Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-239-2025.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/239/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov – matka: D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G. A. G., zastúpená Mgr. et Mgr. Lívou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom F. H. X, XXX XX I. A. G., a otec: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XXXX/XX, XXX XX M. B., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/85/2025-65 zo dňa 18. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/85/2025-65 zo dňa 18. septembra 2025 odmieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku podaný návrh otca zamietol. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na podaný návrh otca maloletých detí, ktorým sa domáhal zníženia výživného k obom maloletým deťom, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/114/2024-124 zo dňa 09.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/27/2025 zo dňa 10.04.2025. Uviedol, že jeho firma J., L. L. L. N. M. B. bola vymazaná z obchodného registra v novembri 2024, odkedy ho už nikto na stavbe nezamestnal. Obnovili sa mu problémy s chrbtom, z tohto dôvodu ťažšiu manuálnu prácu už nemôže vôbec vykonávať. Od 25.06.2025 pracuje ako obsluha čerpacej stanice, údržba O. N. M. s mesačným príjmom 820,- Eur brutto. Súčasne stanovené výživné v celkovej výške 480,- Eur predstavuje 80 % z jeho terajšieho príjmu, preto takto stanovené výživné nedokáže pravidelne uhrádzať a vôbec nevie uhrádzať ani zameškané výživné. Podaným návrhom preto žiadal zníženie výživného na maloletú A. na sumu 108,- Eur a na maloletú C. 96,- Eur.
3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nie je dôvodný. Súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V konaní okresný súd nemal preukázané, resp. nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 25P/114/2024-124 zo dňa 09.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14CoP/27/2025-181, právoplatným a vykonateľným dňa 13.05.2025. Práve naopak, maloletá A. nastúpila od septembra 2025 na strednú školu mimo svojho bydliska, čím sa matke zvýšili výdavky. U mal. C. sa zvýšili výdavky v súvislosti s návštevou viacerých krúžkov. V súvislosti s vyšším vekom
maloletých, ako aj s plnením školskej dochádzky sú výdavky u maloletých vyššie. Výdavky, ktoré matka špecifikovala u maloletej A. vo výške 502,50 Eur mesačne a u maloletej C. vo výške 515,84 Eur mesačne, súd považoval za odôvodnené a primerané vzhľadom na ich vek a zdravotný stav. Za oprávnené možno považovať aj výdavky na voľnočasové aktivity maloletých, pretože výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre ich všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb ako je jedlo, oblečenie a obuv, ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre ich výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Porovnávajúc pomery na strane matky okresný súd konštatoval, že u nej nenastala podstatná zmena jej osobných pomerov, keďže žije v spoločnej domácnosti s mal. deťmi, nepribudla jej ani ďalšia vyživovacia povinnosť a nezmenil sa jej mesačný príjem.
4. K tvrdeniu otca, že nie je schopný vzhľadom na jeho pravidelné mesačné výdavky platiť výživné, okresný súd poukázal na to, že výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča. Otec je povinný zabezpečiť si svoje pomery tak, aby si mohol v prvom rade plniť svoju vyživovaciu povinnosť a primeraným spôsobom sa podieľať na uspokojovaní potrieb maloletých detí. Nebolo by spravodlivé, aby bola podstatná časť vyživovacej povinnosti prenesená len na jedného rodiča, ktorý si v prvom rade plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o maloleté deti. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Naviac, zo strany otca nebolo doposiaľ preukázané, že by si jeho zdravotný stav vyžadoval zníženie výživného na maloleté deti. Vzhľadom na obsah tvrdenia otca je potrebné uviesť, že samotný otec uviedol, že zmena pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom u neho nenastala, túto skutočnosť nespochybňoval. Otec na maloleté deti neprispieva ani iným spôsobom a neprejavuje o ne záujem. Podľa okresného súdu na strane povinného otca nenastala taká zmena jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu § 55 CMP.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec. Vyjadril, že na minulom pojednávaní neuviedol, že zarába 1500 eur v čistom, tvrdil len, že maximálne zarobí 1500 eur, v čom nie sú zahrnuté jeho náklady najmä na pohonné hmoty a materiál, čo bolo dokopy aspoň 500 eur mesačne. Po tom, ako došlo k výmazu jeho spoločnosti bez jeho pričinenia a vedomia, už ďalej nemohol pracovať na stavbách, lebo mu nikto nedal zákazku. Nemôže mať živnosť, ani si založiť novú spoločnosť, pretože má exekúcie a dlží aj štátu na zdravotnom a sociálnom poistení. Pár mesiacov bol na úrade práce, potom si našiel prácu na pumpe, pretože celodennú ťažkú prácu na stavbe by pre jeho zdravotný stav nezvládol. Súčasne zarába približne 740 eur aj so stravnými lístkami, z čoho by mal platiť 480 eur výživné. Matka maloletých detí zarába 2500 eur a bráni mu v stretávaní s deťmi. Podľa metodických tabuliek na určenie výživného by mal súd znížiť výživné na sumu 252 eur spolu na obe deti, čo je 34% z jeho súčasného čistého príjmu 740 eur. Navyše uviedol, že nemá žiaden majetok. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a jeho návrhu vyhovel, alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) postupom bez nariadenia pojednávania odvolanie otca odmietol podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané.
