Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21Csp/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.800,- eur od 10.04.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 439,56 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.11.2020, postúpenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.04.2021, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.800,- eur s príslušenstvom. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako poistník, a žalovaný, ako poistiteľ, uzatvorili dňa 21.10.2018 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VW Passat, VIN č.: E., r. výroky: 2007, EČV: D.. Súčasťou poistnej zmluvy bol aj verejný prísľub žalovaného zo dňa 16.10.2017, ktorým rozšíril poistné krytie vzniknuté poistnou zmluvou, o krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom vozidle. V priebehu trvania poistného vzťahu došlo dňa 18.11.2018 ku škodovej udalosti (zrážke so zverou), pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu. Žalobca na opravu poškodeného vozidla vynaložil v zmysle fa. č. 1019321084 náklady vo výške 3.245,05 eur. Listom zo dňa 26.03.2019 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že odborné vyjadrenie znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako to uviedol žalobca v písomnom uplatnení škody. Keďže sa žalobca nestotožnil s uvedeným záverom žalovaného, požiadal dňa 01.04.2020 F. D. B., znalca v odbore doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave o preskúmanie nehodového deja. Dňa 07.04.2020 vypracoval F. B. znalecký posudok č. 38/2020, v ktorom uviedol, že na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla a zvery - srny v nehodovom deji, posúdenia poškodenia vozidla, dostupných informácií,

zadokumentovaných fotografií po škodovej udalosti, obhliadky miesta škodovej udalosti je technicky prijateľné, aby vzniknuté poškodenia na vozidle žalobcu vzniklo tak, ako žalobca popisuje. 3. V zmysle uvedeného sa žalobca domáha touto žalobou nároku vyplývajúceho z verejného prísľubu žalovaného vo výške 1.800,- eur (podľa bodu iv) verejného prísľubu pre poistné plnenie vyplývajúce z tohto verejného prísľubu platí spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne 200,- eur; maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné udalosti za jedno poistné obdobie je 2.000,- eur; potom 2.000,- eur mínus 10 % spoluúčasť predstavuje žalovanú sumu.). Zároveň si žalobca uplatnil nárok na preplatenie nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 439,56 eur ako nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky. 4. Žalovaný ukončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti uhradiť poistné plnenie dňa 26.03.2019. Posledný deň zákonnej lehoty na plnenie v zmysle pripadol na 10.04.2019. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v omeškaní s poistným plnením odo dňa 11.04.2019. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zákonný úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného. 5. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.12.2020, sp. zn. , podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný dňa 16.10.2017 adresoval fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ním majú uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia poisteného vozidla následkom stretu so zverou za podmienok uvedených vo verejnom prísľube, pričom pre poistné plnenie vyplývajúce z tohto verejného prísľubu platí spoluúčasť vo výške 10 % minimálne 200,- eur, maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné udalosti za jedno poistné obdobie je 2.000,- eur. Nevyhnutnou podmienkou poskytnutia plnenia z verejného prísľubu žalovaného je poškodenie motorového vozidla žalobcu následkom stretu so zverou. Za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na pozemnej komunikácii. Žalovaný vyjadril názor, že v prípade žalobcu nebola splnená nevyhnutná podmienka na poskytnutie poistného plnenia z verejného prísľubu. Mal za to, že zadokumentované poškodenie motorového vozidla žalobcu nevzniklo následkom stretu so zverou. 6. Zhodne s tvrdením žalobcu žalovaný uviedol, že dňa 20.11.2018 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na plnenie z dôvodu poškodenia motorového vozidla žalobcu, pričom žalobca tvrdil, že poškodenia motorového vznikli následkom stretu s lesnou zverou. V rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi požiadal žalovaný o spoluprácu spoločnosť A3P s.r.o., vykonávajúcu detektívnu službu. Označená spoločnosť vyžiadala od žalobcu vyplnenie dotazníka pre účastníka škodovej udalosti, čo žalobca urobil dňa 13.02.2019. Následne žalovaný požiadal znalca F. G. G. o vypracovanie znaleckého posudku, za účelom preskúmania technickej prijateľnosti žalobcom popísaného priebehu škodovej udalosti zo dňa 18.11.2018. Menovaný znalec v znaleckom posudku č. 23/2019 zo dňa 12.03.2019 v časti „ZÁVER“ uviedol: „Z technického hľadiska možno jednoznačne konštatovať, že priebeh nehodového deja, popísaný vodičom A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenia vozidla VW PASSAT EČ D. nevznikli spôsobom ako to vodič popísal. Vznik zadokumentovaných poškodení vozidla popísaným spôsobom, tzn. zrážkou so srnou pri čiastočnom prekrytí v rýchlosti cca 80 km/h, je možné vylúčiť.