Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky: J. D., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v mene ktorej koná JUDr. František Sedlačko, LL.M., advokát, proti odporcovi: W. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., zastúpenému: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom v Nitre, Školská 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. marca 2021 pod č. k. -111 v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. apríla 2021 pod č. k. -125 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je navrhovateľka oprávnená dočasne za účelom bývania užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území N., obec: N., okres: R. U., zapísané na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, a to parc. reg. "C" č. 476/1, záhrada vo výmere 1145 m2, parc. reg. "C" č. 484, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1092 m2, na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. "C" č. 484, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1092 m2." Nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého uložil odporcovi povinnosť strpieť výkon práva navrhovateľky podľa predchádzajúceho výroku a zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia, sťaženia, alebo znemožnenia dočasného užívania uvedených nehnuteľností navrhovateľkou, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.10.2020 sp. zn. o rozvode manželstva sporových strán. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania neodkladného opatrenia vo výške 100 %, voči odporcovi.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , písmeno d) , veta prvá , veta prvá a , , veta prvá a , , , veta prvá, , a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané dôvodné obavy zo strany navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Preukázala, že odporca sa jej vyhráža tým, že ju z domu, v ktorom žili takmer 24 rokov vyhodí z dôvodu, že jej zrušil trvalý pobyt pretože je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Nemá inú možnosť bývania. Odporca do predmetného domu prichádza nečakane aj v neskorých večerných a nočných

hodinách iba z dôvodu, aby vyvíjal na ňu psychický nátlak. Slovne na ňu útočí vždy s odôvodnením, aby opustila predmetný dom, aby sa v ňom nezdržiavala. Navrhovateľka potrebuje adekvátny čas na to, aby si zabezpečila náhradné bývanie. Medzičasom prišla aj o svoje zamestnanie. Musela ukončiť pracovný pomer so svojím zamestnávateľom Dohodou, pretože jej pracovné miesto bolo zrušené z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. . V súčasnosti má mimoriadne sťažené podmienky vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu spôsobenú pretrvávajúcou pandémiu Covid-19, aby si našla zamestnanie a mala stabilný príjem. Agresívne správanie a psychický nátlak odporcu sa prejavil najmä dňa 01.03.2021, kedy navrhovateľka z dôvodu obavy o svoje zdravie a stupňujúcim sa slovným útokom a vyhrážkam od odporcu, privolala policajnú hliadku z OO PZ Šurany. Policajný orgán konštatoval, že výjazd vykonal na základe oznámenia navrhovateľky, pretože ju bývalý manžel chce vyhodiť z rodinného domu, ktorý patrí jemu, a ona sa ho bojí. Navrhovateľka preukázala, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -31, zo dňa 06.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2020. Bývalí manželia majetkovoprávne vyporiadaní neboli. Nehnuteľnosť, v ktorej sa navrhovateľka zdržuje je výlučným vlastníctvom odporcu v podiele 1/1, ale bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že počas trvania manželstva navrhovateľka preukázala, že stranám sporu bol poskytnutý od spoločnosti VÚB, a. s. úver na bývanie, a spoločne investovali finančné prostriedky do predmetnej nehnuteľnosti. Preto v III. výroku uznesenia uložil navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Ďalej uviedol, že skúmal, či navrhovateľka osvedčila dôvodnú obavu ohrozenia porušenia práva, ktoré jej hrozí predmetným návrhom. Zistil, že dôvodnú obavu preukázala, pretože nemá možnosť žiadneho iného bývania, pokiaľ nedôjde k právoplatnému majetkovému vyporiadaniu strán sporu po rozvode manželstva. Preukázala, že v predmetnej nehnuteľnosti žila a bývala s odporcom 24 rokov. Obmedzenie odporcu, ktoré mu uložil neodkladným opatrením spočívajúce iba v dočasnom strpení navrhovateľky k rodinnému domu, kde mala dlhodobo hlásený trvalý pobyt a vytvorené rodinné zázemie, spolu s jej deťmi, ktoré ju pravidelne navštevujú vyhodnotil v danom prípade za nevyhnutné a dôvodné. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2001 sp. zn. publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení ÚSSR pod č. 26/2001: " vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolnosti konkrétnej veci sa ten istý zásah môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia," na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.11.2017 sp. zn. : "Pokiaľ v danom prípade je osvedčené, že nehnuteľnosť patrí do BSM, a pokiaľ odporca vyzval navrhovateľku, aby odišla z rodinného domu, čo odôvodňuje situáciu, že by mala byť z užívania rodinného domu vylúčená, tento stav je nutné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t. j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami, resp. právami." Dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila a preukázala dôvodnú obavu, že je potrebné bezodkladne upraviť práva z dôvodu hrozby, že sa môže zo dňa na deň ocitnúť na ulici, bez prístupu ku svojmu majetku a osobným veciam, ktoré sa v rodinnom dome nachádzajú. Preukázala, že rodinný dom jej dlhodobo slúži na bývanie. V dôsledku toho požíva zvýšenú ochranu obydlia a predmetným neodkladným opatrením jej priznal súdnu ochranu, pretože účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany tej strane sporu, ktorá preukáže dôvodnú obavu.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal ich navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči odporcovi podľa , lebo bola plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia .

2. Odporca podal proti uzneseniu odvolanie. Namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože sa jedná o druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní vedenom pod sp.zn bolo konajúcim súdom rozhodnuté, že súd návrh zamieta z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia možno uplatňovať svoje práva len v prípade, ak dôjde k zmene skutkových okolností, čo v danom prípade nebolo splnené. Skutkové okolnosti sú totožné tak ako boli popísané v prvom návrhu a nedošlo reálnej k zmene skutkových okolností. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, či nastali nové skutkové okolnosti, resp. čo považuje za

nové skutkové okolnosti prípadu a tým nie je možné uplatniť prekážku res iudicata. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a spôsobuje to jeho nezákonnosť. V prípade, ak súd považoval za zmenu skutkových okolností privolanie polície dňa 01.03.2021, zo zabezpečeného dôkazu súdom, je zrejmé, že polícia na mieste nezistila žiadne jeho negatívne konanie. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvádza, že v podvečerných hodinách opäť neohlásene vstúpil do rodinného domu s tým, že chce vymeniť všetky zámky a navrhovateľka má okamžite opustiť nehnuteľnosť. Uvedené tvrdenia v návrhu nie sú založené na pravdivých skutočnostiach, pretože ak by sa snažil vymeniť zámky na nehnuteľnosti, tak by privolaná policajná hliadka zistila a zaznamenala uvedené konanie, resp. by zaznamenala nové kľúče. V čase, keď bola privolaná polícia, sa v nehnuteľnosti nachádzali aj deti, so synom prebiehala kľudná komunikácia a samotný syn ho zavolal dovnútra domu, kde naopak začala na neho navrhovateľka bezdôvodne slovne útočiť. Konanie navrhovateľky a privolanie polície bez právneho dôvodu považoval za účelové s cieľom zabezpečiť si dôkaz o jeho údajnom agresívnom správaní, ktoré však polícia po privolaní nezistila. Ďalej uviedol, že strata zamestnania navrhovateľky na základe dohody o skončení pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom Slovenská pošta a. s. z dôvodu nadbytočnosti, pre zmenu organizačnej štruktúry tiež nenapĺňa znaky zmeny skutkového stavu vo veci. Podľa dostupných informácií navrhovateľke bolo ponúknuté pracovné miesto v inej pobočke Slovenskej pošty a. s. po zrušení pracovného miesta v obci N., čo odmietla. Tým sa sama dobrovoľne pripravila o stabilný príjem. Navrhol zabezpečiť dôkaz o ponuke pracovnej pozície v inej pobočke Slovenskej pošty a. s. K zrušeniu trvalého pobytu uviedol, že je to legitímne konanie výlučného vlastníka nehnuteľnosti. Bolo uskutočnené až po dohodnutej dobe dočasného užívania nehnuteľnosti a nie bezprostredne v čase po rozvode. Zrušenie trvalého pobytu nemá žiaden vplyv na možnosť navrhovateľky riešiť si bytovú situáciu a nie je limitujúcim faktorom ani pri hľadaní zamestnania a dočasnom užívaní nehnuteľnosti. V ďalšej časti namietal neunesenie dôkazného bremena, pretože je nesporné, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, právoplatné dňa 08.10.2020. Navrhovateľka už pri doručení návrhu na rozvod manželstva (návrh podaný 02.08.2020) musela mať vedomosť potreby riešenie jej bytovej situácie. Nehnuteľnosť nie je predmetom BSM. Počas manželstva bola len rekonštruovaná, nedošlo k jej rozšíreniu, ani k jej nadstavbe. Pri vyporiadavaní BSM nedôjde k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale len k finančnej kompenzácii navrhovateľky z dôvodu investovania finančných prostriedkov z BSM do jeho nehnuteľnosti. Vyporiadanie BSM nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že navrhovateľka len dočasne užíva nehnuteľnosť a ani po vyporiadaní BSM nenadobudne žiaden spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ktoré v súčasnosti výlučne užíva. Neuniesla dôkazné bremeno o obmedzovaní alebo nemožnosti užívania nehnuteľnosti po dobu potrebnú na zabezpečenie si nového bývania, ako aj nemožnosti si zabezpečiť bývanie po rozvode manželstva v inej nehnuteľnosti. Nepredložila žiaden dôkaz smerujúci k tomu, že vykonala kroky k zabezpečeniu si bývania napr. formou bývania v rodičovskom dome v obci N. u svojej matky. Žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo nie je možné dočasne bývať v rodičovskom dome, tak ako to urobil on, napriek tomu, že má výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ďalšou možnosťou, ktorú navrhovateľka nevyužila je prenajatie si nehnuteľnosti na bývanie nielen v obci N.. Nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že sa aspoň pokúsila o riešenie svojej bytovej situácie. Je v tomto pasívna a od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode je to už 6 mesiacov, kedy nevykonala žiadnu aktivitu k zabezpečeniu si bývania. V nehnuteľnosti žije sama. Deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté a zabezpečené, bývajú samostatne a navrhovateľku len navštevujú. Navrhovateľka netrpí žiadnou chorobou a jej zdravotný stav ju nelimituje v možnosti hľadať si zamestnanie a vykonávať pracovnú pozíciu vhodnú k jej vzdelaniu a pracovným skúsenostiam a zabezpečeniu si nového bývania. Dal jej po rozvode dostatočný čas na zabezpečenie si náhradného bývania, uzatvoril s ňou dohodu, ktorú možno považovať za zmluvu o nájme nehnuteľnosti na dobu určitú a to do doby 01.02.2021, ktorú nedodržala. Výzva, ktorú jej doručil, je dôkazom o tom, že postupuje zákonným spôsobom a nepoužíva žiadne nátlakové metódy. V plnom rozsahu popiera vyvíjanie psychického nátlaku. Za psychický nátlak nie je možné považovať zákonné oprávnenia, oficiálny a legitímny postup pri úprave užívacieho práva k nehnuteľnosti. Vyvinul maximálnu snahu o doriešenie bytovej situácie navrhovateľky aj tým, že jej poskytol dostatočný čas na zabezpečenie si bývania, predložil jej návrh na vyporiadanie BSM, aby mala k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie si bývania. Záujem o kľudné a racionálne riešenie vzájomných vzťahov po rozvode potvrdzuje aj jeho konanie, keď sa dobrovoľne odsťahoval z vlastnej nehnuteľnosti k svojim rodičom, práve z dôvodu eliminovania možných konfliktných situácií.

V závere namietal, že výrok I rozhodnutia špecifikuje nehnuteľnosti, ktoré je navrhovateľka oprávnená užívať dočasne za účelom bývania, do ktorých okrem rodinného domu s. č. XXX postaveného na parcele č. 484 zahrnul aj záhradu o výmere 1145 m2. V uvedenom výroku súdu je rozpor, nakoľko záhrada nie je spôsobilým predmetom na účel bývania a v tejto časti je výrok súdu nevykonateľný. Vlastnícke právo požíva rovnakú ústavnú právnu ochranu ako právo na ochranu obydlia a je potrebné aplikovať systém proporcionality, nakoľko navrhovateľke bol poskytnutý čas na vyriešenie si bytovej otázky. Namietal výrok rozhodnutia súdu o uložení povinnosti navrhovateľke podať návrh na vyporiadanie BSM, pretože súd nemôže nikoho nútiť vyporiadanie súdnou cestou. Predložil navrhovateľke dohodu o vyporiadaní BSM a sporná nehnuteľnosť nebude predmetom vyporiadania. V závere navrhol doplnenie dokazovania zabezpečením listinného dôkazu o ponuke pracovného miesta v inej pobočke Slovenskej pošty a. s.,výsluchom strán sporu, návrhom dohody o vyporiadaní BSM. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na vykonanie dokazovania v zmysle , alternatívne rozhodnúť autoremedúrou v zmysle a to, aby takto rozhodol súd I. inštancie, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

