Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/10/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: HOFERA s.r.o., so sídlom Pribinova 19276/38A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 375 721, pr. zast.: iTRUST Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, IČO: 36 808 181, proti žalovanému: PAVING, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 765 921, pr. zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -94 zo dňa 9. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -94 zo dňa 09.10.2024 vo výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -94 zo dňa 09.10.2024 vo výroku I. mení tak, že návrh žalobcu zamieta.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -94 zo dňa 09.10.2024 vo výroku IV. mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. určil, že uznesenie č. 1 prijaté rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti PAVING, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 765 921, ktorým valné zhromaždenie schválilo za svojho predsedu A. B. a za zapisovateľa C. B., je neplatné. Vo výroku II. okresný súd určil, že uznesenie č. 2 prijaté rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti PAVING, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 765 921, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu sídla spoločnosti z pôvodného sídla: Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, na nové sídlo na adrese: Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica, je neplatné. Vo výroku III. určil, že uznesenie č. 3 prijaté rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti PAVING, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 765 921, ktorým valné zhromaždenie schválilo nové úplné znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktoré v plnom rozsahu nahrádza pôvodné znenie spoločenskej zmluvy, a ktoré sa tým zároveň v celom rozsahu zrušilo, je neplatné. Vo výroku IV. okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o ich výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca doručenou žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 04.12.2023 ako spoločník žalovaného vlastniaci obchodný podiel, ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 2.450,- Eur v pomere k výške základného imania v sume 5.000,- Eur. Okresný súd konštatoval, že žalobca je spoločníkom žalovanej s obchodným podielom vo výške 49 %. Žalobca v žalobe poukázal na to, že na základe uvedeného valného zhromaždenia došlo k zmene zapísaného sídla žalovanej na adresu Skuteckého ulica 6864/17, 974 01 Banská Bystrica. Žalobca sa o konaní valného zhromaždenia žalovaného dozvedel dňa 13.01.2024 z údajov dostupných na stránke Obchodného registra Slovenskej republiky. Podľa zápisnice sa valného zhromaždenia žalovaného zúčastnil len spoločník Martin Zákopčan. Valné zhromaždenie žalovaného schváleným uznesením č. 1 zvolilo za svojho predsedu A. B. a za zapisovateľa C. B.. Ďalej bolo na valnom zhromaždení schválené aj uznesenie č. 2, ktorým došlo k zmene sídla žalovaného a uznesenie č. 3, ktorým valné zhromaždenie, hlasmi spoločníka A. B., schválilo nové úplné znenie spoločenskej zmluvy v plnom rozsahu nahrádzajúce jej pôvodné znenie zo dňa 01.10.2018. Všetky 3 predmetné uznesenia žalobca napadol pre ich neplatnosť z dôvodu nedodržania príslušných ustanovení , v spojení s jednotlivými článkami spoločenskej zmluvy žalovaného v znení zo dňa 01.10.2018, keď žalobcovi nebolo konanie valného zhromaždenia vôbec oznámené, pričom na zmenu spoločenskej zmluvy sa zároveň vyžaduje aspoň 2/3 súhlas všetkých hlasov spoločníkov, t.j. aj hlasov žalobcu. Napadnuté uznesenia č. 1 - 3 sú podľa žalobcu neplatné pre rozpor so zákonom a spoločenskou zmluvou a zasahujú do práv žalobcu ako spoločníka žalovaného, a to najmä do jeho práva účasti na valnom zhromaždení, ktoré zahŕňa právo spoločníka vyjadriť sa k bodom jeho programu, a k jeho priebehu, do práva hlasovania a rozhodovania na valnom zhromaždení, do práva podieľať sa na riadení spoločnosti podľa a do práva požadovať od konateľa vysvetlenie a informácie v súlade s ust. .

