Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovaným: 1. D. E., F. G., zastúpená správcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J. X, K. F., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, okres B., obec L., katastrálne územie L. a to parcele reg. „C“, parcelné číslo XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2.

Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e parcelu reg. „C“, parcelné číslo XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXX, okres Humenné, obec L., katastrálne územie L..

Žalobca je p o v i n n ý titulom vyrovnania spoluvlastníckych podielov zaplatiť žalovanej v 1. rade sumu 1 151,25 eur a to na účet správcu: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol , poznámka: Okresný súd Humenné – A. B., žalovanej v 2. rade sumu 287,80 eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.05.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to pozemku registra ,,C“, parc. č. XXX, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2, katastrálne územie L., okres B., aby pozemok prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu za prikázané podiely vyplatiť žalovaným odplatu.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku - podiel 5/8. Na liste vlastníctva sú zapísaní spoluvlastníci : D. E., D. F., M. G.. Orientačná cena nehnuteľnosti je cca 1 950,- eur, t.j. 1,86 m2.

Uviedol, že o žalovanej D. E. nemá žiadnu vedomosť. Svoj podiel nadobudla titulom N. XX-XX/XX, kde bola zapísaná pod poradovým číslom 2b. Žalovaná D. F. nadobudla podiel na nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XX a podľa jeho vedomosti sa narodila XX.XX.XXXX. Nemá vedomosť o tom, či žalovaná žije a ak súd zistí že nežije navrhol, aby súd zistil jej dedičov. Tretí žalovaný M. G. nadobudol podiel na nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XX a podľa jeho

vedomosti sa narodil dňa XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Dedičmi po ňom sú jeho manžela a deti, ktorí sú žalovanými v 3. až. 5. rade.

Uviedol, že pozemok sa nachádza v obci L. v blízkosti jeho novopostaveného domu. Nikto sa okrem neho o pozemok nestará. Pozemok sa nedá rozdeliť nakoľko k nemu nie je žiadna prístupová cesta, okrem prístupu z hlavnej cesty a z jeho pozemku.

2. V priebehu súdneho konania bolo začaté konanie o novoobjavenom majetku po žalovanom M. G. pod sp. zn. XXX/XX/XXXX a podiel vo výške 1/16 nadobudla dedička H. A., ktorá ho následne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredala žalobcovi.

Dodatočné dedičské konanie bolo vedené aj po D. F. a dedičský podiel na predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/16 zdedila žalovaná v 2. rade.

3. Žalovaná v 1. rade zastúpená správcom a žalovaná v 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového vlastníctva a prikázaním celého pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Správca za žalovanú požadoval za stratu jej podielu náhradu vo výške 5,- eur/m2 a žalovaná v 2. rade vo výške 10,- eur/m2.

Žalobca následne upravil navrhovanú cenu náhrady na sumu 5,- eur/m2.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV č. XXX, kúpnou zmluvou, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z listu vlastníctva č. XXX, okres B., k.ú. L., že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcely reg. ,,C“ č. XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a to žalobca v podiele 5/8 a 1/16, žalovaná v 1. rade v podiele 1/4, žalovaná v 2. rade v podiele 1/16.

6. Žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spísanej formou notárskej zápisnice na notárskom úrade P. G. G., odkúpil od predávajúcej H. A. podiel vo výške 1/16 (57,56 m2) na pozemku registra ,,C“ parc. číslo XXX, k.ú. L., okres B.. Kúpna cena bola vo výške 250,- eur, t.j. 4,34 eur/m2.

7. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nemá výhrady k zrušeniu podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázaniu podielu žalobcovi, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce, malej výmery, kde reálna deľba neprichádza v úvahu. Pokiaľ sa jedná o cenu náhrady za stratu spoluvlastníctva uviedol, že jej primeraná výška je 5,-eur/m2, nakoľko za takúto cenu sa odpredávajú nehnuteľnosti v lokalite obce D..

8. Žalovaná v 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že navrhuje riadne určenie trhovej ceny predmetného pozemku vzhľadom na možnosti jeho reálneho využitia. Za akceptovateľnú uviedla cenu 10,- eur/m2.

9. Podľa ( ďalej len ,,“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa . písm. b) a d) o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,n“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa , fond nakladá s pozemkami uvedenými v áklade registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa , fond nakladá podľa tohto a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov ().

Podľa , ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

11. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NS SR sp.zn. dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2022.

12. V danej právnej veci súd je to toho názoru, že u žalovanej v 1. rade ide o nezisteného vlastníka, ktorého so zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

13. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex). V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení (R 37/2012).

14. v uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej- ktorej strany.

15. Žalobca ako podielový spoluvlastníka predmetného pozemku žiadal podielové spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili s tým, aby ich podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a aby celý pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu.

Preto súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a parcelu reg. „C“ parcelné číslo XXX – trvalý trávny porast o výmere XXX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

16. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobcu, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobca navrhol cenu 5,- eur/ m2, tak ako požadoval správca žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 2. rade požadovala náhradu vo výške 10,- eur/m2.

17. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej 2. rade.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Časť vyporiadavanej parcely už žalobca odkúpil v roku 2025 a to za cenu 4,34 eur/m2. Z inzerátu predloženého žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že v obci L. je na predaj pozemok o rozlohe 1 044 m2 – poľnohospodárska pôda, za cenu 1 950,- eur, t,j, za cenu 1,87 eur/m2. Žalovaná v 2. rade súdu nepredložila žiadny dôkaz ohľadom preukázania inej ceny pozemku a v tomto smere nenavrhla ani žiadne dokazovanie.

Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle . O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

V danej veci žalobca a správca zastupujúci žalovanú v 1. rade navrhli výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vo výške 5,- eur/m2 a súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnutá výška náhrady je primeraná.

Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu žalovaným nasledovne: žalovanej v 1. rade sumu 1 151,25 eur, žalovanej v 2. rade sumu 287,80 eur a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcu nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku so žalovanými. Žalovaní so zrušením a spôsobom vyporiadania súhlasili. Spornou v konaní bola iba výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade. Neexistovala žiadna možnosť iným spôsobom dospieť k vzájomnej dohode ako cestou súdu. Zástupca žalovanej v 1. rade je právnickou osobou zriadenou štátom, ktorý koná v rozsahu vymedzených práv a povinností, teda aj spravuje a nakladá s pozemkami ktorých vlastníci nie sú známi a zastupuje ich v konaniach týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nim. Súd preto vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2015 v ktorom uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľa (čoho sa dožadujú sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti výroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v a 3 .“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.