8. Do spisového materiálu, ktorý bol predložený okresným súdom krajskému súdu ako súdu odvolaciemu, bolo predložené dňa 13.1.2026 podanie otca označené ako Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P 85/2025 zo dňa 18.9.2025, v ktorom okrem iného uviedol aj, že známy otcovi za pár Eur spísal odvolanie, ktoré už podal. Uviedol, že už počas minulého pojednávania uviedol, že ho nikto v konaní pred okresným súdom nepočúval, pričom tvrdil, že zarobí maximálne 1500 Eur, v čom sú náklady, najmä pohonné hmoty a materiál, čo bolo dokopy 500 Eur. Nikto nechápe, čo hovoril, že nemôže mať živnosť a ani eseročku. Nerozumie, ako to súd nemôže pochopiť. Zdôraznil, že má exekúcie a dlží štátu na „zdravotke a sociálke“ - vtedy je podnikanie zakázané. Pár mesiacov bol na úrade práce, potom si našiel prácu na pumpe, pretože celodennú ťažšiu prácu na stavbe by už vzhľadom na zdravotný stav nezvládol. Na pumpe zarába 740 Eur aj so stravnými lístkami. Ako každý normálny človek musí uznať, nedá sa mu platiť súdom určené výživné. Matka jeho detí zarába 2500 Eur. Nevie, čo má robiť. Poukázal na to, že súdy nerešpektujú metodické tabuľky, ktoré našiel
na internete. Nemá žiadnu šancu splatiť dlhy, a to ani tie na výživnom. Toto podanie otca bolo vo vyvolanom odvolacom konaní spojené s už podaným odvolaním otca, ďalej už bolo posudzované potom pod spoločným označením ako „odvolanie“.
9. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
10. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
11. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.
12. Preskúmaním spisového materiálu bolo krajským súdom zistené, že predmetný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25P/85/2025-65 zo dňa 18. septembra 2025 bol otcovi doručený dňa 30.10.2025 (č.l. 72 A spisu). V poučení tohto rozhodnutia bolo okresným súdom uvedené, že proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na okresnom súde písomne v potrebnom počte vyhotovení. Rozsudok okresného súdu tak obsahoval náležité poučenie o odvolaní a jeho náležitostiach, vrátane odvolacej lehoty. Odvolacia lehota je pritom lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota, ako lehota procesná, začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty na súde, alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
13. Ako už bolo konštatované, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol otcovi doručený dňa 30.10.2025 (č.l. 72 A spisu). Dňom 31.10.2025 tak začala plynúť otcovi 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledný deň 15-dňovej lehoty na včasné podanie odvolania pripadol na deň 14.11.2025 (piatok). Otec však predmetné odvolanie podal na poštovú prepravu až dňa 21.11.2025 (piatok, č.l. 76 spisu okresného súdu).
14. Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že odvolanie otca bolo podané oneskorene. Odvolací súd preto v zmysle § 386 písm. a) CSP rozhodol o odmietnutí tohto odvolania. Ak došlo k odmietnutiu odvolania ako oneskorene podaného, tak odvolací súd nemohol vyhodnocovať opodstatnenosť odvolacích dôvodov.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.