Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/124/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci navrhovateľa: EURO BASALT a.s., so sídlom Veľké Dravce 270, 985 42 Veľké Dravce, IČO: 36 058 637, právne zastúpeného Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 proti odporcovi: Pozemkové spoločenstvo podielnikov Veľké Dravce, so sídlom Veľké Dravce 240, 985 42 Veľké Dravce, IČO: 42 317 541, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -68 zo dňa 23. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -68 zo dňa 23. októbra 2025 p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť spočívajúcu v udelení písomného súhlasu s dočasným vyňatím pozemkov z lesného pôdneho fondu v znení „Pozemkové spoločenstvo podielnikov Veľké Dravce v súlade s nájomnou zmluvou zo dňa 25.06.2015 v znení dodatku zo dňa 25.06.2021 udeľuje obchodnej spoločnosti EURO BASALT a.s., IČO: 36 058 637, so sídlom Veľké Dravce 270, súhlas s dočasným vyňatím parcely registra C č. 3125, katastrálne územie A. B., z lesného pôdneho fondu“, ďalej navrhovaným výrokom II., aby mu uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť v udelení písomného súhlasu s vykonaním činnosti banským spôsobom v rozsahu plánu využívania ložiska čadiča v lome A. B., lokalita C., na parcele registra C č. 1626/6, 1626/13 a 3125 v katastrálnom území A. B. a napokon vo výroku III., aby súd uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi všetku súčinnosť uloženú správnymi orgánmi alebo orgánmi územnej samosprávy v rámci procesu vydania rozhodnutia o povolení ťažby banským spôsobom v lome A. B., lokalita C., a to v lehote do 3 dní od doručenia neodkladného opatrenia.

3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa je potreba bezodkladne upraviť pomery s odporcom (prenajímateľom), a to najmä v súvislosti s potrebou zabezpečiť jeho súčinnosť pri vybavovaní povolenia na ďalšiu ťažbu nerastných surovín. Navrhovateľ pritom poukazoval na to, že medzi účastníkmi bola dňa 26.05.2015 uzatvorená nájomná zmluva na obdobie 10 rokov, ktorá bola dodatkom zo dňa 25.06.2021 predĺžená do 31.12.2035.

Predmetom nájmu boli pozemky využívané výhradne na ťažbu čadiča banským spôsobom, pričom navrhovateľ túto činnosť vykonáva na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica s platnosťou do 31.12.2025. Na zabezpečenie kontinuálneho pokračovania ťažby po tomto dátume je navrhovateľ povinný predložiť správnym orgánom žiadosť o nové povolenie spolu s prílohami, medzi ktorými je aj súhlas vlastníka pozemkov - prenajímateľa (odporcu). Odporca však túto súčinnosť odmieta poskytnúť, čím podľa navrhovateľa hrubo porušuje zmluvné povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, a to najmä z ustanovenia čl. III. 15., III. 17. a III. 19, ktoré ho zaväzujú zabezpečiť užívanie prenajatých pozemkov na dohodnutý účel a poskytnúť nájomcovi potrebnú súčinnosť.

4. Navrhovateľ v ďalšom poukázal na to, že odporca podmieňuje poskytnutie požadovanej súčinnosti navrhovateľovi dodatočnou požiadavkou na úhradu sumy 40.000,- Eur, ktorú jednostranne označil za spätnú valorizáciu nájomného za minulé obdobie. Navrhovateľ túto podmienku považuje za neopodstatnený nátlak a zneužitie situácie, ktoré nemá oporu v platnej nájomnej zmluve, ani v . Navyše navrhovateľ uviedol, že podľa dodatku č. 1 sa strany dohodli, že výšku nájomného prehodnotia až k 31.12.2025.

5. Navrhovateľ poukázal na to, že nemožnosť zabezpečiť nové povolenie na ťažbu z dôvodu absencie súhlasu prenajímateľa spôsobí navrhovateľovi nenahraditeľnú škodu - zastavenie podnikateľskej činnosti, porušenie zmlúv s obchodnými partnermi, uplatnenie sankcií, prepúšťanie zamestnancov, vznik povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tiež povinnosť zabezpečiť nákladnú rekultiváciu pozemkov. Uložením navrhovaných povinností sa podľa navrhovateľa dosiahne efektívna ochrana jeho práv, keďže zabezpečovacie opatrenie by v tomto prípade nebolo postačujúce.

6. Navrhovateľ záverom poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že ide o nepeňažné plnenie, navrhovateľ nemieni v tejto veci podať žalobu vo veci samej, keďže vydaním neodkladného opatrenia podľa jeho názoru, dôjde k trvalej úprave právnych vzťahov medzi stranami.

7. Navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy: nájomnú zmluvu zo dňa 25.06.2015, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 25.06.2021, rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 48 - 174/2020 zo dňa 10.02.2020, oznámenie odporcu zo dňa 06.05.2025 so žiadosťou o úhradu valorizácie nájomného, odpoveď navrhovateľa zo dňa 14.05.2025, výzva navrhovateľa zo dňa 09.06.2025 na zaslanie súhlasného stanoviska odporcu k vybaveniu ťažobných povolení, odpoveď odporcu na výzvu zo dňa 18.06.2025, výzvu na dodržanie zmluvných podmienok zo dňa 24.06.2025, predžalobnú výzvu na dodržanie zmluvných podmienok zo dňa 30.07.2025 a potvrdenie o prevzatí poštových zásielok odporcom.

8. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia je výnimočným druhom konania, kedy súd bez zistenia skutkového stavu rozhoduje iba na princípe osvedčenia a neodkladné opatrenie nariaďuje voči subjektu bez toho, aby sa povinný subjekt mal vôbec možnosť vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a efektívne procesne sa brániť voči návrhu. Okresný súd preto zdôraznil, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba vo výnimočných prípadoch, kedy je odôvodnené prijatie autoritatívneho rozhodnutia súdu voči sporovej strane bez toho, aby sa vykonalo dokazovanie, ako aj bez toho, aby sporová strana mohla riadne uplatňovať svoje procesné práva a vyjadrovať sa ku skutkovým tvrdeniam a návrhom protistrany.

9. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ potrebu takéhoto výnimočného zásahu do práva odporcu neodkladným opatrením v prejednávanej veci neosvedčil, preto mu súd nemohol vyhovieť. Okresný súd dôvodil, že navrhovateľ neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a odporcom práve a jedine ním navrhovaným spôsobom.

10. V ďalšom okresný súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal bezprostrednosť hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Poukázal pritom na to, že zo skutkového stavu vyplýva, že súčasné povolenie na ťažbu je platné do 31.12.2025, teda ku dňu rozhodnutia súdu o podanom návrhu ťažba stále prebieha a podnikateľská činnosť navrhovateľa nie je aktuálne obmedzená. Navrhovateľ sa v danom prípade pritom domáhal uloženia povinnosti odporcovi poskytnúť súhlasy a súčinnosť, ktoré majú natrvalo upraviť právny vzťah strán, čím by sa fakticky rozhodlo vo veci samej o splnení zmluvnej povinnosti odporcu vyplývajúcej z nájomnej zmluvy. Takéto rozhodnutie by podľa názoru okresného súdu prekračovalo rámec neodkladného opatrenia a predstavovalo by neprípustný

zásah do hmotnoprávneho vzťahu strán bez riadneho dokazovania. Okresný súd pritom zdôraznil, že vo veci je medzi účastníkmi sporné, či odporca má aktuálne zmluvnú povinnosť poskytnúť požadovanú súčinnosť, keďže zmluvné strany si dohodli prehodnotenie výšky nájomného k dátumu 31.12.2025, čo naznačuje, že existuje priestor na nové vyjednávanie zmluvných podmienok, a to vrátane prípadného poskytnutia súhlasov. Okresný súd vyslovil domnienku, že odporca zrejme podmieňuje poskytnutie súčinnosti pri vybavovaní banských povolení doplatením „valorizácie nájmu“ z dôvodu, že samotná nájomná zmluva v čl. IV bod 7 umožňuje prenajímateľovi žiadať si od nájomcu doplatenie 0,20 Eur za každú vyťaženú tomu kameňa nad stanovenú hranicu 100.000 ton ročne. Navrhovateľ vo svojom návrhu toto ustanovenie zmluvy v žiadnom bode nespomína, avšak deklaruje len toľko, že odporca „využíva vzniknutú situáciu na vydieranie navrhovateľa spätným požadovaním zaplatenia sumy 40,000,- Eur, ktorá bola svojvoľne stanovená ako valorizácia nájomného za minulé roky a predstavuje korekciu nájomného vzhľadom na ťažbu...“. Okresný súd tak dôvodil, že bez vyjadrenia žalovaného, teda v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné preukázať, resp. osvedčiť, žalobcom tvrdené skutočnosti.

11. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že odporca nie je k udeleniu súhlasu (ktorý navrhovateľ požaduje v petite svojho návrhu) viazaný, pokiaľ nie sú medzi zmluvnými stranami vysporiadané otázky ohľadom nájomného, pričom nájomná zmluva ukladá odporcovi len pomerne neurčitú povinnosť vzájomnej súčinnosti v čl. III bod 19 Zmluvy. Okresný súd pritom sprízvukoval, že nemožno opomenúť skutočnosť, že medzi stranami zjavne existuje spor, ktorý si vyžaduje dokazovanie v konaní vo veci samej. Tieto okolnosti teda bránia prijatiu záveru, že právo navrhovateľa bolo dostatočne osvedčené. Neodkladné opatrenie pritom nemôže nahrádzať rozhodovanie vo veci samej, kde bude potrebné preskúmať platnosť a rozsah zmluvného záväzku odporcu, či prípadné porušenie povinnosti jednej či druhej zmluvnej strany. Súd by pritom ukladal povinnosť v prospech jednej zmluvnej strany predtým ako bude určený rozsah jej práv a povinností. Takýto zásah do práv odporcu by bol neprimeraný a nesúladný so zásadou rovnosti zbraní, a to najmä za situácie, keď existujú sporné okolnosti, ktoré súd nemôže v konaní o neodkladnom opatrení podrobne preskúmať. Okresný súd pritom poukázal na to, že navrhovateľ môže podať žalobu o nahradenie prejavu vôle, kde súd vykoná dokazovanie a rozhodne o merite veci, resp. navrhovateľ môže v prípade vzniku škody žiadať aj náhradu škody. Na danom mieste súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ je podnikateľským subjektom, ktorý si musí byť vedomý právneho rámca podnikania, vrátane nutnosti riešiť zmluvné spory riadnym súdnym konaním.

