Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-46-2025.pdf
PDF · 124.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/46/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 12 -
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanej: A. B., XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, D., o zaplatenie 10.101,95 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
- 11 -
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 10.101,95 eura, úrok 534,28 eura, úrok z omeškania 7,4 % ročne zo sumy 10.101,95 eura od 15.5.2025 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8Csp/46/2025 vedie konanie v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému: A. B., XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, D., o zaplatenie 10.101,95 eura s príslušenstvom. Toto súdne konanie začalo dňa 10.7.2025, kedy bola žaloba žalobcom doručená Okresnému súdu Banská Bystrica.
2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 10.101,95 eura, úroku vo výške 534,28 eura, úroku z omeškania 7,4 % ročne zo sumy 10.101,95 eura od 15.5.2025 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 29.5.2023 Úverovú zmluvu č. 1305058355 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 11.266,00 eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 219,88 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru
riadne a včas nesplácal, konkrétne sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 15.1.2025. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.3.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobca Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.4.2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 29.4.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. 2.1. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 7,4 % ročne bola stanovená tak, že základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15.5.2025 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 2.6.2025 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 4.145,96 eura. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 10.636,23 eura, ktorý pozostáva z Istiny vo výške 223,89 eura (táto suma predstavuje istinu 18.-22. splátky), úrok vo výške 534,28 eura (táto suma predstavuje úrok 18.-22. splátky), zosplatnená istina vo výške 9.878,06 eura (táto suma predstavuje len istinu splátok po zosplatnení za 23.-96. splátky). 2.2. Žalobca predložil súdu listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného. 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca uviedol, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 31.7.2025 pod č.k. 35Up/884/2025– platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 10.101,95 eura, úrok 534,28 eura, úrok z omeškania 7,4 % ročne zo sumy 10.101,95 eura od 15.5.2025 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Taktiež ju zaviazal k úhrade trov konania. Predmetný platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 9.8.2025. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas vecne odôvodnený odpor, ktorý podala na poštovú prepravu dňa 22.8.2025, v ktorom uviedla, že sa „odvoláva“ proti doručenému platobnému rozkazu. Podľa nej žalobca síce uviedol, že posudzoval jej schopnosť splácať úver, no okolnosti sa na jej strane zmenili. Priznala, že 2krát neuhradil splátku úveru, no snaží sa každý mesiac posielať akú-takú sumu. Jej finančné možnosti sa vo veľkej miere zmenili. Splátka 219,88 eura je pre ňu v súčasnosti veľmi vysoká a nie je schopná ju splácať.
„Pôžičku“ si brala 2.6.2023, splatnosť 1. splátky bola 14.7.2023. Vždy posielala splátku tak ako bolo dohodnuté. Sú to už 2 roky odkedy spláca, a preto je suma 10.101,95 eura nereálna, keďže jej „pôžička“ bol v sume 11.266,00 eur. Záverom uviedla, že žalobca si nezistil nové skutočnosti u žalovanej, a preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu.
4. K odporu žalovanej sa žalobca vyjadril. Uviedol, že čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadne aktuálnej výšky pohľadávky, žalobca poukázal na prílohu k návrhu na vydanie platobného rozkazu s názvom Výpis čerpania, splátok a úhrad, kde je uvedené jednak čerpanie ako aj jednotlivé úhrady realizované žalovaným. Žalobca pripojil v prílohe tohto podania podrobnejší výpis čerpania splátok a úhrad s uvedením jednotlivých zápočtov úhrad žalovaného. Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadne skúmania jeho bonity, žalobca poukazuje na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých obsahu žalobca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: 1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania spolu s výpisom zo sociálnej poisťovne, 2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, 3. Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navyše, žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas 17 splátok, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu. Žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku.
5. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 29.5.2023) (ďalej ako ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
7.1. Podľa § 2 a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
7.2. Podľa § 2 d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7.3. Podľa § 2 h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
7.4. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
7.5. Podľa § 7 ods. 16 písm. a) a b) ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
7.6. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
7.7. Podľa § 7 ods. 18 ZoSÚ, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
7.8. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
8.1. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
8.2. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
8.3. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
8.4. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10.1. V zmysle § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10.3. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10.4. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10.5. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: postúpenie veci č.l. 1, žaloba č.l. 6, predžalobná výzva č.l. 11 p.v., 12, podací hárok č.l. 12 p.v., Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 13 p.v. a nasl., úverové podmienky Home Credit č.l. 16 a nasl., úverová správa č.l. 22 a nasl., posúdenie schopnosti splácať úver č.l. 26 p.v., výzva č.l. 27, podací hárok č.l. 27 p.v., výzva č.l. 28 p.v., podací hárok č.l. 29, výpis čerpania splátok a úhrad č.l. 30, PR č.l. 32, odpor č.l. 36, výzva č.l. 38, vyjadrenie k odporu č.l. 40, výpis čerpania splátok a úhrad č.l. 42, overenie bonity č.l. 44, úverová správa č.l. 45, výpis zo sociálnej poisťovne č.l. 50, príloha č. 1 k úverovej zmluve č.l. 51, upovedomenie č.l. 52, výzva č.l. 58, vyjadrenie č.l. 64, 66, ospravedlnenie č.l. 77.
12. Na základe prevedeného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
12.1. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 20.1.2026 rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý účasť ospravedlnil, pričom žalovaná sa pojednávania nezúčastnil, doručenie mala vykázané, účasť neospravedlnila.
12.2. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.
12.3. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 29.5.2023 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12.4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 29.5.2023 žalobca (Home Credit Slovakia, a.s.) a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- účelový úver a o revolvingový úver č. 1305058335, na základe ktorej poskytol žalovanej účelový spotrebiteľský úver vo výške 11.266,00 eur, ktorého časť slúži na úhradu záväzkov žalovanej a ktorý sa žalovaná zaviazal splácať v 96-ich mesačných splátkach vo výške 219,88 eura, prvá splátka je splatná 14.7.2023. Splatnosť splátok bola stanovená k 15. dňu v mesiaci, RPMN činila 19,1% p.a., ročná úroková sadzba 17,62% p.a.. V zmluve je uvedená celková čiastka úveru splatná spotrebiteľom vo výške 21.108,48 eura.
12.5. V danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich, najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje, alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.
12.6. Žalovaná suma 10.101,95 eura pozostáva z istiny vo výške 223,89 eura, ktorá je súčtom 18.-22. splátky, zosplatnená istina vo výške 9.878,06 eura, ktorá je súčtom splátok po zosplatnení za 23.-96 splátok. Žalobca si uplatnil tiež úrok 534,28 eura.
12.7. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
12.8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- účelový úver a o revolvingový úver, na základe ktorej jej poskytol úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca si žalovanú sumu uplatňuje podľa Zmluvy o úvere. Žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne splácať úver, s jeho splácaním sa dostala do omeškania. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila v plnej výške, do dňa podania žaloby uhradila iba 4.145,96 eura, ktorá skutočnosť nebola spornou v tomto spore. Žalobca využil svoje oprávnenie podľa § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka a vyhlásil úver za predčasne splatný. Súd konštatuje, že predčasné zosplatnenie úveru bolo v súlade uvedenými ustanoveniami, keďže žalovaná bola v omeškaní s troma splátkami. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie splátok v lehote 15 dní, pričom uviedol konkrétnu (a správnu) sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní a upozornil žalovanú na následok nezaplatenia dlžnej sumy v stanovenej lehote, teda že jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným. Úver sa márnym uplynutím lehoty na zaplatenie omeškaných splátok stal splatným.
12.9. Preskúmaním uvedenej zmluvy mal súd za to, že spĺňa všetky obligatórne náležitosti podľa zákona, bola uzatvorenou v písomnej podobe, bola podpísaná, žalovaná bola oboznámenou s úverovými podmienkami. Žalobca úver zosplatnil v súlade s postupom stanoveným § 53 ods. 9 OZ, pretože žalovaná nesplácala úverové splátky riadne a včas. Dodržanie postupu zosplatnenia žalobca preukázal relevantnými písomnými dôkazmi. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobili nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvy. Nevzhliadol tak naplnenie podmienok pre uplatnenie sankcie vyplývajúcej z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca riadne zisťoval údaje- bonitu žalovanej. Súd preto nadobudol presvedčenie, že žalobca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto mohol zosplatniť predmetný úver žalovanej a mohol žiadať jednorazové splatenie predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmena pomerov (osobných, finančných či iných) po uzatvorení úverovej zmluvy a po poskytnutí úveru žalobcom žalovanej nemá nijaký vplyv na povinnosť žalovanej riadne a včas splácať svoj dlh voči žalobcovi. Žalobca je povinný skúmať bonitu žalovanej iba pred poskytnutím úveru, nie je následne po ňom. Vzhľadom i k tomu, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 ods. 3 OZ. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porov. rozsudky NS ČR z 25.9.2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27.6.2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24.7.2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014).
13.1. Nakoľko žalovaná neuhradila dlžnú sumu, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a je preto povinnou platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy žalobcu na náhradu plnenia, kedy sa dostal plnením do omeškania a to v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
13.2. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník jednoznačne rozoznáva úroky a úroky z omeškania. Zmluvnými úrokmi pritom nazývame vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny, ktorá prichádza do úvahy len pri peňažných pohľadávkach. Úroky vo všeobecnosti predstavujú hodnotu peňazí , resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Ich výška závisí v zásade od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
14. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
14.1. Súd zisťoval okolnosti na strane žalovanej vyplývajúce zo súdneho spisu, ktoré by mohli mať za následok postup súdu v zmysle § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Zo žiadnych vyjadrení žalovanej, ani písomných dôkazov nevyplýva, že by na jej strane existovali dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné uvažovať o možnosti nepriznať úspešnej strane tohto sporu nárok na náhradu trov konania.
14.2. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej, keďže mal v konaní plný úspech, tzn. žalobe súd v plnom rozsahu vyhovel. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný poriadok).