Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/75/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: Kor-nell's firm s. r. o., so sídlom Hosťová 113, IČO: 53 221 087, právne zastúpený: Mgr. Richard Kováč, advokát so sídlom Coboriho 1, Nitra, IČO: 50 825 721, proti žalovanému: Profit Tom&Eli s.r.o., so sídlom Dukelská 1360, Šoporňa, IČO: 51 654 474, o zaplatenie 1 560,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 560,20 eura, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 1 124,90 eura od 21.04.2025 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11,40% ročne zo sumy 435,30 eura od 21.05.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 560,20 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr zo zasielateľskej zmluvy. Zároveň požadoval priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zasielateľská zmluva - Zmluva o spolupráci zo dňa 8.12.2024, a to elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (ďalej len „Zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej je dohoda na spolupráci na distribúcii a vyberaní zásielok a žalobca sa prepravca sa zaviazal vykonávať distribúciu a vyberanie zásielok a riadiť sa podľa pokynov vedúceho kuriérov OU, dispečerov OU. Žalobca vykonal rozvoz a zvoz zásielok a na podklade mesačného výkazu kuriéra podľa počtu rozvozených zásielok a následne žalovanému vystavil nasledovné faktúry: faktúra č. 20250004, faktúra č. 20250005 zo dňa 04.05.2025. Žalobca Predžalobnou výzvou zo dňa 9. júla 2025, doručenou žalovanému dňa 23.07.2025 žalovaného vyzval na zaplatenie uplatneného nároku v celkovej výške 1.560,20 eur s príslušenstvom. Žalovaný nespochybnil uplatnený nárok. Ako obranu uviedol, že žalobca mal údajne porušiť zmluvu „a ak by sme my podali žalobu, suma ktorá by musel váš klient platiť by bola o dosť vyššia ako tá, ktorú požaduje“. Žalovaný napriek predžalobnej výzve a následnom stanovisko do dnešného dňa žalovaný nárok spolu s príslušenstvom neuhradil. Žalovaný prichádza s tvrdeniami o pokute až dva mesiace po splatnosti faktúr, dovtedy mu bolo oznámené, že faktúry budú uhradené. Žalovaný si do dnešného dňa žiadny nárok voči žalobcovi neuplatnil. Dokonca obranu žalovaného nie je možné uzavrieť ako uplatnenie zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaný nevykonal žiadny právny úkon na jej uplatnenie. Preto tvrdenia žalovaného žalobca považuje za účelové. Žalobca ukončil obchodnoprávny vzťah zo Zmluvy o spolupráci Výpoveďou zo dňa 30.03.2025. Strany sporu sa však dohodli, že do 9.04.2025 žalobca bude pre žalovaného vykonávať zasielateľské služby. Dňom 10.04.2025 obe strany sporu považovali Zmluvu o spolupráci za zaniknutú a žalovaný si zabezpečil rozvoz zásielok prostredníctvom iného kuriéra. Z uvedeného je zrejmé, že všetky zásielky boli vyskladnené. Ohľadom Zmluvy o spolupráci a všetkých náležitostí ohľadom spolupráce žalobca komunikoval výlučne s A. B..

Aj napriek tomu, že Zmluva o spolupráci bola uzatvorená so žalovaným, žalobca mal za to, že sa jedná o zamestnanca alebo o tichého spoločníka žalovaného. Všetky faktúry, za zasielateľské služby boli uhradené. Až následne, keď žalobca oznámil žalovanému, že Zmluvu o spolupráci ukončuje, zo strany žalovaného žalobcovi neboli uhradené posledné dve faktúry v žalovanej sume. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca predkladá e-mailovú a sms komunikáciu, kde bolo potvrdené ukončenie spolupráce dňom 10.04.2025 (e-mail zo dňa 6.04.2025). Žalovaný mal vedomosť u ukončení spolupráce a všetky dohody o vyskladnení zásielok smerovali k ukončeniu spolupráce ku dňu 10.04.2025. Z komunikácie zo dňa 23.04.2025 z ktorej vyplýva, že žalovaný žalobcovi sľúbil, že faktúra bude uhradená do koncom mesiaca (apríl 2025) a zvyšných 50% do konca nasledujúceho mesiaca s odôvodnením, že existuje možnosť, že môžu dôjsť nejaké pokuty. Žiadne pokuty zo strany žalovaného neboli uplatnené. Z uvedeného je zrejmé, že ide o účelovú obranu zo strany žalovaného, ktorá výkonom práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a ide o zneužívanie práva. Vo vzťahu k uzavretiu podstatných náležitostí Zasielateľskej zmluvy žalobca vychádza zo Zmluvy o spolupráci. Uvedená Zmluva však nemala písomnú formu, a preto aj uplatňovanie akejkoľvek zmluvnej pokuty je irelevantné, keďže takýmito ustanoveniami o zmluvnej pokute sa žalobca necíti byť viazaný. S poukazom na uvedené žalobca uzatvoril so žalovaným Zasielateľskú zmluvu a žalobca podľa pokynov žalovaného zabezpečil doručenie (rozvoz zásielok) a zvoz zásielok. Za vykonané rozvozy a zvozy zásielok si žalobca uplatnil odplatu podľa dohodnutých podmienok a vystavil vyššie uvedené faktúry v celkovej sume 1.560,20 eur, ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Spolu so žalobou predložil faktúru č. 20250005, faktúru č. 20250004, Predžalobnú výzvu, ftk. doručenky, elektronickú komunikáciu, Zmluvu o spolupráci.