“ Žalovaný poukázal na časť X.X.X.X, v ktorej znalec okrem iného uviedol: „Podľa vyjadrenia vodiča srna mu vbehla do jazdnej dráhy zľava, a vozidlo pred nárazom nebolo vôbec poškodené. Keďže deklarované poškodenia sa nachádzajú aj na prednej časti vozidla, možno dôvodne usudzovať na to, že ku stretu došlo pri minimálnom prekrytí, tzn. srna musela kontaktovať aj prednú časť vozidla, keďže je tam rozbitá hmlovka, plast vedľa hmlovky a tiež aj sklo ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Tieto časti mohli byť poškodené len kontaktom tejto oblasti vozidla najpravdepodobnejšie s prednými nohami srny. (...) Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že srna pri kontakte s vozidlom musela poškodiť ľavú hmlovku a plast okolo nej. Z predchádzajúceho obrázku však vyplýva, že v tom prípade by musela svojim telom kontaktovať minimálne aj ľavý

reflektor, ktorý by sa pri predpokladanom prekrytí celkom určite významne poškodil. Podľa vykonanej ohliadky však ľavý reflektor poškodený vôbec nebol. Z uvedeného obrázku tiež vyplýva, že otočenie srny po primárnom kontakte takým spôsobom, aby sa jej hlava dostala do oblasti ľavého dolného rohu čelného skla je zo znázornenej východiskovej polohy prakticky vylúčené.“ V časti X.X.X.X. znalec okrem iného uviedol: „Tvrdenie o odchode zrazenej srny z miesta udalosti je rovnako prakticky vylúčené. Tvrdenie o tom, že čelné sklo v ľavom dolnom rohu spôsobil náraz hlavy srny je vylúčený jednak z dôvodu nereálnosti otočenia srny a jednak z dôvodu, že po udávanom náraze hlavy srny do čelného skla v rýchlo 80km/h by došlo k jej usmrteniu.“ V časti 3.4.1. znalec okrem iného uviedol: „Prekrytie vozidla a srny muselo byť na úrovni ako je znázornené na obrázku č. 3. Len tak mohlo dôjsť k poškodeniu ľavej hmlovky a plastového krytu okolo a tiež aj skla smerového svetla. Z uvedenej polohy je však prakticky vylúčené, aby sa pri náraze vozidla rýchlosťou cca 80 km/h srna vytočila tak, aby hlavou kontaktovala ľavý dolný roh čelného skla. Kontakt hlavy srny s ľavým dolným rohom čelného skla by bol za určitých okolností možný v prípade, ak by srna kontaktovala vozidlo len v oblasti ľavého predného blatníka. V takomto prípade je však vylúčené poškodenie prednej časti vozidla.“ ... „Pri pohľade na obr. 15 je zrejmé, že na vozidle sú zadokumentované poškodenia od rohu predného nárazníka, cez ľavý predný blatník, ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere až po ľavý zadný blatník. Podľa tvrdenia vodiča všetky tieto poškodenia vznikli od kontaktu so srnou. Keďže k udávanému kontaktu došlo v rýchlosti cca 80 km/h, srna musela byť odhodená už pri prvom kontakte s vozidlom.“ V časti 3.4.2. znalec uviedol: „Vzhľadom na rozdiel hmotnosti a na popísaný charakter vzájomného kontaktu je z technického hľadiska možné jednoznačne vylúčiť, aby na vozidle vznikli poškodenia po takmer celej dĺžke vozidla, pričom to najintenzívnejšie sa nachádza najďalej od udávaného miesta prvotného kontaktu. Pri kontakte vozidla s hmotnosťou cca 1585 kg idúceho rýchlosťou cca 80 km/h so srnou s hmotnosťou cca 20 kg, by na vozidle vznikla maximálne jedna oblasť poškodenia v mieste prvotného kontaktu, po ktorom by bola srna od vozidla okamžite odhodená nabok.“ Znalec v časti 4.1. v rámci celkového vyhodnotenia deja uviedol: „Pri vyhodnocovaní plauzibility. tzn. hodnovernosti popísaného deja som konštatoval, že plauzibilita nehodového deja tak ako ho vodič popísal je nedostatočná. Pri vyhodnotení geometrickej, ale aj energetickej korešpondencie poškodení s popisovaným dejom som rovnako skonštatoval nedostatočnú korešpondenciu. Nasvedčuje to skutočnosti, že zadokumentované poškodenie vznikli pri inej udalosti, resp. pri iných udalostiach, a nie pri popisovanom náraze v rýchlosti cca 80 km/h do srny prebiehajúcej cez vozovku. Po vyhodnotení všetkých podkladov, ktoré som mal k dispozícii som dospel k záveru, že priebeh udalostí tak ako ju popísal vodič A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. Zadokumentované poškodenia vozidla vznikli iným, než popisovaným spôsobom.“ 7. Žalovaný mal za to, že vecné závery znalca sú presvedčivé a vierohodné, náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezov. 8. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný neposkytol plnenie z verejného prísľubu, nakoľko poškodenia motorového vozidla žalobcu nemohli vzniknúť pri žalobcom deklarovanom strete so zverou. 9. Vzhľadom na rozdielne závery vyššie menovaného znalca a znalca F. D. B. v znaleckom posudok č. 38/2020 (predložený žalobcom – pozn. súdu) žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom a konfrontáciou znalcov, resp. navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým . 10. K uplatnenému nároku na náhradu úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia. Vyjadril názor, že pokiaľ je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené až dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Uviedol, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti plniť. Doba, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať šetrenie, nie je zákonom ustanovená, šetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva šetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia

poisťovateľa, keď' už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. 11. Žalobca v žalobnej replike zo dňa 26.03.2021 v súvislosti s argumentáciou žalovaného s poukazom na technické závery F. G. G., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, zo dňa 12.03.2019, č. 23/2019, poukázal na opačné závery ako závery prezentované v znaleckom posudku F. D. B., znalca z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave zo dňa 07.04.2020, č. 38/2020, v ktorom: „Znalec taktiež konštatuje, že na zdokumentovaných fotografiách tesne po škodovej udalosti vodičom vozidla VW Passat, E. Č.: D., ktoré zdokumentoval vodič A. B. boli zreteľne vidieť stopy srsti – obr. 15, 16, resp. trusu – obr. 21.“ Zároveň F. B. konštatuje: „Znalec na základe dostupných fotografií poškodeného vozidla vyhotovených tesne po škodovej udalosti, zápisu o poškodení motorového vozidla VW Passat, osobnej obhliadky predmetného vozidla po oprave, výsledkov analýzy nehodového deja a ďalších skutočností považuje za technicky prijateľné, aby od kopyta zvery – srny bola poškodená predná hmlovka, následne ľavý predný blatník od tela zvery – srny a následne poškodené ľavé spätné zrkadlo, ľavé predné a ľavé zadné dvere od tela zvery – srny.“ Žalobca mal za to, že znalecký posudok F. B. osvedčil, že je technicky prijateľný aj priebeh škodovej udalosti opísanej žalobcom. Žalobca sa pripojil k návrhu žalovaného, aby za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch, ešte pred vykonaním prípadného (ďalšieho) znaleckého dokazovania, súd vykonal výsluch a konfrontáciu oboch znalcov. 12. V žalobnej duplike zo dňa 30.08.2021 žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odpore a naďalej považoval uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Zdôraznil, že pri zamietnutí poistného plnenia z verejného prísľubu vychádzal z odborných záverov znalca, ktoré boli podľa jeho názoru presvedčivé, vierohodné, náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezov. Podľa jeho názoru žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a nie je teda dôvod, aby bol sankcionovaný úrokmi z omeškania. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2022 poukázal na to, že už pri podanom odpore proti platobnému rozkazu požiadal žalobcu o zaslanie elektronickej verzie znaleckého posudku č. 38/2020, vypracovaný znalcom F. D. B., nakoľko žalobcom predložený znalecký posudok bol žalovanému doručený nekvalitný, čiastočne nečitateľný. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Nakoľko je žalobca v konaní zastúpený advokátom, musí si byť vedomý následkov neunesenia dôkazného bremena, aj koncentrácie konania. Žalovaný navrhol, aby súd neprihliadol na prípadné žalobcom dodatočne predložené (čitateľné) dôkazné prostriedky. 14. Žalobca reagoval podaním zo dňa 07.04.2022, v ktorom uviedol, že fotografiami v inej, lepšej kvalite, nedisponuje. Pripustil, že na výzvu súdu môže doručiť originál znaleckého posudku F. D. B.. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku F. G. G., ktorý si nechal vypracovať žalovaný, vyplýva, že žalovaný zrejme disponuje dostatočnou fotodokumentáciou, keďže podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bolo tiež 96 ks fotografií. Zdôraznil, že úlohou žalobcu nie je doručovať dôkazné prostriedky v kvalite podľa predstáv žalovaného. Nakoľko podania žalobcu boli podávané

elektronicky, je prirodzené, že v dôsledku skenovania listín došlo k zníženiu ich kvality. Na rozdiel od žalovaného sa žalobca domnieval, že znalecký posudok F. B. je čitateľný a navyše dňa 03.03.2022 doručil súdu 6 ks fotografii vo formáte „jpg“. Žalobca označil na podporu svojich tvrdení dôkazné prostriedky a tiež sa pripojil k návrhu žalovaného na výsluch a konfrontáciu oboch znalcov. 15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 12.04.2024, na ktorom sa zúčastnil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.04.