Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-1S-228-2020.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/228/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hurbanova 21, 903 01 Senec, za účasti: 1/ ARDING s.r.o., so sídlom Sekurisova 16, 841 02 Bratislava, IČO: 47 318 414, 2/ Ing. Vladimár Maják, PROKOS s.r.o., so sídlom Druidská 5/A, 851 10 Bratislava, IČO: 35 849 657, 3/ DUAL BP, s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 962 135, 4/ ETRUSK, s.r.o., so sídlom Mlynská 51, 903 01 Senec, IČO: 36 287 814, 5/ Slovenské asfalty s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 48 046 191, 6/ A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., 7/ Mesto Senec, so sídlom Mierové námestie 8, 903 01 Senec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SC-OCDPK-2020/013087/BEZ zo dňa 14.08.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) dňa 20.10.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SC- OCDPK-2020/013087/BEZ zo dňa 14.08.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Senec (ďalej aj len „stavebný úrad“) č. F.. XXXX- XX-XX,F. zo dňa 11.05.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu „DONAUCHEM centrum, SO 101 Pripojovacia komunikácia, SO 102 Areálové komunikácie a spevnené plochy“ na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území E. pre navrhovateľa DONAUCHEM, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 82/A, 821 02 Bratislava. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) ako nedôvodnú.
3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/228/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/228/2020.
4. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
5. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že preň nie sú splnené procesné podmienky konania podľa § 97 SSP. Z uvedeného dôvodu správny súd, bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
6. Podľa § 1 SSP, tento zákon upravuje a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
14. Podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
15. Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
16. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.
17. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
18. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
19. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či žalobca pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V správnom konaní je ním podľa § 53 až § 61 správneho poriadku odvolanie.
20. Ustanovenie § 7 písm. a) SSP kategoricky vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. To znamená, že pokiaľ osobitný predpis (v tomto prípade správny poriadok) umožňuje podať účastníkovi konania riadny opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie podľa § 53 správneho poriadku), tento musí byť zo strany budúceho žalobcu využitý. Povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
21. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Nakoľko v predmetnom prípade nebol preukázaný opak, žalobcu je potrebné považovať za účastníka správneho konania.
22. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie podľa § 54 správneho poriadku, a preto bol žalobca ako účastník správneho konania podľa § 53 ods. 2 správneho poriadku oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia prvostupňového rozhodnutia na stavebný úrad.
23. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené (oznámené) dňa 25.05.2020. Dňa 01.06.2020 bolo stavebnému úradu doručené neautorizované elektronické podanie žalobcu označené ako „Odvolanie voči stavebnému povoleniu mesta Senec č. F.. XXXX-XXXX.F.“. Správne orgány oboch stupňov toto podanie vyhodnotili ako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie.
24. Správny súd však po oboznámení sa s celým obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že e-mailové podanie žalobcu označené ako „Odvolanie voči stavebnému povoleniu mesta Senec č. F.. XXXX-XXXX.F.“ nespĺňalo náležitosti podania v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko bolo doručené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Vzhľadom na to, že predmetné e-mailové podanie žalobca v lehote troch pracovných dní, resp. vôbec nedoplnil v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu alebo ústne do zápisnice, žalovaný naň nemal prihliadať a nemal vydávať napadnuté rozhodnutie.
25. Ustanovenie § 19 ods. 1 správneho poriadku upravuje primárne formy podania, ktoré sú takéto: a) písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a b) ústne do zápisnice. Druhá veta § 19 ods. 1 správneho poriadku určuje, že „podanie vo veci samej“ urobené v elektronickej podobe bez autorizácie (podľa osobitného právneho predpisu) je potrebné doplniť buď listinne, elektronicky s autorizáciou podľa osobitného právneho predpisu alebo ústne do zápisnice. V prípade, že má účastník konania záujem na vyvolaní relevantného právneho účinku, je povinný doplniť toto neautorizované elektronické podanie
v lehote troch pracovných dní, a to v jednej z kvalifikovaných podôb. Na takéto doplnenie účastníka konania správny orgán nevyzýva.
26. Ak účastník konania neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dní nedoplní tak, ako to bolo v prípade žalobcu, pokiaľ ide o jeho podanie zo dňa 01.06.2020, má sa za to, že na správny orgán nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej. Správny orgán potom takto doručené podanie žiadnym spôsobom nevybavuje – najmä ho meritórne neskúma a ani konanie vo veci nezastavuje, keďže konanie ani nebolo právne účinným spôsobom začaté, a to z dôvodu, že správnemu orgánu nikdy nebol doručený kvalifikovaný (účinný) návrh na začatie konania (podanie vyvolávajúce účinky začatia konania).
27. Žalobca ako účastník konania v prejednávanej veci neuniesol bremeno uskutočniť doplnenie neautorizovaného podania označeného ako „Odvolanie voči stavebnému povoleniu mesta Senec č. F.. XXXX-XXXX.F.“ v lehote vyplývajúcej zo správneho poriadku a spôsobom upraveným v správnom poriadku. Vzhľadom na to, že sa tak nestalo, nemal stavebný úrad prihliadať na toto podanie a žalovaný nebol povinný o tomto podaní rozhodovať v odvolacom konaní vydaním napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že samotný fakt, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, nezakladá žalobcovi automaticky aktívnu procesnú legitimáciu, keďže jeho podanie nespĺňalo atribúty odvolania podľa správneho poriadku, a teda nesplnil podmienku ustanovenú v § 7 písm. a) SSP.
28. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáhal súdneho prieskumu druhostupňového (napadnutého) rozhodnutia, avšak nesplnil podmienku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rámci konania, ktoré nebolo právne účinným spôsobom začaté, a teda v rámci neho nemohlo byť ani vydané druhostupňové rozhodnutie o odvolaní, ktoré nebolo kvalifikovaným (účinným) návrhom na začatie konania, teda nešlo o podanie vyvolávajúce účinky začatia konania.
29. S ohľadom na uvedené správny súd s poukazom na § 7 písm. a) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že napriek tomu, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu správny súd nepriznal.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.