2. V odpore žalovaný uviedol, že faktúry č. 20250004 a č. 20250005 boli žalovanému doručené, ale uvedené faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve, pretože ich neuznáva, ani jej právny základ, a nemá pre neho ani ekonomický zmysel, nechce ju preto dať ani do výdavkov. Žalobca nepreukázal vznik nároku a nijakým spôsobom nepreukázal, že vykonal rozvoz zásielok a zvoz balíkov, ktoré vyfakturoval faktúrami č. 20250004 a č. 20250005. Podľa Zmluvy o spolupráci z 8.12.2024 - Zasielateľskej zmluvy (ďalej len „Zmluva o spolupráci") bola dohodnutá odmena za DORUČENÚ zásielku 1,20 Eur mimo mesta NR a odmeny za VYBRANÚ zásielku 0,50 Eur. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a nepriložil k žalobe žiaden dôkaz o tom, že by doručil zásielky (vykonal rozvoz zásielok), či vybral zásielky a vykonal zvoz balíkov, ktoré vyfakturoval týmito dvoma faktúrami a za ktoré si uplatňuje peňažný nárok žalobou. žalobca teda nepreukázal, že by mu vznikol nárok na odmenu, ktorú si uplatňuje žalobou voči našej spoločnosti. Žalovaný teda nezabezpečil doručenie (rozvoz zásielok) a zvoz zásielok, nepreukázal ani splnenie týchto podmienok na nárok fakturovaný faktúrami č. 20250004 a č. 20250005 vo výške 1.560,20 Eur. Nie je pravdou, že by žalobca ohľadom Zmluvy o spolupráci a všetkých náležitostí komunikoval výlučne s A. B.. Nešlo pritom o tichého spoločníka, pritom tichý spoločník nemá ani právo konať v mene obchodnej spoločnosti. A. B. nebol poverený ani v zmluvných, ani v ekonomických, či platobných veciach v predmetnom prípade, teda ani uzatvorením Zmluvy o spolupráci, ani jej ukončením, ani riešením platieb na základe Zmluvy o spolupráci. Zmluva o spolupráci bola podpísaná žalovaným - konateľkou žalovaného. Pokiaľ boli prechádzajúce faktúry vystavené žalobcom uhradené, nepreukazuje to nijakým spôsobom peňažný nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje touto žalobou ani základ faktúr č. 20250004 a č. 20250005. Nesúhlasí s tým, že z komunikácie zo dňa 23.04.2025 vyplýva, že žalovaný žalobcovi sľúbil, že faktúra bude uhradená do konca mesiaca (apríl 2025) a zvyšných 50% do konca nasledujúceho mesiaca, príp. s odôvodnením, že môžu dôjsť nejaké pokuty. Žalobcom predložená komunikácia z 23.04.2025 je neurčitá, nepreskúmateľná, nemožno z nej zistiť, kto mal komunikovať za žalovaného, nie je z nej zrejmé, aká faktúra je predmetom komunikácie, pritom táto komunikácia z 23.04.2025 nie je komunikácia žalovaného (prípadne konateľky žalovaného) a komunikujúca osoba nebola poverená, splnomocnená žalovaným v ekonomických, platobných záležitostiach našej spoločnosti a ani činnosťou, ktorá by súvisela s ekonomickými záležitosťami našej spoločnosti, či jej dlhmi a ich riešením a úhradami. Každopádne nesúhlasí s tým, že by komunikácia zo dňa 23.04.2025 bola komunikácia žalovaného, preto žalovaný v jej nič žalobcovi nesľúbil, ani úhradu faktúry. Spoločnosť ani nikdy neoznámila žalobcovi, že žalované faktúry budú uhradené. Žalovaný nespravil žiaden prejav, ktorý by znamenal ich uznanie, nikdy ich nijakým spôsobom neuznal. Z komunikácie priloženej k žalobe (email z 24.7.2025, 29.7.2025), je zrejmé stanovisko žalovaného, že žalobca porušil Zmluvu o spolupráci a má nárok na zmluvnú pokutu, keďže žalobca sa od dňa 10.04.2025 nedostavil na vyberanie zásielok a zabezpečenie prepravy, k čomu sa zaviazal v Zmluve o spolupráci (od 7.00 hod. v dňoch pondelok až piatok), teda od 10.04.2025 už nevyberal, nevyskladňoval balíky na zverenom rajóne, ktoré porušenie povinnosti sa podľa dohody v Zmluve o spolupráci pokutovalo sumou 200 Eur na deň. Zmluva o spolupráci bola uzatvorená písomne, veď ju predložil sám žalobca k žalobe. Za žalovaného bola podpísaná riadne konateľkou a za žalobcu

