Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-217-2025.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Subarea
14CoP/217/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar. X.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX C., obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, deti matky B. D. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX/X, F., toho času bytom G. H. X, I. J., zastúpenej advokátkou JUDr. Dianou Bereseckou, so sídlom Farská 33, Nitra a otca B. J. C., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom E. XXX/X, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., so sídlom ul. Biskupa Királya 6, Komárno, za účasti starého otca maloletých detí J. K. C., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom J. XXXX/XX, F. I., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., so sídlom ul. Biskupa Királya 6, Komárno, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 13P/22/2025-88 zo dňa 24.10.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/22/2025 je otec oprávnený dočasne sa stretávať s oboma maloletými deťmi C.: A., nar. X.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:30 hod. v prítomnosti J. K. C. s tým, že matka je p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je p o v i n n ý na rovnakom mieste deti matke vrátiť.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/22/2025, na základe ktorého je otec oprávnený sa stretávať s oboma maloletými deťmi A. a B. každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že otec maloletých detí si ich prevezme v prítomnosti J. K. C. v mieste bydliska maloletých detí a na tom istom mieste ich matke včas a riadne po skončení styku v prítomnosti J. K. C. odovzdá. Matke maloletých detí bola súčasne uložená povinnosť maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
2.
Rozhodol tak o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi na čas do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vo veci samej v rozsahu každého nepárneho týždňa od piatku od 17:00 hod. do nedele do 10:00 hod. nepretržite ako aj počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 10:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod., od 2.1. od 10:00 hod. do 4.1. do 17:00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10:00 hod. do 14.7. do 17:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 14.8. do 17:00 hod. s tým, že počas letných prázdnin a zimných prázdnin sa bežný styk nerealizuje. Žiadal, aby sa jeho styk
s maloletými deťmi realizoval v prítomnosti starého otca maloletých detí J. K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý je povinný byť prítomný pri styku otca s maloletými deťmi. Súčasne navrhoval, aby matke bola uložená povinnosť maloleté deti riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska otca v stanovenom čase a jemu ako otcovi by bola uložená povinnosť maloleté deti riadne a včas matke vrátiť v mieste jej bydliska.
3.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2 veta druhá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
4.
Vo veci samej prebieha na súde prvej inštancie konanie pod sp. zn. 13P/22/2025, v ktorom sa matka podaným návrhom domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, teda, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 450 eur mesačne a na maloletú B. vo výške 300 eur mesačne a aby o úprave styku otca s maloletými deťmi rozhodol tak, že tento zakázal. V rámci konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/22/2025 už bolo rozhodované o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné a zakázať mu styk s maloletými deťmi. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 13P/22/2025-46 zo dňa 18.3.2025 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že maloleté deti sa po rozchode rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, pričom dôvodom rozchodu rodičov sú ich partnerské problémy s podozrením na užívanie návykových látok na strane otca. Bolo zistené, že matka maloletých detí s nimi odišla zo spoločnej domácnosti, zabezpečuje ich starostlivosť, s čím otec maloletých detí súhlasí, avšak žiada, aby mal s nimi upravený styk, nakoľko nie je s nimi v osobnom kontakte od marca 2025, pričom styk sa realizuje niekoľkokrát do týždňa len prostredníctvom videohovorov. Matka maloletých detí spočiatku súhlasila so stykom otca s deťmi v prítomnosti starých rodičov (naposledy v lete 2025), aktuálne však s touto formou styku nesúhlasí. V konaní vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie, a to za účelom vylúčenia možnosti ohrozenia maloletých detí konaním otca spočívajúcom v konzume návykových látok ako marihuany a kokaínu.
