Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/32/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. A., o zaplatenie 63,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura zastavuje.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,76 eura, poštové sadzby súvisiace s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 2,40 eura, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 63,40 eura (pozostávajúcej z 10 neuhradených mesačných predpisov vo výške 4,64 eura a pokuty vo výške 17,- eur) spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenými s vymáhaním vo výške 2,40 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zariadenou na základe o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na , podľa ktorého Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje a Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. Poukázal ďalej na zákona a a o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov konštatujúc, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby s tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona a to vo výške 4,64 eura podľa zákona, s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle zákona. Žalobca ďalej dôvodil, že kontrolou úhrad v zmysle zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.08.2022 - 31.12.2023. Žalobca preto v zmysle zákona, písomnou výzvou zo dňa 18.10.2023 odoslanou na adresu trvalého

pobytu žalovaného prostredníctvom B. E., F., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného na úhradách predstavuje sumu 46,40 eura, ktorý pozostáva zo 10 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.08.2022 - 31.12.2023. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Pohľadávka žalobcu predstavuje v zmysle zákona sumu 63,40 eura (z toho istina vo výške 46,40 eura a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,40 eura.

2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 23.07.2025 platobný rozkaz sp. zn.: – 14, proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku považuje na neopodstatnenú. Argumentoval, že pohľadávka vznikla zlou evidenciou platieb, s príslušným oddelením RTVS/STV riadne komunikoval cez e – mail a postupoval podľa ich pokynov a platil platby dopredu podľa doporučenia a podľa zákona do zrušenia koncesionárskych poplatkov, t. j. má zaplatené všetko do 30.06.2023. T. j. platba zo dňa 29.11.2021 suma 55,68 eur bola platba aj dopredu na rok 2022 a platby zo dňa 27.09.2022 suma 46,40 eur je presne tých 10 mesiacov do 30.06.2023. Má za to, že obdobie nároku žalobcu 01.08.2022 – 31.12.2023 je tým pádom neopodstatnené, obdobie 01.08.2022 – 30.06.2023 je pokryté platbou, obdobie 01.07.2023 – 31.12.2023 je zrušené zákonom a obdobie pred tým je podľa zákona premlčané. Žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. V prípade nejasností žiada žalobcu o oslobodenie od platby a odpustenie pohľadávky, nakoľko konal podľa pokynov STV a bol v domnienke, že všetko má v poriadku, a preto ho prekvapila a zaskočila zásielka s platobným rozkazom. Zároveň žiada súd o oslobodenie od trov konania a všetkých poplatkov poštovného 2,40 eur ako aj pokuty 17,- eur, v prípade, ak by vznikla povinnosť zaplatiť pohľadávku v celku alebo čiastočne napriek objektívnym dôkazom, nakoľko sa momentálne nachádza vo väzbe G. D. od 20.03.2025 a nemá žiadny príjem a ani účinne sa brániť a zaobstarávať dôkazy. V prípade pokračovania v procese žiada súd o prerušenie konania do času prepustenia z väzby. Ak tak súd nemôže učiniť, tak žiada o odklad povinnosti platenia bez navýšenia pohľadávky.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa podľa v celom rozsahu zo zákona zrušil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že eviduje platby žalovaného, na ktoré poukázal vo svojom odpore, pričom platby vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021 a 167,04 eura zo dňa 26.11.2020, boli započítané na najstarší splatný dlh, t. j. od mesiaca 11/2017. Následne žalovaný dňa 26.09.2022 poslal žalobcovi e-mailovú správu, v ktorej sa okrem iného domáhal zrušenia premlčaného dlhu. Žalobca žalovanému vyhovel a informoval ho, že jeho súčasný dlh, resp. dlh po odčítaní premlčaných mesačných predpisov, predstavuje 53,14 eur (vrátane poštovného) za obdobie od 09/2019 do 08/2022. Dňa 27.09.2022 žalovaný realizoval platbu vo výške 46,40 eura, pričom žalobca túto platbu započítal na už uvedené nepremlčané obdobe od 09/2019 do 08/2022, resp. iba na časť predmetného obdobia, keďže platba žalovaného nebola dostatočne vysoká na pokrytie celého neuhradeného obdobia. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného, že platba vo výške 46,40 eura bola započítaná na obdobie od 09/2022 do 06/2023, nie sú pravdivé. Žalobca ďalej dodal, že platby žalovaného boli započítavané na najstarší splatný dlh z dôvodu, že žalovaný pri platbách v poznámke neuviedol, za ktoré obdobie platí úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 04.02.1988, sp. zn.: , podľa ktorého: „Jestliže dlužník neuvede pri plnení dluhu, který z více dluhů chce plnit, uhredí se dluh nejdříve splatný, třebaže by mohl být aj promlčený. V takovém prípade nemůže se už dlužník následně dovolávat s úspěchem promlčení dluhu, na který bylo plneno uvedeným ůsobem.“ Poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: zo dňa 14.02.2022, podľa ktorého „Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade pri započítaní predmetných plnení žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný mal voči žalobcovi viacero dlhov zhodnej povahy a v zhodnej výške a poskytované plnenia nestačili na splnenie všetkých záväzkov, pričom pri predmetných plneniach neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo potrebné vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené záväzky najskôr splatné.“ Žalobca ďalej dôvodil, že nakoľko podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 09.07.2025, premlčacie obdobie začína plynúť od 07/2022. V návrhu sa žalobca domáha zaplatenia 63,40 eura s príslušenstvom za obdobie od 08/2022 do 06/2023. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