tiež jeho konateľkou. žalobca účelovo namieta neuzatvorenie Zmluvy o spolupráci v písomnej podobe, o ktorej účelovosti svedčí aj to, že si podľa nej uplatňuje svoj nárok, čo uviedol aj v Predžalobnej výzve, v ktorej poukázal na to, že medzi našou spoločnosťou a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o spolupráci. V žalobe preto účelovo namieta nesplnenie písomnej podoby Zmluvy o spolupráci, hoci nič takéto nenamietal v Predžalobnej výzve, žiadne námietky voči Zmluve o spolupráci nenapísal a účelovo ju začal namietať až v žalobe po upozornení na to, že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca nepreukázal žiaden dôkaz, že Zmluva o spolupráci bola uzatvorená elektronicky, čo by ale tiež nevylučovalo dodržanie písomnej formy. Žalovaný si uplatňuje voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1400 Eur, teda za 7pracovných dní porušovania povinnosti žalobcu zabezpečovať dopravu od 7:00 hod. a vyberať, vyskladniť zásielky a to konkrétne za dni 10., 11., 14., 15., 16., 17. a 22. apríla 2025 (18. a 21. apríla boli sviatky, dni pracovného pokoja) a to za každý špecifikovaný deň po 200 Eur, teda spolu 1400 Eur. Nie je pravdou, že by sa strany sporu dohodli, že žalobca bude pre žalovaného vykonávať zasielateľské služby do 09.04.2025 a že by dňom 10.04.2025 obe strany sporu považovali Zmluvu o spolupráci za zaniknutú (ani že by všetky zásielky boli vyskladnené, resp. že by si žalobca plnil túto povinnosť od 10. apríla do ukončenia Zmluvy o spolupráci). Spoločnosť žalovaného oznámila stanovisko k otázke zániku Zmluvy o spolupráci v emailovej správe zo dňa 24.7.2025, priloženej žalobcom k žalobe, z ktorej vyplýva, že žalobca porušil príslušnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou tým, že od 10. apríla nezabezpečoval vyskladnenie zásielok na zverenom rajóne, nevyberal balíky, zásielky, a že žalobca nedostal od našej spoločnosti (príp. od jej konateľa) žiadne potvrdenie na predčasné ukončenie Zmluvy o spolupráci. Uvedené stanovisko zopakoval žalovaný v správe zo dňa 28.7.2025, keď namietal, že by predčasné ukončenie Zmluvy o spolupráci k 9.4.2025 bolo za spoločnosť vykonané na to splnomocnenou, oprávnenou osobou a znova odmietol, že by žalobca mohol ukončiť rozvoz a príslušnú povinnosť podľa Zmluvy o spolupráci k 9.4.2024, a odmietol, že by vydali, či odsúhlasili dohodu o predčasnom ukončení zo strany žalovaného k 9.4.2025. So žalobcom sa nedohodli, že bude vykonávať zasielateľské služby do 09.04.2025, neuzatvorili s ním žiadnu dohodu o ukončení Zmluvy o spolupráci, ani predčasnom ukončení, čo uviedli v emailovej správe z 24.7.2025. Pokiaľ žalobca predkladá emailovú a SMS komunikáciu, kde bolo potvrdené ukončenie spolupráce dňom 10.04.2025 (email zo dňa 06.04.2025), tak táto komunikácia nie je komunikácia žalovaného, ani komunikácia osoby, ktorá by bola poverená, či splnomocnená vo veciach zmluvných, či dojednaním dohody o ukončení Zmluvy o spolupráci a nesúhlasí ani s tým, že by žalovaný mal vedomosť z tejto komunikácie o ukončení spolupráce ku dňu 10.4.2025, voči čomu sa ohradili a vysvetlili ich stanovisko najmä v emailovej správe z 28.7.2025, ktorú predložil žalobca, kde sa pýtali s ktorou splnomocnenou osobou na ukončenie Zmluvy o spolupráci bolo dohodnuté predčasné ukončenie Zmluvy o spolupráci a vysvetlili, že sa nemôže dohodnúť na ukončení Zmluvy o spolupráci len tak s hocikým, s hocijakým zamestnancom. Pri nazretí do podkladov k tomu prípadu zistili, že ukončenie Zmluvy o spolupráci zo strany žalobcu (označené ako Dohoda o ukončení zmluvy o spolupráci, priložené žalobcom k žalobe) bolo doručené dňa 01.04.2025 ako zásielka s podacím číslom C., ktoré je uvedené na obálke, v ktorej bolo doručené, ktorú v prílohe prikladá. Obsahom tejto Dohody o ukončení zmluvy o spolupráci bol návrh dohody o ukončení Zmluvy o spolupráci, ktorú dohodu však spoločnosť nepodpísala. Pokiaľ by súd pokladal dokument -Dohoda o ukončení zmluvy o spolupráci za výpoveď ako to uvádza žalobca v žalobe, tak upozorňuje, že podľa Zmluvy o spolupráci žalobca ako prepravca mohol ukončiť zmluvný vzťah oznámením 30 dní vopred, písomnou formou, lehota začína plynúť prvého dňa v mesiaci po doručení. Uvedené by vzhľadom na doručenie ukončenia Zmluvy o spolupráci žalobcom spoločnosti dňa 01.04.2025 znamenalo, že výpovedná lehota začala plynúť až 01.05.2025, a teda až do konca mája 2025 bol žalobca povinný plniť si povinnosti zo Zmluvy o spolupráci a Zmluva o spolupráci sa ukončila ku koncu mája 2025. Na účely obrany si však zmluvnú pokutu uplatňuje tak je to tu uvedené za 7 pracovných dní spolu vo výške 1400 Eur oproti nároku uplatňovanému žalobcom žalobou, v prípade ak by po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázaný nárok žalobcu. S odporom žalobca predložil Zmluvu o spolupráci, záznam sledovania zásielok, ftk. zásielky.

