Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-101-2025.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/101/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, D., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, o odvolaní poškodených E. F. a G. B. voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.4.2025, sp. zn. 2T/77
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o odkázaní poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/X, J. a poškodeného G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
II. Rozhodujúc podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku je obžalovaný A. B. C. podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinný uhradiť poškodenému E. F., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom H. I. XXXX/ X, J. škodu vo výške 46.870,- eur a poškodenému G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. škodu vo výške 52.295,- eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. odkazuje so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15.4.2025 sp. zn. 2T/77/2022 uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona na skutkom základe uvedenom v bodoch I. až XI. rozsudku. Za to okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) písmeno l), § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 51 odsek 1 v spojení § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným A. M. a N. M. st. spoločne a nerozdielne vo výške 11.000,- eur, poškodenému N. M. ml. vo výške 10.250,- eur a poškodenému A. B. M., vo výške 13.250,- eur. Podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným A. M. a N. M. st. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 11.000,- eur, poškodenému N. M. ml. vo výške 10.250,- eur a poškodenému A. B. M. vo výške 13.250,- eur. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodených E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/X, J. (ďalej len „poškodený E. F.“), O. P., G. B., nar. XX.X.XXXX v K., bytom L. XXX/XX, D. (ďalej len „poškodený G. B.“), Q. P., Q. O., B. R. S. a B. O. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2025 sa prokurátor aj obžalovaný po porade s obhajcom vzdali práva na podanie odvolania, pričom poškodení E. F. a G. B. neboli na tomto hlavnom pojednávaní prítomní.
Poškodenému E. F. bol rozsudok doručený dňa 13.6.2025, pričom jeho splnomocnencovi JUDr. Michalovi Krutekovi bol doručený dňa 11.6.2025, a poškodenému G. B. bol rozsudok doručený dňa 16.6.2025.
Poškodený E. F. elektronickým podaním prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Michala Kruteka zo dňa 17.6.2025 doručeným okresnému súdu dňa 17.6.2025 podal odvolanie voči rozsudku v časti, v ktorej bol ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Poškodený namietol, že napadnutý rozsudok v časti vo vzťahu k ôsmim z dvanástich poškodených nie je dostatočne adresne odôvodnený a preto je nepreskúmateľný vo vzťahu k tomu, z akého konkrétneho dôvodu bol poškodený E. F. s celým svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. V tomto smere poškodený poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia, ktoré napadnutému rozsudku chýbajú. K nároku na náhradu škody poškodený E. F. uviedol, že v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 13.10.2022 si uplatnil nárok na náhradu škody od obžalovaného v sume 46.870 eur, ktoré žiadal od obžalovaného vrátiť. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu splnomocnenec poškodeného opätovne žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu spôsobenej škody, čo zopakoval aj na hlavnom pojednávaní pri oboznamovaní návrhov na náhradu škody, pričom obžalovaný uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným E. F. nerozporoval ani netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú časť sumy vrátil. Výška spôsobenej škody 46.870 eur poškodenému E. F. bola ustálená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode I.. Poškodený E. F. si tak riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, preto mal okresný súd obžalovaného zaviazať na jej náhradu v celej výške. Poškodený navrhol napadnutý rozsudok v namietanej časti zrušiť a uložiť obžalovanému, aby poškodenému E. F. nahradil škodu vo výške 46.870 eur.
