Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-72-2024.pdf
PDF · 121.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/72/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-ODE2-2024/045961-007 zo dňa 21.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd opatrenie žalovaného č. PPZ-ODE2-2024/045961-007 zo dňa 21.06.2024 v spojení s opatrením žalovaného č. PPZ-ODE2-2024/013000-085 zo dňa 14.05.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 06.05.2024 na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal Prezídium Policajného zboru SR o sprístupnenie informácie, či v žiadosti špecifikovaná zbraň (ďalej len „predmetná zbraň“) bola riadne zaevidovaná podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“). Žalobca pritom zdôraznil, že v prípade, ak bola predmetná zbraň riadne zaevidovaná podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, nežiada o žiadne osobné údaje majiteľa tejto zbrane.
2. Na žiadosť žalobcu zo dňa 06.05.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie“) odpovedalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Odbor dokladov a evidencií (ďalej len „žalovaný“) listom č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 14.05.2024 (ďalej len „opatrenie zo dňa 14.05.2024“), v ktorom konštatovalo, že poskytovanie údajov a informácií ohľadom evidencie zbraní upravoval zákon o strelných zbraniach a strelive. V § 66 tohto zákona bolo explicitne uvedené, komu a aké informácie sa poskytovali z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca nespĺňal podmienky zákona o strených zbraniach a strelive na poskytnutie ním požadovanej informácie o evidencii predmetnej zbrane. Z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie.
3. Proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 podal žalobca „odvolanie/rozklad“ zo dňa 03.06.2024 (ďalej len „riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024“). Opatrenie zo dňa 14.05.2024 bolo totiž nesprávne,
pretože týmto opatrením (rozhodnutím) mu žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu, napriek tomu, že podľa zákona o slobode informácií žalobca mal právo na sprístupnenie požadovanej informácie, ktorú mal žalovaný k dispozícii.
4. Na riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 reagoval žalovaný listom č. D./045961-007 zo dňa 21.06.2024, označeným ako „Odvolanie k neposkytnutiu informácie o evidencii zbrane – zaslanie odpovede“ (ďalej len „opatrenie zo dňa 21.06.2024“), v ktorom konštatoval, že v predmetnej veci nebolo z jeho strany vydané rozhodnutie. Žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie žalovaný vybavil úradným listom podľa osobitného predpisu, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad.
II.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.07.2024, v znení opravy žalobného návrhu zo dňa 07.03.2025, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia zo dňa 14.05.2024 a opatrenia zo dňa 21.06.2024 ako aj priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Žalobca začal dňa 02.05.2024 písať svoju žiadosť o sprístupnenie informácie. Túto žiadosť dopísal dňa 06.05.2024 a v ten istý deň ju poslal Prezídiu Policajného zboru SR, ktoré bolo organizačnou súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
7. Dňa 23.05.2024 bolo žalobcovi doručené opatrenie zo dňa 14.05.2024, ktoré považoval za rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Keďže týmto opatrením žalovaný odmietol žalobcovi sprístupniť požadovanú informáciu, žalobca podal proti nemu odvolanie/rozklad v zákonnej lehote 15 dní podľa zákona o slobode informácií.
8. Dňa 26.06.2024 bolo žalobcovi doručené ďalšie opatrenie žalovaného, a to opatrenie zo dňa 21.06.2024. Po prečítaní predmetného opatrenia si žalobca uvedomil, že vlastne ani nezačalo administratívne, resp. správne konanie, ktoré bol žalovaný povinný začať na základe zákona o slobode informácií po obdržaní jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. Žalobca si takisto uvedomil, že jeho žiadosť nebola ani riadne zaevidovaná podľa § 20 zákona o slobode informácií. Následne žalobca kontaktoval žalovaného cez e-mail ešte v ten istý deň. V konkrétnostiach žalobca vyzval žalovaného, aby ešte raz vyhodnotil jeho žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií a aby o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie ešte raz nanovo rozhodol v súlade so zákonom o slobode informácií. Do dňa podania žaloby však žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 26.06.2024 nereagoval.
