Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoP/101/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúcich z matky paulíny B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Karol Pudlák, s. r. o. so sídlom Štefánikova 98/70, Poprad a otca F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. I., právne zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova 882/39, Poprad v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -81 zo dňa 26.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. – 49 zo dňa 3.2.2015 pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. deti tak, že toto výživné sa zvyšuje zo strany otca F. B. u mal. A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a u mal. C. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2024, ktoré výživné je splatné vždy do 15.-ho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2024 do 28.2.2025 v sume 1 080,- eur je otec povinný uhradiť v 100 – eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, k rukám matky.

III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, matky a otca. Obe maloleté deti navštevujú už druhý stupeň základnej školy. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Zároveň bolo zistené, že došlo k zvýšeniu príjmu matky a aj k výraznému zvýšeniu príjmu na strane otca. Súd zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletých detí, príjem otca a príjem matky, ktorá sa o nich osobne stará zvýšil výživné na sumu 200 eur na každé z maloletých detí a určil výšku dlžného výživného v čase od podania návrhu matkou do rozhodnutia súdu.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením o rodine („ďalej len zákon o rodine“), zákona o rodine, kona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle .

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné. Otec ďalej argumentoval tým, že všetky ním namietané dôvody súd ignoroval, prípadne sa nimi vôbec nezaoberal. Súd vychádzal z jeho príjmu vo výške 1722 eur, pričom tento jeho príjem pozostáva z pevnej čiastky vo výške 1300 eur a pohyblivej sumy (odmien), ktoré otec v roku 2025 nemá garantované. Na druhej strane súd odignoroval skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi, svojou matkou a novým partnerom a má ešte jedno dieťa. Z matkou predložených dôkazov vyplynulo, že matka do svojich výdavkov zahrnula aj výdavky svojej matky a okrem toho tieto navýšené výdavky neboli vôbec rozpočítané na členov domácnosti. Po zohľadnení preukázateľne vynakladaných výdavkov matkou sa reálne sumy výdavkov na maloleté deti pohybuje vo výške 300 eur. Súd taktiež neskúmal to, že matka v júni 2025 nastúpi po rodičovskej dovolenke do zamestnania, kde jej príjem dosiahne sumu 1000 eur mesačne. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho oprávnenými výdavkami, ktoré riadne dokladoval a ktoré dosahujú výšku 900 eur mesačne. Okrem výdavkov 103 eur a 350 eur mesačne, má aj výdavky na bývanie u svojej matky v sume 150 eur mesačne, ktoré pozostávajú zo stravy 100 eur, pomerná časť v 1/3 dane z nehnuteľnosti t. j. 8 eur ročne, televízia a internet 37 eur mesačne, komunálny odpad a drobný stavebný odpad 32,50 eur ročne. Poukázala na to, že finančne vypomáha svojej matky, ktorá poberá starobný dôchodok len vo výške 405,70 eur. Namietal, že súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 130 eur a sumu 200 eur a aj na maloletého C. zo sumy 90 eur na sumu 200 eur, pričom potreby detí sú vzhľadom k ich veku rozdielne. U maloletého C. ide o zvýšenie výživného o 120 %. On si je vedomý svojich povinností k maloletým deťom, o deti sa pravidelne zaujíma a v zmysle dohody sa s deťmi stretáva. Podľa potreby deťom zakupuje to, čo potrebujú, v poslednom období to boli bicykle, mobilné telefóny, príspevok na kolobežku a v minulosti aj školské potreby. Tieto skutočnosti potvrdila aj matka. Súd svojím rozhodnutím mu túto možnosť prispievať aj nad rámec bežného výživného, vzal. Dodal, že nárok na odmenu v roku 2024 mu vznikol z dôvodu, že nevymeškal v roku 2024 z pracovného času ani hodinu. Súd mu týmto zvýšením výživným nenechal priestor na vytvárania akýchkoľvek úspor alebo rezerv. Určená výška výživného je pre neho likvidačná, ako aj dlh na výživnom, ktorý mu z uvedeného dôvodu vznikol. Otec v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné zo strany otca na maloletého A. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2025, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Prípadne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že za obdobie uplynulých 10 rokov matka nežiadala o zvýšenie výživného a obom maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť matka. Matke pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Obe maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, majú svoje záujmy, obaja sú alergici, čo zahŕňa zvýšené výdaje s ich zdravotným stavom. Z príjmu otca, ktorý je vo výške 1300 eur mesačne a ktorý by v zmysle metodiky pre výpočet výživného