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní, nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval podstatné skutočnosti uvádzané v písomných podaniach. Súd v rámci predbežného právneho názoru konštatoval, že obe sporové strany navrhli doplniť dokazovanie výsluchom znalcov a ich prípadnou konfrontáciou. Nakoľko do konania boli predložené dva znalecké posudky, v ktorých znalci dospeli k opačným záverom, mal súd za to, že prípadná konfrontácia znalcov nebude postačujúca, nakoľko existuje reálny predpoklad, že obaja znalci budú trvať na správnosti svojich záverov. Prítomná sporová strana reagujúc na predbežný právny názor súdu navrhla doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom. Doplniť dokazovanie týmto smerom navrhol vo svojich písomných podaniach aj žalovaný. 16. Uznesením zo dňa 23.07.2024, č. k. - 178, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. 17. Znalecký ústav doručil súdu dňa 14.07.2025 znalecký posudok č. 101/2025. 18. Súd umožnil sporovým stranám vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku. 19. Žalobca podaním zo dňa 28.08.2025 poukázal na to, že ústav konštatoval na základe realizovaného posúdenia správne závery znaleckého posudku F. B.. Žalobca mal za to, že priebeh škodovej udalosti bol jasne preukázaný, tak ako aj jeho nárok, a to už v čase nahlasovania škodovej udalosti žalovanému. Znaleckým posudkom sa v tomto konaní preukázalo, že žalovaný nedôvodne odmietol poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, na základe čoho žalovanému odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti začala v zmysle plynúť 15-dňová lehota na vyplatenie plnenia, ktorú nedodržal. Z uvedených dôvodov trval na tom, že mu okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnenej touto žalobou zároveň vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania. 20. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo a v súdom stanovenej lehote sa k záverom znaleckého posudku nevyjadril. 21. Na pojednávaní dňa 20.01.2026 sa zúčastnil len žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu; žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 16.01.2026, oznámil splnomocnenie právneho zástupcu žalovaného v tomto konaní, ktorý však z dôvodu kolízie svoju účasť na pojednávaní ospravedlňuje, vyjadril súhlas s prejednaním sporu v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení a dôkazov predložených v tomto konaní. Žalobca na pojednávaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti relevantné v prejednávanom spore, nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 22. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 23. Medzi sporovými stranami bolo dňa 21.10.2018 na základe návrhu poistnej zmluvy č. 3539370179 na diaľku uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN PASSAR, EČV: D., VIN: E., poistníka - žalobcu, so začiatkom poistenia dňa 20.10.2018; na neurčito. Ako verejné prísľuby zahrnuté na zmluve boli uvedené: úraz, batožina, živel, stret so zverou. (č.l. 8) 24. Dňa 16.10.2017 sa žalovaný verejným prísľubom zaviazal „rozšíriť poistné krytie vzniknuté poistnou zmluvou, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou na poistenom motorovom

vozidle. Za vznik nároku na poistné plnenie sa považovalo poškodenie alebo zničenie motorového vozidla, po splnení podmienok uvedených vo verejnom prísľube, pričom k vzniku škody muselo dôjsť v období trvania PZP so žalovaným, najskôr od 01.11.2017 a najneskôr do 30.12.2019 vrátane. Podmienkou vzniku nároku bola skutočnosť, že poistená osoba má na potvrdení o poistení pre príslušné poistné obdobie potvrdený nárok na poistné plnenie z tohto verejného prísľubu – (v). Žalovaný mal poskytnúť poistné plnenie, ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného motorového vozidla v dôsledku stretu so zverou, pričom za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na pozemnej komunikácií – (vi). Pre poistné plnenie vyplývajúce z verejného prísľubu platila spoluúčasť vo výške 10 %, minimálne 200,- eur. Maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné udalosti za jedno poistné obdobie bolo 2.000,- eur – (iv). (č.l. 17/2) 25. Dňa 23.11.2018 žalobca oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti, v oznámení ktorom popísal vznik škody tak, že pri jazde mu náhle vbehla do jazdnej dráhy zver. (č.l. 31) 26. Poverený technik SLOVEXPERTA dňa 08.01.2019 vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla, o čom vyhotovil zápis, z ktorého vyplýva konštatovanie potreby výmeny dielov na ľavej strane motorového vozidla, vykonanie tmeliacich a lakovacích prác. (č.l. 32) 27. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, diaľničné oddelenie Policajného zboru Malacky zo dňa 13.02.2020 mal súd za preukázané, že dňa 18.11.2018 v čase o 23:10 hod. bola na diaľnici D4 v km 41,000 smer diaľnica D2 preverovaná škodová udalosť, ktorej sa zúčastnilo motorové vozidlo továrenskej značky A. H., EČV: D.. Nakoľko preverovaním na mieste boli potvrdené a naplnené všetky znaky škodovej udalosti v zmysle a o cestnej premávke, hliadka spracovala k predmetnej škodovej udalosti záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti evidovaný pod č. KRPZ-BA-KDI5 - 6 - 200/2018. (č.l. 32/2) 28. Z faktúry č. 1019 321084 zo dňa 11.01.2019, splatná dňa 25.01.2019, mal súd za preukázané, že spoločnosť HÍLEK a spol. a. s., so sídlom Pezinská 33, Malacky, vyfakturovala žalobcovi náhradné diely a materiál potrebný na opravu motorového vozidla žalobcu v celkovej výške 3.245,05 eur. (č.l. 34) Úhradu predmetnej faktúry mal súd za preukázanú pokladničným dokladom. (č.l. 35) 29. Žalovaný oznámil žalobcovi „Oznámením o riešení škodovej udalosti číslo 9851064820“ zo dňa 26.03.2019, že na základe doložených dokladov ku škodovej udalosti zo dňa 18.11.2018 ukončil dňa 26.03.2019 šetrenie. Uviedol, že v rámci objektívneho posúdenia predmetnej škodovej udalosti dal vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca o priebehu dopravnej nehody, ktoré vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako ho žalobca uviedol v písomnom uplatnení škody. Na základe uvedených skutočností žalovaný škodovú udalosť uzatvoril bez nároku na poistné plnenie. (č.l. 18) 30. Zo záverov znaleckého posudku č. 38/2020, vypracovaný F. D. B., znalcom v odbore Doprava cestná, dňa 07.04.2020 (do konania predložený žalobcom) vyplýva, že na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla a zvery - srny v nehodovom deji, posúdenia poškodenia vozidla, dostupných informácií, zadokumentovaných fotografii po škodovej udalosti, obhliadky miesta škodovej udalosti a vozidla znalec konštatuje, že je technicky prijateľné, aby vzniknuté poškodenia na vozidle A. H., EČV: D. vzniklo tak, ako popisuje A. B. v žiadosti o vypracovanie posudku, teda, že k poškodeniu vozidla došlo zrážkou vozidla so zverou (srnou) na diaľničnom privádzači D4 medzi Záhorskou Bystricou a Devínskou Novou Vsou. Znalec konštatoval, že na zadokumentovaných fotografiách tesne po škodovej udalosti vodičom vozidla boli zreteľne vidieť stopy srsti. (č.l. 29) 31. Vypracovanie znaleckého posudku F. D. B. vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 38/2020, zo dňa 16.04.2020, splatná dňa 26.04.2020, v sume 439,56 eur. (č.l. 35/2) Úhradu mal súd za preukázanú z „Detailu pohybu“ zo dňa 24.04.2020. (č.l. 36) 32. V „Dotazníku pre účastníka poistnej udalosti“ zo dňa 13.08.2019 žalobca uviedol, že dňa 18.11.2018 viedol svoje vozidlo zo Záhorskej Bystrice na D1 smer Malacky. V čase 22:35 išiel po D4 z čerpacej pumpy, kde asi 500 m a 2 km pred výjazdom D1 na rovnom úseku cesty náhle vyskočila srna z ľavej strany priekopy, ktorú zachytil bokom predného ľavého

blatníka a ľavým rohom nárazníka. Srnu videl vo vzduchu a prudko zabrzdil s vyhnutím sa doprava ku krajnici. Privolal políciu, na mieste zver nenašli. Po šetrení odišiel po vlastnej osi domov. Auto nechal opraviť v autorizovanom servise Hílek Škoda Malacky. Vozidlo pred nehodou bolo absolútne v bezchybnom stave. Nárazom zveri poškodilo predný blatník, hmlovku, zrkadlo so smerovkou, čelné sklo, obe ľavé dvere. (č.l. 62) 33. Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2019, vypracovaný F. G. C., znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel, zo dňa 12.03.2019 (do konania predložený žalovaným) vyplýva, že znalec z technického hľadiska jednoznačne konštatoval, že priebeh nehodového deja popísaný vodičom A. B. je z technického hľadiska neprijateľný. Pri hodnotení plauzibility a kompatibility popisovaného deja sa preukázalo, že poškodenia vozidla žalobcu nevznikli spôsobom ako to vodič popísal. Vznik zadokumentovaných poškodení vozidla popísaným spôsobom, tzn. zrážkou so srnou pri čiastočnom prekrytí v rýchlosti cca 80 km/h, je vylúčené. (č.l. 74) 34. Zo znaleckého posudku č. 101/2025, vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, zo dňa 07.07.2025 (kontrolné znalecké dokazovanie nariadené súdom v rámci konania) vyplýva, že na základe vykonaných analýz, posúdenia rozsahu poškodenia a vyhodnotenia popisovaného nehodového deja je podľa názoru znaleckého možné stotožniť sa so závermi znaleckého posudku F. B.. Dokumentované poškodenie vozidla Volkswagen Passat sú technicky vysvetliteľné pri deklarovanom popise vzniku nehodového deja vodičom vozidla. Na otázku, či je technicky prijateľný priebeh škodovej udalosti popísaný vodičom motorového vozidla v dotazníku pre účastníka poistnej udalosti zo dňa 13.02.2019, znalecký ústav uviedol, že popísaný priebeh nehodového deja je možné hodnotiť ako technicky prijateľný. 35. Podľa (ďalej len „OZ“), verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ods. (ďalej len „“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 37. Mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bolo dňa 21.10.2018 na základe návrhu poistnej zmluvy č. 3539370179 na diaľku uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW PASSAT, EČV: D., VIN: E., so začiatkom poistenia dňa 22.10.2018, na dobu neurčitú.

