Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-75-2025.pdf
PDF · 98.08 KB
Case nature
Subarea
36C/75/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, vo veci určenia, že právny vzťah trvá a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, A. A., proti žalovaným v prvom rade: 1./ Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava a žalovaným v druhom rade: 2./ KORSO Credit, s.r.o., IČO: 51 175 797, Námestie SNP 19, Bratislava, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava I dňa 15.10.2025 domáha určenia, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ z úverovej zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k špecifikovaným nehnuteľnostiam a z úverovej zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k označeným nehnuteľnostiam, obe uzatvorené dňa 30.04.2015, trvá. Žalobkyňa okrem iného v žalobe namieta porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa z titulu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v úverových zmluvách, zosplatnenie úverov v rozpore so zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a postúpenie pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
2. Žalobkyňa v II. časti žaloby označenej ako Naliehavý právny záujem v rámci skutkového stavu veci uviedla, že dňa 30.04.2015 došlo medzi žalobkyňou v právnom postavení dlžníka, E. F. C., bytom D. XXXX/XX, XXX XX A. A. v postavení spoludlžníka (ďalej aj ako „spoludlžník“) a žalovaným 1./ k uzavretiu Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „UZ 1“), Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti uzatvorenej podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „UZ 2“) a Zmluvy o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX uzatvorenej podľa § 151 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Splnenie záväzkov z UZ 1 a UZ 2 bolo zabezpečené Zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom žalobkyňa následne špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu. Rozsudkom zo dňa 02.12.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.12.2014, číslo konania, 13C/207/2014-19, zrušil Okresný súd Banská Bystrica bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a spoludlžníka za trvania manželstva. Dohodou o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 27.11.2015 uzavretou podľa § 149 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa žalobkyňa a spoludlžník dohodli na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa ďalej uviedla, že listom nazvaným Žiadosť o zmenu na Americkej hypotéke č. XXXXXXXXXX žalovaný 1./ dňa 09.03.2016 súhlasil s prevodom vlastníctva zakladaných nehnuteľností pre G. C. a F.
C. na základe darovacej zmluvy a listom nazvaným Žiadosť o zmenu na hypotéke č. XXXXXXXXXX žalovaný 1./ dňa 09.03.2016 súhlasil s prevodom vlastníctva zakladaných nehnuteľností pre G. C. a F. C. na základe darovacej zmluvy. Na základe uzavretia Dohody o vysporiadaní BSM a súhlasov žalovaného 1./ uzavreli žalobkyňa a spoludlžník darovaciu zmluvu so synom G. C. a dcérou E. F. C. dňa 21.03.2016, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29.03.2016. V súlade s ustanoveniami Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 27.11.2015 splácal úverové splátky vyplývajúce zo zmlúv UZ 1 a UZ 2 obdarovaný G. C.. Žalobkyňa dňa 17.04.2020 požiadala žalovaného 1./ o umožnenie odkladu splácania úverových splátok úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 od 01.04.2020 do 31.12.2020 v súlade s § 30b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorej žalovaný 1./ vyhovel a povolil odklad splátok do 31.12.2020. Dňa 27.10.2020 bol vyhlásený na majetok spoludlžníka z UZ 1 a UZ 2 konkurz. Dňa 20.11.2020 žalovaný 1./ aj napriek povolenému odkladu splátok úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 v rozpore s ustanovením § 30b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, predčasne zosplatnil oba úvery UZ 1 a UZ 2 a prihlásil si svoje pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 do konkurzu na majetok spoludlžníka prihláškami zo dňa 25.11.2020. Dňa 10.03.2025 žalovaný 1./ postúpil pohľadávku žalovanému 2./, o čom sa žalobkyňa dozvedela z upozornenia zo strany Katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Bystrica doručeného žalobkyni dňa 15.06.2025 cestou elektronickej pošty, nakoľko jej žalovaný 1./ nedoručil ako postupca oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného 2./ . Dňa 25.06.2025 nahliadol spoludlžník do konkurzného spisu 2K/50/2016 vedeného na jeho majetok na Okresnom súde Banská Bystrica a zistil, že dňa 10.03.2025 bola pohľadávka z úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 postúpená spolu so záložnými právami na žalovaného 2./ . Žalobkyňa v III. časti žaloby špecifikovala dôvody neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10.03.2025, ktorou žalovaný 1./ postúpil žalovanému 2./ pohľadávku voči žalobkyni a spoludlžníkovi za neznámu odplatu spolu s právami vyplývajúcimi zo zabezpečenia pohľadávky.
