Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XX/XX, o zaplatenie 949,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. októbra 2024 č. k. -103

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku I. v časti istiny 755 Eur s úrokom z omeškania 7,5 % ročne z tejto sumy od 21.1.2023 do zaplatenia.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 949,42 Eur spolu s úrokom z omeškania 7,5% ročne zo sumy 870,28 Eur od 21.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania v súvislosti s predchodcom poskytnutým úverom. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 01.03.2024.

3. Súd citoval znenie , , až 4, , , , , až 3, , , až 4, až 5, , o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ), o bankách (ďalej aj ZoB). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) a žalovaným bola uzatvorená dňa 28.4.2022 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. 264714788062239 (ďalej aj zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do výšky schváleného úverového rámca 5.000 Eur s aktuálnou výškou úverového rámca 900 Eur. Splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná na 10. deň v mesiaci. Strany si zmluvne dohodli možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

4. Súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.10.2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022) skúmal z úradnej povinnosti aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Tú žalobca

odvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 01.03.2024. Súd uviedol, že pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z banky na iný subjekt sa vyžaduje preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.04.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018) uviedol, že toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Zároveň súd ustálil, že v zmysle ZoSÚ je možné postúpiť len pohľadávku po termíne konečnej splatnosti úveru alebo po tom, čo bol úver predčasne zosplatnený.

5. Súd pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemal za preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu podľa zákona o bankách, preto ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uvedenému záveru predchádzalo skutkové zhodnotenie, že žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022, ktorá bola žalovanému v súlade s teóriou dôjdenia (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011, resp. uznesenie sp.zn. zo dňa 30.06.2022., príp. Rozsudok NS SR sp. zn.: zo dňa 15.12.2020) doručená dňa 09.11.2022 jej uložením na Pošte Veľká Lomnica , ktorá má mať charakter výzvy v súlade s , a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100 - Predžalobná výzva“ doručeného žalovanému dňa 31.01.2023, žiadnu inú písomnú výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 01.03.2024, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.

6. Okrem toho súd dospel tiež k záveru, že žalobca neosvedčil, aby postupoval v súlade s a a napokon, že veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa.

7. O trovách konania rozhodol podľa že úspešnému žalovanému, ktorému v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, nárok na ich náhradu nepriznal.

8. Proti rozsudku v časti výroku I. o zaplatenie sumy 755 Eur s prísl. a v závislom výroku II. o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa by odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v časti uplatnenej sumy 755 Eur a k tomu prislúchajúceho príslušenstva event., aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom, keď mal za to, že súd pochybil, ak na predmetný vzťah aplikoval uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 200 Eur formou čerpania z karty. Podstatou kreditnej karty je, že je to druh platobnej karty, z ktorej dlžník čerpá úver, ktorý neskôr spláca. Na rozdiel od debetnej karty nie je kreditná karta viazaná na existenciu bežného účtu v banke. Od klasického úveru sa kreditná karta odlišuje revolvingovým typom úveru, bezúročným obdobím a rôznymi druhmi vernostných programov spojených s používaním karty. Revolvingový úver je automaticky obnovovaný úver, ktorý možno čerpať opakovane, vždy do výšky disponibilných prostriedkov na karte. Poukázal na to, že vzhľadom na typ úveru nie je možné určiť niektoré údaje – výšku mesačnej splátky, ani určiť bonitu, v čom žalobca vzhliadol dôvody pre vylúčenie tohto úveru spod úpravy ZoSÚ. V Zmluve absentuje dohoda medzi postupcom a dlžníkom o plnení v splátkach (vo fixnej výške). Uviedol, že vzhľadom na uzatvorenie zmluvy (na dobu neurčitú) je potrebné Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (z 23.01.2023) považovať za výzvu na splnenie dlhu podľa . V opačnom prípade by (za situácie, kedy by veriteľ pre porušenie povinností pri skúmaní bonity dlžníka stratil možnosť predčasne zosplatniť úver) bol veriteľ povinný už navždy zotrvať v zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom. Aj v prípade, ak by sa na predmetný vzťah aplikoval ZoSÚ (konkrétne ), súd neskúmal možnosť postúpenia časti pohľadávky – s prihliadnutím na princíp platnosti právnych úkonov. Ak by súd prijal záver o dohodnutom plnení v splátkach, boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle v spojení