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že nebola naplnená podmienka na podanie žaloby v súlade s ust. , teda že žalobou napadnuté uznesenia nie sú spôsobilé obmedziť spoločníka na jeho právach. Poukázal aj na to, že žalobca je menšinovým spoločníkom, ktorý by aj v prípade účasti na valnom zhromaždení bol prehlasovaný spoločníkom A. B. s podielom vo výške 51 %. V tomto smere žalovaný uviedol, že kľúčovým uznesením prijatým na valnom zhromaždení bolo uznesenie č. 2 o zmene sídla žalovaného, ktoré podľa názoru žalovaného nijakým spôsobom nezasiahlo do práv žalobcu ako spoločníka žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že na zmenu sídla ako aj zmenu spoločenskej zmluvy sa v súlade s a spoločenskou zmluvou vyžaduje súhlas 2/3 väčšiny všetkých spoločníkov. Poukázal pritom na to, že zmena sídla je formou rozhodnutia, s ktorou zákon spája zmenu spoločenskej zmluvy bez toho, aby bolo potrebné túto zmenu potvrdzovať samotným rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie, podľa neho, schválilo a prijalo konkrétne rozhodnutie o zmene sídla žalovaného, pri ktorom zmena spoločenskej zmluvy nastáva ex lege. V takom prípade podľa žalovaného nie je potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov, ale stačí nadpolovičná väčšina hlasov. Žalovaný súčasne poprel aj tvrdenia žalobcu o neoznámení konania valného zhromaždenia a uviedol, že konateľ žalovaného zasielal pozvánku s programom v časovom predstihu, ktorú žalobca neprevzal.

4. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní poukázal na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o odoslaní pozvánky na valné zhromaždenie. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o zmene spoločenskej zmluvy ex lege pri zmene sídla spoločnosti a zotrval na tom, že na zmenu spoločenskej zmluvy sa vyžaduje 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Poukázal na to, že zmena sídla zasahuje do práv spoločníka, nakoľko sa nejedná len o formálne sídlo spoločnosti, ale adresa sídla je dôležitá z hľadiska uplatňovania ďalších práv žalobcu ako spoločníka, ako aj z hľadiska príslušnosti súdov ako aj iných orgánov štátnej moci.

5. Zástupca žalovaného v konaní pred súdom poukázal na to, že sídlo žalovaného je len údaj určený pre registrový súd na účely obchodného registra Slovenskej republiky. V danej súvislosti uviedol, že registrový súd by zmenu nevykonal, pokiaľ by nebola splnená zákonná podmienka týkajúca sa potrebného počtu hlasov na schválenie zmeny spoločenskej zmluvy.

6. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že mal za preukázanú tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, keďže je spoločníkom spoločnosti žalovaného, ktorý sa podanou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keďže ide o obchodnú spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie prijalo napadnuté

uznesenia, v ktorej je žalobca spoločníkom. Okresný súd súčasne konštatoval, že bola zachovaná aj trojmesačná prekluzívna lehota na podanie predmetnej žaloby podľa .

7. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že žaloba o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je osobitným typom žaloby. Okresný súd pritom konštatoval, že z dôvodovej správy k ustanoveniu vyplýva, že zákon spoločníkovi neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti v prípade, pokiaľ by síce napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, no spoločníka, ktorý je navrhovateľom, by takéto uznesenie v jeho právach neobmedzovalo. V konaní je preto potrebné osobitne preukázať okrem toho, že napadnuté uznesenia boli prijaté v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, aj to, že ich prijatím mohli byť ohrozené práva spoločníka. Okresný súd ďalej konštatoval, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca napáda uznesenia prijaté žalovaným z dôvodu formálno-právnych a procesných vád spočívajúcich v spôsobe zvolania valného zhromaždenia, nedodržania postupu pri zvolaní valného zhromaždenia, dodržania lehoty na zvolanie valného zhromaždenia a v spôsobe schválenia zmeny sídla žalovaného, s čím je obligatórne spojená aj zmena spoločenskej zmluvy.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že o konanom valnom zhromaždení nemal vedomosť okresný súd konštatoval, že z čl. VI. bod 6.5 Spoločenskej zmluvy v spojení s jednoznačne vyplýva, že pozvánka na riadne valné zhromaždenie alebo mimoriadne valné zhromaždenie má byť písomná a má byť doručovaná spoločníkovi do vlastných rúk, alebo priamo osobe proti jeho podpisu. Okresný súd konštatoval, že hoci žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pozvánku zaslal a žalobca ju neprevzal v odbernej lehote, teda by mal disponovať listinným dôkazom na preukázanie zasielania pozvánky žalobcovi, v konaní tento dôkaz nepredložil. Na pojednávaní žalovaný navrhol vykonanie výsluchu strany žalovaného, ktorého účasť na termín pojednávania nezabezpečil. Okresný súd s prihliadnutím na dohodnutý spôsob doručovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia sporovými stranami v spoločenskej zmluve mal za to, že vykonanie navrhnutého dôkazu by nebolo účelné, keďže z neho by bolo možné zistiť len tvrdenia o prípadnom zasielaní pozvánky, čo by však nepreukazovalo stranami dohodnutý formálny spôsob zasielania pozvánky vyplývajúci zo spoločenskej zmluvy. Okresný súd tak konštatoval, že s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcu o nedoručení pozvánky a nevedomosti o valnom zhromaždení, zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, ktorý mal náležitým spôsobom preukázať zaslanie pozvánky, čo sa mu však v konaní nepodarilo. Okresný súd konštatoval, že aby mohli žalobcu napadnuté uznesenia valného zhromaždenia obmedziť na jeho právach, je potrebné trvať aj na dodržaní formálnych náležitostí spôsobu zvolávania valného zhromaždenia a preukázania zaslania pozvánky na valné zhromaždenie spôsobom podľa spoločenskej zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal ani jeden z uvedených spôsobov doručenia písomnej pozvánky na valné zhromaždenie, preto súd konštatuje, že vo vzťahu k nim uvedeným tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno.