nemôže úspešne vznieť námietku premlčania. Žalobca je názoru, že dostatočne preukázal svoj nárok uplatnený v žalobnom návrhu a to vrátane pokuty vo výške 17,- eur a náhrady poštovných sadzieb vo výške 2,40 eura, keďže tieto majú akcesorický charakter k istine. Záverom dodal, že nakoľko mal žalovaný v roku 2023 dohodnutú ročnú periodicitu platenia úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS, systém, ktorý generoval návrh, chybne vygeneroval žalované obdobie. Z uvedeného dôvodu si žalobca dovoľuje upraviť žalované obdobie z 01.08/2022 – 31.12.2023 na 01.08.2022 – 31.06.2023. Nakoľko žalovanému za obdobie od 07/2023 do 12/2023 nevznikli žiadne predpisy za úhrady RTVS (keďže povinnosť platiť úhrady RTVS bola od 01.07.2023 zrušená), žalovaná suma zostáva rovnaká.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení dôvodil, že žalobca nezákonne započítal platby na najstarší splatný dlh, nakoľko mu vtedy bolo povedané, aby zaplatil sumu 167,04 eura 26.11.2020 a to za obdobie 3 roky spätne, lebo je možné vymáhať len podlžnosti 3 roky spätne. Tak podľa pokynov zaplatil presne určenú sumu 167,04 eura so spätnou platnosťou 3 roky. Podľa pokynov následne uhrádzal všetky záväzky a nebol som v tom čase upovedomený, že by bol dlžníkom, že to započítali iným spôsobom, než ako sa dohodli. Bolo mu odporúčané platenie dopredu na celý rok a platby riadne zrealizoval v presne stanovenej výške, naposledy 46,40 eura za obdobie 9/2022 – 06/2023 dopredu, čím splnil svoju zákonnú povinnosť a mal za to a bol presvedčený o tom, že nemá žiadne podlžnosti. Argumentoval, že konal v dobrej viere a v domnienke, že splnil svoju zákonnú povinnosť a má zaplatené všetky podlžnosti voči žalobcovi a nemal žiadny dôvod úmyselne poškodiť žalobcu, nakoľko všetko riadne zaplatil podľa ustanovenia. Záverom žiadala, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

6. Súd následne vyzval žalobcu na doplnenie konkrétnych podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa na čo žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom aj na e – mailovú komunikáciu žalovaného so žalobcom z obdobia 09/2022, zotrváva na zaplatení neuhradených mesačných predpisov v období od 10/2022 do 06/2023 (9 neuhradených mesačných predpisov) a tiež vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4,64 eura späť (za žalovaný mesiac 08/2022).

