Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/21/2025

Uznesenie

4

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M - P COM, s.r.o., IČO: 36 496 472, so sídlom: Klincová 37, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Hudzík & Partners s.r.o., IČO: 47 251 654, so sídlom: Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, za ktorú koná JUDr. Ján Hudzík, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100852644/2025 zo dňa 05.03.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

4

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.05.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.05.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100852644/2025 zo dňa 05.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 103096752/2024 zo dňa 29.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 5 528,48 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2013 tak, že znížil uplatnený nadmerný odpočet DPH zo sumy 10 843, 05 Eur na sumu 5 314, 57 Eur s tým, že nadmerný odpočet vo výške 5 314,57 Eur bol vrátený podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov do 10 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.

2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že žalovaný mu bezdôvodne a úmyselne zadržiava nadmerné odpočty DPH od roku 2013, pričom v dôsledku konania žalovaného sa žalobca môže dostať do úpadku.

3. Žalovaný sa v rámci vyjadrenia k žalobe podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.12.2025 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe priamo nevyjadril, avšak navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 19.12.2025.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v . V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený a žalovaný mal možnosť sa k nemu vyjadriť, toto právo však nevyužil. Po oboznámení sa s podaným návrhom a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä skutočnosť, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia môže viesť k úpadku žalobcu, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností či predloženia

dôkazov, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením . Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením , nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa , aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu.

12. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí alebo ho považuje za nezákonné, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Žalobca síce uviedol, že mu hrozí úpadok, avšak toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia bližšie osvetľovali či popisovali podnikateľskú a finančnú situáciu žalobcu, a preto jeho tvrdenia zostávajú len v rovine nepodložených argumentov.

13. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov...Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia právoplatne uloženej daňovej povinnosti, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky .

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia , preto súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].