Poškodený G. B. podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 24.6.2025 a doručeným okresnému súdu dňa 25.6.2025 podal odvolanie voči rozsudku v časti, v ktorej bol ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Poškodený namietol, že okresný súd týmto výrokom pochybil, nakoľko výška škody bola v konaní spoľahlivo a jednoznačne ustálená, pričom on si ako poškodený riadne a včas náhradu škody uplatnil. V konaní bolo preukázané, že obžalovanému poškodený poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 60.095 eur, pričom z tejto sumy mu obžalovaný vrátil 5.000 eur a následne ešte 500 eur, a ako výnosy mu obžalovaný vyplatil aj sumu 2.000 eur dňa 9.6.2017 a sumu 300 eur dňa 29.3.2018, o čom poškodený predložil výpisy z banky, kde sú tieto platby zaznamenané. Suma 2.300 eur bola podľa poškodeného súčasťou manipulatívneho konania obžalovaného s cieľom navodiť dôveru a motivovať poškodeného k ďalším vkladom. Nešlo teda o vrátenie vložených prostriedkov. Okrem týchto súm obžalovaný poškodenému žiadne iné finančné prostriedky nevrátil. Poškodený G. B. tak žiadal vrátenie sumy 54.595 eur, čo predstavuje 60.095 eur – 5.500 eur. Ak by súd považoval za opodstatnené zohľadniť aj sumu 2.300 eur, ktoré obžalovaný prezentoval ako zisk, výška škody by bola 52.295 eur. Okresný súd tak mohol rozhodnúť aspoň o tejto časti náhrady škody, čo mal dostatočne preukázané. K tomuto poškodený doplnil, že obžalovaný netvrdil, že by poškodenému G. B. vrátil väčšiu sumu, nakoľko uviedol, že mu vrátil minimálne sumu 7.000 eur.
Poškodený G. B. žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok v namietanej časti zrušil a zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 54.595 eur.
Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní oboch poškodených dňa 22.8.2025.
Za účelom prejednania odvolania oboch poškodených nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 20.1.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaný, obhajca obžalovaného, splnomocnenec poškodeného E. F. a poškodený G. B.. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že prokuratúra sa stotožnila so všetkými výrokmi napadnutého rozsudku, preto navrhla odvolania oboch poškodených ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenec poškodeného E. F. sa pridržal písomne odôvodneného odvolania a žiadal mu vyhovieť, rovnako ako poškodený G. B.. Obhajca obžalovaného súhlasil s vyjadrením prokurátora a navrhol odvolania poškodených zamietnuť, čo žiadal aj obžalovaný.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len z časti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali dvaja poškodení ako oprávnené osoby, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o škode, resp. o odkázaní týchto poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Krajský súd po preskúmaní podaných odvolaní zistil, že odvolanie oboch poškodených je dôvodné.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému uhradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podmienkou na rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku je, že:
- obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu,
- škoda vznikla jeho zavinením v dôsledku spáchaného trestného činu,
- ide o škodu uvedenú v § 46 odsek 1 Trestného poriadku,
- nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas na to oprávnenou osobou (z návrhu musí byť zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške sa náhrada požaduje),
- uplatnený nárok má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch,
- priznaniu nároku nebráni zákonná prekážka (napr. dôvodne vznesená námietka premlčania).
Ustanovenie § 287 Trestného poriadku upravuje adhézne konanie, ktoré je súčasťou trestného konania. Adhézne konanie umožňuje poškodenému dosiahnuť čo najskoršie priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Ak je škoda spôsobená trestným činom v skutkovej vete rozsudku ustálená a nebola do vyhlásenia rozsudku uhradená celá alebo jej časť, je povinnosťou súdu pri uznaní viny obžalovaného vždy rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody, pokiaľ tomu nebráni zákonná prekážka.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súd rozhoduje o náhrade škody iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. To znamená, že, súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci, či bez návrhu oprávnenej osoby. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Podmienkami nevyhnutnými na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní sú, že návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmý dôvod a výška uplatňovaného nároku na náhradu škody.
Poškodený E. F. pri výpovedi dňa 13.10.2022 v prípravnom konaní, teda do skončenia vyšetrovania, výslovne uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 46.870 eur a žiadal, aby mu tieto peniaze obžalovaný vrátil, pričom rovnaký nárok uplatnil jeho splnomocnenec aj pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu i na hlavnom pojednávaní pri oboznamovaní nárokov na náhradu škody. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní výšku spôsobenej škody poškodenému E. F. nenamietal a ani netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú časť spôsobenej škody uhradil.
Poškodený G. B. pri výsluchu v prípravnom konaní žiadal od obžalovaného nahradiť škodu vo výške 60.000 eur, ktorý nárok poškodeného bol okresným súdom oboznámený aj na hlavnom pojednávaní pri oboznamovaní nárokov na náhradu škody. Obžalovaný sa k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodeného G. B. vyjadril tak, že tomuto poškodenému vrátil minimálne 7.000 eur, inak výšku spôsobenej škody nenamietal.