3. Navrhovateľka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu. Nesúhlasila s námietkou odporcu s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, pretože v danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov, resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, keď bezprostredne po vydaní prvého uznesenia súdu ju odporca listom zo dňa 23.2.2021 vyzval, aby vypratala rodinný dom a súčasne ju odhlásil z adresy trvalého pobytu, nečakane stratila zamestnanie z dôvodu nadbytočnosti a konfliktnú situáciu medzi ňou a odporcom musela riešiť privolaná policajná hliadka. K jej neľahkej životnej situácii dodala, že je od 01. 03. 2021 dočasne práceneschopná z dôvodu choroby (pretrvávajúce bolesti krčnej a driekovej oblasti), v dôsledku čoho jej ortopéd na základe nálezu zo dňa 31. 03. 2021 odporučil rehabilitáciu minimálne po dobu 6 týždňov. Napriek tomu nie je pasívna pri hľadaní nového bývania, o čom svedčí aj vážny záujem žalobkyne o nájomné byty v obci N. (dotazník pre prieskum záujmu o nájomné byty zo dňa 03. 05. 2021). Na základe vyššie opísaných dôvodov právoplatné (prvé) rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.12.2020 č. k. -96 nezakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v súlade s . Predložila dôkazné prostriedky- potvrdenie Sociálnej poisťovne o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 01. 03. 2021, lekársku správa zo dňa 31. 03. 2021, prieskum záujmu o nájomné byty, zverejnený dňa 21. 04. 2021,vyplnený dotazník pre prieskum záujmu o nájomne byty zo dňa 03. 05. 2021. Citovala z rozhodnutí krajských súdov, o ktoré opierala svoje právne závery. K tvrdeniu odporcu o jeho odchode z domu a jej možnosti bývania u matky uviedla, že jej matka žije s rodinou brata v trojizbovom rodinnom dome. Napadnuté uznesenie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

4. Odporca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybnila, že po rozvode manželstva s ním uzatvorila ústnu dohodu o dočasnom užívaní nehnuteľnosti s tým, aby mala zabezpečený dostatočný časový priestor na zabezpečenie si nového do 01. 02. 2021. S uvedenou lehotou súhlasila a až následne po nedodržaní ústnej dohody ju písomne vyzval dňa 23. 02. 2121, aby vypratala nehnuteľnosť do 28. 02. 2021. Jej procesný útok, že jej bola poskytnutá neprimerane krátka lehota 5 dní, je klamlivá a zavádzajúca. Je pasívna a nevykonala žiadne kroky k zabezpečeniu si nového bývania pred podaním odvolania. Až po doručení odvolania vykonala prvý krok, aby preukázala jej záujem o riešenie bytovej situácie vyplnením dotazníka pre prieskum záujmu o nájomné byty v obci N. dňa 03. 05. 2021. Žiadnym spôsobom nepreukázala, že nie je v jej možnostiach si zabezpečiť náhradné bývanie, či už z dôvodu nedostatku voľných nehnuteľností, ktoré by si mohla prenajať, alebo nedostatku finančných prostriedkov. K vyjadreniu navrhovateľky k prekážke veci rozhodnutej uviedol, že argumentoval o nevyporiadaní sa súdom s danou otázkou. V závere dodal, že vlastnícke právo požíva rovnakú ústavnú právnu ochranu ako právo na ochranu obydlia a je potrebné aplikovať systém proporcionality, nakoľko navrhovateľke bol poskytnutý dostatočný čas na vyriešenie si bytovej otázky.