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Argumentoval, že zákon neporušil, konal podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a v zmysle pokynov, keďže so žalobcom komunikoval. On najskôr zaplatil spätne, potom celý rok dopredu a potom do 30.06.2023, kedy zanikla povinnosť uhrádzať koncesionárske poplatky. Zákon neporušil, žaloba je špekulatívna. Oni by mali vedieť ako majú platby započítať, mohli ich započítať len tri roky spätne. Žalobu považuje za vymyslenú a špekulatívnu a žiada súd, aby ju zamietol. Žalovaný po predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že bol v tom, že má všetko zaplatené. Zásielku si neprevzal, preto o tom nevedel, že má nejaký nedoplatok. Je ochotný zaplatiť základný poplatok, okrem pokuty, poštovného a trov konania. Titulom záverečnej reči žalovaný uviedol, že žiada súd, aby mu uložil povinnosť zaplatiť základný poplatok, nakoľko si upomienku neprevzal a nebol si vedomý, že niečo porušil, a že má nedoplatok. Zároveň žiadal súd, aby upustil od pokuty a od trov konania, nakoľko je momentálne vo väzbe, predtým bol nezamestnaný a nemá žiaden príjem.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.10.2023, sumárom predpisov a platieb, prehľadom predpisov a platieb, vrátenou zásielkou, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 22.04.2024, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: – 14 zo dňa 23.07.2025, vyjadrením žalovaného k odporu zo dňa 01.09.2025 spolu s e – mailovou komunikáciou, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.10.2025, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.10.2025 spolu s e – mailovou komunikáciou, vyjadrením žalobcu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby a výkazom platieb žalovaného, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca – Slovenská televízia a rozhlas je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. V zmysle predmetného zákona, sa Rozhlas a televízia Slovenska s účinnosťou tohto zákona zrušuje a jej právnym nástupcom sa stala Slovenská televízia a rozhlas, ktorá súčasne prebrala všetky jeho práva a povinnosti. V zmysle zákona, Slovenská televízia a rozhlas vykonáva okrem iného podľa v znení účinnom do 30.06.2023, aj výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol

platiteľ úhrady podľa o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady.

10. Žalovaný je podľa o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ako fyzická osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na základe kontroly platenia úhrad žalovaným za kontrolované obdobie od 15.10.2017 – 30.06.2023, zistil u žalovaného nedoplatok v rozsahu 10 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume 46,40 eura. Žalobca listom zo dňa 18.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za služby verejnosti, ktorý činil sumu 48,80 eura (10 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové sadzby vo výške 2,40 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia a rozhlas bude povinná si uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou a súdnym poplatkom. Výzva na zaplatenie sa žalobcovi vrátila ako žalovaným neprevzatá, v dôsledku čoho sa tak v zmysle zákona považuje táto za doručenú.

11. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie od januára 2013 do decembra 2024, z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 15.10.2017 do 30.06.2023, bol žalovaný povinný zaplatiť 68 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 315,52 eura a poštovné vo výške 2,40 eura, celkovo teda sumu 317,92 eura, pričom žalovaný uhradil sumu vo výške 269,12 eura. Nedoplatok za kontrolované obdobie tak predstavoval v zmysle výzvy sumu 48,80 eura.

12. Z potvrdenia tarifnej ceny vypracovaného B. E., F. vyplýva, že cena úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) – podaj cez ePodací hárok, predstavovala od 01.03.2023 sumu 2,40 eura.

