Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-168-2025.pdf
PDF · 160.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/168/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov – matky: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. X, I., právne zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k 53P/82/2024-122 z 27. mája 2025 v zamietajúcej časti výroku I., takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. zamietol, výrokom II. návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 5, § 62 ods. 2, 4 veta prvá, § 75 ods. 1, § 78 veta prvá ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine), § 111 písm. c), § 121 a § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“ ). Vecne dôvodil, súd sa v konaní zaoberal návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, ako aj protinávrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Súd prvom rade skúmal, ako sa zmenili pomery od posledného rozhodovania vo veci úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloletého, pričom tak ako to vyplýva zo zákona o rodine a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, súd skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane otca, tak aj na strane matky a maloletého dieťaťa. Táto zmena nemôže vyplývať iba z bežného zvyšovania výdavkov, ale musí ísť o podstatnú zmenu, ktorá ďalej neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu a nie je možné spravodlivo požadovať plnenie judikovanej pohľadávky z výživného. Práve skutočnosť, že vyživovacia povinnosť bola upravená právoplatným rozhodnutím súdu, neumožňuje súdu prieskum pomerov, ktoré predchádzali vydaniu takého rozhodnutia, prípadne jeho správnosti a súd sa môže zaoberať iba skutočnosťami, ktoré majú vplyv na vyživovaciu povinnosť, a ktoré vznikli po vydaní daného rozhodnutia, resp. po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. ,-
3. Súd pri posudzovaní zmeny pomerov vychádzal z tvrdení účastníkov konania, z predložených listín, ako aj zo skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania v predchádzajúcom konaní o zmene výživného, ktoré bolo vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/168/2022. Ako vyplýva z Rozsudku MS BA II, matka v predchádzajúcom konaní špecifikovala náklady na maloletého A. vo výške cca 740,01 eur, čo bolo konkrétne špecifikované v ods. 18 Rozsudku MS BA II: ZRPŠ 2,50 eur, strava 200,- eur, školské potreby a aktivity 20,- eur, družina 30,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, hygiena 20,- eur, zdravotná starostlivosť 30,- eur, logopéd 40,- eur, zubár - pravidelný výdavok 25,- eur, mobil 15,- eur, vreckové 10,- eur, voľnočasové aktivity 30,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 193,51 eur, strava v škole 36,- eur, krúžok programovania a informatiky 38,- eur. Ako mimoriadne výdavky odporkyňa uvádzala letný tábor 372,10 eur, letnú školu 90,- eur, strojček 1.670,- eur, pas, škola v prírode. Odporkyňa v danom čase uvádzala mesačný príjem vo výške 900,- eur netto, prídavky na maloleté deti vo výške 120 eur a daňový bonus. Mesačné výdavky odporkyne boli vo výške 725,- eur na bývanie a 300 eur na stravu. Navrhovateľ uvádzal príjem po návrate z misie na Cypre vo výške 1.900,- eur - 2.000,- eur mesačne netto, s mesačnými nákladmi, keď bol na Slovensku vo výške 196,08 eur (elektrina 46,- eur, plyn 50,- eur, voda 20,- eur, daň z nehnuteľnosti 89,- eur, poplatok za odpad 128,- eur ročne, internet + TV 62,- eur) spolu so stravou, liekmi a ošatením 570,- eur mesačne, doprava do zamestnania 400,- eur, telefón 39,- eur a životná poistka 90,35 eur.
4. Aktuálne výdavky na maloletého A. boli vyčíslené na sumu cca 769,16 eur vrátane nákladov na bývanie. Náklady boli špecifikované nasledovne: strava: 250,- eur, ZRPŠ: 2,50 eur, Školské potreby a aktivity: 40,- eur, oblečenie a obuv: 60 eur, drogéria + hygiena: 40 eur, zdravotná starostlivosť, zubár imunológ: 50,- eur, voľnočasové aktivity: 50,- eur, mobil: 15 eur, vreckové: 20,- eur. Podiel maloletého na bývaní bol vyčíslený vo výške 241,66 eur. Okrem bežných výdavkov má zvýšené výdavky na zubný strojček cca 1.800,- eur, tábor 284,- eur a lyžiarsky 170,- eur. V porovnaní s predchádzajúcim konaní sa zrušil krúžok programovania, má zrušený plavecký. Zanikol výdavok aj na školskú družinu a logopéda. Mesačné výdavky odporkyne sú vo výške cestovanie 90,- eur, strava 45,- eur na týždeň (t.j. 180,- eur mesačne), lieky 90,- eur, zubár 200,- eur polročne, (t.j. 33,33 eur mesačne), oblečenie - čo si kúpi na Vianoce, hygienické potreby sú dohromady. Mesačné náklady odporkyne sú tak 200,- eur mesačne, plus mimoriadne výdavky. Matka má aktuálne príjem vo výške cca 1.000 - 1.100,- eur. Otec špecifikoval výdavky vo výške cca 708,07 eur, pričom nad rámec uvedeného uhrádza aj vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom vo výške 520,- eur a uhrádza aj splátku zročného výživného vo výške 134,08 eur, ktorú by mal uhrádzať do septembra 2025. Otec má čistý mesačný príjem vo výške 1.527,39 eur titulom výsluhového dôchodku a 20,- eur z brigády v lahôdkach.
