Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56Cpr-1-2024.pdf
PDF · 91.21 KB
Case nature
Area
Subarea
56Cpr/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: A. A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 5.658,24 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.658,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 5.658,24 EUR od 14.12.2022 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.658,24 EUR s príslušenstvom z titulu doplatenia služobného platu.
2. V žalobe uviedol, že od 01.12.1997 bol na základe personálneho rozkazu č. 282/1997 v služobnom pomere policajta. Personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 318 zo dňa 03.05.2022 bol podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby s účinnosťou od 04.05.2022. Súčasne bolo nariadené, že v súlade s § 46 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bude žalobcovi od 04.05.2022 poskytovaný služobný plat vo výške minimálnej mzdy, ktorý sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo vykonštruované obvinenie pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, v dôsledku ktorého bolo žalobcovi dňom 29.04.2022 vznesené obvinenie uznesením Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-101/OPOZ-2022 zo dňa 29.04.2022. Žalobca podal proti obom rozhodnutiam opravný prostriedok, a to odvolanie proti personálnemu rozkazu a sťažnosť proti uzneseniu. Zároveň sa v dôsledku udalostí, ktoré sa voči jeho osobe udiali a okolností, za akých k nim došlo, rozhodol skončiť svoje pôsobenie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru a dňa 29.04.2022 podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru k 30.06.2022. Žalobca bol k uvedenému dátumu uvoľnený zo služobného pomeru personálnym rozkazom riaditeľa úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru č. 16 zo dňa 10.05.2022.
3. Žalobca ďalej uviedol, že opravnými prostriedkami dosiahol čiastočnú nápravu, keď sa síce domohol spravodlivosti, nie však finančnej kompenzácie. Uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava č. p. 3Kv 9/22/1100-9 zo dňa 29.06.2022 bolo podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené uznesenie
Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS- 101/OPOZ-2022 zo dňa 29.04.2022, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie, a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava sa plne stotožnila s námietkami žalobcu v podanej sťažnosti, pričom v závere odôvodnenia dala vyšetrovateľovi do pozornosti § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Následne vyšetrovateľ PZ uznesením ČVS:UIS-lOl/OPOZ-2022 dňa 11.07.2023 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci žalobcu zastavil z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutím prezidenta Policajného zboru č. p.: SPSČ-PO3-2022/003024-004 zo dňa 11.07.2022 bolo vo veci podaného odvolania proti personálnemu rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 318 zo dňa 03.05.2022 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobcu konanie zastavené v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie, pretože žalobca v čase rozhodovania o odvolaní nebol už príslušníkom policajného zboru. Svoje závery prezident Policajného zboru podporil okrem iného aj poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/6/2020 zo dňa 18.06.2020, ktorého sa však už útvar príslušný na posudzovanie mzdových nárokov dôsledne nedržal. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 11.10.2022 požiadal podľa § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o doplatenie služobného platu odo dňa 04.05.2022. Žalobcovi bolo listom zo dňa 21.11.2022 oznámené, že služobnému úradu nebolo doručené žiadne rozhodnutie preukazujúce existenciu právneho stavu uvedeného v ustanovení § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., preto nie je možné žalobcovi doplatiť rozdiel v služobnom plate, o ktorý bol skrátený z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Žalobca dňa 18.12.2023 podal žiadosť opätovne. Tejto žiadosti taktiež nebolo vyhovené, keď bolo žalobcovi oznámené, že nespĺňa zákonom stanovené podmienky na doplatenie rozdielu na služobnom plate z dôvodu, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby ku dňu uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nebolo skončené, pričom platná legislatíva neumožňuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončiť po ukončení služobného pomeru, nakoľko žalobca už nie je príslušníkom Policajného zboru a žiadny nadriadený nemá voči žalobcovi personálnu ani disciplinárnu právomoc.