3. V replike žalobca uviedol, že žalovaný v rozpore s citovaným ustanovením uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia. Žalobca považuje uvedené konanie za zneužívanie práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, pričom takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. S uvedenými účelovými tvrdeniami žalovanými prichádza až v podanom odpore, pričom z obsahu predsúdnej komunikácie nikdy nepoprel žalobcom uplatnený nárok z dôvodu jeho neexistencie. V mailovej správe zo dňa 24.07.2025 ako Odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu, žalovaný uvádza: „Musím Vám ale, oznámiť, že Váš klient hrubým spôsobom porušil zmluvu a aj by sme podali žalobu, suma, ktorú by musel Váš klient platiť by bola o dosť vyššia ako tá,

ktorú požaduje..“ „V prílohe Vám posielam druhú stranu zmluvy...bod 9 tejto strany jasne hovorí, že výpovedná lehota je 30 dní čo znamená, že Váš klient, nakoľko doručil výpoveď 30.3.2025 a začala plynúť dňom 1.4.2025 mal výpovednú lehotu do 30.4.2025 a do toho dátumu mal riadne zabezpečiť vyskladnenie zásielok na zverenom rajóne, čo sa ale nestalo. Váš klient mal neustále problémy, milión výhovoriek, zásielky chodili rozvážať na aute Škoda fabia, ktoré jasne podľa zmluvy nebolo nijakým spôsobom spôsobilé na výkon práce a tak sa dňa 10.4.2025 už nedostavil a zverený rajón a zásielky nevyskladnil.“ Z uvedených tvrdení je zrejmé, že žalovaný do podania odporu nepopieral nárok žalobcu na odmenu za rozvoz a zvoz zásielok, že by žalobca tieto povinnosti nevykonal. Nárok rozporoval iba z dôvodu existencie zmluvnej pokuty, ktorú má voči žalobcovi. Preto takéto tvrdenia považuje žalobca za účelové. Uvedené tvrdenia vyplývajú aj z druhej časti odporu žalovaného, v ktorom si ako obranu uplatňuje voči žalobcovi zmluvnú pokutu. Celý odpor žalovaného sa preto javí ako nepravdivý, ktorý nemá oporu v predložených dôkazoch. Na jednej strane žalovaný v podanom odpore tvrdí, že nárok žalobcu neexistuje a na druhej strane si voči nároku žalobcu uplatňuje zmluvnú pokutu. Žalobca tak ako tvrdil v návrhu na vydanie platobného rozkazu pre žalovaného vykonal rozvoz a zvoz zásielok a na podklade mesačného výkazu kuriéra podľa počtu rozvozených zásielok a následne žalovanému vystavil Faktúru č. 20250004 zo dňa 09.04.2025 v celkovej sume 1.124,90 eur a Faktúru č. 20250005 zo dňa 04.05.2025 v celkovej sume 435,30 eur. Žalobca sa so žalovaným dohodol na ukončení spolupráce. Ukončenie spolupráce žalovaný sankcionoval tým, že žalobcovi uvedené faktúry za reálne odvedené zasielateľské služby nezaplatil. Žalobca uvedené faktúry vystavil na základe reálne vykonaných služieb pre žalovaného. V uvedenom vzťahu žalobca vystupoval ako subdodávateľ služieb predodávateľa – žalovaného. Konečným odberateľom zasielateľských služieb bola Slovenská pošta. Žalobca vykonával priamo služby poštového kuriéra pre Slovenskú poštu, ale v subdodávateľskom vzťahu, kde prostredníkom bol práve žalovaný. Žalobca vystavoval faktúry na základe mesačné výkazu kuriéra s názvom „Výkony kuriéra“, ktoré žalobca súd predkladá. Tak ako aj v predchádzajúcich obdobiach žalobca za obdobie od 01.03. do 31.03.2025 na podklade mesačného výkazu