Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2740-2024.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2740/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 18 865,56 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, súdny exekútor, so sídlom exekútorského Letná 5, 831 03, Bratislava, IČO: 31 761 925, pod sp. zn. 133EX 406/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 18 865,56 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní zo dňa 13.08.2024, sp. zn. 26Up/978/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2024.
2. Poverením zo dňa 13.12.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Branislav Plško, súdny exekútor, so sídlom exekútorského Letná 5, 831 03, Bratislava, IČO: 31 761 925, ktorý ju vedie pod sp. zn. 133EX 406/24.
3. Dňa 15.10.2025 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému na vyjadrenie. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.10.2025 uvádza následovné, cit.: „Vážený pán exekútor JUDr. Plško, na základe exekučného konania vedeného pod spisovou značkou 133EX 406/24 si Vám ako povinný dovoľujem podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to z dôvodu dlhodobej nevymožiteľnosti pohľadávky. Dôvody návrhu: 1. Som dlhodobo bez príjmu – v súčasnosti nepoberám žiadnu mzdu, ani dôchodok. 2. Nie som zamestnaný – evidovaný som ako nezamestnaný na Úrade práce (príp. uveďte). 3. Nevlastním žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť (nehnuteľnosť, auto, podnikateľský majetok).
4. Nemám žiadne finančné prostriedky na bankových účtoch, o čom svedčia nulové zostatky a zablokované účty. 5. Nepoberám žiadne sociálne dávky nad nezbaviteľne minimum.
Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že exekúciu nie je možné vykonať, pričom tento stav je dlhodobý a nemení sa. Návrh: Na základe uvedeného žiadam, aby bola exekúcia vedená pod sp. zn. 133EX 406/24 zastavená, nakoľko je dlh nevymožiteľný v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.“
4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že, cit.: „V exekučnej veci oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., zast. JUDr. Jánom Šoltésom, c/a proti povinnému A. C., vedenej na Vašom exekútorskom úrade pod sp.zn. 133EX406/24 o vymoženie peňažnej pohľadávky, týmto k podaniu povinného zaujímame nasledovné stanovisko. Nárok bol uplatnený v exekúcii z dôvodu neplnenia súdom uloženej povinnosti v exekučnom titule, na základe ktorého je vedená táto exekúcia. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Návrh povinného na zastavenie exekúcie navrhujeme v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.“
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b.) exekučný titul bol zrušený, c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e.) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
12. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno mu teda priznať odkladný účinok.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
17. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.
19. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko súčasná životná situácia povinného majúca povahu nedostatočnej sociálnej úrovne v podobe nezamestnanosti, absencia príjmu či nemajetnosť nezakladá právo povinného na zastavenie exekúcie. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie práva oprávneného, exekúcia predstavuje nútený zásah do sféry povinného, ktorý mal možnosť dobrovoľne splniť a vymáhať sa majúcu povinnosť a túto nevyužil. Preto všeobecné tvrdenia o zlej sociálnej situácii povinného, nemajetnosti či nepobieraní dávok nemôžu zakladať dôvodné obavy oprávneného o eventuálne nedosiahnutie účelu exekučného konania.
20. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
21. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
22. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinný nesplnil to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.
23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si
účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.