3. Žalobkyňa sa súčasne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutým v žalobe domáha, aby súd žalovanému 2./ vo vzťahu k pohľadávke postúpenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2025 zakázal predmetnú pohľadávku postúpiť a vykonávať práva záložného veriteľa v súvislosti so špecifikovanými nehnuteľnosťami a súčasne s týmito nehnuteľnosťami akokoľvek nakladať, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že vo veci je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu, pričom súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Má za to, že v prípade, ak nebude žalovaný 2./ obmedzený na nakladaní s pohľadávkou a predmetnými nehnuteľnosťami, je tu riziko, že bude účel žaloby vo veci samej zmarený, pretože bez nariadenia neodkladného opatrenia nič nebráni žalovanému 2./ ako vlastníkovi pohľadávky aktuálne zapísanému na príslušných listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností ako záložnému veriteľovi pohľadávku previesť alebo nehnuteľnosti ďalej zaťažiť alebo inak s nimi nakladať tak, že takéto konanie bude mať nezvratný charakter. Ďalej uviedla, že v prípade, ak bude žalobe zo strany konajúceho súdu vyhovené, a teda bude vyslovený prejudiciálny záver o neplatnosti právneho úkonu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10. marca 2025, a súčasne medzičasom dôjde k prevodu vlastníctva k predmetnej pohľadávke na tretiu osobu, môže vzniknúť zmätočný stav, ktorého navrátenie do pôvodného a právne súladného stavu bude veľmi obtiažne, resp. nemožné. Ako vyplýva aj zo súdnej praxe a praxe katastrálnych odborov, príslušné správne orgány neskúmajú, či sa daný prevod pohľadávky a následný zápis záložného veriteľa neprieči dobrým mravom, a teda bez vydania neodkladného opatrenia nič nebráni tomu, aby bola na listoch vlastníctva zapísaný ako záložný veriteľ z úverových zmlúv UZ 1 a UZ 2 tretia osoba. Ak bude neodkladné opatrenie nariadené, táto situácia podľa žalobkyne nemôže nastať, čím sa zamedzí pravdepodobnému vzniku ďalších súdnych sporov a „zakonzervuje sa“ aktuálny vlastnícky pomer k pohľadávke, až kým o platnosti postúpenia pohľadávky nebude definitívne rozhodnuté súdom. V prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, akékoľvek uplatnenie nároku žalobkyne by bolo neisté a zrejme v blízkej budúcnosti aj zmarené.
V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Revúca v konaní vydanom pod spisovou značkou 3C/167/2013 zo dňa 18. marca 2014.
5. Žalobkyňa k žalobe, súčasťou ktorej je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na osvedčenie jej tvrdení pripojila ako listinné dôkazy listiny špecifikované v žalobe v časti označenej ako Dôkazy. (č. l. 22 -23)
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
7. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším predpokladom je aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané. Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu prijať záver o odôvodnenosti práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana a záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie.
8. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (okrem iného procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko, ak vôbec, odvrátiť.