Ministerstva spravodlivosti SR, mal prispievať výživným vo výške 18%, čo predstavuje sumu 208 eur. Je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 200 eur na každé dieťa. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nepopiera, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov. Nečinnosť matky po dobu 10 rokov však nemožno vykladať na neprospech maloletých detí a na neprospech otca. Svedčí to skôr o tom, že otec sa o deti po celú dobu zaujímal. Stretával sa s nimi a prispieval podľa potrieb detí aj nad rámec určeného výživného. On pozná zdravotný stav svojich synov, ako aj náklady na lieky, ktoré predstavujú sumu 10 až 15 eur mesačne na každé dieťa. Trvá na tom, že mesačné výdavky na maloleté deti sa pohybuje v sumu 300 eur. Uviedol, že metodika Ministerstva spravodlivosti SR má len odporúčací charakter. Každé dieťa má iné potreby, osobné záujmy, ktoré je potrebné zohľadniť. Je potrebné zohľadniť aj reálne výdavky a ponechať tak druhému rodičovi priestor na trávenie voľného času s deťmi, prípadne nákupy, výlety, podporovanie ich záujmov a to nad rámec bežného výživného. Toto však súd svojím rozhodnutím negoval. Otec zotrval na svojom odvolaní.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a má za to, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K námietke otca, že súd vychádzal pri m posudzovaní jeho príjmu len z opisu mzdového listu a nezohľadnil jeho reálny príjem, poukázala na to, že súd vychádzal dôkazu, ktorý predložil otec. Namietala, to, že otec prispieva mesačne na chod domácnosti svojej matky sumou 103 eur, pričom v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné na maloleté deti prednosť pred ostatnými výdavkami. K tomu, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom, uviedla, že jej partner nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a preto nie je dôvod, aby sa jeho prítomnosť zohľadňovala pri určovaní výživného na maloleté deti. Uviedla, že zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom plne zodpovedá odôvodnený potrebám maloletých detí, ktoré sa zvyšujú v rámci ich dospievania. Uviedla, že nepopiera otcom uvádzané dary, ide však o dobrovoľné dary mimo výživného, ktoré daroval deťom, z ktorých majú radosť, uvedené ho však nezbavuje povinnosti riadne prispievať na výživu maloletých detí. Tieto dary nemajú charakter sústavnej výživy a nemôžu znížiť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. K tvrdeniu otca o jeho prípadnej pracovnej neschopnosti a nemožnosti si vytvárať úspory, ide o hypotetickú úvahu, ktorú nemožno brať do úvahy pri určovaní výživného na maloleté deti. Tvrdenie o likvidačnom výživnom považuje za nepodložené relevantným dôkazom. Súdom určené výživné vo výške 200 eur na jedno dieťa nie je v rozpore so zaužívanou rozhodovanou praxou, pri príjme odporcu 1 722 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyšiel otcovi v ústrety aj určením splátok dlžného výživného vo výške 100 eur mesačne.

10. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal zložením jeho príjmu. Jeho časová mzda je v priemere 1100 eur mesačne. Ďalšie položky tvoria príplatky za lojalitu, prácu v sobotu, nedeľu, popoludňajšie a nočné zmeny, náhrady za dovolenky a sviatky, spolu v priemere 400 eur brutto nakoniec aj finančné príspevky na stravu, ktoré dosahujú sumu 200 eur brutto. Ďalej uviedol, že jeho zamestnávateľ s ním ku dňu 30.4.2025 ukončil pracovný pomer. Doplnil, že prítomnosť matkinho partnera v domácnosti je dôvodom na to, aby sa jeho prítomnosť zohľadňovala pri určovaní výdavkov. Dodal, že tak ako sú rodičia povinní zabezpečovať výživu deťom, sú deti povinné zabezpečiť výživu svojím rodičom, ak to potrebujú. V prípade jeho matky je preukázateľná odkázanosť na jeho pomoc a podporu.

11. Otec vo svojom ďalšom podaní predložil odvolaciemu súdu listinný dôkaz a to pracovnú zmluvu otca u zamestnávateľa Nemocnica Poprad s dohodnutou mesačnou mzdou 11714,96 eur brutto. Zároveň predložil výplatnú pásku za mesiac október 2025, kde je jeho čistá mzda vo výške 913,22 eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s /onštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi

odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 130 eur na sumu 200 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne a výrok II, ktorým určil výšku dlžného výživného.

17. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie predovšetkým zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorí sú žiakmi základnej školy, iná zmena nenastala a taktiež súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo zvýšil výživné rovnako u oboch detí, bez ohľadu na rozdiel v ich veku.. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjem a to, že viaceré zložky jeho mzdy nie sú nárokovateľné a závisia od práce počas sviatkov a podobne. Zároveň namietal to, že súd nesprávne vyhodnotil náklady uvádzané matkou, keďže v spoločnej domácnosti s matkou žije aj jej matka a jej partner.

18. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že ( a , veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

20. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený

dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane maloletých detí, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -49 zo dňa 3.2.2015) maloletý A. navštevoval materskú školu a maloletý C. bol v celodennej starostlivosti matky. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba desať rokov. Už samotné uplynutia tak dlhej doby je dôvodom na zvýšenie výživného, keďže odôvodnené potreby maloletých detí sú neporovnateľne iné a vyššie. Obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, navštevujú záujmové krúžky, účastnia sa školských výletov, iných školských akcií. Je samozrejmé, že je deťom potrebné zakúpiť na začiatku školského roka pomôcky do školy, učebnice, prezuvky, potreby na telesnú výchovu. Matka podrobne rozpísala výdavky spojené so začiatkom školského roka, kde uvádzal sumu 86 eur za školské potreby, pracovné zošity 19,31 eur, jazykové učebnice a zošity spolu 20 eur, triedny fond 5 eur ročne, ZRPŠ 10 eur ročne. Samozrejme je potrebné uviesť aj výdavky na koncoročné fotenie a školský výlet spolu 45 eur na každé dieťa. Zvýšené výdavky u boboch detí sú spojené s ich zdravotným stavom, alergiu, kde má matka zvýšené výdavky na lieky vo výške 15 eur mesačne u každého dieťaťa. Samozrejmými výdavkami sú výdavky na stravu, oblečenie, obuv hygienu, ale aj poplatky za zubné ošetrenie, vreckové, pomernú časť nákladov na bývanie, životné poistenie.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca k pomerom matky, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, ako aj to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom a svojou matkou, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloleté deti.

23. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné nezodpovedá jej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, zároveň namietal, že jeho príjem bol súdom prvej inštancie vyhodnotený nesprávne. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke otca uvádza, že do príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča pre potreby určenia vyživovacej povinnosti musí súd zarátať všetko, čím dochádza k zvyšovaniu jeho príjmu, ako aj majetkových pomerov. Z dokladov o príjme predložených otcom v konaní a poskytnutým zo strany jeho zamestnávateľa je nepochybné, že jeho príjem za rok 2024 bol v priemere 1722 eur mesačne. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, odvolací súd plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý príjem otca ustálil vo výške minimálne 1722 eur mesačne a ktorý je rozhodný pre určenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

24. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov.

25. S ďalšou odvolacou námietkou otca, že zvýšené výživné je pre neho likvidačné nemožno súhlasiť pri priemernom čistom príjme otca vo výške 1722 eur, tvorí zvýšené výživné spolu na obe deti v sume 400 eur, 1 jeho príjmu. Takto učené výživné zodpovedá aj kritériám pre určenie výživné stanoveného metodikou Ministerstva spravodlivosti SR. Je pravdou, že pri určení výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu

20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

26. V prípade určenia výživného na jedno maloleté dieťa na druhom stupni školskej dochádzky, pri zohľadnení skutočnosti, že otec má dve vyživovacie povinnosti, by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať okolo 16 % z jeho čistého príjmu. V tejto súvislosti sa ponúka aj odpoveď na námietku otca, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, prečo zvýšil výživné rovnako na každé dieťa bez rešpektovania ich vekového rozdielu. U oboch maloletých detí ide o chlapcov, obaja sú žiakmi základnej školy, druhého stupňa, majú rovnaké zdravotné problémy a navštevujú rovnaké krúžky, straší A. je žiakom 8. ročníka, mladší C. je žiakom 6. ročníka základnej školy, ich vekový rozdiel sú necelé tri roky. Z uvedeného je zrejmé aj pri podrobnom výpočte ich odôvodnených potrieb uvádzaných matkou, že výdavky na ich výchovu, výživu a všestranný vývoj sú v podstate rovnaké.

27. Odvolací súd sa plne stotožňuje so výškou výživného určeného súdom prvej inštancie na maloleté deti. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zásadám o presvedčivosti, logickej nadväznosti a zrozumiteľnosti rozsudku. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil v akej výške sú odôvodnené výdavky na maloleté deti, príjmové a majetkové pomery matky, ktorá sa o deti osobne stará a majetkové a príjmové pomery otca. Posúdil, či zmena pomerov na strane maloletých detí a rodičov je dôvodom na zmenu, zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie správne posúdil aj potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti u každého z maloletých detí.

28. Otec vo svojom poslednom vyjadrení uviedol, že zamestnávateľ s ním z organizačných dôvodov ukončil pracovný pomer a od 1.5.2025 do 30.9.2025 bol vedený na Úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti. Od 1.10.2025 sa zamestnal v Nemocnici Poprad, pričom predložil odvolaciemu súdu aj pracovnú zmluvu, mzdový výmer, podľa ktorého je základná zložka mzdy vo výške 1154,96 eur. Z výplatnej pásky za mesiac október vyplýva jeho čistá mzda vo výške 913,22 eur. Ide o nové skutočnosti uvádzané otcom, ktoré nastali až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že u otca došlo k zmene jeho príjmových pomerov, uvedené však nie je možné posúdiť bez poznania podstatných skutočností a to dôvodu skončenia pracovného pomeru otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, toho, či mu bolo vyplatené odstupné a akej výške, v akej výške mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti, ako aj možnosti zvýšenia jeho príjmu u súčasného zamestnávateľa po skončení skúšobnej doby. Ak je otec presvedčený o tom, že zmenou zamestnávateľa u neho došlo k dlhodobému zníženiu príjmu, má právo iniciovať nové konanie na určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní by takéto ďalšie dokazovanie viedlo k zbytočnému predlžovaniu konania, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).