9. V ďalšom Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 7/2008, podľa ktorého je prvou z podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy uvedenie sídla spoločnosti, a preto zmena sídla spoločnosti je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že v zmysle , v spojení s sa na rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy na valnom zhromaždení ( ) vždy vyžaduje súhlas 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú vyšší počet hlasov. Z uvedeného tak vyplýva, že kvalifikovaná 2/3 väčšina je zákonné minimum na rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, pričom zákon umožňuje v spoločenskej zmluve zakotviť len vyšší počet hlasov potrebných na rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Podľa čl. VI bod 6.4 Spoločenskej zmluvy na rozhodnutie podľa je vždy potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Okresný súd tak uzavrel, že z daného je zrejmé, že spoločenská zmluva vyžaduje na schválenie rozhodnutia, ktorým sa zmení spoločenská zmluva v časti, kde sa uvádza sídlo spoločnosti, aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, čo v danom prípade nebolo splnené, keď uznesenie č. 3 o schválení nového úplného znenia spoločenskej zmluvy bolo prijaté jednoduchou väčšinou.

10. Záverom okresný súd konštatoval, že už len tá samotná skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o konaní valného zhromaždenia, keďže v konaní nebolo preukázané, že mu bola doručovaná pozvánka, má za následok, že jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia bolo porušené, nakoľko tam nemohol vykonávať ďalšie jemu zákonom priznané práva spoločníka. Okresný súd podotkol, že samotný v ust. upravuje právo spoločníkov zúčastňovať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole tak, že toto právo vykonávajú zásadne iba na valnom zhromaždení a v rozsahu

a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách spoločnosti (výnimkou z tejto zásady je iba hlasovanie per rollam v zmysle ). Okresný súd konštatoval, že sídlo spoločnosti má dopad na rôzne skutočnosti týkajúce sa činnosti spoločnosti, napríklad v prípade súdnych sporov je práve sídlo určujúce pre príslušnosť súdov, ako aj vo vzťahu k príslušnosti správcu dane, teda daňovej rezidencie a bez pochýb súvisí aj s bežnou činnosťou spoločnosti. Súd mal preto za to, že ide o podstatnú zmenu, ku ktorej sa spoločníci majú právo vyjadriť, a preto uvedená zmena v spojení s absenciou pozvánky na VZ pre žalobcu spôsobili porušenie práva žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného.

11. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

12. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa (ďalej len „“).

13. Žalovaný v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 14 a 19 odôvodnenia rozhodnutia súdu, kde okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal ani jeden zo spôsobov doručovania písomnej pozvánky na valné zhromaždenie, ktoré boli dohodnuté v spoločenskej zmluve, a preto vo vzťahu k týmto tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný namietal, že vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pozvánku s programom valného zhromaždenia zasielal prostredníctvom svojho konateľa v časovom predstihu pred minimálnou 15-dňovou lehotou pred jeho konaním. Práve za účelom preukázania skutočnosti, že konateľom žalovaného bola riadne zaslaná písomná pozvánka v súlade so spoločenskou zmluvou, žalovaný navrhol ako dôkaz výsluch konateľa žalovaného, ktorému však konajúci súd nevyhovel. Žalovaný pritom namietal, že konateľ žalovaného mohol pred súdom vypovedať o okolnostiach a spôsobe doručovania pozvánky na valné zhromaždenie žalobcovi, čo však nepripustením takéhoto dôkazu bolo žalovanému znemožnené. Výpoveď konateľa žalovaného pritom mohla preukázať, či bola pozvánka zasielaná žalobcovi, v akej lehote a akým spôsobom. Tá skutočnosť, či žalobca zásielku prevzal, alebo neprevzal, nie je vo vzťahu k posúdeniu správnosti a súladnosti doručovania pozvánky na valné zhromaždenie spoločnosti so spoločenskou zmluvou podstatná a smerodajná. Žalovaný mal za to, že konajúci súd svojim postupom neumožnil žalovanému preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda mu znemožnil uniesť jeho dôkazné bremeno. 14. V ďalšom žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, keď okresný súd konštatoval, že žalovaný účasť konateľa žalovaného na pojednávaní nezabezpečil. K danému konštatovaniu súdu žalovaný poukázal na to, že účasť konateľa žalovaného nebola zabezpečená jednak z dôvodu jeho neodkladných pracovných povinností, o čom bol súd na pojednávaní informovaný a jednak z toho dôvodu, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci samej, keď žalovanému nebol v tom čase ešte zrejmý predbežný právny názor súdu a nebolo zrejmé, či súd návrhu vyhovie alebo nie. Žalovaný mal tak za to, že v súlade s súd nevykonal navrhnutý dôkaz, čím vylúčil možnosť preukázania žalovaným tvrdených skutočností bez toho, aby takto navrhovaný dôkaz žalovaným vykonal.

15. V ďalšom žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, keď okresný súd poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 7/2008 uzavrel, že zmena sídla spoločenskej zmluvy je vždy zmenou spoločenskej zmluvy, na ktorú sa vyžaduje 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Žalovaný poukázal opakovane na to, tak ako v priebehu konania, že zmena spoločenskej zmluvy nenastáva len rozhodnutiami v zmysle prvej časti súvetia § 141 ods. 1 alebo v zmysle § 125 ods. 1 písm. d), ale aj inými rozhodnutiami, ktorých prijatím sa mení spoločenská zmluva ex lege. Podľa názoru žalovaného, zmena sídla je takou formou rozhodnutia, s ktorou zákon spája zmenu spoločenskej zmluvy bez toho, aby túto zmenu bolo potrebné potvrdzovať samostatným rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy, z ktorého dôvodu sa ust. § 125 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 141 a § 127 ods. 4 Obch. zák., neuplatní. Podľa názoru žalovaného, v danom prípade valné zhromaždenie neprijalo rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy spočívajúcej v zmene sídla spoločnosti, ale valné zhromaždenie schválilo a prijalo konkrétne rozhodnutie o zmene sídla spoločnosti, pri ktorom zmena spoločenskej zmluvy nastáva ex lege. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru žalovaného, nebola potrebná 2/3 väčšina hlasov všetkých spoločníkov, ale postačovala nadpolovičná väčšina, ktorou zúčastnený a hlasujúci A. B. s 51% hlasmi disponoval.

16. Žalovaný v ďalšom namietal, že okresný súd v bode 20 odôvodnenia svojho rozhodnutia vyvodzuje záver o neplatnosti uznesenia č. 3 o schválení nového úplného znenia spoločenskej zmluvy, avšak nikde neuvádza a nekonkretizuje dôvody neplatnosti uznesenia č. 2, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu sídla, ako ani dôvody neplatnosti uznesenia č. 1, ktorým bol zvolený predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. Okresný súd neuviedol tak dôvody pri ostatných dvoch uzneseniach, ktoré vo výroku rozsudku určil za neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia tak nie je zrejmé, prečo súd určil neplatnosť uznesení č. 1 a č. 2, z ktorého dôvodu žalovaný považoval rozhodnutie súdu v tejto časti za nepreskúmateľné a zmätočné, čo považoval za odvolací dôvod podľa ust. .

17. Podľa názoru žalovaného schválenie a následne vypracovanie úplného znenia spoločenskej zmluvy nie je zrušením pôvodnej spoločenskej zmluvy a nie je ani zmenou spoločenskej zmluvy, na ktorú by bolo potrebné vyššie kvórum, než je nadpolovičná väčšina hlasov.