Návrh poistnej zmluvy zároveň obsahoval verejný prísľub žalovaného, že v prípade, ak v období od 01.11.2017 do 30.12.2019 dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného vozidla následkom stretu so zverou (za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na pozemnej komunikácii), žalovaný poskytne oprávnenej osobe náhradu škody takto na motorovom vozidle spôsobenej. Maximálne poistné plnenie pre jednu a všetky poistné udalosti na jedno poistné obdobie bolo vo výške 2.000,- eur, za spoluúčasti vo výške 10 % (minimálne 200,- eur). 38. Dňa 18.11.2016 v dôsledku škodovej udalosti došlo k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu. Vznik škodovej udalosti žalobca oznámil žalovanému dňa 23.11.2018. Predmetné motorové vozidlo si žalobca nechal opraviť v autorizovanom servise Hílek a spol, a.s., Pezinská 33, Malacky. Servis vykonanú opravu vyfakturoval faktúrou č. 1019 321084 zo dňa 11.01.2019 v sume 3.245,05 eur. Faktúru žalobca uhradil v hotovosti. 39. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, skutočnosť ktorú oznámil žalobcovi listom zo dňa 26.03.2019. Zo stanoviska žalovaného vyplýva, že v rámci objektívneho posúdenia predmetnej škodovej udalosti si dal vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca k priebehu dopravnej nehody, ktoré v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako ju žalobca uviedol v písomnom uplatnení škody. 40. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. 41. Ako jediná sporná otázka v prejednávanom spore bola otázka, či priebeh škodovej udalosti, tak ako ho popisoval vodič motorového vozidla (žalobca) v hlásení o škode bol technicky prijateľný, či ku škode na motorovom vozidle povinne zmluvne poistené u žalovaného došlo v dôsledku zrážky so zverou, a teda či žalobcovi vzniká nárok na poistné plnenie z verejného prísľubu žalovaného. Každá zo sporových strán svoje tvrdenia opierala o závery znalcov uvedené v znaleckých posudkoch, ktoré zároveň boli do konania predložené ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. 42. Znalecké dokazovanie vychádza z koncepcie epistemickej limitácie súdu. Súd je orgánom aplikácie práva, nie nositeľom špecializovaných vedeckých poznatkov. Nakoľko spornou v konaní bola odborná (skutková) otázka – otázka, ktorej zodpovedanie si vyžaduje špecifické odborné poznatky mimo právnej vedy, závery vyplývajúce z predložených znaleckých posudkov boli opačné (znalecký posudok do konania predložený žalobcom konštatoval technickú prijateľnosť vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku zrážky so zverou, a naopak znalecký posudok do konania predložený žalovaným jednoznačne konštatoval, že priebeh nehodového deja popísaný žalobcom je z technického hľadiska neprijateľný), súd vyhovel návrhu sporových strán a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým - Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej ako „Ústav“). 43. Ústav pri posudzovaní vychádzal, okrem iného, z fotografií vyhotovených mobilným telefónom, pričom konštatoval dostatočnú výpovednú hodnotu, keď na fotografiách je uvedený dátum a čas dokumentovania (č.l. 203). Z dokumentácie spoločnosti Slovexperta identifikoval Ústav poškodenia ľavej spodnej časti predného nárazníka v oblasti ľavého hmlového svetla, poškodenie ľavého predného blatníka, ľavej spodnej časti čelného skla a poškodenie ľavých zadných dverí (č.l. 208). Dokumentované poškodenia na vozidle ako celok hodnotil Ústav ako poškodenia začínajúce na ľavom prednom rohu vozidla, kontaktnej ploche ľavého rohu predného nárazníka s pokračovaním po celej ľavej strane vozidla s prvým markantným kontaktom so zatlačením na ľavom prednom blatníku s plošnou deformáciou blatníka, kontaktom s tuhým predmetom v mieste ľavého dolného rohu čelného skla s najväčšou pravdepodobnosťou s kolidujúcim predmetom oblého tvaru, kontaktom ľavého spätného zrkadla a masívnym kontaktom v oblasti ľavých zadných dverí a leme ľavého zadného blatníka. Dané poškodenia charakterom zodpovedajú kontaktu s hmotným poddajných predmetom, kedy sa hmotnosť rozkladá na plochu bez výrazných kontaktných stôp. V danom prípade boli dokumentované stopy nanesenia srsti v konštrukčne vytvorenom priestore medzi ľavým predným blatníkom a kapotou v medzere v oblasti priameho kontaktu a druhá stopa oterová s nanesením znečistenia v oblasti tlaku na prechode ľavých zadných dverí a lemu zadného blatníka (č.l. 213). 44. Obraz možných poškodení po kontakte s telom zveri - srny Ústav vytvoril na základe iných nehôd, kde došlo k obdobnému kontaktu. K uvedenému boli pripojené aj fotografie na lepšiu ilustráciu (č.l. 214 - 217). 45. Na základe zdokumentovaného stavu v súvislosti s deklarovaným kontaktom so srnou