Výkony kuriéra vystavil Faktúru č. 20250004 zo dňa 09.04.2025 v celkovej sume 1.124,90 eur a rovnako aj za obdobie od 01.04. do 10.04.2025 na podklade mesačného výkazu Výkony kuriéra vystavil Faktúru č. 20250005 zo dňa 04.05.2025 v celkovej sume 435,30 eur. Konateľ žalobcu zabezpečoval výkon kuriérskych služieb pre Slovenskú poštu, a.s. Zaznamenávanie doručovania a zvozu balíkov sa vykonávalo prostredníctvom na to určeného zariadenia „skenera“, ktorý mala k dispozícii aj konateľ žalobcu. Keďže žalobca nebol v priamom zmluvnom vzťahu so Slovenskou poštou, a.s., Slovenská pošta, a.s. odmietla dať žalobcovi potvrdenie o tom, že žalobca vykonával kuriérske služby, navrhujem, aby súd vyzval Slovenskú poštu, a.s., aby súdu oznámila, že a v akom rozsahu kuriérske služby vykonal žalobca prostredníctvom konateľa D. E. za obdobie od 01.03.2025 do 10.04.2025. Všetky doposiaľ vykonané zasielateľské služby pre žalovaného (Slovenskú poštu, a.s.) žalovaný žalobcovi všetky faktúry zaplatil. Zaplatené faktúry boli tak ako aj v spornom prípade vystavené na základe mesačných výkazov „Výkony kuriéra“ a boli žalovaným uhradené. Ide o faktúry č. 20240001, 2025000, 2025001, 2025002. Tieto faktúry spolu s mesačným výkazom kuriéra „Výkonu kuriéra“ súdu predkladám spolu s potvrdením, že tieto faktúry boli uhradené žalovanou spoločnosťou. Z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva, že skutkové tvrdenia opísané žalobcom sú pravdivé a existencia žalobcom uplatneného nároku je nesporná. Žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti kuriéra. Ukončenie spolupráce so žalovaným ku dňu 10.04.2025 bolo riadnym spôsobom vopred prerokované, dohodnuté, a následne aj potvrdené, e-mailovou správou zo dňa 6.04.2025. Za žalovaného konal v plnom rozsahu A. B.. Žalobca v zastúpení konateľkou nikdy nekomunikoval priamo s konateľkou žalovaného pani F. G.. V týchto vzťahoch komunikoval za žalovaného pán A. B.. O týchto skutočnostiach mal žalovaný plnú vedomosť, všetky úkony boli vykonávané s plnou vedomosťou žalovaného. Žalovaný až v čase keď žalobca začal, resp. si to vôbec „dovolil“ s uplatnením svojej pohľadávky, ktorá mu právom patrí, začal spochybňovať predmetné konanie uvedenej „neznámej“ osoby pána A. B.. Žalobca na vykonávanie kuriérskych služieb kontaktoval pána A. B.. S pánom A. B. sa žalobca aj dohodol. Bol to pán B., ktorý žalobcovi zaslal podpísanú Zmluvu o spolupráci. Žalobca uvedené reflektoval a na podklade podmienok v Zmluve o spolupráci ohľadom vykonávaní služieb kuriéra začal vykonávať služby kuriéra pre Slovenskú poštu a.s., v pozícii subdodávateľa, kde dodávateľom bola spoločnosť žalovaného. Zmluva o spolupráci bola uzatvorená so spoločnosťou žalovaného. Prvý mesiac za obdobie od 1.11.2024 do 29.11.2024 konateľka žalobcu D. E. vykonávala kuriérske služby na „skener“ pána A. B. o čom svedčí mesačný výkaz kuriéra „Výkony kuriéra za obdobie od 1.11.2024 do 29.11.2024“. Za tieto kuriérske služby žalobca vystavil Faktúru č. 20240001 v sume 539,10 eur a táto faktúra bola žalovanou spoločnosťou uhradená. Napriek tomu, že A. B. v zmysle verejných záznamov obchodného registra nevystupuje v spoločnosti žalovaného, žalobca nemal dôvod