13. Z e – mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný dňa 26.09.2022 žiadal o odpustenie dlhu vrátane poplatkov na úhrade koncesionárskych poplatkov, nakoľko podľa zákona je možné vymáhať iba 3 roky spätne, čo aj v roku 2020 november uhradil, ale stále mu vykazujú nedoplatky od 2013. Každým rokom keď mu pošlú poukážku, tak zaplatí celkovo za dané obdobie od poslednej platby. Vo výkaze platieb je, že zaplatil nov. 2020/167,04 eur, čo je spätne 3 roky podľa zákona. Tiež nov. 2021/55,68 eur, čo je 1 rok spätne. V sept. 2022/64,40 eur, čo je 10 mes. spätne od poslednej platby. Podľa zákona si splnil svoju povinnosť, a preto žiada o odpustenie predošlých evidovaných nedoplatkov a poplatkov, ktoré sú už premlčané. Dňa 28.09.2022 žalovaný ďalej žiadal o zmenu platenia koncesionárskych poplatkov z mesačného na ročné a zaslanie elektronickej faktúry na e – mailovú adresu. Žalobca na uvedené odpovedal, že žalovaný si v prihláške si zvolil periodicitu mesačnú, čiže v základnej sadzbe v výške 4,64 eura mesačne, ktorá je splatná do konca mesiaca. Zároveň žalovaného poučil, že v prípade, ak požaduje úhradu RTVS platiť v ročnej periodicite, je potrebné o túto zmenu vyberateľa úhrady požiadať, pričom splatnosť platby vo výške 55,68 eura je do 31.01. v danom roku. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca uviedol, že námietku akceptuje a s poukazom na vyberateľ úhrad si právo mohol uplatniť dňa 05.08.2022. V zmysle zákona nepremlčaná časť pohľadávky v dĺžke 36 mesiacov po zohľadnení zaplatených úhrad za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2022 vrátane poštovného a aktuálnej platby za mesiac 09/2022, je vo výške 53,14 eura.

14. Z náhľadu do interného systému žalobcu ohľadom úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 26.11.2020 sumu vo výške 167,04 eura s poznámkou, „Koncesionarske poplatky za 36 mes“, dňa 29.11.2021 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 55,68 eura s poznámkou „Koncesionarske poplatky“ a dňa 27.09.2022 uhradil žalovaný žalobcovi čiastku a to vo výške 46,40 eura s poznámkou „KoncesionarskepoplatkySzepZoltan“.

15. Podľa o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, postavenie, zloženie, úlohy a činnosť jej orgánov a hospodárenie a financovanie Slovenskej televízie a rozhlasu.

16. Podľa o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, zriaďuje sa Slovenská televízia a rozhlas ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania (ďalej len „“) a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa .

17. Podľa o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.

18. Podľa o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, výber a vymáhanie za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho (ďalej len „“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto , vykonáva odo dňa účinnosti tohto o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené , ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. 19. Podľa o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom do 30.06.2023, tento upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska1) v oblasti rozhlasového a televízneho (ďalej len „úhrada“).

20. Podľa , platiteľ je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

21. Podľa , vyberateľom a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

22. Podľa prvej vety , platiteľ podľa platí 4 každý aj začatý kalendárny mesiac.

23. Podľa , povinnosť platiť vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

24. Podľa , sa platí mesačne; za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

25. Podľa , platiteľ, ktorý nezaplatí podľa , je v omeškaní so zaplatením .

26. Podľa , ak vyberateľ zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením , je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie .

27. Podľa , ak platiteľ podľa nezaplatí a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi aj pokutu 17 eur.

28. Podľa , nárok na zaplatenie , s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ uplatniť na súde.

29. Podľa , výzva vyberateľa podľa tohto sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.

30. Podľa , ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

31. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Podľa , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

34. Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

35. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

36. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

37. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

38. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

39. Podľa , súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

40. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

41. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

42. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

43. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025 pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 63,40 eura (pozostávajúcej z 10 neuhradených mesačných predpisov vo výške 4,64 eura a pokuty vo výške 17,- eur) spolu so zaplatenými poštovými sadzbami spojenými

s vymáhaním vo výške 2,40 eura, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2025, vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4,64 eura späť, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura podľa zastavil, keď súhlas žalovaného sa v zmysle nevyžadoval. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby tak zostalo zaplatenie sumy vo výške 58,76 eura pozostávajúcej z úhrad za služby verejnosti vo výške 41,76 eura a z pokuty vo výške 17,- eur, ďalej zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,40 eura, ako aj náhrada trov konania.