5. Navrhovateľka opätovne podala vyjadrenie k vyjadreniu odporcu. Zopakovala predchádzajúce dôvody vyjadrenia.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti

, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , zrušil a konanie zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , ak po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musí byť zrejmé, že je daný právny vzťah strán sporu vyžadujúci si zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Túto základnú otázku si súd prvej inštancie vôbec neujasnil a jeho rozhodnutie a odôvodnenie je vzájomne sa odporujúce. V bode 13. konštatoval, že manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené, neboli majetkovoprávne vyporiadaní, nehnuteľnosť je vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1, ale bude predmetom vyporiadania BSM z dôvodu, že navrhovateľka preukázala investovanie do nehnuteľnosti zo spoločného úveru počas manželstva. Z toho dôvodu zaviazal navrhovateľku na podanie žaloby o vyporiadanie BSM. Súd prvej inštancie si vôbec neujasnil právny vzťah medzi stranami sporu, dokonca konštatoval, že nehnuteľnosť bude predmetom vyporiadania BSM.

9. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty), alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov. Medzi stranami sporu nie je sporné, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je odporca. Strany investovali zo spoločného úveru do nehnuteľnosti odporcu. Vykonané investície v žiadnom prípade nemohli zmeniť vlastnícky stav nehnuteľnosti. Predmetom vyporiadania BSM strán sporu môžu byť len investície vynaložené zo spoločného majetku do oddeleného majetku manžela. S uvedeným potom súvisí základná otázka, či navrhovateľka užíva nehnuteľnosť nejakým právnym titulom a požíva zvýšenú ochranu. Nie je a nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. V dome odporcu žila titulom manželského zväzku s odporcom, čím jej vzniknuté odvodené právo bývania zaniklo rozvodom manželstva. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukazujúce na ochranu obydlia a bývania, sú v danom prípade nesúvisiace s danou vecou, vytrhnuté z kontextu a na danú vec nesprávne aplikované. Pokiaľ by súd prvej inštancie venoval pozornosť právnemu vzťahu strán sporu, musel by sa zaoberať prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, čo v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil ani jednou vetou.

11. Ustanovenia upravujúce inštitút neodkladného opatrenia obsahujú osobitnú úpravu vo vzťahu k res iudicata v . V predchádzajúcom konaní bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 10. 12. 2020. Navrhovateľka v prvom podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia napísala dôvody pre jeho vydanie úplne totožné s dôvodmi druhého návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý doplnila v bode III., IV. zdôvodnením prípustnosti druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenou skutkových okolností spočívajúcich v písomnej výzve odporcu na vypratanie domu, stratou zamestnania, privolaním policajnej hliadky do domu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal, či uvedené dôvody sú novými skutkovými okolnosťami a svoje rozhodnutie založil na preukázaní dôvodnej obavy ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľky na bývanie. Súd prvej inštancie ani v prvom rozhodnutí neskúmal právny vzťah strán sporu a zamietajúce rozhodnutie založil na osvedčení právneho záujmu na vydaní neodkladného opatrenia záujmom navrhovateľky v dome bývať, ale nepreukázaní, že odporca ohrozuje alebo obmedzuje jej právo na bývanie tým, že sa jej vyhráža, vyvíja na ňu intenzívny psychický nátlak. V oboch návrhoch navrhovateľka tvrdila, že odporca od rozvodu manželstva vyvíjal na ňu nátlak na opustenie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie neposúdil, či písomná výzva odporcu navrhovateľke je novou skutočnosťou majúcou za následok rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Rovnako nevyhodnotil, či zmena spočívajúca v strate zamestnania navrhovateľky má nejaký vplyv na právne postavenie strán sporu. Rovnako nevyhodnotil záznam z privolanej policajnej hliadky. Pokiaľ by venoval pozornosť právnemu vzťahu strán sporu a tento by správne právne vyhodnotil, musel by dospieť k záveru, že uvedené skutočnosti nie sú novými skutočnosťami, pre ktoré by musel rozhodovať o novom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani jedna z týchto skutočností nezakladá nové skutkové zistenia. Odporca od rozvodu manželstva vyzýval navrhovateľku na vypratanie nehnuteľnosti, čo medzi stranami nebolo sporné. Preto písomná výzva na vypratanie nehnuteľnosti nemôže byť novou právnou skutočnosťou. Odporca len vzhľadom na správanie navrhovateľky odmietajúcej opustiť dom zmenil ústnu formu na písomnú. Skončenie pracovného pomeru navrhovateľky nemá žiaden vplyv na právny vzťah strán sporu, rovnako záznam z polície. Preto predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pre ktorú odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil.

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( ). Navrhovateľka tým zavinila zastavenie konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).