5.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rodičmi napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletých detí sa v súčasnosti s nimi nestretáva, je potrebné tieto stretnutia obnoviť, ale bez vystavovania maloletých detí stresovým situáciám, ktoré vytvárali rodičia v poslednom období (napr. matkou tvrdené neprimerané vyjadrovanie sa otca na jej osobu počas videohovorov s maloletými deťmi, neoznámenie zmeny bydliska detí ako aj školského a predškolského zariadenia otcovi zo strany matky). Mal za to, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi osobnými kontaktami v prítomnosti tretej osoby, starého otca, a to s poukazom na to, že nie je vylúčené riziko ohrozenia maloletých detí prípadným užívaním návykových látok zo strany otca. V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že neupravenie kontaktov otca s deťmi by v tomto čase mohlo spôsobiť deformáciu ich vzťahu a prípadná možná ujma v dôsledku odcudzenia by bola neskôr len ťažko napraviteľná. Za tohto stavu bolo potrebné nastaviť kontakty tak, aby mohol styk prebiehať za jasne stanovených pravidiel, aby bolo zabezpečené bezpečné prostredie pre maloleté deti. Bolo zistené, že deti majú vytvorený k otcovi vzťah a pokiaľ matka deti na styk s otcom riadne pripraví, otec sa zdrží akýchkoľvek invektív na osobu matky a styk sa bude realizovať v prítomnosti starého otca, súd ohrozenie maloletých detí nevzhliada. Bolo poukázané aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vyhodnotil, že otcom navrhovaná forma styku je akceptovateľná s cieľom zachovania citového puta otca s deťmi bez ohrozenia stability maloletých detí. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že styk otca s maloletými deťmi sa bude realizovať za prítomnosti starého otca (počas leta 2025 matka maloletých detí dala súhlasné stanovisko s osobnými kontaktmi otca a detí v prítomnosti starých rodičov). Skutočnosť, že starý otec nepotvrdil matkou uvádzané tvrdenia súvisiace s užívaním návykových látok otca a vyplývajúce z predložených nahrávok, súd nevyhodnotil ako riziko ohrozenia maloletých detí počas realizácie dočasného styku v prítomnosti starého otca. Súd osobu starého otca pri dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi považoval za potrebnú, aby bol za súčasného stavu (neuskutočnenie osobného kontaktu viac ako polroka a stále nevyvrátené podozrenia otca týkajúce sa konzumu, či závislosti od návykových látok) styk otca s maloletými deťmi realizovateľný. Tvrdenia matky o tom, že kontakty s otcom majú na prežívanie maloletých detí negatívny dopad neboli
preukázané, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia zdôraznil, že rodičia sú plne zodpovední za úroveň ich komunikácie ako aj vzájomné vzťahy, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa a preto povinní dbať o to, aby tieto skutočnosti nepoznačili život, zdravie a priaznivý vývoj ich detí. Konštatoval, že v predmetnej veci je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia nutná, je v záujme maloletých detí a aj v záujme stabilizácie vzťahov medzi rodičmi.
6.
Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh zamietne a v prípade, že by dospel k právnemu názoru, že je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti tretej osoby žiadala, aby bol styk detí s otcom upravený každý nepárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., pretože maloleté deti pravidelne každú sobotu absolvujú z dôvodu ich zdravotných problémov psychologickú intervenciu – terapiu hrou v Občianskom združení Harmonické dieťa, o. z. a okrem toho navštevujú každú sobotu v doobedňajších hodinách jazdeckú školu v Alekšinciach. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP ako aj ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že prvoinštančný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosti, ktoré tvrdila a ktoré preukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2025, kedy sa otec iracionálne správal počas videohovorov s maloletými deťmi, kedy im tvrdil, že ju zabije, prípadne, že ju nechá zavrieť do väzenia. Na základe tohto jeho správania sa, sa deti boja stretnutia s otcom. V tejto súvislosti poukázala na to, že maloletá A. má ľahkú formu epilepsie a narušenú komunikačnú schopnosť, pričom správanie otca jej spôsobilo výrazné zhoršenie jej psychického stavu, ktorý si všimli i učiteľky. Uviedla, že bez zmeny prístupu otca, nemôže byť v súlade so zdravým vývojom detí, aby sa začal realizovať jeho styk s deťmi. V tejto súvislosti uviedla, že otcovo iracionálne a agresívne správanie, ktoré v deťoch vyvoláva strach, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť ani prítomnosť tretej osoby. Ďalej uviedla, že starého otca maloletých detí J. K. C. nemožno považovať za hodnovernú, zodpovednú osobu, ktorá by vedela zabezpečiť bezpečný styk otca s maloletými deťmi, nakoľko tento v minulosti robil všetko preto, aby chránil svojho syna – otca maloletých de od spravodlivého zákonného postihu. Uviedla, že ak by aj zistil, že otec je počas styku pod vplyvom drog, nedokázal by potrebne zasiahnuť a ani ochrániť deti pred agresívnym správaním ich otca.
7.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý úpravu styku nariadenú prvoinštančným súdom považoval za nedostatočnú. Žiadal, aby neodkladným opatrením bol upravený jeho styk s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 10:00 hod. nepretržite a tiež počas letných prázdnin, zimných prázdnin a vianočných sviatkov, vždy za prítomnosti starého otca maloletých detí. Poukázal na to, že jeho styk s maloletými deťmi sa naďalej nerealizuje z dôvodov na strane matky. Mal snahu s matkou maloletých detí uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorú matka sama navrhla a preferovala na ostatnom pojednávaní, avšak odmietla ju nielen vypracovať, ale doručenú vypracovanú dohodu ani len neokomentovala. Poukázal tiež na to, že matka maloletých detí sa s nimi odsťahovala, pričom bydlisko detí zistil až po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Okrem toho matka bez toho, aby požadovala jeho súhlas dala maloleté deti zapísať do škôlky, resp. školy do I. J. (5.5.2025). Ďalej uviedol, že zo strany maloletých detí cíti odstup, nakoľko sú matkou výrazne ovplyvnené. Taktiež jeho telefonáty sú iba sporadické, nakoľko matka nezdvíha telefón, sú iba pár minútové, pričom počas telefonátu sa deti pozerajú na matku predtým ako majú otcovi odpovedať. Okrem toho matka detí trestá aj neumožnením kontaktu so starými rodičmi zo strany otca, keď od pojednávania dňa 8.7.2025, na ktorom boli starí rodičia vypočutí, sa matke nedovolali. Predtým ako maloleté deti žili v domácnosti otca boli starí rodičia s vnúčencami v pravidelnom kontakte, deti u nich často prespávali. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/72/2015 zo dňa 17.11.2015, v ktorom bolo konštatované, že v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých, musí súd vždy brať na zreteľ najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý dňa 20.11.1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN a ktorým je Slovenská republika viazaná. Tiež z uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 14P/21/2018 zo dňa 6.12.2018 vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Zdôraznil, že matka v konaní ani raz nespochybnila jeho
starostlivosť a už vôbec nespochybnila starostlivosť starých rodičov o maloleté deti. V tejto súvislosti uviedol, že deti mali až do momentu, kým sa matka nerozhodla odísť zo spoločnej domácnosti, láskyplný vzťah s otcom ako aj so starými rodičmi. V závere svojho odvolania uviedol, že je v záujme maloletých detí, aby sa s nimi stretával vo väčšom rozsahu ako stretávanie upravil súd prvej inštancie, pričom nie je možné čakať až na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko toto môže trvať ešte niekoľko mesiacov, resp. rokov.