44. Procesná obrana žalovaného v konaní spočívala v námietke, že pohľadávka vznikla zlou evidenciou platieb keď žalovaný tvrdil, že s príslušným oddelením riadne komunikoval cez e – mail a postupoval podľa ich pokynov, pričom platil platby dopredu podľa doporučenia a podľa do zrušenia koncesionárskych poplatkov. Žalovaný argumentoval, že vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021 bola platba dopredu na rok 2022 a platba vo výške 46,40 eura zo dňa 27.09.2022 predstavuje za zvyšných 10 mesiacov, teda do 30.06.2023. Naopak žalobca v tejto súvislosti namietal, že platby žalovaného boli započítavané na najstarší splatný dlh z dôvodu, že žalovaný pri platbách v poznámke neuviedol, za ktoré obdobie platí za služby verejnosti.

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný je podľa o za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023, platiteľom za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho ako fyzická osoba. Žalobca ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska na základe kontroly platenia úhrad žalovaným za kontrolované obdobie od 15.10.2017 – 30.06.2023 zistil nedoplatok žalovaného v rozsahu 10 neuhradených predpisov po 4,64 eura, teda v celkovej sume 46,40 eura. Žalobca listom zo dňa 18.10.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za služby verejnosti, ktorý činil sumu 48,80 eura (10 neuhradených mesačných predpisov po 4,64 eura + poštové sadzby vo výške 2,40 eura) a to v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovaného upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, Slovenská televízia a rozhlas bude povinná si uplatniť nárok na jeho zaplatenie prostredníctvom súdu spoločne s pokutou a súdnym poplatkom. Výzva na zaplatenie sa žalobcovi vrátila ako žalovaným neprevzatá, v dôsledku čoho sa tak v zmysle považuje táto za doručenú. Súčasťou výzvy bol aj prehľad predpisov a platieb za obdobie od januára 2013 do decembra 2024, z ktorého vyplýva, že za kontrolované obdobie od 15.10.2017 do 30.06.2023, bol žalovaný povinný zaplatiť 68 predpisov po 4,64 eura, teda sumu 315,52 eura a poštovné vo výške 2,40 eura, celkovo teda sumu 317,92 eura, pričom žalovaný uhradil sumu vo výške 269,12 eura. Nedoplatok za kontrolované obdobie tak predstavoval v zmysle výzvy sumu 48,80 eura. 46. Ako ďalej vyplýva z listinných dôkazov, žalovaný uhradil žalobcovi dňa 26.11.2020 sumu vo výške 167,04 eura s poznámkou, „Koncesionarske poplatky za 36 mes“, ktoré žalobca započítal na najstarší splatný dlh žalovaného, t. j. od mesiaca 11/2017. Žalovaný tak touto platbou nepochybne zaplatil za služby verejnosti za obdobie od 11/2017 do 10/2020.

47. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku sp. zn.: zo dňa 14.02.2022 v súvislosti so „zásadou priority“ uviedol nasledovné: „V absentuje pozitívna právna úprava čiastočného plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzku. (), ktorý je ale na daný občianskoprávny vzťah nepoužiteľný, keďže upravuje obchodné záväzkové vzťahy ( a ) v upravuje započítanie plnení a v ods. 1 zakotvuje, že ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na plnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Predmetná úprava v vychádza teda zo zásady priority založenej na dobe splatnosti dlhov. Ak neobsahuje výslovnú úpravu ako postupovať a nie je možné použiť ani analógiu ( ), ako je tomu i v danom prípade, musí súd svoj rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch slovenského právneho poriadku, ktorým sa riadi právna úprava občianskoprávnych vzťahov. Odvolaciemu súdu nie sú známe prípadné rozhodnutia NS SR riešiace danú problematiku. Zato NS ČR sa v období zhodnej právnej úpravy so Slovenskou republikou predmetnou otázkou opakovane zaoberal vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých dospel k zhodným záverom (napr. rozhodnutia NS ČR21Cdo 236/2004, , , , , ). V rozhodnutí NS ČR sp. zn. sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov(prípade v akej časti) chce vyrovnať,

neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, prípadne v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na povahe a podobne) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dlhov dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať – ako je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade pri započítaní predmetných plnení žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný mal voči žalobcovi viacero dlhov zhodnej povahy a v zhodnej výške a poskytované plnenia nestačili na splnenie všetkých záväzkov, pričom pri predmetných plneniach (s výnimkou plnenia za august 2019) neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo potrebné vychádzať zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené záväzky najskôr splatné (pred žalovaným obdobím od júla 2019 do júla 2020). Keďže potom žalobca správne platby žalovaného uhradené v období od júla 2019 do júla 2020 (s výnimkou platby za august 2019) započítaval najskôr splatné záväzky predchádzajúce tomuto obdobiu, je potrebné uzavrieť, že za rozhodné obdobie žalovaný žalobcovi za služby verejnosti neuhradil a žaloba bola dôvodná.

48. V zmysle uvedeného nemožno tak podľa názoru súdu konštatovať nič iné, než že za stavu, keď mal žalovaný voči žalobcovi viacero peňažných záväzkov rovnakej povahy a v rovnakých výškach, keď žalovaný v poznámke pri platbe zo dňa 26.11.2020 neuviedol, ktoré záväzky plní a toto plnenie nepostačovalo na splnenie všetkých záväzkov, postupoval žalobca správne, pokiaľ vychádzal zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a započítal tieto plnenia žalovaného na záväzky najskôr splatné, teda za obdobie od 11/2017 do 10/2020.

49. Dňa 29.11.2021 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 55,68 eura s poznámkou „Koncesionarske poplatky“, pričom žalobca postupoval opäť v zmysle zásady priority založenej na dobe splatnosti a uvedenú sumu započítal na najstaršie splatné záväzky žalovaného, teda za obdobie od 11/2020 do 10/2021.

50. Dňa 27.09.2022 uhradil žalovaný žalobcovi ďalšiu čiastku a to vo výške 46,40 eura s poznámkou „KoncesionarskepoplatkySzepZoltan“, pričom žalobca opäť postupoval rovnako ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch a uvedenú sumu započítal na najstaršie splatné záväzky žalovaného, teda za obdobie od 11/2021 do 08/2022.

51. A hoci žalovaný v konaní tvrdil, že vo výške 55,68 eura zo dňa 29.11.2021 bola platba dopredu na rok 2022 a platba vo výške 46,40 eura zo dňa 27.09.2022 predstavuje za zvyšných 10 mesiacov, teda do 30.06.2023, uvedené nemožno vyhodnotiť inak než ako účelové tvrdenie, nakoľko žalovaný v e – mailovej komunikácii so žalobcom, ktorú súdu predložil sám žalovaný uviedol, že vo výkaze platieb je, že zaplatil v novembri 2020 sumu 167,04 eura, čo je spätne 3 roky podľa , tiež novembri 2021 sumu 55,68 eura, čo je 1 rok spätne a v septembri 2022 64,40 eura (správne má byť 46,40 eura), čo je 10 mesiacov spätne od poslednej platby. Súdu v súvislosti s touto vzájomnou komunikáciou strán sporu nie je zrejmé, vo vzťahu k akému obdobiu žalobca námietku premlčania žalovaného vznesenú v predmetnom e – maile akceptoval, keď súd napriek svojej výzve odpoveď na túto otázku od žalobcu neobdržal, pričom však ale z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca žiadne plnenie poskytnuté žalovaným nezapočítal na takú časť dlhu žalovaného, ktorý by bol premlčaný.

52. Žalovaným neuhradené tak zostali za služby verejnosti za obdobie od 09/2022 do 06/2023, teda žalobcom žalobou pôvodne požadovaná dlžná suma vo výške 46,40 eura pozostávajúca z 10 úhrad po 4,64 eura. Žalobca však žalobu vzal v časti o zaplatenie sumy 4,64 eura späť a predmetom konania tak zostalo titulom úhrad za služby verejnosti zaplatenie 9 úhrad po 4,64 eura, teda zaplatenie sumy 41,76 eura.