s ). Tieto si súd prvej inštancie nesprávne vyložil. Nestotožnil sa s názorom o nutnosti konkretizácie splátky, pre ktorú veriteľ pristupuje k predčasnému zosplatneniu úveru. Poukázal na nejednotnosť rozhodovacej praxe všeobecného súdnictva dôvodiac napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. a novelizovaným znením (od 11.2024), ktoré taktiež nepovažoval identifikáciu konkrétnej splátky ako obligatórnu náležitosť platného zosplatnenia. Namietal tiež záver súdu o časovom obmedzení vyhlásení splatnosti. Vyhlásenie splatnosti pohľadávky je právom veriteľa – nie jeho povinnosťou, pričom toto právo sa obnovuje k ďalšej splátke pretrvávajúcim omeškaním dlžníka. Nie je správny záver o tom, že ak veriteľ „zmešká“ svoju príležitosť (zosplatniť), potom mu toto právo zaniká – zaniká len pre konkrétnu omeškanú splátku splatnosťou splátky nasledujúcej. Ak je však dlžník v omeškaní aj s touto nasledujúcou splátkou, veriteľovi sa obnovuje toto právo. Za nesprávne považoval aj vyhodnotenie (ne)existencie výzvy v zmysle ZoB dôvodiac, že zákon nevyžaduje samostatnú ani kvalifikovanú výzvu, ale rozhodujúcim je jej obsah. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (, , , , , ). Súdom odkazované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za ojedinelé, nespôsobilé mať povahu judikatúry. K záverom súdu o (ne)skúmaní bonity spotrebiteľa uviedol, že skúmanie bonity je bezpochyby otázkou skutkovou. Poukázal pritom na ust. s dodatkom, že spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie. Podotkol tiež, že skúmanie bonity je otázkou odbornou, pričom aj prípadná povinnosť súdu preskúmať splnenie povinnosti je limitovaná na samotný prieskum – nie následné vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ na základe doložených listín spotrebiteľovi úver poskytol. Dodal, že pri zmluvách na revolvingový úver je vzhľadom na ich charakter spravidla nereálne učiniť výpočet bonity. Napriek uvedenému postupca postupoval v súlade so zákonom a opatreniami NBS, čo preukázal vo svojom vyjadrení z 12.09.2024. Akcentoval, že postupca ako banka nemá možnosť dozvedieť sa o iných záväzkoch spotrebiteľa inak, ako priamo od spotrebiteľa.

9. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

10. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania bolo potrebné konštatovať, že rozsudok v časti zamietavého výroku nad uplatnenú sumu 755 Eur s príslušenstvom zostalo odvolaním nenapadnuté, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

11. V ostatnom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa , v rozsahu danom , hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa esprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je naplnený. Odvolací dôvod podľa bol v odvolaní označený len formálne – bez materiálneho vymedzenia, v dôsledku čoho nebol účinne uplatnený. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv ani jednej zo strán sporu a už vôbec nie v takej intenzite, aby viedla k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Ani ostatné namietané odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.

15. Odvolateľ vadu nesprávne zisteného skutkového stavu vzhliadol v skutkovom závere súdu o zmluvne dohodnutom plnení v splátkach. Predmetná odvolacia námietka je zjavne nedôvodná. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva záver o dohodnutom plnení v splátkach, keď podľa bodu 4.3 zmluvy vyplýva: „Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver a to formou dohodnutých mesačných splátok....“. Zároveň v bode 1. Základných podmienok zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku mesačnej splátky (min 5% z aktuálnej výšky úverového rámca), splatnosť prvej a mesačnej splátky (10. deň v mesiaci). Z uvedeného dôvodu je správnym záver súdu o dohodnutom plnení v splátkach – na čo nadväzuje správnosť záveru (a nedôvodnosť namietaného opomenutia ) o aplikovaní ust. a pri posudzovaní platného zosplatnenia úveru ako podmienky pre platné postúpenie pohľadávky.

16. Odvolací súd považuje úvahy žalobcu o nemožnosti ukončiť zmluvný vzťah v prípade nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru za účelové. Predčasné zosplatnenie úveru bezpochyby nie je jediným možným spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu.

17. Pokiaľ išlo o odvolací dôvod podľa (vadu nesprávneho právneho posúdenia veci), jeho naplnenie odvolateľ vzhliadol v prvom rade v opomenutí ZoSÚ.

18. Podľa § 1 ods. 3 písm q) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.

19. V prvoinštančnom konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa riadi zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy. Žalobca až v odvolaní poukázal na to, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje § 1 ods. 3 písm. q) ZoSÚ a že z toho dôvodu zmluva nie je spotrebiteľským úverom podľa ustanovení ZoSÚ.

20. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje. Samotná zmluva je veriteľom nazvaná ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“, okrem toho z obsahu zmluvy možno vyvodiť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca, čo nie je v nesúlade so znením § 1 ods. 3 písm. q) ZoSÚ, na ktoré znenie sa odvolateľ odvolával. Ustanovenie § 1 ods. 3 písm. q) ZoSÚ definuje úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok. No úver vo forme úverového rámca je krátkodobý úver s dohodnutým finančným limitom a klient môže pri jeho splácaní opakovane čerpať prostriedky až do výšky limitu a tento druh úveru je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ. Sám žalobca pritom v podanom odvolaní konštatoval, že špecifickosť revolvingového úveru je automaticky obnovený úver, ktorý je možné čerpať opakovane (v rôznej výške a frekvencii, pozn. odvolacieho súdu), až do výšky úverového rámca.

