Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/4/2022

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 536 781 proti žalovanej: eurobus, a.s., so sídlom: Staničné námestie 9, 040 01 Košice, IČO: 36 211 079, zast. MM law firm s.r.o., so sídlom: Jánošíkova 7, 040 01 Košice, IČO: 52 844 765, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Priznáva žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.2.2022 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.364,87 EUR titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia.

2. V priebehu konania, po nariadení znaleckého dokazovania a vyhotovení znaleckého posudku žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť.

3. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej vyslovili súhlas so zastavením konania.

4. Podľa ust. (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne (späťvzatie žaloby) a súhlasu žalovanej súd v zmysle vyššie cit.ust.CSP konanie zastavil.

8. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. O náhrade trov konania v prípade zastavenia konania, vrátane prípadu, ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, súd rozhoduje podľa vyššie citovaného ustanovenia .

11. Súd konštatuje, že z procesného hľadiska zastavenie konania privodila resp. zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby. Žalobu totiž nevzala späť z dôvodu, že by žalovaná splnila jej žalobnú požiadavku, ale na základe výsledku znaleckého dokazovania.

12. V konaní nebolo sporné, že v súvislosti s dopravnou nehodou, zavinenou zamestnancom právneho predchodcu žalovaného, ktorá sa stala v r.1999, vznikla škoda na zdraví žalobkyne, ako aj, že jej bola priznaná náhrada za škodu na zdraví, vrátane sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyni bolo v minulosti súdom priznané odškodnenie SSU v rozsahu 690 bodov, pri hodnote 30,- Sk za 1 bod a zároveň 20-násobné zvýšenie SSU, spolu vo výške 414.000,- Sk.

13. Žalobkyňa v tejto novej žalobe tvrdila, že došlo k ďalšiemu zhoršeniu jej zdravotného stavu a novým následkom na jej zdraví, ktoré neboli predmetom ohodnotenia v pôvodných lekárskych posudkoch alebo znaleckých posudkoch, ktoré boli vyhotovené v rámci pôvodného súdneho konania a teda, že došlo jednak k novému poškodeniu jej zdravia, resp. k zhoršeniu pôvodných následkov na zdraví.

14. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila na základe lekárskych posudkov, vystavených D. E. F., úrazovým chirurgom zo dňa 30.10.2020 a zo dňa 18.8.2021, ktorými bolo ohodnotené žalobkyňou tvrdené (nové) sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu nastavšieho zhoršenia poškodenia na zdraví, ktoré sa stalo v dôsledku úrazu zo dňa 25.1.1999 a ktoré už bolo pôvodne (pred 15-20 rokmi) ohodnotené lekárskymi posudkami zo dňa 26.1.2000 a dňa 5.11.2004 (a ktoré bolo žalovanou aj riadne odškodnené).

15. Závery znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní nepotvrdili skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala právny základ a výšku žalobou uplatneného nároku. Súdny znalec jednoznačne vylúčil existenciu následkov na zdraví žalobkyne, ktoré boli v týchto lekárskych posudkoch ohodnotené a ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pôvodným úrazom, ktorý sa stal 25.1.1999.

16. Žalobkyňa je preto v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporu povinná nahradiť trovy, ktoré vznikli žalovanej a intervenientovi ako úspešnej strane sporu.

17. Žalobkyňa navrhovala, aby súd žalovanej a intervenientovi nárok na náhradu trov nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala pritom na svoje osobné sociálne a majetkové pomery, pre ktoré jej bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem toho poukázala aj na dôvody podania žaloby, t.j. že ako laik na základe lekárskych posudkov nadobudla presvedčenie, že jej nárok je dôvodný. To, že znalecký posudok tieto lekárske posudky nepotvrdil, vníma ako uvedenie do omylu zo strany lekárov.

18. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Aplikácia ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

20. Čo sa týka sociálnych aspektov, súd konštatuje, že aplikácia ust. nie je na mieste a to ani s prihliadnutím na to, že žalobkyni súd v tomto konaní priznal oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jej osobné sociálne a majetkové pomery.

21. Právo na reálny prístup k súdu v podobe oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže automaticky znamenať aj právo na bezplatný prístup k súdu, čo má relevanciu v civilnom sporovom konaní a prejavuje sa v povinnosti nahradiť trovy konania ako sankcie za vyvolanie zbytočného alebo prehratého sporu.

22. V tejto súvislosti, reagujúc aj na argumentáciu žalobkyne, že ako laik na základe lekárskych posudkov nadobudla presvedčenie, že jej nárok je dôvodný, súd uvádza:

23. Strany, ktoré vedú spor, konajú na vlastné „nebezpečenstvo“ a teda, nesú zodpovednosť za výsledok sporu. To znamená, že žalobca si musí byť vedomý, že ak v spore nezvíťazí, bude ho stíhať povinnosť nahradiť druhej strane trovy, ktoré musela znášať.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na predmet tohto sporu – nárok na náhradu škody na zdraví. Podľa ustálenej súdnej judikatúry zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné (právny základ nároku) a čo je sprevádzajúce (výška nároku).

25. Pri nároku na náhradu škody na zdraví je daný právny základ nároku vtedy, ak sú splnené tri základné podmienky – 1) existencia protiprávneho úkonu žalovaného, 2) existencia škody na zdraví žalobcu a 3) príčinná súvislosť medzi týmito prvými dvomi podmienkami. Až keď je daný právny základ nároku (existencia následkov na zdraví v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom) môže nasledovať posúdenie výšky nároku.

26. Žalobkyňa v predmetnom spore nepreukázala ani len dôvodnosť základu uplatneného nároku, takže výškou uplatneného nároku sa súd už ani nemusel zaoberať. Súdny znalec jednoznačne vylúčil existenciu nových následkov na zdraví žalobkyne, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti s úrazom a ktoré by neboli predpokladané resp. zahrnuté v pôvodne priznanom odškodnení.

27. Žalobkyňa bola povinná pred iniciovaním tohto sporu zvážiť, či bude v spore úspešná, napríklad aj zabezpečením vlastného súkromného znaleckého posudku a to aj s prihliadnutím na to, že vo všeobecnosti sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo a žalobkyňa už bola za SSU odškodnená, ďalej tiež s prihliadnutím na časový aspekt, t.j. že od úrazu uplynulo viac ako 20 rokov, ako aj s prihliadnutím na vlastné skúsenosti z predchádzajúceho súdneho konania, v ktorom bola rovnako znaleckými posudkami overovaná správnosť žalobkyňou predložených lekárskych posudkov.

28. Na záver súd dodáva, že ak lekárske posudky žalobkyňa vníma ako uvedenie do omylu zo strany lekárov, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu protistrany.

29. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že považuje za spravodlivé, aby žalobkyňa v súlade s princípom zodpovednosti za úspech v spore nahradila trovy, ktoré žalovanej strane vznikli.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).