4. Žalobca nakoniec uviedol, že vyššie uvedená argumentácia žalovaného je absurdná. Skončením služobného pomeru žalobcu skončilo aj jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, nakoľko pominul jeden zo zákonných dôvodov takého dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, a to, že by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. Skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu bolo nedôvodné, je potvrdená právoplatným rozhodnutím o zastavení trestného stíhania. K výške nároku žalobca uviedol, že jeho služobný plat bol vo výške 3.619,- EUR mesačne, pričom za mesiac máj 2022 mu bola vyplatená iba suma 933,76 EUR a za mesiac jún 2022 suma 646,- EUR. V žalobe sa tak domáhal doplatenia zvyšných súm 2.685,24 EUR a 2.973,- EUR, spolu 5.658,24 EUR. Taktiež sa domáhal úroku z omeškania, a to odo dňa 14.12.2022.
5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 56Cpr/1/2024-37 zo dňa 27.05.2024. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že rozporuje platobný rozkaz v celom rozsahu, nakoľko žalobcom uplatnená suma čo do dôvodu a výšky nespĺňa zákonné podmienky priznania doplatku platu policajta podľa zákona č. 78/1993 Z. z. Žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, avšak rozporoval právne závery žalobcu. Uviedol, že podľa § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Podľa § 46 ods. 6 citovaného zákona ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí. Žalobca bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v dobe, kedy bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Vzhľadom na to, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby ku dňu uvoľnenia zo služobného pomeru nebolo skončené, platná legislatíva neumožňuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončiť po ukončení služobného pomeru, nakoľko už žalobca nie je príslušníkom Policajného zboru a žiadny nadriadený už nemá voči jeho osobe personálnu ani disciplinárnu právomoc. Uplatňované nároky žalobcu tak žalobca označil za bezpredmetné. Žalovaný tak žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v replike skonštatoval, že ním uvedené skutkové tvrdenia neboli zo strany žalobcu spochybnené. Zdôraznil, že trestné stíhanie vedené voči nemu bolo zastavené. Zopakoval svoju
argumentáciu, že uvoľnením zo služobného pomeru prestáva existovať jedna z dvoch základných podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a žalobca tak má nárok na doplatenie služobného platu. Žalobca tiež opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 4S/208/2011 zo dňa 21.06.2013.
7. Súd v súlade s § 167 ods. 4 CSP doručil repliku žalobcu žalovanému na dupliku. Žalovaný sa k replike nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 01.12.2025 žalobca súdu oznámil, že v skutkovo aj právne obdobnej veci sp. zn. 12Cpr/3/2024 tunajší súd rozsudkom zo dňa 01.10.2025 vyhovel žalobe a uplatnený nárok na doplatenie služobného platu inému žalobcovi v obdobnej situácii priznal v celom rozsahu.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 16.01.2026. Na pojednávaní strany uviedli, že sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to: potvrdenie o trvaní služobného pomeru zo dňa 22.04.2024 (č.l. 5), personálny rozkaz 1. viceprezidenta policajného zboru zo dňa 03.05.2022 (č.l. 6), uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.04.2022 (č.l. 7 až 9), dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zo dňa 03.05.2022 (č.l. 10), odvolanie proti personálnemu rozkazu zo dňa 06.05.2022 (č.l. 11), sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 10.05.2022 (č.l. 12), žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 29.04.2022 (č.l. 13 až 14), uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi zo dňa 29.06.2022 (č.l. 15 až 18), rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu zo dňa 11.07.2022 (č.l. 19 až 23), žiadosť žalobcu o doplatenie služobného platu zo dňa 11.10.2022 (č.l. 24), odpoveď Prezídia policajného zboru zo dňa 21.11.2022 (č.l. 25), list úradu inšpekčnej služby zo dňa 13.12.2023 (č.l. 26), opätovná žiadosť žalobcu o doplatenie služobného platu (č.l. 27), odpoveď Prezídia policajného zboru zo dňa 02.02.2024 (č.l. 28) a výplatné pásky žalobcu za mesiace máj a jún 2022 (č.l. 29 až 30).