9. Žalobca v časti žaloby označenej ako žalobný petit navrhol, aby správny súd vyslovil, že žalovaný je povinný rozhodnúť o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie nanovo riadnym rozhodnutím podľa zákona o slobode informácií, a že žalovaný je povinný zaevidovať žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie a začať riadne administratívne konanie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií. Žalobca tiež navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť, aby po vydaní svojho rozhodnutia umožnil žalobcovi využiť všetky opravné prostriedky podľa zákona o slobode informácií.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
11. Žalovaný pri vybavovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie postupoval v súlade so zákonom, ak túto žiadosť podľa obsahu vyhodnotil ako žiadosť o údaje z informačného systému vedeného podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. Žalovaný preto pristúpil k vybaveniu žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie formou odpovede úradným listom a nie rozhodnutím podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého podanie sa posudzuje podľa obsahu.
12. V zmysle § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive Prezídium Policajného zboru SR, odbor dokladov a evidencii poskytoval údaje z informačného systému Policajného zboru inému členskému štátu, Slovenskej poľovníckej komore. Toto ustanovenie zákona o strelných zbraniach a strelive explicitne ustanovovalo, komu bolo možné poskytnúť údaje z uvedeného informačného systému. V praxi to znamenalo, že Prezídium Policajného zboru SR, odbor dokladov a evidencií mohlo údaje z predmetného informačného systému poskytovať len inému členskému štátu, Slovenskej poľovníckej komore a teda nikomu ďalšiemu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive zo strany Prezídia Policajného zboru SR. Aj § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) umožňoval poskytovať údaje z informačných systémov Policajného zboru len prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu. Poskytovanie údajov z informačných systémov Policajného zboru iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a § 69ga a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám bolo možné, len ak to bolo nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. Tieto podmienky žalobca nespĺňal.
13. Keďže žalobca žiadal o informácie, na ktoré sa vzťahoval § 64 ods. 1 písm. f) zákona o strelných zbraniach a strelive, žalovaný postupoval podľa § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive a § 69 ods. 4 zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 17 a nasledujúcich zákona o slobode informácií.
14. Na základe vyššie uvedeného bolo zrejmé, že tu došlo ku kolízii právnych predpisov, ktoré mali rovnakú právnu silu. V tomto prípade mali zákon o strelných zbraniach a strelive a zákon o Policajnom zbore postavenie špeciálnych právnych predpisov a zákon o slobode informácií mal postavenie všeobecného právneho predpisu. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré mali rovnakú právnu silu, a neboli teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platila zásada lex specialis derogat legi generali. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahoval odlišnú právnu úpravu, tá mala prednosť pred všeobecným právnym predpisom. Žalovaný uplatnil túto zásadu, a preto postupoval podľa zákona o strelných zbraniach a strelive a zákona o Policajnom zbore (špeciálne predpisy) a nie podľa zákona o slobode informácií (všeobecný predpis). Žalovaný preto žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie nevyhovel a procesne nepostupoval podľa zákona o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií ako aj jeho ďalšie podania s ňou súvisiace vybavil formou úradných listov.
IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
15. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. Žalobca podal svoju žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, pretože čítal aj zákon o strelných zbraniach a strelive a vedel, že nespĺňa podmienky podľa § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive. Ak žalovaný konštatoval, že žalobca nespĺňal podmienky podľa zákona o strelných zbraniach a strelive a súčasne tvrdil, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie bola vyhodnotená ako žiadosť podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, tak to bol totálny logický nezmysel. Jednoducho nebolo možné súčasne vyhodnotiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o strelných zbraniach a strelive a súčasne konštatovať, že žalobca nespĺňal podmienky podľa tohto zákona. Skutočnosť, že žalobca nespĺňal podmienky podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, bola nesporná a žalobca túto skutočnosť aj uznal. To ale neznamenalo, že žiadaná informácia mu nemohla byť poskytnutá podľa zákona o slobode informácií.
16. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2025 konštatoval, že obsahom repliky žalobcu nebola žiadna nová argumentácia ani tvrdenie žalobcu, ku ktorej by žalovaný považoval za nevyhnutné sa osobitne vyjadriť. Žalobca len opätovne popisoval priebeh administratívneho konania a vyjadroval všeobecný nesúhlas s argumentáciou žalovaného.
V.
Konanie na správnom súde
17. Správny súd uznesením č. k. 6S/72/2024-18 zo dňa 30.01.2025 (ďalej len „uznesenie zo dňa 30.01.2025“) vyzval žalobcu, aby opravil žalobný návrh.
