaniká a je nahradené právom žalovať peňažnú náhradu podľa ust. vety za bodkočiarkou , čo znamená, že žaloba veriteľa bude prevodom zmarená. Už samotné konanie o odporovateľnosti právneho úkonu zakladá v zmysle rozhodovacej praxe súdov dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, o to viac, ako bola vec odporovaným právnym úkonom prevedená na blízku osobu veriteľovho dlžníka, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pre posúdenie dôvodnosti a opodstatnenosti dočasnej úpravy pomerov nie je v prípade odporovateľnosti právnych úkonov podstatné pomerovanie výšky vymáhateľnej pohľadávky k hodnote veci, ktorej sa má neodkladné opatrenie týkať, ale podstatný je samotný predmet konania. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania nie je v zmysle rozhodovacej praxe súdov na prekážku nariadenie neodkladného opatrenia, ak žalujúca strana neosvedčila zámer žalovanej strany s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, nakoľko na toto osvedčenie nemožno vyčkávať, pretože zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva sa zámer zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu bolo možné zabrániť Samotné podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu tak bez ďalšieho v zmysle rozhodovacej praxe súdov odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že žalovaná prevedie Nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Taktiež to zmarí úspešnosť žalobcom podanej žaloby a bude nevyhnutné zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovanej.

3. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

13. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. a nasl. sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. . 15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava strán sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobcom sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaná nie je dlžníčkou žalobcu a nakoľko účelom žalobcom podaného návrhu je zabezpečiť, aby sa mohol v prípade úspechu v spore vo veci samej uspokojiť pri vymáhaní pohľadávky voči ručiteľovi z majetku, ktorý z jeho majetku ušiel.

17. Súd po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu – dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam uzavretej medzi ručiteľom a žalovanou, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam a spoluvlastnícky podiel ručiteľa na Nehnuteľnostiach bol prevedený na žalovanú. Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upraveného v ust. a nasl. je pritom zaistenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa. Pri odporovateľnom právnom úkone je preto potrebné pristupovať k podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia špecificky z dôvodu, že ak by došlo k ďalšiemu prevodu resp. k inému zaťaženiu dotknutých nehnuteľností, situácia žalobcu ako veriteľa by bola podstatne sťažená tým, že by mu bolo takpovediac znemožnené, po prípadnom vyslovení neúčinnosti právneho úkonu, uspokojiť sa v exekučnom konaní priamo z majetku, ktorý bol odporovateľným úkonom dotknutý, t. j. ktorý z majetku dlžníka takto „ušiel“ a žalobcovi by ostal len nárok na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Preto nie je podľa názoru súdu na prekážku nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia neosvedčenie zámeru žalovanej s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, keďže na osvedčenie takéhoto zámeru v takomto prípade vyčkávať nemožno, pretože sa, zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa, stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu toto bolo možné zamedziť. Pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, nakladať s nehnuteľnosťami. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami a trvanie na tejto požiadavke by mohlo mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nebude možné dosiahnuť. V prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je teda daná tým, že bez jeho nariadenia žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla teda ide o prípady, keď sa žalobca prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovať právny stav počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

18. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný spor mal súd za to, že v danom prípade bola osvedčená potreba neodkladne upraviť pomery strán. Zo žalobcom podanej žaloby vo veci samej je zjavné, že sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu uzavretého medzi ručiteľom a žalovanou a že žaloba bola podaná v rámci zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehoty. Ručiteľ je pritom dlžníkom žalobcu, keď tento v žalobe uviedol, že má voči ručiteľovi vymáhateľnú pohľadávku v celkovej výške cca. 50.000,00 €, pričom časti uhradenia tejto pohľadávky vo výške 10.958,14 € s príslušenstvom sa už domáha v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Žalobca súdu rovnako osvedčil, že ručiteľ ako jeho dlžník na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam podľa I./XXXX zo dňa 25.09.2025 previedol svoj spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam na žalovanú, ktorá je podľa jeho vedomostí blízkou osobou ručiteľa. Za daných okolností sa pritom predpokladá vedomosť žalovanej ako blízkej osoby ručiteľa o tom, že predmetným právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu veriteľov ručiteľa. Preukázanie splnenia vyššie uvedených podmienok nad všetky pochybnosti, ktoré je potrebné na vyhovenie odporovacej žalobe, bude pritom predmetom dokazovania vo veci samej, ktoré presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Za daného stavu, kedy z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom, možno vyvodiť, že rozhodnutie vo veci samej potenciálne môže založiť možnosť žalobcu uspokojiť sa pri vymáhaní svojej pohľadávky voči ručiteľovi z pôvodného spoluvlastníckeho podielu ručiteľa na Nehnuteľnostiach, mal súd za to, že na ochranu žalobcu ako veriteľa je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V danej veci je potrebné až do rozhodnutia súdu vo veci samej zastabilizovať pomery strán, a tak predísť tomu, aby bola odporovacia žaloba podaná žalobcom zmarená ďalším prevodom spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam na tretie osoby. Napriek tomu, že žalobca v návrhu žiadal, aby súd zakázal žalovanej nakladať s Nehnuteľnosťami ako celkom, tomuto návrhu nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko zo skutkových okolností daného prípadu osvedčených žalobcom vyplynulo, že z majetku ručiteľa ušiel len spoluvlastnícky podiel ručiteľa na Nehnuteľnostiach, ktorého výšku žalobca nešpecifikoval. Len tento spoluvlastnícky podiel žalovaná od ručiteľa nadobudla na

základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam a len z tejto časti sa môže žalobca v prípade jeho úspechu v spore uspokojiť. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.

19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vzal do úvahy aj rozsah navrhovaných obmedzení žalovanej, pričom dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovanej, nakoľko nariadeným neodkladným opatrením bude žalovaná obmedzená len vo vzťahu k nakladaniu so spoluvlastníckym podielom na Nehnuteľnostiach, ktoré však bude aj naďalej oprávnená užívať.

20. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je končeným rozhodnutím, a preto súd o trovách neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.