9. Súd preto pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
10. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať vymedzené zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
11. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 CSP), a to oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj listinnými dôkazmi pripojenými k nemu, pričom dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Súd zistil nasledujúci skutkový stav veci, uvádzaný v chronologickom poradí:
13. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/207/2014-19 zo dňa 02.12.2014, právoplatným dňa 30.12.2014, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a spoludlžníka. (č. l. 66-67)
14. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili so žalovaným 1./ dňa 30.04.2015 Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. (č. l. 24-31)
15. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili so žalovaným 1./ dňa 30.04.2015 Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti. (č. l. 32-40)
16. Žalobkyňa a spoludlžník ako záložcovia uzatvorili dňa 30.04.2015 so žalovaným 1./ ako záložným veriteľom Zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. (č. l. 41-50)
17. Žalobkyňa a spoludlžník sa dňa 27.11.2015 dohodli na vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (č. l. 60-65)
18. Žalobkyňa a spoludlžník požiadali dňa 09.03.2016 o zmenu na Americkej hypotéke č. XXXXXXXXXX, spočívajúcej v žiadosti o poskytnutie súhlasu žalovaného 1./ s prevodom vlastníctva špecifikovanej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nimi uzatvorenej darovacej zmluvy s ich deťmi. (č. l. 68)
19. Žalobkyňa a spoludlžník požiadali dňa 09.03.2016 o zmenu na Americkej hypotéke č. XXXXXXXXXX, spočívajúcej v žiadosti o poskytnutie súhlasu žalovaného 1./ s prevodom vlastníctva špecifikovanej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nimi uzatvorenej darovacej zmluvy s ich deťmi. (č. l. 68)
20. Žalobkyňa a spoludlžník uzatvorili dňa 21.03.2016 Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti špecifikované v Článku II. zmluvy. (č. l. 87-90)
21. Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil v konaní vedenom na majetok spoludlžníka dňa 20.10.2020 konkurz. (č. l. 129)
22. Dňa 17.04.2025 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené Oznámenie žalovaného 1./ o postúpení pohľadávky z úverov zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti, prílohou ktorého je Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným 1./ ako postupcom a žalovaným 2./ ako postupníkom zo dňa 10.03.2025. V bode 2.1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2025 je uvedené vyhlásenie žalovaného 1./ ako postupcu, že mimoriadna splatnosť z úverovej zmluvy 1 a úverovej zmluvy 2 nastala dňa 20.11.2020. (č. l. 119) V časti 2.6. písm. c) Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2025 je uvedené vyhlásenie žalovaného 1./ ako postupcu, že neexistuje žiadna dohoda medzi ním a dlžníkom (pozn. súdu: v zmysle Definícií danej zmluvy žalobkyňou a spoludlžníkom), na základe ktorej by bolo vylúčené postúpenie pohľadávky. (č. l. 119)
23. Súd vyhodnotením vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienok vyžadovaných pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to na základe nižšie uvedeného:
24. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou, spoludlžníkom a žalovaným 1./, založeného Zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 30.04.2015, Zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere č. 5415005128 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 30.04.2015 ako aj Zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.
25. Súd má za osvedčené aj to, že žalovaný 1./ ako postupca uzatvoril dňa10.03.2025 Zmluvu o postúpení pohľadávky so žalovaným 2./ ako postupníkom.
26. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobkyňa nemá voči žalovanému 2./ judikovanú pohľadávku a nepreukázala obavu, že exekúcia bude ohrozená. 27. Súd žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktorými odôvodňuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nepovažuje postupom podľa § 329 ods. 2 CSP, t. j. v čase rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení, za odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2./ alebo majúce charakter, ktorý by mohol vyvolávať u žalobkyne obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).
28. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným 1./ ako postupcom a žalovaným 2./ ako postupníkom bola uzatvorená dňa 10.03.2025 a žalobkyňa v časti V. žaloby zo dňa 13.10.2025 nešpecifikovala žiadne úkony realizované zo strany žalovaného 2./, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný 2./ ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uskutočňuje úkony špecifikované v petite navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne má záujem ich realizovať.
29. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Navrhovateľ musí svojím návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť neodkladným opatrením, koná tak (teda robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje § 326 ods. 1 CSP. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
30. Na základe uvedeného, keď žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným 2./, nemožno hovoriť o kumulatívnom splnení všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Za neosvedčený je pritom potrebné považovať návrh už vtedy, ak nie je splnený čo i len jeden zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu.
31. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti. Súd preto návrh v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
32. V danej veci sa nejedná o neodkladné opatrenie s charakterom podania vo veci samej, ale ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania o veci samej, preto bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. (§ 262 ods. 1CSP)
33. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v časti II. až IV. žaloby, týkajúce sa určenia trvania právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným 1./, budú podrobené súdnemu prieskumu v rámci konania vo veci samej.
34. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 251/04, ktorý v ňom uviedol, že „Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).“
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.