18. Žalobca v nadväznosti na uznesenie zo dňa 30.01.2025 podaním zo dňa 07.03.2025 opravil žalobný návrh tak, že navrhuje, aby správny súd preskúmal zákonnosť opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenia zo dňa 21.06.2024, a aby následne tieto opatrenia zrušil.
19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal opatrenie zo dňa 14.05.2024 v spojení s opatrením zo dňa 21.06.2024 vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
VI.
Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
23. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
24. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
25. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
26. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
27. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
28. Podľa § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive, ministerstvo poskytuje elektronicky informácie a) o preprave zbraní alebo streliva inému členskému štátu, na jeho územie alebo cez jeho územie; o preprave zbraní alebo streliva podnikateľmi, ktorí nemajú miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej republike, informujú najneskôr v priebehu prepravy, b) o vydaní povolenia na nadobudnutie vlastníctva alebo držania zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B inému členskému štátu, ak má osoba, ktorej bolo toto povolenie vydané, miesto pobytu v tomto inom členskom štáte, c) o nadobudnutí vlastníctva zbrane kategórie C a zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), i) alebo písm. k) inému členskému štátu, ak má osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo tejto zbrane, miesto pobytu v tomto inom členskom štáte, d) o vydanom zbrojnom sprievodnom liste na trvalý vývoz zbrane alebo trvalý dovoz zbrane inému členskému štátu, do ktorého má byť zbraň vyvezená alebo z ktorého má byť zbraň dovezená, e) o udelenom súhlase Slovenskej republiky s nadobudnutím zbrane osobou, ktorá má na jej území miesto pobytu alebo s prepravou zbrane na jej územie inému členskému štátu, ktorý o súhlas žiadal, f) o zamietnutých žiadostiach o udelenie výnimky podľa § 9 iným členským štátom, ak výnimka nebola udelená z dôvodu, že by jej udelenie predstavovalo ohrozenie verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli opatrenia žalovaného, ktorými žalovaný reagoval najprv na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, a následne na odvolanie žalobcu v predmetnej právnej veci. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní týchto opatrení a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.
30. Keďže správny súd bol v preskúmavanej právnej veci viazaný žalobnými námietkami, pristúpil v prvom rade k ustáleniu žalobných námietok. Vychádzajúc z celkového obsahu žaloby pritom správny súd ustálil, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k právnemu režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť o sprístupnenie informácie. Z celkového obsahu žaloby je totiž zrejmé, že žalobca namietal vybavenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácie v právnom režime zákona o strelných zbraniach a strelive, a že podľa žalobcu mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť o sprístupnenie informácie v právnom režime zákona o slobode informácií.
31. Pre úplnosť správny súd vo vzťahu k ustáleniu žalobných námietok poznamenáva, že aj samotný žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe vyjadroval k právnemu režimu, v ktorom vybavil žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, pričom vysvetľoval, prečo žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie nevybavil v právnom režime zákona o slobode informácií. Je tak zrejmé, že ani žalovaný nemal pochybnosti o tom, čo je obsahom žalobných námietok, alebo teda presnejšie žalobnej námietky.
32. Po ustálení záveru, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k právnemu režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, pristúpil správny súd k posúdeniu dôvodnosti tejto námietky v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci. Za účelom posúdenia dôvodnosti uvedenej žalobnej námietky sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu.
33. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácie požiadal žalovaného o sprístupnenie konkrétnej informácie. Žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácie pritom výslovne uviedol, že informáciu žiada sprístupniť podľa zákona o slobode informácií. Inými slovami, žalobca sa rozhodol realizovať svoje právo na informácie v právnom režime zákona o slobode informácií.
34. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie nevybavil v právnom režime zákona o slobode informácií. V opatrení zo dňa 21.06.2024 ostatne samotný žalovaný konštatoval, že v predmetnej právnej veci nebolo z jeho strany vydané rozhodnutie, a že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie vybavil úradným listom podľa osobitného predpisu, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad.
35. Z obsahu administratívneho spisu je tak zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci je otázkou zásadného právneho významu otázka právneho režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie. Inými slovami, v preskúmavanej právnej veci je otázkou zásadného právneho významu otázka vzťahu medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými právnymi úpravami týkajúcimi sa prístupu k informáciám.