53. Keďže žalovaný za poskytované služby verejnosti a poštovú sadzbu žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy nezaplatil, vznikla mu podľa o

za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, povinnosť zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Na povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi pokutu vo výške 17,- eur nič nemení ani skutočnosť, že si žalovaný výzvu neprevzal, a že tak o nedoplatku na za poskytované služby verejnosti nemal vedomosť, nakoľko sporná výzva sa v zmysle , považuje za doručenú okrem iného aj v prípade, ak sa táto výzva vráti vyberateľovi ako nedoručiteľná, čo je aj prípad žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by žalobou uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby čo i len z časti uhradil, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 58,76 eura pozostávajúcej z nezaplatených úhrad vo výške 41,76 eura (9 x 4,64 eura) podľa , pokuty vo výške 17,- eur podľa a tiež na zaplatenie poštových sadzieb vo výške 2,40 eura súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie podľa .

54. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa a to v rozsahu 60 dní, ktorú lehotu považoval súd s poukazom na výšku priznanej pohľadávky ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je väzobne stíhaný za primeranú, keď žalovaný okrem skutočnosti, že nemá žiaden príjem z dôvodu väzobného stíhania, žiadne ďalšie dôvody na určenie dlhšej lehoty neuvádzal. V tejto súvislosti súd len pre doplnenie udáva, že to, že žalovaný nemá momentálne žiaden príjem neznamená, že nie je v jeho možnostiach dlžnú sumu uhradiť a zároveň súd dáva žalovanému do pozornosti, že nie je možné splnenie jeho povinnosti naviazať na ukončenie jeho väzobného stíhania.

55. Súd zamietol tiež návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko dôvody na prerušenie konania sú taxatívne vymedzené , pričom väzobné stíhanie strany sporu medzi takéto dôvody nepochybne nepatrí.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

59. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 63,40 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 58,76 eura (keď čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 4,64 eura zavinil žalobca), čo predstavuje úspech v rozsahu 92,68 % a žalovaný v sume 4,64 eura, čo je v prepočte úspech v rozsahu 7,32 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu rozsah 85,36 %.

60. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal okrem iného o oslobodenie od trov konania, čo súd vyhodnotil ako návrh na aplikáciu , podľa ktorého súd výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje, preto záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť v zmysle judikatúry súdov okrem iného aj zo sociálnych dôvodov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

61. Posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v súvislosti s náhradou trov konania nie je v danom prípade dôvodná aplikácia , ktorý predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, keďže súd nevzhliadol v predmetnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Len samotná skutočnosť, že žalovaný je väzobne stíhaný a je momentálne bez príjmu a pred väzobným stíhaním bol nezamestnaný neznamená, že jeho osobné pomery mu neumožňujú nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu, pričom súd dáva žalovanému do pozornosti, že v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť tak na samotnú výšku trov konania ako aj zohľadniť podiel strán sporu na vzniku a priebehu sporu. Výška trov konania v danom prípade pozostáva len zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,- eur, pričom žalovaný má

podľa názoru súdu nepochybne značný podiel na vzniku sporu, keď žalovaný napriek výzve žalobcu na zaplatenie nedoplatku na za služby verejnosti tieto žalobcovi v stanovenej lehote neuhradil, čím zavinil okrem iného aj to, že je okrem dlžných úhrad za služby verejnosti, povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Vo vzťahu k postoju žalovaného k vzniknutému sporu je ďalej nutné zdôrazniť, že nemožno opomenúť ani účelovú obranu žalovaného keď tento v konaní tvrdil, že zo dňa 29.11.2021 bola platba dopredu na rok 2022 a zo dňa 27.09.2022 predstavuje do 30.06.2023, pričom z listinného dôkazu, ktorý predložil sám žalovaný vyplýva, že žalovaný všetky tri realizoval za predchádzajúce obdobia a nie vopred tak, ako to v konaní tvrdil.

62. V zmysle uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,36 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .