Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-82-2025.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/82/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Kanásom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2026 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX, prechodne bytom F. – G. v C., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
sa uznáva vinným, že:
v čase približne o 20.00 hodine dňa 31. júla 2025, na Štefánikovej triede 44 v Nitre pri budove H. B., po predchádzajúcej výmere názorov, fyzicky napadol I. I. tým spôsobom, že ho päsťou svojej ruky udrel do oblasti tváre a do oblasti brucha, v dôsledku čoho I. I. spadol na zem, pričom ako sa pokúšal postaviť, tak ho opakovane nohou kopol do oblasti brucha s tým, že keď sa I. I. podarilo postaviť, tak ho obidvoma rukami sotil, následkom čoho tento spadol na zem, o ktorú si udrel hlavu, čím poškodenému I. I. spôsobil zranenia a to krvácanie pod mozgový obal v čelovo temennej oblasti a v čelovej oblasti vľavo, krvácanie pod pavúčnicu mozgu v čelovo spánkovej oblasti vpravo a v čelovej oblasti vľavo, prasknutie lebky spánkovej a temennej kosti vpravo, prasknutie očnice vľavo, a podvrtnutie ľavého ramenného kĺbu, ktoré si vyžadovali dobu liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní do 6 týždňov, počas ktorej bol poškodenému I. I. sťažený obvyklý spôsob jeho života a to v nutnosti nemocničnej hospitalizácie, vyhýbania sa fyzickej záťaži a tíšenia bolesti analgetikami,
teda:
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1Pv 318/25/4403, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov založených v spise.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra. Keďže na všetky otázky súdu položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne a súd po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd rozhodol, že vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.
Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/31/2025 zo dňa 23.05.2025, právoplatný dňa 10.06.2025 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov – do 11.06.2026.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne A. F. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný je závislý od alkoholu, jedná sa o plne rozvinutú závislosť psychickú i telesnú. Znalkyňa nenavrhla nariadiť obžalovanému protialkoholické liečenie pre absenciu motivácie k liečbe.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má 1 záznam v tomto registri a z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol 7x priestupkovo prejednaný, pričom sa jednalo o priestupky rôzneho charakteru.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaných trestných činov, a že skutok spáchal obžalovaný.
Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť žalovaných prečinov (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív ( § 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestné činy.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestných činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný za obdobný trestný čin a tak súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona a vzhľadom na to, že obžalovaný sa v predmetnom konaní dopustil viacerých trestných činov mu súd priznal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona a na základe toho ukladal úhrnný trest. Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Obžalovaný uskutočnil priznanie prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní a tak súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd tak zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:2.
Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil stíhanej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/31/2025. Súd neukladal trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov) nakoľko má za to, že vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody nesplnil svoj účel a preto mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov v nádeji, že takto uložený trest už svoj účel splní a dôjde k náprave obžalovaného, pričom ak by sa aj takto uložený trest minul tomuto účinku, tak minimálne mu na túto dobu zabráni v páchaní trestnej činnosti na miestach bežne prístupných verejnosti. Keďže obžalovaný nikdy v minulosti nevykonával trest v ústave na výkon trestu, súd ho zaradil na výkon tohto trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.