Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-93-2024.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
27C/93/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu ALBA – R, spol. s r.o., so sídlom Rebarborová 1/A, Bratislava, IČO: 36018783, zastúpeného Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou, so sídlom J. Fabu 9, Trenčín, IČO 42150582, proti žalovanému BMW Financial Services Polska Sp. z o.o., so sídlom Ul. Wołoska 22a, Warszawa, Mazowieckie Wojevództwo, Poľská republika, KRS: 0000392806, IČO: 14342426100000, o určenie vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať vo veci.
II. Konanie sa z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalobcovi ALBA – R, spol. s r.o., so sídlom Rebarborová 1/A, Bratislava, IČO: 36018783 sa vracia súdny poplatok vo výške 90 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a to do 30 dní odo dňa doručenia rovnopisu tohto právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi systému evidencie poplatkov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla BMW 520i, VIN: A., ev.č. B., ktoré bolo žalobcovi zaistené útvarom Policajného zboru na základe vyhlásenia pátrania poľskej polície z dôvodu podania trestného oznámenia žalovaného vo veci podvodu. Z podanej žaloby zaplatil súdny poplatok vo výške 90 eur.
2. Podaním doručeným súdu dňa 7.2.2025 sa žalovaný vyjadril k žalobe a súčasne namietol právomoc slovenského súdu.
3. Keďže v danej veci ide o spor s cudzím prvkom (žalovaný je zahraničnou právnickou osobou), súd ex offo preskúmal, či spor patrí do jeho právomoci. Právomoc posúdil podľa ustanovení článku 1, článku 4 ods. 1, článku 7, článku 28 a článku 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia“), ktoré má v medziach svojej pôsobnosti aplikačnú prednosť pred vnútroštátnym právom – zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
4. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
5. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia, toto nariadenie sa neuplatňuje na: a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok; b) konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania; c) sociálne zabezpečenie; d) rozhodcovské konanie; e) vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva; f) dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti.
6. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
7. Podľa čl. 7 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: — pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, — pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a); 2. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok; 3. vo veciach občianskoprávnych nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach; 4. v konaniach vo veciach občianskych nárokov na vrátenie predmetu kultúrnej hodnoty vymedzeného v článku 1 bode 1 smernice 93/7/EHS, na základe vlastníckeho práva k nemu, ktoré začala osoba domáhajúca sa vrátenia takéhoto predmetu, na súdoch podľa miesta, kde sa nachádza predmet kultúrnej hodnoty v čase začatia konania; 5. v sporoch týkajúcich sa činnosti organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky na súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky; 6. v spore proti zriaďovateľovi („settlor“), správcovi („trustee“) alebo oprávnenému („beneficiary“) z poručníckeho fondu („trust“) zriadeného zo zákona alebo na základe písomnej listiny alebo zriadeného ústne a potvrdeného písomne na súdoch členského štátu, v ktorom má poručnícky fond bydlisko; 7. v spore týkajúcom sa zaplatenia odmeny požadovanej za záchranu nákladu alebo prepravného na súde, z úradnej moci ktorého tento náklad alebo prepravné boli: a) zaistené na účely zabezpečenia takejto platby alebo b) mohli byť takto zaistené, ale bola zložená kaucia alebo iná zábezpeka; pričom toto ustanovenie sa uplatní, len ak sa tvrdí, že žalovaný má práva k tomuto nákladu alebo prepravnému alebo takéto práva mal v čase záchrany.
8. Podľa čl. 24 Nariadenia, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte; 2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného; 3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register; 4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd
členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú výlučnú právomoc v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti akéhokoľvek európskeho patentu udeleného tomuto členskému štátu; 5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.
9. Podľa čl. 28 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
10. Podľa čl. 63 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
11. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá má registrované sídlo v Poľsku. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Podľa čl. 4 Nariadenia v spojení s čl. 63 Nariadenia sa právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vo všeobecnosti zakladá podľa bydliska žalovaného, resp. sídla právnickej osoby. Právomoc slovenského súdu v danej veci nie je možné založiť podľa čl. 7 Nariadenia o osobitnej právomoci, ani podľa čl. 24 Nariadenia o výlučnej právomoci, nakoľko predmet konania nie je možné subsumovať pod výpočet vecí uvedených v týchto ustanovenia. Právomoc nemožno založiť ani konkludentným konaním žalovaného podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, t.j. vtedy, ak by sa žalovaný konania zúčastnil, vyjadril sa k žalobe bez toho, že by súčasne s vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu (žalovaný sa k žalobe vyjadril a vzniesol aj námietku právomoci). Vychádzajúc z obsahu spisu medzi sporovými stranami nedošlo ani k voľbe právomoci.
12. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že námietka žalovaného o absencii právomoci slovenského súdu je dôvodná a právomoc je potrebné určiť podľa všeobecného kritéria upraveného v čl. 4 Nariadenia, ktorým je sídlo žalovaného.
13. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
14. Podľa§ 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorou je právomoc, a ktorú nie je možné odstrániť, súd podľa čl. 28 Nariadenia vyhlásil nedostatok svojej právomoci a konanie podľa § 9 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v zmysle zásady zavinenia. Žalobca, ktorý podal nesprávne túto žalobu na tunajšom súde, zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % súd preto priznal žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.
22. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
23. Žalobcovi súd vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 90 eur podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto odvolanie podáva, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.