18. Žalovaný smeroval odvolacie námietky aj voči bodom 21 a 22 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorých okresný súd konštatoval, že už len samotná tá skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o konaní valného zhromaždenia má za následok, že právo žalobcu zúčastniť sa valného zhromaždenia bolo porušené. Okresný súd pritom konštatoval, že sídlo spoločnosti má dopad na rôzne skutočnosti týkajúce sa jej činnosti (príslušnosť súdov, daňová rezidencia, bežná činnosť spoločnosti). Okresný súd mal za to, že ide o podstatnú zmenu, ku ktorej sa spoločníci majú právo vyjadriť a preto táto zmena v spojení s absenciou pozvánky spôsobila porušenie práva žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s uvedenými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 21 a 22 súdneho rozhodnutia, pričom konštatoval, že riadne doručovanie pozvánky na valné zhromaždenie ešte automaticky neznamená, že sa adresát o konaní valného zhromaždenia skutočne dozvie. Podľa názoru žalovaného sa mal konajúci súd predovšetkým zamerať na to, či sa pozvánka dostala, resp. mohla dostať do dispozície žalobcu, a teda akým spôsobom bola pozvánka žalobcovi zo strany žalovaného zasielaná a doručovaná. Žalovaný nesúhlasil s argumentom súdu, že len listinný dôkaz by bol spôsobilý preukázať, že pozvánka bola doručovaná v súlade so spoločenskou zmluvou, preto takýto záver súdu prvej inštancie považoval za svojvoľný a predčasný. V danom smere poukázal na , v zmysle ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, ako aj , podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci.

19. Žalovaný v ďalšom argumentoval, že neboli naplnené zákonné predpoklady na úspešnosť takejto žaloby v súlade s ust. , keďže predmetné uznesenia č. 1 – 3 schválené valným zhromaždením žalovaného dňa 04.12.2023 nie sú spôsobilé obmedziť žalobcu ako spoločníka na jeho právach. Žalovaný konštatoval, že spoločník môže návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podať iba za predpokladu, že takéto uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a súčasne toto uznesenie mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. To znamená, že pokiaľ je aj spoločník presvedčený, že konkrétne uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, avšak nemohlo obmedziť jeho práva, tak tento spoločník nemôže podať návrh na súd na určenie neplatnosti dotknutého uznesenia. Podmienka uvedená v má povahu špeciálnej hmotnoprávnej podmienky, ktorej splnenie musí súd skúmať ex offo. Žalovaný dôvodil, že z obsahu podanej žaloby žiadnym spôsobom nevyplývalo ako uznesenie o zvolení predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia, či uznesenie o zmene sídla spoločnosti, či uznesenie o schválení úplného nového znenia spoločenskej zmluvy, obmedzujú žalobcu ako spoločníka na jeho právach. Žalovaný nepovažuje zmenu sídla za podstatnú zmenu, ktorá by zasahovala do práv spoločníka a tieto nejakým spôsobom narúšala. V danom smere žalovaný poukázal na ust. , z ktorého nevyplýva pre obchodnú spoločnosť povinnosť fyzicky na adrese registrovanej v Obchodnom registri aj sídliť, keďže podnikateľ môže mať sídlo zapísané v Obchodnom registri, ktoré však nie je skutočné (napr. typ „virtuálneho sídla“). Žalovaný tak zastáva názor, že zmena sídla spoločnosti nie je spôsobilá obmedziť spoločníka na jeho právach, a teda touto zmenou nebol poškodený a obmedzený na právach ani žalobca ako spoločník spoločnosti PAVING, s.r.o., v ktorom dôsledku nebola naplnená podmienka v súlade s ust. . Žalovaný mal súčasne za to, že konajúci súd splnenie tejto zákonnej podmienky neskúmal dôsledne pri každom jednom prijatom uznesení a obmedzil sa len na konštatovanie naplnenia tejto podmienky vo všeobecnej rovine, a to len výlučne v súvislosti so zmenou sídla. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdeniami súdu, že sídlo spoločnosti je dôležité z hľadiska príslušnosti súdov, či z hľadiska daňovej rezidencie s poukazom na to, že súdnictvo Slovenskej republiky sa vyznačuje nezávislosťou a nestrannosťou súdov, preto je jedno ktorý súd bude na konanie príslušný, keďže to