5. V prípade zmeny pomerov na strane otca, ktorými odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti, súd dospel k záveru, že otec stratil zamestnanie - služobný pomer, avšak otcovi vznikol nárok výsluhový dôchodok, ktorý je mu vyplácaný mesačne vo výške 1.527,39 eur. Tento príjem otcovi umožňuje ďalej participovať na výžive maloletého vo výške aspoň 220,- eur, pričom z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že otec je pri uvedenom príjme, po zohľadnení veku maloletého (13 rokov) a počtu vyživovacích povinností otca (2 deti), schopný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške cca 244,- eur. Zákon nerozlišuje, či povinný má príjem zo zamestnania alebo z iných zdrojov (napr. výsluhový dôchodok) a je podstatné iba to, s akými prostriedkami povinný disponuje. Otcovi sa tak síce znížil príjem, avšak nie v takom podstatnom rozsahu, ktorý by mu znemožňoval uhrádzať výživné na maloletého v pôvodne určenej výške. Otcovi sa znížil príjem nie z tvrdených 3.400,- eur, ale zo sumy cca 2.000,- eur, z ktorej vychádzal aj Mestský súd Bratislava II v roku 2023 (obdobie od 1.10.2023 do rozhodnutia súdu) a znížil sa na sumu 1.527,39 eur netto. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že otcovi bolo pri odchode zo služobného pomeru vyplatené aj odchodné vo výške 20.000,- eur, ktoré otec mohol použiť na úhradu výdavkov maloletého dieťaťa a to aj tých mimoriadnych.
6. Nie je správne tvrdenie otca, že matka neprispieva na výživu maloletého A., keďže matka uhrádza všetky náklady, na ktoré nepostačuje súdom určené výživné a zároveň poskytuje maloletému osobnú starostlivosť. Argumentácia otca, že z odchodného uhradil pôžičky, ktoré mal voči svojim kamarátom, neobstojí, keďže v konaní existenciu takýchto pôžičiek nepreukázal a pri preukázaní dôvodnosti týchto pôžičiek, sa otec obmedzil len na tvrdenia o potrebe splatenia pôžičiek, ktoré mali vzniknúť na základe potreby financovať zariadenie domácnosti. Pri posudzovaní výdavkov otca súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému predchádza akýmkoľvek iným výdavkom. Súd takto posúdil aj iné, otcom tvrdené, výdavky, ako napríklad lízing na auto, poistku na dom, životnú poistku, sporenie alebo diaľničnú známku, ktoré nie sú dôvodné na to, aby predchádzali vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu. Potreba dispozície s motorovým vozidlom, užívanie diaľnic alebo sporenie a životné poistenie nemôžu ísť na úkor maloletého dieťaťa a potreby zabezpečenia riadnej výživy maloletého, ktorá nemôže ostať na druhom rodičovi. Znížením vyživovacej povinnosti otca, by došlo k značnému zníženiu kvality života maloletého dieťaťa a neboli by riadne zabezpečené všetky oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Súd sa taktiež zaoberal tvrdeniami navrhovateľa o údajnom predplatení vyživovacej povinnosti voči maloletému sumou vo výške 283.000,- eur a 53.000,- eur, ktoré mali byť zaslané na účet matky a následne na účet staršieho syna A. v roku 2020. Vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa nie je možné predplatiť a nie je možné započítať pohľadávku, ktorú údajne má otec voči matke na úhradu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Tento argument otca súd považuje za účelový a nedôvodný, pričom uvedené prevody boli vykonané ešte počas manželstva rodičov a mali byť realizované pred 5 rokmi. V prípade neschopnosti otca zamestnať sa, vzhľadom na tvrdené zdravotné problémy otca, súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec nemohol zamestnať. Z lekárskych správ z januára 2024 a z júna 2024 vyplýva, že otec by sa mal vyhýbať nárazovým fyzickým aktivitám s preťažovaním chrbtice, čo však nie je potvrdením o neschopnosti akéhokoľvek ďalšieho zamestnania, ale iba upravením liečebného režimu a odporúčaní vyhýbaniu sa určitého druhu práce v čase vydania lekárskej správy. O schopnosti otca zamestnať sa svedčí aj skutočnosť, že otec je aktuálne zamestnaný ako pomocník v lahôdkach s mesačnou mzdou cca 20,- eur a s týždenným pracovným časom maximálne 10 hodín. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že otec nie je schopný zamestnať sa na dlhší pracovný čas a tak zvýšiť svoju životnú úroveň spolu so zvýšením jeho schopnosti prispievať na výživu maloletého. Súd preto, z vyššie uvedených dôvodov, návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu zamietol ako nedôvodný.
7. V prípade návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého, súd skúmal oprávnené a nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, ich zmenu v porovnaní s výdavkami, ktoré vyplývali z Rozsudku MS BA II a so sociálnymi a majetkovými pomermi matky maloletého. Hlavnou argumentáciou matky pre zvýšenie výživného bolo zvyšovanie cien, zvyšovanie daní, zníženie daňového bonusu na dieťa a strata detského prídavku na plnoletého A..