10. Z vykonaného dokazovania, resp. zo zhodných skutkových tvrdení strán mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo dňa 29.04.2022 uznesením vznesené obvinenie zo spáchania prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, pričom následne bol podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom zo dňa 03.05.2022 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Trestné stíhanie bolo dňa 11.07.2022 uznesením vyšetrovateľa ČVS:UIS-lOl/OPOZ-2022 zastavené z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ešte predtým ku dňu 30.06.2022 bol žalobca na základe vlastnej žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru. Konanie o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, bolo zastavené. V konaní bolo taktiež nesporné, že rozdiel medzi riadnym služobným platom žalobcu a vyplateným zníženým služobným platom bol za mesiac máj 2022 vo výške 2.685,24 EUR a za mesiac jún 20200 vo výške 2.973,- EUR, spolu v sume 5.658,24 EUR
11. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že žaloba je vo vzťahu k istine plnom rozsahu dôvodná.
12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.: „Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.“
13. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.: „Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.“
14. Podľa § 46 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.: „Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.“
15. Na základe citovaných právnych predpisov súd nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. V zmysle § 46 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. sa v prípade pominutia dôvodov na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí. V konaní nebolo sporné, že zastavením trestného stíhania vedeného proti žalobcovi dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby pominuli, keďže v zmysle personálneho rozkazu došlo k tomuto dočasnému pozbaveniu práve a výlučne na základe vedeného trestného konania. V zmysle § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v prípade skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby má policajt nárok na doplatenie rozdielu služobného platu. V prípade žalobcu bola táto podmienka nepochybne splnená. Súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. sa nevyžaduje, aby bol príslušný policajt naďalej v služobnom pomere, ale podstatné je výlučne to, či došlo k pominutiu dôvodov na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, a teda k skončeniu tohto dočasného pozbavenia. Ak príslušný policajt už nie je v služobnom pomere, nemožno samozrejme prijať formálne rozhodnutie o skončení pozbavenia, čo však nemá vplyv na nárok bývalého policajta na doplatenie mzdových nárokov. Inými slovami, iba skutočnosť, že policajt už nie je v štátnej službe, nemôže byť dôvodom na nevyplatenie jeho nárokov. Súd zdôrazňuje, že akýkoľvek iný výklad zákona by bol formalistický a v rozpore so zmyslom zákona. Zníženie služobného platu v prípade dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je logickým dôsledkom (okrem iného) podozrenia zo spáchania trestného činu. Ak sa však spáchanie trestného činu nepotvrdí, niet logického ani zákonného dôvodu, aby nebola znížená časť služobného platu príslušnému policajtovi dodatočne vyplatená. Zákonným dôvodom na nedoplatenie príslušnej časti služobného platu sú výlučne skutočnosti uvedené v § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za bodkočiarkou. Ani jedna z tam uvedených podmienok v konaní naplnená nebola.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že výška nároku žalobcu nebola v konaní sporná a zároveň bola preukázaná výplatnými páskami žalobcu, súd žalobcovi vo vzťahu k istine v plnom rozsahu vyhovel a prvým výrokom tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.658,24 EUR.
17. Súd ďalej rozhodoval o úrokoch z omeškania. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o plnenie peňažného dlhu, má veriteľ v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Nárok na úrok z omeškania žalobcovi vznikol zo zákona v prvom výplatnom termíne potom, ako bolo trestné stíhanie vo vzťahu k jeho osobe zastavené dňa 11.07.2022, t.j. vo výplatnom termíne august 2022. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania od 14.12.2022, súd viazaný žalobným návrhom v súlade s § 216 ods. 1 CSP žalobcovi priznal úroky z omeškania od tohto dátumu. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu v mesiaci august 2022 vo výške 0,5% ročne, súd stanovil výšku úrokov z omeškania 5,5% ročne. Vzhľadom na to, že súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania v celom ním požadovanom rozsahu, vo zvyšnej časti žalobu druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý mal v konaní proti žalovanému plný úspech, by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže však žalobcovi v konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd tretím výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).