12. V ďalšom okresný súd konštatoval, že síce v čl. III.15., III.17. a III.19. je záväzok k súčinnosti a zabezpečeniu užívania pozemkov na dohodnutý účel, avšak nie je ustanovená jednoznačná povinnosť odporcu udeliť navrhovateľovi súhlas na vybavenie povolenia na ďalšiu ťažbu. V čl. III.19 je uvedené len všeobecné ustanovenie o vzájomnej súčinnosti bez určenia povinnosti udelenia súhlasu a v čl. III.17 Nájomnej zmluvy sa odporca zaväzuje zabezpečiť stav predmetu nájmu na dohodnuté užívanie, avšak nie na povinnosť udeliť súhlas s konkrétnym krokom navrhovateľa. Okresný súd tak uzavrel, že navrhovateľ si nevie vynucovať súhlas odporcu bez splnenia zmluvnej podmienky, ktorá podľa dodatku č. 1 stanovuje prehodnotenie nájomného až ku koncu roka 2025. V danom prípade tak nie je právny nárok navrhovateľa na súhlas s vybavením povolenia jednoznačný, keďže súhlas nie je v zmluve výslovne dohodnutý a navyše je sporný s ohľadom na dodatočné finančné nároky odporcu.

13. Záverom okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že v prípade neudelenia súhlasov zo strany odporcu dôjde k znemožneniu jeho podnikateľskej činnosti, ba až k potrebe ukončiť jeho podnikateľskú činnosť a k bankrotu, za prehnané. V danom smere okresný súd uviedol, že neušlo jeho pozornosti, že o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe predpokladá aj situáciu, kedy žiadateľ o udelenie povolenia na banskú činnosť (ťažbu) nedoloží k svojej žiadosti úplne všetky podklady, resp. prílohy a v takomto prípade banský úrad žiadateľa vyzve na ich doplnenie v určenej lehote, prípadne konanie preruší. Okresný súd konštatoval, že týmto sa síce proces udelenie povolenia predĺži, avšak sa nezmarí. Nedoloženie súhlasu odporcu s vykonávanou činnosťou navrhovateľa pre potreby konania pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica preto, podľa názoru súdu prvej inštancie, neznamená pre navrhovateľa automaticky potrebu započať nové, administratívne aj časovo náročné konanie o udelenie povolenia, a to aj s prihliadnutím na zákonné lehoty správnych orgánov na rozhodovanie o podaných žiadostiach.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa v spojení s a CSP s poukazom na to, že rozhodoval len o nároku navrhovateľa a vzhľadom k tomu,

že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že neúspešnému navrhovateľovi tento nárok nepriznal (výrok II. uznesenia).

15. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie odporca z odvolacích dôvodov podľa , f), h), v) .

16. Odporca namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie účelu neodkladného opatrenia, ktoré primárne slúži na predchádzanie škodám, nie na jej sanáciu. Poukázal na to, že navrhovateľ chcel neodkladným opatrením zabrániť jej vzniku, a preto osvedčil existenciu hrozby jej vzniku tým, že: 1./ predmet činnosti dojednaný v nájomnej zmluve sa bez povolenia vykonávať nesmie, 2./ žiadosť doručená banskému úradu pokiaľ nebude kompletná, úrad ju odmietne. Súdom hypoteticky predpokladaná dodatočná súčinnosť prenajímateľa (odporcu) nie je garantovaná a súčasne nezamedzí zákazu ťažby od 01.01.2026 do vydania nového banského povolenia a s tým spojeným následkom. Navrhovateľ tak dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil podmienku osvedčenia „bezprostrednej hrozby vzniku ujmy“, keďže v prípade banskej činnosti nejde o bežnú administratívnu prevádzku, ale o výrobný cyklus, ktorý nie je možné prerušiť bez závažných, až likvidačných následkov. Absencia súhlasu vlastníka znemožňuje kompletizáciu žiadosti podľa banského zákona a spôsobí okamžité zastavenie výrobného procesu k dátumu 31.12.2025.