8.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacom prieskume odvolaniami napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru o splnení podmienok pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak .
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10.
Vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich
výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
11.
Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
12.
Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
13.
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov tak odvolania matky ako aj otca) a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením ako aj jeho odôvodnením a tiež s podstatou argumentácie uvedenej súdom prvej inštancie. Dospel k záveru o potrebe neodkladnej a dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to i napriek odvolacím námietkam matky. Z obsahu spisu má odvolací súd osvedčené, že doposiaľ bol styk realizovaný len prostredníctvom videohovorov, pretože je otec maloletých detí podozrivý z konzumácie návykových látok ako je marihauna a kokaín. Práve z tohto dôvodu súd prvej inštancie nariadil úpravu styku otca s maloletými deťmi vo forme asistovaného styku, ktorý bude realizovaný vždy za prítomnosti starého otca maloletých detí J. K. C., s čím v odvolacom návrhu vyjadrila súhlas aj matka maloletých detí, avšak len v rozsahu každého nepárneho týždňa v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod..
14.
Odvolací súd v predmetnej veci nezistil skutočnosti, pre ktoré by bol dôvod zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska určeného rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, ale pristúpi len ku korekcii rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o deň, kedy sa má styk otca s deťmi realizovať (namiesto soboty bola určená nedeľa v nepárnom týždni), z dôvodu, že maloleté deti majú v sobotu iné povinnosti, resp. záujmy, ktoré majú takto nastavené, a preto nie je vhodné v tomto smere narúšať ich režim. Pokiaľ matka maloletých detí navrhovala, aby sa otec s nimi stretával každý nepárny týždeň od 14:00 hod. do
17:00 hod., takýto rozsah úpravy styku sa odvolaciemu súdu javil ako nedostatočný, a to aj s poukazom na rozdielnosť bydlísk rodičov maloletých detí ako aj ich vzdialenosť (I. J. – F.). Možno konštatovať, že prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení riadne zdôvodnil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel. V tejto súvislosti odvolací považuje za potrebné k veci uviesť, že pokiaľ sa maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, musí byť deťom umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby zásada podieľať sa na ich výchove bola rovnomerná, vychádzajúc z ústavne zaručeného práva a rodiča a dieťaťa podľa článku 32 ods. 4 listiny a konceptu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, bola čo najviac naplnená. Pritom je potrebné komplexne zisťovať a posudzovať najlepší záujem konkrétneho dieťaťa, pretože trávenie spoločného času znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i napriek problémom vo vzťahoch medzi rodičmi ako i rodičmi a deťmi. Znamená to, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (článok 9 ods. 3 a článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Odvolací súd si je vedomý toho, že už samotný asistovaný styk všeobecne predstavuje výraznejší zásah do rodičovských práv ako bežný, avšak v predmetnej veci, vzhľadom na komplikované správanie sa rodičov maloletých detí ako aj vzhľadom na existujúce podozrenie otca z užívania návykových látok, je potrebný. V tomto štádiu konania nie je dôvod ho upravovať v širšom rozsahu, nakoľko ide o dočasnú úpravu pomerov, pričom prípadná širšia úprava rozsahu styku otca s maloletými deťmi bude závisieť od vykonaného dokazovania v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré prebieha na súde prvej inštancie pod č.k. 13P/22/2025. Preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so všetkými ich argumentmi bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie posúdi prípadné rozšírenie, resp. obmedzenie rozsahu styku otca s maloletými deťmi.
15.
Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chránili záujmy svojich maloletých detí. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletých detí, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojich maloletých detí nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi a taktiež považuje za potrebné vo vzťahu k obom rodičom uviesť, že vyhrocovanie ich vzájomného vzťahu a gradovanie napätia medzi nimi nie je v záujme maloletých detí, a preto je žiadúce, aby obaja rodičia vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práva a aj v záujme svojich maloletých detí boli k sebe ústretovejší.
16.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).