Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/45/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EuPLANT, s.r.o., so sídlom Nábrežná 37, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 530 824, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103176437/2025 zo dňa 06.08.2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 10.10.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.10.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 13.10.2025, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103176437/2025 zo dňa 06.08.2025 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100581232/2025 zo dňa 11.02.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12 640,50 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2023.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Uviedol, že výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia tejto sumy by bola s plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti. Žalobca mal za to, že v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie reálne, ale k tomu je potrebné získať možnosť odloženia okamžitej platby. Z týchto dôvodov by mal výkon prvostupňového rozhodnutia za následok nenapraviteľnú a závažnú ujmu pre žalobcu v podobe jeho zániku ako podnikateľského subjektu. Okrem hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy argumentoval žalobca aj dvoma rozhodnutiami správnych súdov, toho času Krajského súdu v Žiline (sp. zn. zo dňa 22.04.2014, sp. zn. zo dňa 22.04.2014), Krajského súdu v Nitre (sp. zn. zo dňa 18.04.2016) a Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. zo dňa 27.11.2017, sp. zn. zo dňa 27.09.2017), ktorými boli priznané odkladné účinky v neporovnateľne nižších sumách vyrubenej dane oproti sume vyrubenej napadnutým rozhodnutím, prípadne súdy zohľadnili základné imanie žalobcov a priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko žalovanému nevznikla žiadna ujma. Žalobca uzavrel svoju argumentáciu tým, že v predmetnom podnikateľskom sektore je dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, hrozí mu nesprávnym postupom žalovaného likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti v podobe

straty likvidity aj na jej zamestnancov a tiež obchodných partnerov. Rovnako tak zdôraznil, že v prípade žalobcu by mal súd prihliadnuť na výšku základného imania, ktorá aktuálne činí 6 939 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.12.2025. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že zastáva názor, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali a preukazovali deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne až likvidačne by mohol ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť. Argumentoval uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018 a najmä uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 zo dňa 03.03.2022 s tým, že žalobca je povinný dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Uviedol, že žalobca operuje len v rozmedzí všeobecných tvrdení, ktoré nespĺňajú zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa vny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v , ale poukázal iba na „potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepreukázal. Žalobca uvádza, že by mu „mohla“ vzniknúť ujma a na podporu svojich tvrdení žalobca k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/, alebo b/ ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Odkaz na rozhodnutia súdov nepredstavuje dostatočný dôvod, resp. dôkaz na priznanie odkladného účinku. V slovenskom právnom systéme síce existuje určitá forma záväznej judikatúry vplyvom medzinárodného, európskeho právneho systému a vývojom slovenského právneho poriadku, avšak spomenuté rozhodnutia súdov predstavujú len snahu o podporu argumentácie v prospech žalobcu, avšak vo svojej podstate nie sú pre správny súd v tomto konaní záväzné. Rovnako tak, ich uvedenie predstavuje len do istej miery účelný výňatok z komplexnosti predmetných súdnych konaní. Žalobcove tvrdenia nie sú schopné byť vyhodnotené ako konkrétne dôkazy (majú len hypotetický charakter), ktoré by jednoznačne preukazovali ujmu alebo hrozbu, ktorú by vykonanie napadnutého rozhodnutia mohlo žalobcovi privodiť, a teda ani dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Rovnako tak ani poukázanie na výšku základného imania žalobcu uvedeného v obchodnom registri nepredstavuje dostatočný dôvod na preukázanie negatívneho vplyvu výkonu rozhodnutia na postavenie, likviditu žalobcu. Síce predstavuje určitú záruku pre veriteľov a súvisí aj s naplnením zákonných podmienok na založenie subjektu, ktorým je žalobca, ale nepredstavuje vyjadrenie reálnych vnútorných pomerov tak, aby z nich bolo zrejmé vyvodiť opodstatnenie priznania odkladného účinku.

14. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, resp. dôvodil ako už bolo spomenuté len všeobecnými konštatáciami a odkazom na iné rozhodnutia správnych súdov.

16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný zisk. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. V tomto prípade, žalobca nedostatočne zdôvodnil prečo by malo byť prerušené uplatňovanie vykonateľnosti rozhodnutí v oblasti daní, nakoľko dôvodil primárne len všeobecnými a individuálnymi dôvodmi konštatovaním, že s priznaním odkladného účinku žalobe by nedošlo k rozporu s verejným záujmom.

17. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).