17. Navrhovateľ poukázal na to, že bol podľa povinný osvedčiť hrozbu ujmy, ktorá si vyžaduje zásah súdu, čo jednoznačne osvedčil tým, že preukázal existenciu nájomnej zmluvy do roku 2035, platného banského povolenia do 31.12.2025. Ďalšie trvanie nájomnej zmluvy bez banského povolenia je zmarením jej účelu alebo snahou o jej zmarenie v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. Súd sa pritom pri svojich úvahách dopúšťa logického omylu, keď tvrdí, že zásah do práva navrhovateľa nie je tak závažný, aby si vyžiadal jeho ingerenciu z dôvodu, že správny orgán vyzve doplniť chýbajúce náležitosti v správnom konaní, a teda odmietnutie súčinnosti nemôže vyvolať takéto závažné dôsledky ako deklaruje navrhovateľ. Súd navrhovateľom označené fakty nahrádza ničím nepodloženými hypotetickými úvahami o tom, že žalovaný neskôr poskytne súčinnosť na základe výzvy správneho orgánu, čo má byť dostatočne silným dôvodom pre zamietnutie návrhu na súdnu ochranu. Podľa názoru navrhovateľa bol odporca povinný zachovať predmet nájmu v stave spôsobilom na jeho využitie podľa nájomnej zmluvy, teda zabezpečiť kontinuitu ťažby aj po 31.12.2025, a teda mal poskytnúť súčinnosť tak, aby mohlo byť povolenie na ťažbu predĺžené.

18. Konštatovanie súdu o tom, že medzi stranami existuje spor (bod 19 odôvodnenia), čo má byť prekážkou vydania neodkladného opatrenia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže, podľa tejto úvahy, by súdy smeli vydávať neodkladné opatrenia len vo veciach, kde nie je spor. Navrhovateľ v danom smere poukázal na , z čoho vyplýva, že neodkladné opatrenie vo väčšine prípadov súdy nariaďujú v prípadoch, kde je nejaký „spor“ o právo.

19. V ďalšom navrhovateľ namietal, že pokiaľ súd z navrhovateľom predložených listín vyvodil, že na strane prenajímateľa (odporcu) absentuje povinnosť poskytnúť súčinnosť pri vydaní povolenia na ťažbu, jedná sa o nesprávne skutkové a právne posúdenie (bod 18 odôvodnenia rozhodnutia), keďže vykonávanie banskej činnosti je kauzou nájomnej zmluvy, teda účelom a zmyslom prenajatia pozemkov.

20. Banskú činnosť na pozemku žalovaného navrhovateľ nemôže vykonávať bez jeho súhlasu, čo vyplýva z príslušných právnych predpisov. Rozhodovacia prax NS SR opakovane potvrdzuje, že súčinnosť zmluvných strán pre naplnenie účelu zmluvy je integrálnou súčasťou záväzkového vzťahu. Zmluvné strany si pritom túto povinnosť dojednali explicitne v čl. III. 17 a III. 19 nájomnej zmluvy.

21. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že si plní všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa , a to povinnosť predchádzať škodám, ktorú súd zamietnutím návrhu prakticky neguje a podporuje vznik škody a jej následnú sanáciu, čo je popretím zmyslu a účelu neodkladného opatrenia. Navrhovateľ opakovane poukázal na to, že v prípade navrhovateľa sa jedná o nezvratné škody, ktoré sú spojené so zánikom banského oprávnenia (vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa, prepustenie zamestnancov, náklady spojené s premiestnením strojov, náklady spojené so sankciami uplatnenými odberateľmi, náklady na sanáciu pozemkov po ukončení banskej činnosti, správne poplatky), ktoré náklady vysoko prevyšujú hodnotu majetku žalovaného. Pokiaľ by aj súd vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie a žalovaný by dobrovoľne splnil súdom uloženú povinnosť,

banské oprávnenie by bolo vydané najneskôr od 01.03.2016, pričom navrhovateľovi by už škody reálne vznikli. Vydaním neodkladného opatrenia by sa zamedzilo hrozbe likvidačného konkurzu, nie škodám, ktoré už vznikli nemožnosťou predĺžiť oprávnenie na banskú činnosť.

22. Odporca namietal aj konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia svojho rozhodnutia, že nedoloženie súhlasu odporcu s banskou činnosťou neznamená pre navrhovateľa potrebu započať nové a časovo nákladné náročné konanie o udelenie povolenia, ktoré konštatovanie je v rozpore s platnou právnou úpravou. V danom smere poukázal na , že lehota na rozhodnutie začína plynúť od doručenia úplnej žiadosti, ktorá je 2-mesačná. Pripustil, že banský úrad vyzve na doplnenie neúplnej žiadosti, pričom pri vybavovaní žiadosti postupuje v zmysle , v ktorom sa súčasne v uvádza, že správny orgán konanie preruší najdlhšie na 30 dní. V prípade, ak účastník správneho konania na výzvu nedostatky podania neodstráni, banský úrad podľa konanie zastaví. Z uvedeného dôvodu je hypotéza, ktorú vyslovil súd, v rozpore so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ osvedčil a naráža na kogentnú právnu úpravu správneho konania. Platná právna úprava pritom nedáva podklady pre záver, že neúplná žiadosť o predĺženie podaná v zákonnej lehote bez ďalšieho zabráni potrebe žiadať o nové banské povolenie. Nielen logický, ale aj zákonný je záver, že správny orgán konanie o predĺženie povolenia zastaví. Okresný súd pritom opomína, že nezasiahnutie súdu môže spôsobiť nezvratné škody. Odporca daný prístup považuje za príklad extrémneho formalizmu a popretie preventívnej funkcie neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že účel neodkladného opatrenia nemá byť iluzórny, ale má brániť vzniku ujmy, ktorá by neskôr bola neodstrániteľná. Okresný súd sa viac spoliehal na benevolentné správanie banského úradu namiesto toho, aby kládol dôraz na potrebu dodržať zmluvnú povinnosť prenajímateľa.