a opísanými následkami kontaktu s poddajným hmotným telesom Ústav konštatoval dobrú geometrickú zhodu zdokumentovaných poškodení. Poškodenie ľavého rohu nárazníka v oblasti hmlového svetla zodpovedá kontaktu s prednými nohami srny, poškodenie ľavého blatníka kontaktu po rotácii srny v dôsledku kontaktu prednými nohami telom k boku vozidla plošnému kontaktu telom. V spodnej časti skla sa nachádza kontakt s hlavou srny. V dôsledku rotácie po kontakte v prednej časti vozidla došlo nárazom v oblasti predného blatníka a skla k následnej rotácii a kontaktu tela v oblasti predných a zadných dverí, kde ako technicky prijateľný je možné hodnotiť taktiež kontakt kopytami so zanechaním stopy kontaktu v prednej časti zadných dverí. Charakter vzájomných poškodení je možné hodnotiť len zo stôp na vozidle, kde na vozidle sa nachádzalo v prednej časti miesto so srsťou deklarovanej kontaktnej srny a v zadnej časti nanesený materiál. Ostatné poškodenia mali charakter plošnej deformácie zodpovedajúcej kontaktu s hmotným poddajných telesom, to z hľadiska deklarovaného spôsobu vzniku kontaktom so srnou je možné hodnotiť ako zodpovedajúce. Pri energetickej korešpondencii je podstatné posúdenie vzájomného pôsobenia kolidujúceho vozidla a deklarovanej srny, kde aj na vyššie uvedené prípady poškodenia je možné hodnotiť poškodenia dokumentované na vozidle ako energeticky zodpovedajúce kontaktu s hmotným poddajným telom srny s deformáciou skla po kontakte s tvrdou lebkou zvieraťa. Celkové zdokumentované poškodenie je možné hodnotiť ako geometricky, charakterovo aj energeticky korešpondujúce deklarovanému spôsobu vzniku, t. j. kolízii so srnou (č.l. 218). 46. Pre posúdenie priebehu nehodového deja Ústav vychádzal len z informácií uvádzaných vodičom v oznámení o vzniku škodovej udalosti, informácií nachádzajúcich sa vo vyjadrení vodiča v znaleckom posudku znalca F. B. a informácií nachádzajúcich sa v dotazníku k riešeniu škodovej udalosti. Za súčasného využitia mapových podkladov Ústav realizovať orientačnú analýzu pohybu vozidla, nakoľko na detailnú analýzu v podkladoch absentovalo zameranie miesta nehody a neboli zdokumentované stopy na mieste. Technicky prijateľnú rýchlosť pohybu srny Ústav použil identickú s parametrami v znaleckom posudku F. B., kde znalec určil ako technicky prijateľnú rýchlosť na 35 km/h, výšku a hmotnosť na 75 cm a 24 kg (č.l. 219). Na základe zdokumentovaných stôp na vozidle, popisovaného spôsobu vzniku a orientačnej analýzy pohybu počas nehodového deja je možné konštatovať, že popisovaný vznik poškodenia vodičom vozidla je z celkového hľadiska možno hodnotiť ako technicky prijateľný, keď reakcia na zver vbiehajúcu do jazdnej dráhy z ľavej strany mohla byť najneskôr v čase jej spozorovania pri vstupe, kde nie je možné vylúčiť reakciu na pohyb v rámci periférneho videnia oka, kedy by reakcia prebehla o niekoľko desatín sekundy skôr, čo by však na celkový priebeh nemalo zásadný vplyv. Z hľadiska hodnotenia subjektívnych informácií udávaných vodičom k brzdeniu pred stretom a v čase stretu uvedených v dotazníku a informácií o brzdení po náraze, keď srnu videl vo vzduchu, je potrebné pristupovať tak, že boli podávané v rôznom časovo odstupe, čo môže mať vplyv na skreslenie informácií (č.l. 222). 47. Ústav v zmysle záverov spracovania konštatoval, že sa môže stotožniť so záverom znaleckého posudku F. B., ktorý konštatoval technickú prijateľnosť deklarovaného spôsobu vzniku, podľa informácií vodiča motorového vozidla. Ako dôvody, pre ktoré sa Ústav nestotožnil so závermi znaleckého posudku F. G., uviedol technicky nesprávne posúdenie zdokumentovaných poškodení jednotlivo a vo vzájomnej korešpondencii s deklarovaným spôsobom vzniku. Menovaný znalec nesprávne posúdil vplyv silového pôsobenia na telo srny, kde silové pôsobenia mimo ťažiska tela spôsobuje na akomkoľvek telese rotačný pohyb, pri ktorom dochádza k odlišnému silovému pôsobeniu ako pri pohybe s čistým sklzom, t. j. ku kolmému silovému pôsobeniu a kontaktom s kolidujúcim povrchom telo dostáva ďalšie impulzy na rotáciu. Taktiež nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že pri takomto kontakte musí dôjsť k usmrteniu srny, nakoľko toto nie je pravidlo a sú všeobecne známe prípady, kedy zver po kolízii aj s vážnymi zraneniami dokáže opustiť miesto stretu a k uhynutiu dochádza na inom mieste (č.l. 223). 