Keďže obaja poškodení si do skončenia vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, výška spôsobenej škody bola súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle § 287 odsek 1 druhá veta Trestného poriadku uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, a to v doposiaľ neuhradenej výške. Okresný súd tak pochybil, keď dôsledne nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, preto krajský súd z dôvodu, že rozhodnutie o uplatnenom nároku týchto dvoch poškodených bolo v rozpore so zákonom, rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach zrušil a vo veci sám rozhodol.
V danej trestnej veci boli vo vzťahu k obom poškodeným splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody poškodeným E. F. aj G. B..
Škoda spôsobená trestným činom poškodenému E. F., ktorý si ju riadne a včas uplatnil, bola ustálená v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode I. v súhrnnej výške 46.870 eur, pričom obžalovaný vo vzťahu k tomuto poškodenému ani netvrdil, že by k nejakej úhrade škody prišlo, preto bolo povinnosťou súdu pri uznaní viny obžalovaného rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody poškodenému E. F. v ním uplatnenej výške 46.870 eur. Vo vzťahu k priznaniu náhrady škody poškodenému E. F. nebolo potrebné ani vykonávať ďalšie dokazovanie, či už výpoveďami obžalovaného alebo poškodeného. Poškodený na začiatku hlavného pojednávania zopakoval uplatnený nárok na náhradu škody vo výške ako si uplatnil v prípravnom konaní, pričom obžalovaný ani netvrdil, že by tomuto poškodenému nejakú časť sumy vrátil.
Škoda spôsobená trestným činom poškodenému G. B., ktorý si ju riadne a včas uplatnil, bola ustálená v skutkovej vete napadnutého rozsudku v bode III. v súhrnnej výške 60.095 eur, pričom obžalovaný vo vzťahu k tomuto poškodenému tvrdil, že mu vrátil minimálne sumu 7.000 eur, pričom sám poškodený G. B. uviedol a doložil to aj výpismi z banky, že obžalovaný mu vrátil sumu 5.000 eur, následne 500 eur a taktiež mu ako výnosy obžalovaný vyplatil sumu 2.000 eur dňa 9.6.2017 a sumu 300 eur dňa 29.3.2018, ktorú poškodený navrhol do vrátených prostriedkov nezarátať. K tomuto treba uviesť, že pokiaľ boli finančné prostriedky obžalovaným od poškodeného G. B. vylákané podvodným konaním, tak všetky finančné prostriedky vrátené v súvislosti s týmto konaním obžalovaného poškodenému G. B. je potrebné započítať ako úhradu spôsobenej škody, keďže nemožno pripustiť, aby z podvodného konania obžalovaného mal poškodený nejaký zisk. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný poškodenému G. B. vrátil v súvislosti s podvodným konaním celkovo sumu 7.800 eur (5.000 eur, 500 eur, 2.000 eur a 300 eur), pričom obžalovaný netvrdil, že by poškodenému vrátil vyššiu sumu, keďže uviedol, že mu vrátil minimálne 7.000 eur, bolo potrebné od skutkovo ustálenej súhrnnej škody 60.095 eur odpočítať sumu 7.800 eur, čo predstavuje sumu 52.295 eur. Bolo tak povinnosťou okresného súdu pri uznaní viny obžalovaného rozhodnúť v adhéznom konaní o náhrade škody poškodenému G. B. v sume 52.295 eur. Keďže poškodený G. B. žiadal priznať náhradu škody vo výške 54.595 eur, teda vyššej ako bolo dôvodné mu priznať na základe vykonaného dokazovania, bolo potrebné poškodeného so zvyškom jeho nároku odkázať na civilný proces.
Vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok bol v časti o odkázaní poškodených E. F. a G. B. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces v rozpore so zákonom, nakoľko obom týmto poškodeným mala byť náhrada škody priznaná, krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu len v tejto časti a sám v tejto časti rozhodol tak, že obom poškodeným riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody v doposiaľ neuhradenej výške priznal, pričom výška spôsobenej škody bola ustálená v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku krajského súdu.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku) .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.