36. Pokiaľ ide o vzťah medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými právnymi úpravami týkajúcimi sa prístupu k informáciám, v správnej súdnej praxi sa opakovane konštatuje, že tento vzťah je komplementárny a nie vylučujúci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 29.09.2022, ods. 24). Inými slovami, zákon o slobode informácií a iné osobitné právne úpravy týkajúce sa prístupu k informáciám pôsobia popri sebe paralelne (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 16.12.2021, ods. 16). Zákon o slobode informácii totiž neustanovuje výluku svojho použitia v prípade, že iná osobitná právna úprava upravuje sprístupňovanie informácií (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 29.09.2022, ods. 26). Je tak vecou konkrétneho žiadateľa, aby si vybral právny režim, v ktorom požiada o sprístupnenie určitej informácie s tým, že túto voľbu je orgán verejnej správy povinný rešpektovať, a žiadosť o sprístupnenie informácie vybaviť v právnom režime, ktorý si žiadateľ vybral (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 27.11.2025, ods. 18). Nie je pritom prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa určitého právneho predpisu sám prekvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/106/2015 zo dňa 27.04.2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2017 pod poradovým, resp. publikačným č. 26). Ak teda žiadateľ jednoznačne uvedie zákon o slobode informácií ako právny predpis, v právnom režime ktorého má byť jeho žiadosť vybavená, povinná osoba, ktorej je žiadosť adresovaná, musí odôvodniť, či mu môže vyhovieť, alebo nie, pričom upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinná osoba o žiadosti rozhodla (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 01.08.2012).
37. V preskúmavanej právnej veci žalobca celkom jednoznačne požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, preto bolo povinnosťou žalovaného žiadosť žalobcu vybaviť v právnom režime zákona o slobode informácií. To znamená, že bolo povinnosťou žalovaného posúdiť, či požadovanú informáciu má k dispozícii, a ak áno, či je daný niektorý z dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až § 13 zákona o slobode informácií. Následne bolo povinnosťou žalovaného požadovanú informáciu buď sprístupniť alebo vydať rozhodnutie, ktorým žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovie, a to podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, pričom toto rozhodnutie by muselo zodpovedať požiadavkám, ktoré vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu a jeho odôvodneniu vyplývajú zo správneho poriadku, ktorý sa subsidiárne vzťahuje na konanie podľa zákona o slobode informácií. Ak takto žalovaný nepostupoval a žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií prekvalifikoval a vybavoval v právnom režime iného právneho predpisu, jeho opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenie zo dňa 21.06.2024 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v intenciách vyššie uvedených záverov prezentovaných v rámci správnej súdnej praxe nebol oprávnený zmeniť právny režim vybavovania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, keď z tejto žiadosti celkom zjavne vyplývalo, že žalobca si pre vybavenie svojej žiadosti o sprístupnenie informácie zvolil právny režim zákona o slobode informácií.
38. Správny súd po ustálení záveru, že žalovaný bol povinný vybaviť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, pre úplnosť uvádza, že žalobca proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 podal riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024, čím splnil jednu z podmienok prípustnosti žaloby, a to vyčerpanie prípustného riadneho opravného prostriedku. Keďže
riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 bol žalovanému doručený dňa 06.06.2024, je zrejmé, že bol podaný včas. Žalobca bol totiž v intenciách § 54 ods. 3 správneho poriadku oprávnený podať proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 riadny opravný prostriedok v lehote troch mesiacov od jeho oznámenia, keďže predmetné opatrenie poučenie o opravnom prostriedku neobsahovalo.
39. Na riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 reagoval žalovaný opatrením zo dňa 21.06.2024, ktoré aj označil ako „Odvolanie k neposkytnutiu informácie o evidencii zbrane – zaslanie odpovede“. Keďže žalovaný výslovne označil opatrenie zo dňa 21.06.2024 ako zaslanie odpovede na „odvolanie“, možno toto opatrenie považovať za individuálny správny akt, ktorým žalovaný „vybavil“ riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024, a teda za individuálny správny akt, ktorý je spôsobilý byť predmetom správneho súdneho prieskumu. S prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaný nezostal vo vzťahu k riadnemu opravnému prostriedku zo dňa 03.06.2024 nečinný, ale vydal opatrenie zo dňa 21.06.2024, nemožno uvažovať o fikcii rozhodnutia o odvolaní. Fikcia rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie alebo proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie je totiž vyhradená len pre prípady, kedy príslušný orgán verejnej správy zostane nečinný. O takýto prípad ale v preskúmavanej právnej veci nešlo. Samotná otázka zákonnosti vybavenia riadneho opravného prostriedku zo dňa 03.06.2024 zo strany žalovaného bola potom predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní.
40. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie z dôvodu právnej úpravy ustanovenej v právnych predpisoch odlišných od zákona o slobode informácií, a to konkrétne v zákone o strelných zbraniach a strelive a v zákone o Policajnom zbore, správny súd pripomína, že zákon o slobode informácií predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň aj najkomplexnejšiu právnu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle čl. 26 Ústavy SR. To však nevylučuje, aby iné právne predpisy vydané v súlade s čl. 26 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR obsahovali obmedzenia, ktoré nemusia vždy korešpondovať s kategóriami pokrytými v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií, obsahujúcimi explicitné obmedzenie práva na prístup k informáciám. Súdy prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, v zmysle ktorej obmedzenie sprístupnenia informácií vyplýva aj z iných právnych predpisov, nielen zo zákona o slobode informácií (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 21.04.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.02.2014, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. E. XX/ XXXX zo dňa 09.03.2010). Implicitný zákaz poskytnutia informácie pritom musí byť vždy zrozumiteľne odôvodnený v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje.
41. Súdna prax zároveň akcentuje potrebu reštriktívneho výkladu prípustnosti obmedzenia práva na informácie. Obmedzenie práva na informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že „ (...) Ústava podľa čl. 26 zaručuje osobitnú ochranu slobody prejavu aj práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia dodržať podľa čl. 13 ústavy, sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa môže obmedziť, iba ak sa splnia osobitné podmienky podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. E. XX/XX). ... Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS XX/XX).
42. Súčasne, rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t.j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú - t.j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť. Aj ak je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť.
43. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že orgán verejnej moci nesmie opomenúť, že obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2021, sp. zn. XXXXX/X/XXXX, ods. 29). Naplnenie týchto podmienok obmedzenia prístupu k informáciám pritom musí orgán verejnej moci odôvodniť vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie (porovnaj napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. C./XXX/XXXX zo dňa 29.04.2025, ods. 45).
44. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie z dôvodu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám musí byť v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje, odôvodnené vo vyššie uvedených intenciách. Žalovaný však rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie nevydal a opatrenie zo dňa 14.05.2024 ani opatrenie zo dňa 21.06.2024 odôvodnenie vo vyššie uvedených intenciách ani neobsahuje. Absencia odôvodnenia nesprístupnenia žalobcom požadovanej informácie zo strany žalovaného vo vyššie uvedených intenciách, a teda nepreskúmateľnosť opatrenia zo dňa 14.05.2024 a opatrenia zo dňa 21.06.2024, je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k právnemu režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, a vo vzťahu k okolnostiam, ktoré je potrebné zohľadniť v prípade implicitného obmedzenia prístupu k informáciám.
45. Pokiaľ ide o žalobný návrh, vymedzený žalobcom v žalobe a následne v nadväznosti na výzvu správneho súdu žalobcom opravený jeho podaním zo dňa 07.03.2025, správny súd uvádza, že nie je nevyhnutnou povinnosťou žalobcu formulovať návrh výroku rozhodnutia správneho súdu tak, aby v plnom rozsahu korešpondoval s výrokmi, ktoré súd poznajúci právo formuluje v súlade so zákonom vo svojich rozhodnutiach. Žalobca však musí v žalobnom návrhu dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadriť, čo požaduje od správneho súdu. Týmto požiadavkám žalobný návrh zodpovedá, keďže je z neho zrejmé, aké individuálne správne akty žiadal žalobca preskúmať, pričom z neho bolo tiež zrejmé, že tieto individuálne správne akty žiadal žalobca zrušiť.
46. Vzhľadom na uvedené správny súd opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenie zo dňa 21.06.2024 postupom podľa § § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, keďže uvedené opatrenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
47. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude orgán verejnej správy prvého stupňa viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku, a teda jeho úlohou bude vybaviť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie v intenciách zákona o slobode informácií. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi má byť ním požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj prípadný negatívny záver dostatočne odôvodniť v rozhodnutí o nesprístupnení informácie.
48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
49. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.