23. Navrhovateľ v ďalšom namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie ohľadne proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že navrhovateľ zamestnáva 17 zamestnancov, jeho ročný obrat v roku 2024 predstavoval 1,45 miliónov Eur, priemerný mesačný obrat predstavoval 145.000,- Eur. Navrhovateľ prichádza o kontrakt na rok 2026 v hodnote 380.000,- Eur, nakoľko od 01.01.2026 nebude môcť pokračovať v banskej činnosti a objednávateľ zmluvu nepredĺži. Za nedodanie plnenia mu podľa existujúcej zmluvy hrozí zmluvná pokuta 15 % z dojednanej kúpnej ceny, čo predstavuje približne 200.000,- Eur. Ide teda o ťažko sanovateľné ekonomické dôsledky aj v prípade pokračovania ťažby s neskôr vydaným banským oprávnením. Pri zániku banského oprávnenia sa pritom jedná o následky likvidačné. Navrhovateľ v danom smere poukázal na to, že má v uzatvorených obchodných zmluvách klauzulu o mlčanlivosti strán, preto mal za to, že fakty, ktoré v návrhu na neodkladné opatrenie uviedol, dostatočne osvedčili dôvodnosť zásahu súdu a obchodné zmluvy neprikladal. Na danom mieste navrhovateľ zdôraznil, že odmietaním súčinnosti zo strany žalovaného dochádza k hrozbe existenčného kolapsu, straty prevádzky, prepustenia zamestnancov a konkurzu, pričom na strane odporcu sa jedná o minimálnu administratívnu záťaž, na ktorú sa zmluvne zaviazal. Ide tak o nepomer v povinnostiach medzi zmluvnými stranami.

24. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že okresný súd nezohľadnil dostatočne ani časový faktor a zákonný rámec, v ktorom sa navrhovateľ musí pohybovať, keďže podľa je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Ukončením ťažby k 31.12.2025 bez banského oprávnenia bude musieť navrhovateľ konať.

25. Navrhovateľ má za to, že súd poskytol ochranu šikanóznemu konaniu žalovaného. V danom smere dôvodil, že žalovaný aj po vydaní neodkladného opatrenia má plne zachovanú možnosť využiť legitímne prostriedky na právnu ochranu a vymáhať svoje pohľadávky voči navrhovateľovi (ak ich preukáže) prostriedkami civilného práva. Žalovaný zneužíva svoje postavenie a potrebu súčinnosti na dosiahnutie plnení, na ktoré sa navrhovateľ zmluvou nezaviazal (spätné doplatenie 40.000,- Eur a neskôr už 60.000,- Eur) a zlepšenie svojej vyjednávacej pozície pri prehodnotení výšky nájmu, na ktoré sa strany dodatkom k zmluve zaviazali do 31.12.2025, vydieraním navrhovateľa. Súd zamietnutím neodkladného opatrenia legitimizuje porušovanie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného a vydieranie zmluvného partnera namiesto toho, aby správanie žalovaného vyhodnotil ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo dobrými mravmi. Hoci navrhovateľ k návrhu pripojil aj písomnú zmluvu žalovaného zo dňa 06.05.2025, ktorou žalovaný žiada spätné doplatenie 40.000,- Eur, súd má za to, že túto skutočnosť navrhovateľ bez výsluchu žalovaného neosvedčil (bod 17 odôvodnenia rozhodnutia). Korešpondencia

strán pritom svedčí o opaku. Takéto konanie navrhovateľa je zneužitím práva a nesmie požívať súdnu ochranu.

26. Na základe uvedeného navrhovateľ uzavrel, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie v prevažujúcej časti za arbitrárne a po vykonaní odvolacieho prieskumu sa domáha jeho zrušenia a rozhodnutia v súlade s navrhovaným petitom návrhu.

27. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa postupom podľa umožnil odporcovi vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote 10 dní od doručenia odvolania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca prevzal odvolanie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 20.12.2025, avšak až do uplynutia lehoty na vyjadrenie (30.12.2025) vyjadrenie odvolaciemu súdu nezaslal.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec postupom podľa (viazaný rozsahom odvolania) a (viazaný odvolacími dôvodmi) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho postupom podľa rdil.

29. Medzi stranami sporu bola dňa 26.05.2015 uzatvorená nájomná zmluva na obdobie 10 rokov. Dodatkom zo dňa 25.06.2021 k nájomnej zmluve bola doba nájmu predĺžená do 31.12.2035.