8. Po posúdení zmeny výdavkov na maloletého súd dospel k záveru, že tieto výdavky sa od konca roka 2023 mierne zvýšili (cca o 30,- eur). Konkrétne zvýšenie nastalo pri výdavkoch na stravu, školské potreby a aktivity, oblečenie, obuv, drogériu, voľnočasové aktivity, vreckové a pomerné náklady na bývanie. Zároveň však došlo k odpadnutiu niektorých výdavkov ako napríklad: krúžok programovania, strava v škole, družina, logopéd a zaradenie zubára pod zdravotnú starostlivosť. Pre súd tak zvýšenie výdavkov o 30,- eur v porovnaní s predchádzajúcim konaním nie je v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že ide o podstatnú zmenu pomerov, ktorá je potrebná na zmenu vyživovacej povinnosti. Aj napriek uvedenému, súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci Rozsudku MS BA II súd konštatoval, že výdavky na ošatenie a obuv maloletých, ako aj na voľnočasové aktivity maloletých považoval za nadhodnotené. Súd zotrváva v tomto názore v prípade nákladov 50 € na voľnočasové aktivity 13 ročného maloletého. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť tvrdenú matkou, že plnoletý A. žije sám, čím sa však mal zvýšiť podiel maloletého A. na výdavkoch na domácnosti, ale zároveň sa mali znížiť náklady na domácnosť o náklady na energie a stravu, ktoré boli vynaložené na A.. Taktiež je však nevyhnutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že s matkou a maloletým A. v domácnosti nepravidelne žije aj priateľ matky. Podľa tvrdení matky s nimi žije cca 2 krát do týždňa a následne sa stará o svoju matku. Keďže priateľ matky trávi v domácnosti niekoľko dní počas týždňa, je od neho možné spravodlivo očakávať prispievanie na náklady domácnosti matky, hoci aj v pomernej časti (2/7), ktoré nie je možné pričítať ako odôvodnené výdavky matky na maloletého. Súd preto nemal za preukázanú potrebu zmeny výšky vyživovacej povinnosti vzhľadom na zvýšenie podielu maloletého na výdavkoch na domácnosť, ale zároveň na znížení očakávanej spotreby po odchode plnoletého A. z domácnosti matky a na potrebu pomerného prispievania na domácnosť zo strany priateľa matky. Životná situácia maloletého sa od rozhodovania na Mestskom súde Bratislava II zásadným spôsobom nezmenila. Maloletý bol v priebehu predchádzajúceho konania vo veku 11 rokov a bol žiakom 5. ročníka ZŠ J. K. J., pričom v tom čase žil v D.. V súčasnosti má A. 13 rokov a je žiakom 7. ročníka ZŠ v D. a maloletý žije v D.. Na strane maloletého nedošlo k zásadnej zmene pomerov, pričom maloletý je stále žiakom druhého stupňa základnej školy a po zmene školy maloletému odpadla potreba cestovania do školy v J..
9. Zároveň je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že matke maloletého sa zvýšil príjem o cca 100 - 200 eur netto v porovnaní s predchádzajúcim konaním a rozhodnutím koncom roka 2023. V prípade straty prídavku na plnoletého A. súd uvádza, že tento prídavok bol určený na zabezpečovanie potrieb
vtedy maloletého A. a po nadobudnutí jeho plnoletosti nie je možné prihliadať na stratu tohto prídavku ako na stratu príjmu, ktorý by bol použiteľný na výživu maloletého A.. Ani samotná skutočnosť, že matka sa aktuálne podieľa na výžive plnoletého A., nie je takou, ktorá by odôvodňovala zmenu pomerov pre zvýšenie výživného na maloletého A.. Matka uviedla, že na výživu plnoletého A. prispieva prostredníctvom gastrokarty vo výške cca 130,- eur. Táto suma však nie je zarátaná do jej bežného príjmu a skutočnosť, že plnoletý A. nežije v spoločnej domácnosti s matkou iba presunula vyživovaciu povinnosť matky z osobnej starostlivosti a zabezpečovania stravy pre A. v spoločnej domácnosti, na zabezpečovanie stravy a výživy prostredníctvom uvedenej gastrokarty. V prípade zníženia daňového bonusu na dieťa, súd konštatuje, že daňový bonus na dieťa nie je žiadnou formou prídavku na dieťa a nemá byť náhradou za vyživovaciu povinnosť rodičov, pričom jeho zníženie o 40,- eur, súd nepovažuje za zásadné. Súd preto uvedené skutočnosti nepovažoval za také, ktoré by spôsobovali zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúce zmenu vyživovacej povinnosti.
10. Na strane maloletého taktiež nedošlo k žiadnym negatívnym zmenám, ktoré by sa týkali jeho zdravotného stavu, a ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Pri posudzovaní dôvodnosti úpravy vyživovacej povinnosti alebo jej zmeny je potrebné prihliadnuť aj k nevyhnutným mimoriadnym nákladom, ktoré by mali byť vykonané v prospech maloletého. Súd pri posudzovaní uvedených potrieb nespochybňuje potrebu aplikácie zubného strojčeka maloletému, s ktorou sú spojené výrazné náklady. Súd však poukazuje na skutočnosť, že o potrebe aplikácie zubného strojčeka maloletému sa argumentovalo už v predchádzajúcom konaní a z Rozsudku MS BA II vyplýva, že súd prihliadol na túto skutočnosť. Od predchádzajúceho konania však nedošlo k aplikácii zubného strojčeka maloletému, pričom z vyjadrení vyplýva, že sa čaká, kým maloletému dorastú zuby. Doposiaľ teda nedošlo k aplikácii zubného strojčeka. Keďže s potrebou aplikácie zubného strojčeka počítal už Rozsudok MS BA II a z tejto skutočnosti vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti, súd neprihliadol na uvedenú skutočnosť ako na takú, ktorá by zásadným spôsobom menila pomery maloletého dieťaťa. V prípade výdavkov na tábor, na tieto bolo prihliadnuté už aj v predchádzajúcom konaní, kde boli matkou špecifikované dokonca vo vyššej výške (372,- eur). V prípade platby za lyžiarsky, ide o výnimočný výdavok spojený so školskou aktivitou, ktorá však nepredstavuje pravidelnú platbu, ktoré by bolo potrebné pričítať na bežnú vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.
11. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľ je schopný uhrádzať výživné vo výške 220,- eur na maloletého A., ako tak robí doposiaľ a výživné v tejto výške plne postačuje na úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
12. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť inak.
13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého v časti, kde súd jeho návrh zamietol a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu žalobcu vyhovie alebo vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v prípade úspechu prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Otec so svojím zdravotným stavom by už nebol schopný vykonať fyzicky náročné povinné preskúšanie v rámci svojho povolania a dokonca mu pri absolvovaní takéhoto preskúšania hrozili trvalé následky. Otec skončenie služobného pomeru odôvodnil zlým zdravotným stavom, o čom predložil lekárske správy. Z lekárskej správy neurológa D. G. L. vyplýva diagnóza protrúzie diskov v krčnej chrbtici a potreba vyhýbať sa chladu, nárazovým fyzickým aktivitám s preťažovaním chrbtice. Z výmenného lístka jeho neurológa z 10.03.2025 vyplýva, chronický CB syndróm a viacetážové protrúzie diskov a tiež, že nie je vhodná práca fyzicky náročná s preťažením chrbtice. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať vojakom nižší príjem po skončení vojenskej kariéry. Posledný rok služby v OSSR vykonával administratívnu činnosť. To znamená spracovávanie podkladov do výplat za celý odbor, práca s počítačom, avšak ani to mu jeho zdravotný stav nedovoľoval. Podľa správy z neurológie by mal dodržiavať verterobrogénny režim, čo znamená šetrenie chrbtice, vyhýbanie sa nadmernému zaťaženiu, dlhému státiu alebo sedeniu, prudkým pohybom, žiadny tepelný diskomfort, práca v chlade, v prievane, veľké teplotné rozdiely pri jednotlivých úkonoch, práca vo vynútených polohách, manipulácia s bremenami a pod. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokles príjmu otca je oproti poslednej úprave výrazne vyšší a preto sa otec nestotožňuje so záverom súdu o tom, že pokles jeho príjmu nie je taký, aby odôvodňoval takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by
predpokladala zníženie výživného. Od poslednej úpravy výživného dokonca prišlo k zmene pomerov na strane matky spočívajúcej vo vyššej životnej úrovni matky, nakoľko matka sa zamestnala a má pravidelný príjem vo výške 1481,21 eur mesačne oproti 450,- eur mesačne v čase predchádzajúceho rozhodovania. Okrem toho, matka poberá daňový bonus a prídavok na dieťa. Okrem iného matka žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom s pánom F. F., čo potvrdil pri výsluchu aj druhý spoločný syn A. B.. V konaní č.k. 8Pc 23/2024 syn A. uvádzal, že matka s priateľom žije v jednej domácnosti sústavne a teda nie je pravdou, že by sa u nej zdržoval 2x krát do týždňa. Príjem priateľa matky súd nevzal do úvahy. Okrem iného žalovaný (zrejme syn A. – pozn. odvolacieho súdu) dosahuje pomerne vysoký príjem z brigádnej činnosti, podľa jeho informácií vyšší ako uvádzal a navrhoval, aby súd vyžiadal výpisy z účtu na zistenie tejto skutočnosti, čo súd nevykonal a odňal mu právo konať pred súdom. Je nepochybné, že nevykonaním tohto dôkazu súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odporca si prenajal v J. byt, čo možno považovať za vysoký komfort, za ktorý platí nemalé náklady, a nehospodárne nakladanie s financiami. Podľa doloženej zmluvy o nájme, je nájomcom výlučne žalovaný a prenajíma si 3 izbový byt. Určite má možnosť bývať u mamy, alebo škola poskytuje internátne ubytovanie, čo by v porovnaní s prenajatým 3 izbovým bytom bolo finančne menej nákladné. Čo sa týka žalovaným uvádzanej položky na stravu 350,- eur, túto považuje za nadhodnotenú, pričom primeraná položka je 200,- až 250,- eur. Žalovaný neuvádza žiadne stravovacie obmedzenia a preto je výška položky neprimeraná. Žalovaný vôbec neuvádzal výšku svojich kompletných mesačných nákladov a súd v konaní tieto položky ani nezistil. Pri výsluchu žalovaného, na otázku právnej zástupkyne žalobcu, žalovaný uviedol, že náklady má cca 600,- až 700,- eur, pozostávajúce z položiek strava, drogéria, Orange, stužková, Word. Uvedené však dokopy tvorí sumu 340,- eur.
14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a má zato, že súd správne zhodnotil všetky predložené dôkazy. Otec síce tvrdí, že jeho príjmy sú nižšie ako v minulosti, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj napriek zníženému príjmu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom. Nie je preukázané, že by došlo k zásadnej a trvalej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Rovnako je potrebné prihliadať na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré s vekom prirodzene rastú a výživné má zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Je toho názoru, že súd v celom konaní prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletého. Považuje za vhodné, aby sa otec primeraným spôsobom finančne spolupodieľal na nákladoch súvisiacich s výživou a potrebami maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia, t.j. otec a matka. Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti otca umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu tak, ako rozhodol prvostupňový súd. Na základe uvedeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.05.2025 č.k. 53P/82/2024 potvrdil ako vecne správny a odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.
15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, riadne odôvodnený, skutkový stav v ňom obsiahnutý za riadne zistený a preukázaný. Navrhovateľ v odvolaní iba opakuje argumentáciu z konania súdu prvej inštancie. Súd riadne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom súd nepovažoval za potrebné preukázať príjem manželky navrhovateľa a priateľa odporkyne.
16. Súd sa zmene pomerov na strane navrhovateľa riadne venoval. Preskúmal tvrdenú zmenu pomerov, pričom vyhodnotil nielen skutočné príjmy, ale taktiež prihliadol na jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Tiež súd vzal aj zdravotný stav navrhovateľa. Súd taktiež správne vyhodnotil, že nemal za preukázané, že by k skončeniu služobného pomeru došlo z iných dôvodov, ktoré navrhovateľ nezavinil, alebo nemohol ovplyvniť. Podľa názoru súdu, keď navrhovateľ mal v úmysle ukončiť svoj služobný pomer, vzhľadom na svoje vyživovacie povinnosti voči svojim synom, mal si svoje pomery zabezpečiť minimálne iným zamestnaním tak, aby neohrozil výživu svojich detí. Súd v rozsudku správne uvádza (v bode 23. odôvodnenia rozsudku, a to je podľa názoru odporcu premietnutím princípu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov), že ,,súd dáva do pozornosti, že otec ako povinný na výživné v prvom rade musí usmerniť svoje výdavky tak aby v prvom rade bolo uhradené výživné na deti a až následne zo zvyšných finančných prostriedkov môže uspokojovať svoje vlastné osobné potreby. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, musí mať na
zreteli vždy existujúcu vyživovaciu povinnosť tak, aby jej plnenie v žiadnom prípade neohrozil, a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom rastom a štúdiom. Súd taktiež poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj celkový majetok rodiča, vlastníctvo a životnú úroveň.
17. Odporkyňa dáva odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ si platí leasing na auto. Uvedené znamená, že v čase kedy navrhovateľ podal návrh na zmenu výživného pre svoje vlastné dieťa z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane si zároveň navrhovateľ zobral leasing na motorové vozidlo. Sám navrhovateľ uvádza, že posledný rok služby vykonával administratívnu činnosť. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že navrhovateľ vykonával prácu formou brigády v pekárni. To znamená, že existujú zamestnania, ktoré môže navrhovateľ vykonávať aj v rámci svojich tvrdených zdravotných obmedzení. Zároveň, pokiaľ si navrhovateľ nepraje zvýšiť svoje príjmy, a žiť výlučne z priznaného výsluhového dôchodku, je to jeho rozhodnutie, avšak takéto rozhodnutie nesmie byť na ťarchu plnenia jeho vyživovacích povinností. Súd taktiež zohľadnil, že do domácnosti navrhovateľa od poslednej zmeny výživného pribudol aj príjem jeho manželky a v neposlednom rade aj skutočnosť, že navrhovateľovi bolo vyplatené odchodné vo výške 20.000,00 eur, ktoré otec mohol použiť na úhradu výdavkov maloletého dieťaťa a to aj tých mimoriadnych. Podľa jej informácií mal dostatok peňazí na kúpu vecí do domácnosti, lebo získal peniaze predajom auta a jej ako matke jeho detí posielal v tom čase 60,- eur na tri školopovinné deti. Všetku výplatu posielal vtedy priateľke E. J. a teraz už manželke E. B.. Taktiež nezdokladoval žiadnu zmluvu o pôžičke alebo splátkový kalendár. Opätovne poukazuje na odporúčanú metodiku určovania výživného, ktorá je pri dvoch deťoch stanovená na úrovni 16% z čistého príjmu na základnej škole druhý stupeň, 18% z čistého príjmu na strednej škole, 20% príjmu na vysokej škole. Pri výške navrhovateľom uvádzaného príjmu výsluhového dôchodku (tento sa naviac automaticky valorizoval k 1.7.2025, t. j. jeho výška je aktuálne o niečo vyššia) by súčasná výška výživného približne zodpovedala danému výpočtu, a preto nie je dôvod na jej zníženie. Práve naopak, súčasná vysoká inflácia a zdražovanie elementárnych životných nákladov, vedú skôr k záveru, že náklady odporcu na život budú v priebehu času stúpať a nie klesať. Tvrdenie navrhovateľa o jej životnej úrovni nič nevie, lebo sa nič nezmenilo od posledného pojednávania z 27.05.2025. Príjem dokladovala na súde, nevie kde a ako vypočítal navrhovateľ jej mesačný príjem vo výške 1481,21 eur, keď jej priemerný čistý príjem za obdobie od októbra /2024 do júna/2025 je aj to s odmenami 1273,- eur. Tvrdenia navrhovateľa o životnej situácii a pomerov ich syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, nemá vôbec informácie. A. ma príjem z brigády koľko si napíše smien. Nežije si nad vysoké pomery a nevlastní byt a tiež nie je nájomcom výlučne on. V byte žijú traja ľudia, A., jeho brat F. a jeden starší pán. Ona A. prispieva na stravu 120 - 130 eur, platí stužkovú a prispieva mu aj na iné výdavky, keď navrhovateľ prispieva len to, čo má stanovené súdom. Otec nemá vyživovaciu povinnosť k iným deťom ako k A. a A.. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, nekontaktuje ich už 5rokov, netrávi s nimi žiaden čas. Nesúhlasí s tým, že sa s nimi nestretáva vinou matky, deti sú veľké, A. je už plnoletý, otec má možnosť kedykoľvek deti kontaktovať, no ani raz tak neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí s argumentmi otca uvedenými v odvolaní, považuje ho za nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie, považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Taktiež sa stotožňuje s rozhodnutím súdu ohľadne výšky výživného. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 27.05.2025 potvrdil.
18. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvádzanými žalovaným a považuje ich za účelové. Otec so svojím zdravotným stavom už nie je schopný vykonať fyzicky náročné povinné preskúšanie a dokonca by mu pri absolvovaní takéhoto preskúšania hrozili trvalé následky. Je absolútne zrejmé, že otec by pri svojom zdravotnom stave preskúšanie nezvládol a preto mu nie je možné pripisovať na ťarchu, že sa v dôsledku tohto stavu rozhodol požiadať o výsluhový dôchodok. Otec teda skončenie služobného pomeru odôvodnil zlým zdravotným stavom, o čom predložil lekárske správy. Matka sa snaží navodiť dojem, že zdravotný stav otca je nepodstatný, avšak otec má právo na zachovanie zdravia ako jeho základné právo, a to napriek právu dieťaťa na výživné. Je väčším spoločenským záujmom, aby otec udržal svoj zdravotný stav a tak plnil svoju vyživovaciu povinnosť v jeho možnostiach, ako zotrvať v rizikovom povolaní a zostať s trvalými následkami, kedy nebude možno schopný plniť vyživovaciu povinnosť ani v takej výške ako navrhoval. Oproti právu matky resp. dieťaťa na výživné, tu stojí právo otca na ochranu zdravia. Úlohou výsluhového dôchodku je kompenzovať vojakom nižší príjem po skončení vojenskej kariéry. Podľa správy z neurológie by mal žalobca dodržiavať verterobrogénny režim, čo znamená šetrenie chrbtice, vyhýbanie sa nadmernému zaťaženiu, dlhému státiu alebo sedeniu, prudkým pohybom, žiadny tepelný diskomfort, práca v chlade, v prievane, veľké teplotné rozdiely pri jednotlivých úkonoch, práca vo vynútených polohách, manipulácia s bremenami
a pod. V zmysle vyššie uvedeného preto nie je možné nútiť otca zamestnať sa popri výsluhovom dôchodku, ktorý získal práve za rizikovú dlhoročnú prácu, ktorej dôsledkom sú jeho zdravotné ťažkosti už v produktívnom veku. Nie je možné po otcovi žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej prácu a bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú službu vykonal. Výsluhový dôchodok je vo svojej výške 1527,39 eur, čo je cca vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Aplikovať princíp prednosti potencionality príjmov na túto situáciu je neprípustné. Čo sa týka kúpy auta na leasing uvádza, že kupoval ho v čase, keď jeho zdravotný stav ešte jednoznačne nevyžadoval potrebu odchodu do výsluhového dôchodku. V ostatnom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.
19. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení a ďalej uviedla, že otec sa snaží navodiť dojem, že jeho zdravotný stav je tak vážny, že nemôže si plniť vyživovaciu povinnosť ani úlohu druhého rodiča – otca, lebo jeho zdravie je viac ako starostlivosť o maloletého A. B. a A. B.. Od 04.09.2020 kedy odišiel zo spoločnej domácnosti neplní si vôbec rolu otca, nevyužíva právo stretávať s deťmi, nič im naviac nekúpi, nedopraje, neberie ich na žiadne výlety. Do rozvodu , ktorý bol ukončený 22.06.2021 jej prispieval 60,- na tri školopovinné deti. Teraz chce znížiť výživné a naďalej sa nestarať, nezaujímať, nič neriešiť. Len starať sa o seba , o svoje zdravie, svoje záujmy, len nikto len on. Ona ako matka má oveľa vážnejšie zdravotné problémy a diagnózy, ktoré preukázala na pojednávaní. Čaká ešte na výsledky, po prekonzultovaní s lekárkou, bude si časom podávať žiadosť na invalidný dôchodok. Vôbec nikto sa nezaoberal jej zdravotným stavom, ako navrhovateľ tvrdeniami chce preukázať, že nemôže pracovať pre svoj zdravotný stav. Otec s príjmom 1527, 39 eur + zárobkom z pekárne ako sám osoba si žije až nad pomery. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, okrem A. a A.. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „nie je možné po ňom žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej práce a bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú službu vykonal“, a že „aplikácia princípu prednosti potenciality príjmov na túto situáciu je neprípustné“. Tvrdenie navrhovateľa o neaplikácii potenciality príjmov na túto situáciu nie sú ničím podložené. Dala odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ si platí leasing na auto. Uvedené znamená, že v čase kedy navrhovateľ podal návrh na zmenu výživného pre svoje vlastné dieťa z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane si zároveň navrhovateľ zobral leasing na motorové vozidlo. Navrhovateľove tvrdené výdavky - leasing, životná poistka, diaľničná známka, nie sú dôvodné na to, aby predchádzali vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Sám navrhovateľ uvádza, že posledný rok služby vykonával administratívnu činnosť. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že navrhovateľ vykonával prácu formou brigády v pekárni. To znamená, že existujú zamestnania, ktoré môže navrhovateľ vykonávať aj v rámci svojich tvrdených zdravotných obmedzení. Opätovne zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v jej vyjadrení k odvolaniu a poukázala na Metodiku pri určení vyživovacej povinnosti. Z aktuálneho čistého príjmu z 1263,64 eur uhrádza bývanie, kúpila oblek pre A., zaplatila mu stravu 120,- eur, čistiace, stravu v škole, rodičovské, a tak ďalej. Záverom uvádza, že v prvostupňovom konaní boli riadne preukázané náklady na maloleté dieťa a tieto neboli otcom ani významne spochybnené. Otec nemá vyživovaciu povinnosť k iným deťom ako k A. a A.. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, nekontaktuje ich už 5rokov, netrávi s nimi žiaden čas. Nesúhlasí s tým, že sa s nimi nestretáva vinou matky, deti sú veľké, A. je už plnoletý, otec má možnosť kedykoľvek deti kontaktovať, no ani raz tak neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí s argumentmi otca uvedenými v odvolaní, považuje ho za nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie, považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Taktiež sa s rozhodnutím súdu ohľadne výšky výživného zhoduje, ale pre neustále odvolávania navrhovateľom ak sa súd rozhodne inak, žiada zvýšiť výživné na maloletého A. na sumu 300,- eur mesačne.
20. Kolízny opatrovník sa k vyjadreniam matky a otca maloletého vyjadril tak, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a má zato, že súd správne zhodnotil všetky predložené dôkazy. Otec síce tvrdí, že jeho príjmy sú nižšie ako v minulosti, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj napriek zníženému príjmu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom. Nie je preukázané, že by došlo k zásadnej a trvalej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Rovnako je potrebné prihliadať na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré s vekom prirodzene rastú a výživné má zabezpečiť primeranú životnú úroveň v súlade s § 75 Zákona o rodine. Je toho názoru, že súd v celom konaní prihliadal na vek a opodstatnené potreby maloletého. Považuje za vhodné, aby sa otec primeraným spôsobom finančne spolupodieľal na nákladoch súvisiacich s výživou a potrebami maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia, t.j. otec a matka. Z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti
otca umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu tak, ako rozhodol prvostupňový súd. Na základe uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.05.2025 č.k. 53P/82/2024 potvrdil ako vecne správny a odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou –otcom maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
22. Predmetom konania bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči synovi A. zo sumy 220,- eur mesačne na 130,- eur mesačne a návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Súd oba návrhy zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom predmetom odvolacieho konania je výrok I., kde súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému zamietol.
23. S poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu rozhodnutiu pokiaľ návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom zamietnutia návrhu otca v potrebnom rozsahu pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky otca a ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).
26. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 ZR.
28. Otec v odvolaní namietal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu, poukazoval aj na náklady a výšku vyživovacej povinnosti voči synovi A. a na to, že na strane matky došlo k zmene pomerov, nakoľko sa jej zvýšil príjem a žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorá skutočnosť má vplyv na jej náklady s bývaním.
29. Ak vyplýva z obsahu spisu naposledy bolo o výživnom na maloletého A. rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, kde bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne za obdobie od 03.05.2022 do 30.09.2023 a na sumu 220,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2023 a na syna A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 340,- eur mesačne za obdobie od 03.05.2022 do 30.09.2023 a na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2023. Pri určení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.10.2023 vychádzal súd prvej inštancie z toho, že maloletý A. je žiakom druhého stupňa ZŠ, syn A. bol študentom bilingválneho gymnázia. Otec bol vojakom z povolania a mal v tom čase príjem 2000,- eur netto, žil v spoločnej domácnosti s manželkou a jej dvomi maloletými deťmi v rodinnom dome, pričom manželka bola nezamestnaná. Matka žila v domácnosti s maloletými deťmi A., A. a plnoletým F., v rodinnom dome. Jej netto príjem bol cca 900,- eur a poberala prídavky na deti vo výške 120,- eur mesačne a daňový bonus.
30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a posúdil návrh otca ako nedôvodný. Dôvodom jeho návrhu bolo zníženie jeho príjmu, nakoľko odišiel do výsluhového dôchodku a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu, ktorou by kompenzoval stratu príjmu, nakoľko poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.527,- eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, odvolací súd udáva, že nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti určenej ostatným rozsudkom. Ako uviedol už súd prvej inštancie, samotný výsluhový dôchodok umožňuje otcovi plniť si vyživovaciu povinnosť v zmysle ostatného rozhodnutia, keď i v zmysle Metodiky MS vyplýva, že pri dvoch vyživovacích povinnostiach by mohol plniť výživné i vo zvýšenej výške. Z uvedeného teda je zrejmé, že výška výsluhového dôchodku mu umožňuje plnenie vyživovacej povinnosti v nezmenenej výške. Je dôvodné sa stotožniť aj s tvrdením súdu prvej inštancie, že hoci má zhoršený zdravotný stav, tento nevylučuje, aby si našiel prácu, ktorá by tomuto jeho zdravotnému stavu vyhovovala a zodpovedala, o čom svedčí aj jeho práca v pekárni. Preto jeho námietka v tom, že nie je možné po otcovi žiadať, aby do vysokého veku vykonával naďalej prácu a bol zaťažený, ak si on už svoju náročnú službu vykonal a tiež, že oproti právu matky resp. dieťaťa na výživné, tu stojí právo otca na ochranu zdravia, nemá žiadne opodstatnenie. Pokiaľ poukazuje na svoj vek je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť voči svojim deťom je prvoradá a v dnešnej dobe ľudia pracujú aj vo vyššom veku než má on sám. V súvislosti s jeho návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti navyše súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že pri odchode do dôchodku mu bola vyplatená suma 20.000,- eur, keď hodnoverne nevedel preukázať, že ju minul na pôžičky v súvislosti s financovaním zariadenia domácnosti a pokiaľ poukazoval na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, na ktorú skutočnosť dal súd odpoveď v bode 25. svojho odôvodnenia, bolo nutné prihliadnuť aj na to, že má manželku, ktorá sa zamestnala (oproti ostatnému rozhodnutiu kedy bola nezamestnaná) a svojím príjmom, ktorý má od 988,42 eur do 1.076,39 eur sa podieľa na spoločných výdavkoch.
31. Nedôvodná bola aj námietka otca o zvýšení príjmu matky na sumu 1 481,21 eur mesačne. Táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Súd prvej inštancie všetky vyššie uvedené skutočnosti na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a odvolací súde sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd však zároveň k tvrdeniam otca v tom, že matka zdieľa spoločnú domácnosť s priateľom dodáva, že vyššie uvedené závery sú z pohľadu vyživovacej povinnosti k maloletému synovi síce dôležité, avšak majú relevanciu vo vzťahu k výdavkom matky na domácnosť a jej životnú úroveň, ale zároveň nejde o taký prípad, kedy by súd mal korigovať vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.
32. K námietkam vo vzťahu k výdavkom na syna A. sa odvolací súd nebude vyjadrovať, nakoľko sú predmetom iného konania a súd prvej inštancie prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k synovi A..
33. Odvolací súd tiež dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. A., uvedené je súladné so záujmami maloletého hoci na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu. Je to z dôvodu, že aj keď otcovi sa od posledného rozhodnutia znížil príjem, výška vyživovacej povinnosti zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého A., na ktorých sa podieľa aj matka, ktorá má nižší príjem než otec maloletého a to aj svojou osobnou starostlivosťou. Je nutné tiež uviesť, že hoci matka poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, výška výživného zo strany otca v sume 220,- eur, čo je cca 7,- eur na deň, nezodpovedá ani nákladom na stravu maloletého, pričom tu sú aj ďalšie oprávnené výdavky maloletého. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa s maloletým nestretáva a sám sa vyjadril, že na mimoriadnych výdavkoch na maloletého sa neplánuje podieľať. Preto aj skutočnosť, že na výdavkoch matky (podľa tvrdenia otca) sa podieľa aj spolužijúca osoba, už nemôže ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
34. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď po ustálení nákladov, ktoré sa v priebehu času menili, a ktoré ustálil súd prvej inštancie, avšak aj po zohľadní ďalších okolností, bližšie už uvedených súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne.
35. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo v danom prípade splnené bolo. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd tak na ďalšie nie relevantné argumenty (ktoré by neprivodili zmenu rozhodnutia) účastníkov nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).