48. Vychádzajúc zo záverov kontrolného znaleckého posudku, ktorý za technicky prijateľný považoval spôsob vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v dôsledku stretu so srnou, v zhode so závermi znalca F. D. B., dospel súd k záveru, že žalobca si

svoj nárok na poistné plnenie, na ktoré sa žalovaný zaviazal verejným prísľubom, uplatnil u žalovaného dôvodne. Škoda na motorovom vozidle žalobcu bola v podstatne vyššej sume ako prisľúbené maximálne poistné plnenie v rámci jednej poistnej udalosti za jedno poistné obdobie. Žalobcovi tak vzniká nárok na vyplatenie poistného plnenia, pri zohľadnení spoluúčasti, v sume 1.800,- eur. 49. Žalovaný vykonal šetrenie, vyžiadal si odborné vyjadrenie nezávislého znalca k priebehu dopravnej nehody a na základe nesprávnych záverov znalca F. G. G. odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, dôvodnosť pre uplatnenie ktorých žalovaný namietol. 50. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.10.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd skonštatoval, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom je však zlepšiť postavenie poškodeného – veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“ 51. I keď sa vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR viaže k úrokom z omeškania v súvislosti s omeškaním plnenia poisťovateľa nárokov poškodených z povinného zmluvného poistenia, pričom predmetom tohto sporu je plnenie z verejného prísľubu žalovaného (rozšírenie poistného krytia vzniknuté poistnou zmluvou, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o krytie škôd pri poškodení alebo zničení vozidla následkom stretu so zverou, okolnosť, ktorá nie je upravená, a teda sa týmto režimom neriadi), je podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj v prejednávanom spore, keďže žalovaný dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania vyvracal tvrdením, že do omeškania sa žalovaný s plnením môže dostať až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bude stanovený rozsah škody. Žalobca má postavenie spotrebiteľa, teda slabšej strany tak v rámci zmluvného vzťahu, ako aj súdneho konania, preto nemôže byť znevýhodnený nesprávnym či neúplným postupom poisťovne pri šetrení poistnej udalosti, keď ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, poisťovňa bola povinná plniť po skončení šetrenia. 52. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 26.03.2019 vyplýva, že toho istého dňa žalovaný ukončil šetrenie, 15-dňová lehota na plnenie v zmysle uplynula dňa 10.04.2019, žalovaný v tejto lehote neplnil, čiže neplnil riadne a včas, preto sa nasledujúcim dňom žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný výšku úrokov z omeškania ani lehotu, od ktorej si žalobca nárok uplatnil, v konaní nenamietal, súd tak priznal žalobcovi nárok aj na žalobou uplatnené príslušenstvo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 53. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 54. Za účelom preukázania svojho nároku bol žalobca nútený nechať si vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX F. D. B.. Za znalecký úkon si znalec vyúčtoval faktúrou č. 38/2020, zo dňa 16.04.2020, splatná dňa 26.04.2020, sumu vo výške 439,56 eur. Úhradu žalobca vykonal prostredníctvom bankového prevodu. Žalobou si žalobca tento nárok, ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, voči žalovanému uplatnil. Súd má zato, že žalobca vykonal vo vzťahu k uplatnenému nároku ešte pred podaním žaloby všetky potrebné kroky, aby jeho dôvodnosť vo vzťahu k žalovanému ako poisťovni preukázal. Tento náklad vynaložený zo strany žalobcu považoval súd za účelný a preukázaný, preto žalovaného zaviazal na jeho zaplatenie. 55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.