uvedené spochybňovať, nakoľko prvá faktúra bola uhradená spoločnosťou žalovaného napriek tomu, že za túto spoločnosť konal A. B.. Skutočnosť, že za žalovaného konal pán A. B. vyplýva aj z Preberacieho protokolu zo dňa 8.12.2024 na zariadenie skener, kde je ako zástupca odovzdávajúceho spoločnosti žalovaného uvedený A. B., a následne je aj podpísaný za spoločnosť žalovaného. Rovnako v zmluvných vzťahoch ako aj vo všetkých vzťahoch konateľa žalobcu komunikovala výlučne s pánom A. B. a to prostredníctvom e-mailu alebo formou SMS komunikácie. Všetky faktúry boli doručované elektronicky na e-mail pána A. B.. Následne tie faktúry boli uhradené žalovanou spoločnosťou. Ukončenie spolupráce ku dňu 10.04.2025, teda ukončenie zasielateľských služieb bola vopred prerokované s A. B., pričom v mailovej správe žalobcovi potvrdil ukončenie spolupráce zo dňa 30.3.2025. Sám uviedol, že „vzhľadom na výpovednú lehotu 30 dní a okolnosti, je ukončenie spolupráce výnimočné platné dňom 10.4.2025. Do tohto dátumu je potrebné zverený rajón riadne zabezpečiť resp. vyskladniť a doručiť zásielky. D. B. a A. sú ochotný pri doručovaní pomôcť.“ S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že spolupráca bola ukončená uvedeným dňom. Uplatňovanie zmluvnej pokuty z ustanovenia Zmluvy o spolupráci zo znenia: prepravca je povinný zabezpečiť prepravu od:7.00hod, pondelok-piatok, sobota podľa potreby distribúcie zásielok, vlastným vozidlom spôsobilým na určené služby. Nevyskladnenie balíkov na zverenom rajóne sa pokutuje sumou 200 eur za deň. nie je dôvodné. Žalobca má za to, všetky balíky po ukončení spolupráce od dňa 10.04.2025 boli vyskladnené iným kuriérom, ktorý nastúpil na miesto žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky balíky boli vyskladnené kuriérom, ktorý nastúpil na miesto žalobcu, nemohol ani vzniknúť prípadný nárok na zmluvnú pokutu žalovaného. Zo znenia zmluvnej pokuty vyplýva, že má sankcionovať prepravcu v tom prípade, ak prepravca nevyskladní balíky na zverenom rajóne. Zo znenie Zmluvy o spolupráci nevyplýva, že má sankcionovať prípadne nedodržanie ukončenie zmluvného vzťahu v lehote 30 dní vopred. Samotné ukončenie zmluvného vzťahu v skoršom dátume akým určuje Zmluva o spolupráci za situácie, že zverený rajón kuriéra je vyskladnený nemá za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody. Žalovaný nezaslal žiadne upozornenie, a to nielen písomne, ale ani mailom alebo sms správou, aby sa dostavil na vyskladnenie rajónu, neučinil žiadny úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že ukončenie spolupráce neuznáva a požaduje do žalobcu, aby zasielateľské služby vykonával. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom si neuplatnil zmluvnú pokutu za „predčasné“ ukončenie spolupráce, a ani žiadnym spôsobom si neuplatnil žiadnu náhradu škodu. S tvrdeniami o zmluvnej pokute žalovaný prichádza až v okamihu, keď si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku a to v maily adresovanému právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 24. júla 2025. Do toho dátumu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na údajné porušenie Zmluvy o spolupráci. Žalovaný si v maily zo dňa 24. júla 2025 ako odpoveď na predžalobnú výzvu uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 2.800 eur, a následne v maily zo dňa 29. júla 2025 zmluvnú pokutu vo výške 2.400 eur a v odpore proti platobnému rozkazu zmluvnú pokutu vo výške 1.400 eur, čo svedčí o účelovosti konania žalovaného v snahe vyhnúť sa zaplatenie svojho dlhu žalobcovi. Žalobca záverom namieta neplatnosť zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta nebola dohodnutá písomne. Zmluva o spolupráci nebola vyhotovená písomne a nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami. S replikou žalobca predložil faktúru č. 2025000, výkony kuriéra, potvrdenie o zaplatení, faktúru č. 20240001, výkony kuriéra, potvrdenie o zaplatení, faktúru č. 20250001, výkony kuriéra, potvrdenie o zaplatení, faktúru č. 20250002, výkony kuriéra, potvrdenie o zaplatení, mailovú komunikáciu, Preberací protokol, výkony kuriéra – marec, výkony kuriéra – apríl, mailovú komunikáciu, Zmluvu o spolupráci.

4. V zmysle základných princípov (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

6. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

8. V zmysle skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

9. Podľa rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

10. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. V zmysle súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. (ďalej len „“) ( Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

14. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia; a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak, ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie – nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádza. Aj z tohto dôvodu by mala strana sporu venovať veľkú pozornosť skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia protistrany nezodpovedajú tomu, ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia protistrany a uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované, dokedy môžu skutkové tvrdenia uvádzať, resp. ich popierať. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu ( pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

15. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

16. Podľa ods. (ďalej len „“) (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva j a) štátny orgán, b)obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4. (6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( ) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( ), zmluvy o úvere ( ),zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o otvorení akreditívu ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ) a zmluvy o vkladovom účte ( ), e) z bankovej záruky ( ), z cestovného šeku ( ) a sľubu odškodnenia( ). (7) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

17. Podľa zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. (2) Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu. (1)

18. Podľa (1) zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku. (2) Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením. (3) Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzi zasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

19. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Pre súd v konaní nebolo sporné uzatvorenie zasielateľskej zmluvy dňa 08.12.2024, vykonanie rozvozu a dovozu zásielok a výpoveď zo zmluvy zo strany žalobcu doručená žalovanému dňa 01.04.2025. Sporným v konaní bol nárok žalobcu čo do dôvodu, ukončenie zmluvného vzťahu k 10.04.2025 a porušenie zmluvy zo strany žalobcu a nárok žalovaného na zmluvnú pokutu.

22. Žalobca svoj nárok preukázal predložením zmluvy o spolupráci, predložením a súpisov výkonov kuriéra, mailovou komunikáciou. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca riadne nepreukázal vznik nároku, nepreukázal vykonaný rozvoz zásielok a zvoz balíkov. Žalovaný spochybnil komunikáciu žalobcu s p. A. B. a konanie p. A. B. v mene žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že voči žalobcovi mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy o spolupráci.

23. K nepreukázaniu rozvozu a zvozu zásielok pre žalovaného súd uvádza, že žalovaný neoznačil a ani nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak žalovaný tvrdí, že zásielky, ktoré mal žalobca v rozhodnom období rozvážať a zvážať neboli rozvezené a zvezené, mal tieto svoje tvrdenia podporiť dôkazmi. Žalovaný nepredložil žiadne výzvy žalobcovi, že si neplní svoje povinnosti, žiadne potvrdenia o nevykonaní rozvozu a zvozu a pod.. Súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie sporných tvrdení. Pokiaľ žalovaný v konaní sporoval, že žalobca nevykonal svoju prácu v rozsahu požadovanom zmluvou, alebo pokynmi žalovaného, bolo jeho dôkaznou povinnosťou túto svoju procesnú obranu v konaní preukázať. Žalovaný však relevantne nepreukázal, že voči žalobcovi uplatnil, resp. notifikoval vady výkonu jeho práce v zmysle zmluvy o spolupráci dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom, a že sa tieto námietky týkali sporných neuhradených faktúr. Žalovaný tak v tejto namietanej časti dôkazné bremeno neuniesol a procesnú obranu v konaní v tomto rozsahu nepreukázal. Súd opakuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného, t. j. aby preukázal ním uplatnenú procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že zo strany žalobcu mu zmluvné plnenie nebolo poskytnuté, alebo nebolo poskytnuté riadne. Súd preto obranu žalovaného v tomto smere považoval za neúčinnú. Na druhej strane žalobca predložil v konaní faktúry, ktoré sú predmetom žaloby a k nim, v replike, doložil aj výkony kuriéra (č. l. 59, 60), ktorými preukázal vykonanie svojich povinností, pričom žalovaný tieto výkony v žiadnom smere nerozporoval.

24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že A. B. nemohol komunikovať v mene a za žalovaného, súd uvádza, že toto tvrdenia sa preukázalo ako nepravdivé. Podľa žalovaného táto osoba nebola poverená ani v zmluvných, ani v ekonomických či platobných veciach žalovaného, teda ani uzatvorením zmluvy o spolupráci , ani jej ukončením, ani riešením platieb žalovaného. Súd uvádza že toto tvrdenie žalovaného súd nemohol akceptovať. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že žalobca počas celého zmluvného vzťahu komunikoval s p. A. B. za žalovaného, s touto osobou riešil začatie zmluvného vzťahu, jazdenie pod menom tejto osoby, prevzatie zariadenia na skenovanie zásielok, riešenie ukončenia zmluvného vzťahu dohodou k 10.04.2025 (č. l. 18, 19, 20, 21, 55 - 58). Pán A. B. potvrdil ukončenie spolupráce zo dňa 30.03.2025 s tým, že výnimočne je ukončená spolupráca k 10.04.2025

(č. l. 55 rub). Tieto dokumenty žalovaný nijako nespochybnil, nijakým spôsobom nerozporoval. Súd na základe uvedeného vyhodnotil, že p. A. B. zastupoval žalovaného pri dojednávaní zmlúv a ďalších úkonoch týkajúcich sa vybavovania takejto agendy. Žalobca od p. A. B. prebral aj zariadenia na skenovanie zásielok (č. l. 58). Naviac, žalobca dôkazmi preukázal, že žalovaný mu predtým vydané faktúry riadne platil, preto žalovaný bol uzrozumený so zmluvou a ďalšími skutočnosťami týkajúcich sa žalovaného tak, ako to za žalovaného zariadil a dohodol p. A. B. (č. l. 47, 48, 49, 50, 51, 52). Súd preto túto obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú a nedostatočnú zmeniť rozhodnutie súdu o tom, že žalobcom uvádzaný nárok je dôvodný.

25. Ohľadom nároku na náhradu škody zo strany žalobcu z dôvodu nevyskladnenia zásielok súd uvádza, že podľa vyššie uvedeného má súd za to, že ukončenie spolupráce bolo vzájomnou dohodou dohodnuté k 10.04.2025 (č. l. 55 rub). Žalovaný umožnil žalobcovi ukončiť spoluprácu skôr, ako bolo zmluvne dohodnuté, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mal za žalobcu aj náhradu na vyberanie zásielok (č. l. 20). Ak by tomu tak nebolo, žalovaný mohol a mal predložiť doklad, ktorým by jasne preukázal, že zásielky neboli vybraté a na výber týchto zásielok bol žalobca vyzývaný už v deň 10.04.2025 (č. l. 19). Žalovaný však žiadnu takúto výzvu alebo doklad do konania nepredložil, nakoľko bol s ukončením spolupráce ku dňu 10.04.2025 so žalobcom uzrozumený. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný si nárok na náhradu škody ani riadne procesne neuplatnil (buď ako vzájomnú žalobu so všetkými náležitosťami žaloby, alebo ako kompenzačnú námietku, v rámci ktorej by tak uznával nárok žalobcu), preto tieto tvrdenia ostali len v štádiu nepreukázaných tvrdení a ďalej sa súd nimi ani nezaoberal.

26. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami rozhodol tak, že žalobcovi priznal ním celý uplatnený nárok vo výške 1 560,20 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal s platením svojej pohľadávky, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške prislúchajúcej obdobiu omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný navyše nárok na úroky z omeškania a ani ich výšku v konaní nesporoval.

27. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchu svedkov a výzvu Slovenskej pošte, a to vzhľadom hospodárnosť a efektívnosť konania. Súd nárok žalobcu považoval za dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi. Vykonanie ďalšieho dokazovania súd považoval za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, neschopné privodiť iné rozhodnutie súdu.

28. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

29. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

31. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

34. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().