21. Odvolateľ ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil na jeho strane nedostatok aktívnej legitimácie v spore.

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd dospel o.i. k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čím nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa zákona o bankách, súd preto ustálil, že na strane žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia (body 106. a 155.).

23. Predmetnému záveru predchádzalo relevantné skutkové zhodnotenie súdu, podľa ktorého žalobca v spore okrem existencie: 1/ prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.11.2022 (ktorou postupca upozorňoval spotrebiteľa na jeho omeškanie a možnosť predčasne zosplatniť úver v zmysle ) a 2/ prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796759971100

- Predžalobná výzva“ zo dňa 23.1.2023 (ktorou postupca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), netvrdil, aby žalovanému bola doručovaná akákoľvek iná písomnosť, ktorá by spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.

24. Odvolateľ predmetnú odvolaciu námietku založil na tvrdení, že ust. § 92 ods.8 ZoB nevyžaduje samostatnú výzvu odlišnú od tých, ktorými pristupoval k zosplatneniu úveru. Prezentovaný názor

odvolateľa je v rozpore s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý sa za účelom zjednotenia rozdielnej rozhodovacej praxe senátov občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zaoberal otázkou výzvy podľa zákona o bankách; či môže byť takouto výzvou aj výzva o mimoriadnej splatnosti podľa , resp. výzva o vyhlásení predčasnej splatnosti.

25. Odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) konštatuje, že pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo potrebné, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo predčasne (platne) zosplatnenú a zároveň, aby postupca upozornil spotrebiteľa na to, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho záväzku. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z uvedených predpokladov má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018).

26. Ako vyplýva z označeného rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , veľký senát vo svojom rozsudku z 30. júla 2025 prijal zjednocujúci právny názor vyjadrený v právnej vete: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom takouto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“

27. Žalobca v konaní ani len netvrdil, aby žalovanému bola daná osobitná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB, pričom za takúto osobitnú výzvu nemožno považovať ani výzvu zo dňa 2.11.2022, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru a ani Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti-Predžalobná výzva z 23.1.2023, predmetom ktorej písomnosti bolo primárne predčasné zosplatnenie úveru.

28. Potom je správny právny záver súdu o tom, že pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky, na základe čoho na strane žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby v celom jej rozsahu.

29. Odvolací súd napriek skutočnosti, že ostatné odvolacie námietky nie sú spôsobilé zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (vzhľadom na vyššie uvádzanú nutnosť kumulatívneho naplnenia všetkých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky), preskúmal aj ďalšie odvolateľom vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie ohľadom platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, konkrétne absenciu uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu.

30. Odvolateľ (obdobne ako v otázke existencie samostatnej a výlučnej výzvy podľa ZoB) poukázal na nejednoznačnosť aplikačnej praxe všeobecných súdov s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2024 a odvolacích súdov, majúc za to, že neuvedenie konkrétnej splátky vyvolávajúcej zosplatnenie nie je prekážkou platného zosplatnenia.

31. Otázku, či neuvedenie konkrétnej splátky (pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristupuje k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru) spôsobuje neplatnosť takéhoto úkonu v dôsledku porušenia opakovane zodpovedal Najvyšší súd SR, napr. v rozhodnutiach sp. zn. , , a to s jednoznačným záverom, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

32. Súd prvej inštancie náležite a aplikáciou správnych zákonných ustanovení skúmal podmienky, za ktorých môže veriteľ (žalobca) pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri svojom rozhodnutí sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadrenej vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, kde najvyšší súd opakovane vyjadruje názor, že absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza (čo nebolo v konaní sporným), má za následok jeho neplatnosť.

33. Odvolací súd na podporu správnosti právneho posúdenia tejto otázky súdom poukazuje na ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , publikované pod č. R34/2025, v ktorom Najvyšší súd SR jednoznačne ustálil, že „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa ).“

34. Vzhľadom (aj) na uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu, odvolací súd považuje aj predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

35. S ohľadom na vyššie uvedené, zohľadniac aj rozsah odvolania žalobcu (len v rozsahu istiny úveru s prísl.) v kontexte súdom konštatovaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, nakoľko to, či (a v akom rozsahu) postupca splnil svoju povinnosť skúmať bonitu žalovaného, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s v spojení s tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho konania právo nemá.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).