30. Navrhovateľ vykonáva svoju činnosť (ťažbu nerastnej suroviny – čadiča) na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica s jeho platnosťou do 31.12.2025. Na zabezpečenie kontinuálneho pokračovania ťažby po tomto dátume je navrhovateľ povinný predložiť správnym orgánom žiadosť o nové povolenie spolu s prílohami, medzi ktorými je aj súhlas vlastníkov pozemkov - odporcu.

31. Odporca podmieňuje poskytnutie požadovanej súčinnosti navrhovateľovi dodatočnou požiadavkou na úhradu sumy 40.000,- Eur, ktorú označil za spätnú valorizáciu nájomného za minulé obdobie.

32. Podľa čl. II bod 1 nájomnej zmluvy, predmetom zmluvy je dočasné užívanie – nájom – pozemkov prenajímateľa nájomcom na účely dobývania ložiska nevyhradeného nerastu – stavebného kameňa, vrátane jeho úpravy a zušľachťovania.

33. Podľa čl. III. bod 1 nájomnej zmluvy, nájomca je oprávnený užívať predmet zmluvy na účel vykonávania predmetu činnosti zapísanom v živnostenskom a obchodnom registri. Jedná sa o vykonávanie činnosti banským spôsobom – dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – stavebného kameňa, vrátane jeho úpravy a zušľachťovania v lome A. B. a A. B. – C., a to na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

34. Podľa čl. III.15 nájomnej zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

35. Podľa čl. III.17 nájomnej zmluvy, prenajímateľ sa zaväzuje zabezpečiť taký stav predmetu zmluvy, aby bol spôsobilý na dohodnuté užívanie a prijať opatrenia k ochrane nájmu voči uplatňovaniu práv treťou osobu, ktorá by znemožňovala užívanie predmetu zmluvy dohodnutým a riadnym spôsobom.

36. Podľa článku III.19 nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú k poskytovaniu vzájomnej súčinnosti.

37. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

38. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

39. Neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len tomu nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, preto navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť svojho nároku, pričom uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo to predstavuje základnú podmienku pri vydaní neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Aj keď v prípade neodkladných opatrení je postačujúce, pokiaľ navrhovateľ osvedčí nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj dôvodnú obavu hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo, na ktorých osvedčenie sa nekladie taký dôraz ako pri preukazovaní uvedených skutočností v rámci konania vo veci samej, neznamená to, že je možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe ničím nepodložených skutkových tvrdení navrhovateľa. Okresný súd preto správne poukázal v úvode svojho rozhodnutia na to, že súd môže touto formou rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a súčasne musí existovať naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Z charakteru neodkladného opatrenia a procesu, ktorý jeho vydaniu predchádza vyplýva, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, avšak vychádza pri posudzovaní podmienok na jeho nariadenie zo skutočností osvedčených navrhovateľom, ktoré sa na podklade osvedčenia javia pravdepodobnými.

40. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom odvolateľa v tom smere, že navrhovateľ osvedčil, že medzi navrhovateľom a odporcom bol uzavretý platný nájomný vzťah s dobou trvania nájmu do 31.12.2035, z čoho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený užívať v nájomnej zmluve označené pozemky, avšak súčasne poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy, či na ňu nadväzujúceho Dodatku č. 1 nevyplýva, že sa odporca zaviazal k udeleniu súhlasu na vydanie ďalšieho povolenia Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že z doložených listinných dôkazov navrhovateľom vyplýva, že odporca nie je k udeleniu súhlasu viazaný, pričom z ustanovení nájomnej zmluvy, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom návrhu a odvoláva sa na ne vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi udeliť súhlas (s vyňatím pozemku s lesného fondu, ako aj súhlasu s ťažbou na uvedených pozemkoch), a to konkrétne z čl. III bod 15, 17, 19 nájomnej zmluvy), takáto povinnosť nevyplýva. Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva len pomerne neurčitá povinnosť vzájomnej súčinnosti tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Preto k námietke navrhovateľa, že dostatočne osvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázaním existencie platného nájomného vzťahu do roku 2035, ako aj kauzy nájomnej zmluvy, ktorou je vykonávanie banskej činnosti, odvolací súd uvádza, že samotná existencia nájomného vzťahu bez toho, aby bol odporca súčasne zaviazaný na udelenie požadovaných súhlasov, automaticky neznamená osvedčenie nároku navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia v navrhovateľom požadovanom znení. Z nájomnej zmluvy, ani z dodatku k nájomnej zmluve nevyplýva, že by sa odporca zaviazal udeliť navrhovateľom požadovaný súhlas a povinnosť nahradenia tohto súhlasu nemožno dovodiť ani z účelu nájomnej zmluvy, ktorá bola navrhovateľom uzavretá z dôvodu ťažby nerastných surovín na pozemkoch nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu (prenajímateľa). Samotné uzavretie nájomnej zmluvy preto automaticky neodôvodňuje povinnosť odporcu po dobu trvania nájomnej zmluvy poskytovať opakovane súhlas na vydanie banského povolenia. Toto jeho oprávnenie je autonómne a nemožno ho dovodiť zo žiadneho z navrhovateľom označených ustanovení zmluvy, ktoré predstavujú len všeobecný záväzok odporcu na poskytovanie súčinnosti ( čl. III. bod 19 zmluvy), či záväzok odporcu na zabezpečenie spôsobilého stavu predmetu nájmu na dohodnuté užívanie (čl. III. bod 15 a 17 zmluvy). Nie je preto dôvodné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že navrhovateľ sa domáha uloženia časovo obmedzenej povinnosti, ktorá je zmluvne dohodnutá. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že jeho povolenie na dobývanie ložiska nerastu čadiča č. 48-174/2020 zo dňa 10. februára 2020 bolo vydané s platnosťou na obmedzený čas do 31.12.2025, a preto si mohol v čase podpisu dodatku k nájomnej zmluve takýto záväzok pre odporcu do zmluvného vzťahu vymieniť, resp. trvať na ňom už v čase podpisu zmluvy. Nie je potom namieste takýto súhlas vyžadovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde je navyše súd limitovaný zákonnou lehotou a obmedzeným prístupom k informáciám.

41. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že z čl. III. bod 1 zmluvy (na ktorý poukazoval aj samotný navrhovateľ) vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený užívať predmet zmluvy na účel vykonávania predmetu činnosti zapísaného v živnostenskom registri (dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu – stavebného kameňa,...), a to práve na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Ani z uvedeného zmluvného ustanovenia tak nevyplýva automatická povinnosť odporcu na poskytnutie súhlasu v rámci dojednaného účelu zmluvy, keďže činnosť navrhovateľa je podmienená práve vydaním rozhodnutia banského úradu, ktorého vydanie je naviazané na splnenie podmienok (o.i. udelenia súhlasu vlastníka pozemkov, na ktorých ku ťažbe dochádza).

42. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorého ochrany sa formou vydania neodkladného opatrenia domáha. Uvedená skutočnosť je pritom základným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia. Bez existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana touto formou, tak nemožno neodkladné opatrenie vydať. Správne preto postupoval okresný súd, pokiaľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel s poukazom na to (bod 20 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu), že v danom prípade nie je právny nárok navrhovateľa na súhlas s vybavením povolenia jednoznačný, keďže nie je v zmluve výslovne dohodnutý. S uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd pritom konštatuje, že už nesplnenie tejto podmienky je dôvodom na nevyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, preto sa v ďalšom len stručne vyjadruje k ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa nasledovne:

43. Odvolací súd prisvedčuje síce odvolateľovi v tom smere, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom je stabilizovať vzťahy medzi stranami sporu dočasnou formou, a to tam, kde je potrebné upraviť pomery medzi stranami, resp. hrozí zmarenie exekúcie. Vo všeobecnosti, pri vydaní každého súdneho rozhodnutia platí, že predpokladom ich vydania je spor medzi stranami, tak ako to správne tvrdí odvolateľ. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nie každý spor je možné vyriešiť formou neodkladného opatrenia, keďže niektoré stranami sporu formulované návrhy na vydanie neodkladného opatrenia si vyžadujú náležité dokazovanie, ktoré nie je možné v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vykonať, vzhľadom na obmedzený priestor zákonnou lehotou, v ktorej sa neodkladné opatrenia vydávajú. Takéto spory si preto vyžadujú vykonanie náležitého dokazovania, a teda dlhší časový priestor, z ktorého dôvodu nemôžu byť riešené v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením je možné dočasne stabilizovať len tie vzťahy medzi stranami, kde je takýto zásah nevyhnutný a súčasne z osvedčených skutočnosti je možné vyvodiť, že takýto zásah je možný vykonať touto rýchlou a účinnou formou neodkladného opatrenia za splnenia ďalších zákonných podmienok. Tomu zodpovedá aj petit neodkladného opatrenia, ktorého základný rámec je daný demonštratívnym výpočtom nárokov v ust. , z ktorého vyplýva, že ukladané povinnosti sú obmedzené len na určitý úkon, či zdržania sa úkonu, či strpenie niečoho a podobne. Jedná sa väčšinou o preventívny zásah za účelom zamedzenia vzniku nereparovateľnej škody, resp. ohrozenia exekúcie. Nie je pritom vylúčené, že aj takýto rýchly zásah môže v niektorých prípadoch predstavovať vyriešenie sporu medzi stranami bez toho, aby bolo potrebné vedenie konania vo veci samej.

44. Nemožno však uzavrieť, že akákoľvek hrozba škody či nereparovateľnej ujmy je súčasne predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia na podklade akéhokoľvek tvrdeného nároku navrhovateľa. Nárok navrhovateľa musí byť osvedčený v dostatočnej rovine a musí vyplývať z hmotného práva. Až v prípade osvedčenia takéhoto nároku sa potom súd zaoberá existenciou ostatných skutočností odôvodňujúcich potrebu tohto zásahu (neodkladná úprava pomerov, respektíve obava, že exekúcia bude ohrozená, skúmanie proporcionality zásahu, ...). V danom prípade, tak ako bolo konštatované vyššie, navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku na vydanie neodkladného opatrenia, keďže z ním tvrdených skutočností nevyplýva záväzok odporcu udeliť súhlas s ďalšou ťažbou na ním vlastnených pozemkoch a takúto povinnosť, či záväzok odporcu, nemožno vyvodiť z kauzy nájomnej zmluvy, ktorou je vykonávanie banskej činnosti. Akékoľvek ďalšie konštatovanie súdu prvej inštancie ohľadne neosvedčenia ďalších skutočností potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo tak nadbytočné. Preto ani poukaz navrhovateľa v odvolaní na to, že navrhovateľ si plní podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia svoju prevenčnú povinnosť prechádzať škode, v zmysle , vo svetle neosvedčenia nároku, neobstojí.

45. Vzhľadom na neosvedčenie nároku navrhovateľa potom ani námietka navrhovateľa ohľadne nesprávnej argumentácie súdu vo vzťahu ku konaniu banského úradu, pri vydávaní povolenia, nie

je dôvodná. Hoci okresný súd nesprávne vyhodnotil postup správneho orgánu pri neodstránení nedostatkov účastníka konania (keď správny orgán pristúpi k zastaveniu konania), uvedená právna argumentácia súdu prvej inštancie však neovplyvňuje tú skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje základnú skutočnosť potrebnú na jeho nariadenie, ktorým je osvedčenie nároku, a preto ho nie je možné v tomto konaní vydať.

46. K námietke navrhovateľa v tom smere, že súd z obavy, aby neurobil chybu, rozhodol na princípe „do právneho vzťahu radšej nezasiahnuť“, ktorý prístup má byť príkladom extrémneho formalizmu a popretia preventívnej funkcie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia navrhovateľa nie je správna. Súd pri vydaní neodkladného opatrenia, ako už bolo konštatované vyššie, síce nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, a teda sa musí spoľahnúť na skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré navrhovateľ len osvedčuje (čo je nižšia úroveň posudzovania, ako dokazovanie v riadnom procese), avšak z uvedeného nemožno vyvodiť, že súd môže vydať neodkladné opatrenie na podklade akýchkoľvek skutkových tvrdení navrhovateľa, a to aj bez osvedčenia základných skutočností. Súd vždy musí skúmať, či v každom jednotlivom prípade jestvuje nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana touto neodkladnou a dočasnou formou, a až pokiaľ zistí, že takýto nárok jestvuje, tak musí vyhodnocovať, či existuje neodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu a aká hrozba hrozí navrhovateľovi v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Na druhej strane však súd vždy musí prihliadať aj na princíp proporcionality tak, aby nariadením neodkladného opatrenia nezasiahol nad nevyhnutnú mieru do práv a oprávnených záujmov druhej strany. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je stav medzi stranami, ktorý si vyžaduje takýto výnimočný zásah súdu, pričom spravidla pri takomto zásahu môže dôjsť k ujme tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu, preto súd musí vyhodnocovať tento zásah z pohľadu oboch strán sporu a medzi nimi korelujúcimi právami, do ktorých má súd touto formou zasiahnuť. Pokiaľ súd zistí, že niektorá zo základných osvedčovaných skutočností pre vydanie neodkladného opatrenia nie je daná, nemôže pristúpiť k jeho nariadeniu. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď hoci navrhovateľ v návrhu tvrdil, že došlo k zásahu do jeho práv, ktoré odvodzoval od trvania nájomného vzťahu a od jeho účelu (banská činnosť), avšak uvedenými tvrdeniami neosvedčil, že má právo na udelenie požadovaných súhlasov a z čoho mu uvedené právo plynie. Odvolací súd je, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, toho názoru, že z listín predložených navrhovateľom a z ustanovení, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj v odvolaní) odvoláva, uvedené právo navrhovateľovi nevyplýva. Potom ani navrhovateľom proklamované ťažko sanovateľné dôsledky v prípade nevydania neodkladného opatrenia a následného nevydania povolenia banským úradom na jeho podnikateľskú činnosť, nemôžu byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, keďže osvedčenie tohto nároku je základným predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia.

47. Ani test proporcionality uvádzaný navrhovateľom nemôže, vo svetle vyššie uvedeného neosvedčenia nároku navrhovateľa, obstáť. Súd nemôže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia len z dôvodu, že navrhovateľovi hrozí existencia kolapsu či vzniku škody bez toho, aby mu nárok požadovaný navrhovateľom vyplýval z predložených dokladov, pretože test proporcionality je možné aplikovať až za predpokladu, že jestvuje nárok, ktorému sa má takáto ochrana poskytnúť.

48. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia nároku, je správne, preto ho postupom podľa rdil. Odvolací súd prieskumom nezistil takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a došiel k správnemu právnemu záveru, že je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to už z dôvodu neosvedčenia nároku navrhovateľa.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa , CSP v spojení s tak, že odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca bol v odvolacom konaní nečinný, a teda mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).