nemôže mať vplyv na súdny spor a takisto aj v prípade daňovej rezidencie je z pohľadu práv daňovníka nepodstatné, pod ktorý miestne príslušný daňový orgán daňovník spadá. Okrem toho, všetky tieto skutočnosti sa týkajú spoločnosti a nejedná sa o konkrétne práva spoločníka, ktoré by mohli byť zmenou sídla obmedzené. Zo strany valného zhromaždenia spoločnosti neboli prijaté žiadne zmeny spoločenskej zmluvy, na základe ktorých by sa rozširovali povinnosti žalobcu ako spoločníka, alebo by sa jeho práva zužovali, alebo obmedzovali.

20. Žalovaný, s ohľadom na námietky rozhodnutia vo veci samej, namietol aj výrok okresného súdu o trovách konania.

21. Záverom odvolateľ navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a v zmysle ust. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alebo alternatívne v zmysle ust. , aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Žalobcovi bolo odvolanie žalovaného doručené do vlastných rúk s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní od jeho doručenia, avšak žalobca svoje právo nevyužil a k odvolaniu sa nevyjadril.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách žalovaným uvádzaných odvolacích dôvodov, v senáte bez nariadenia pojednávania, postupom podľa , keďže nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo verejne vyhlásené dňa 20.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu ( v spojení s , 3 ).

24. Keďže odvolací súd dokazovanie nedoplnil, ani nezopakoval bol viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil okresný súd ( ):

25. Z predloženej spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti žalovaného v úplnom znení ku dňu 01.10.2018 vyplýva, že v spoločnosti žalovaného sú celkovo dvaja spoločníci, a to žalobca (predtým ako AIRAVATA HOLDING s.r.o.) s obchodným podielom vo výške 49 % a A. B. s obchodným podielom vo výške 51 %.

26. Z predloženej spoločenskej zmluvy k 01.10.2018 vyplýva, že sídlom spoločnosti žalovaného bolo

- Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina.

27. Podľa čl. IV bod 4.1.1 spoločenskej zmluvy, spoločník má najmä právo, podieľať sa v súlade so zákonom, spoločenskou zmluvou a podľa veľkosti jeho obchodného podielu na riadení a kontrole spoločnosti, smie pritom vstupovať do sídla a prevádzkarní spoločnosti, nahliadať do jej obchodných kníh, spisov, archívov, účtovných dokladov a oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti, predkladať návrhy orgánom spoločnosti a požadovať od nich informácie a vysvetlenia; tieto oprávnenia môže vykonávať sám alebo na svoj účet aj prostredníctvom splnomocnených zástupcov.

28. Podľa čl. VI bod 6.1 spoločenskej zmluvy, je valné zhromaždenie spoločníkov najvyšším orgánom spoločnosti.

29. Podľa bodu VI bod 6.1.3 spoločenskej zmluvy, do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti patrí rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy.

30. Podľa čl. VI. bod 6.4 spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie, ak je uznášaniaschopné, rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, pričom v súlade s ust. na rozhodnutie podľa je vždy potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.

31. Podľa čl. VI. bod 6.5 spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie zvoláva konateľ najmenej raz za rok. Termín a program rokovania valného zhromaždenia je konateľ povinný oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred plánovaným dňom konania valného zhromaždenia písomnou pozvánkou. Pozvánka sa

spoločníkovi doručuje do vlastných rúk alebo osobne oproti jeho podpisu. Spoločníci sa môžu práva na doručenie pozvánky na valné zhromaždenie vzdať.

32. Dňa 03.12.2023 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, kde nebol prítomný žalobca, len druhý väčšinový spoločník žalovaného. Na uskutočnenom valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia: 1/ za predsedu valného zhromaždenia bol zvolený p. A. B. a za zapisovateľa C. B.; 2/ valné zhromaždenie rozhodlo o zmene sídla spoločnosti na adresu Skuteckého 6864/17, 974 01 Banská Bystrica; 3/ bolo schválené nové úplné znenie spoločenskej zmluvy.

33. Podľa v znení neskorších prepisov (ďalej len „“), na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.

34. Podľa , na rozhodnutie podľa ý súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

35. Podľa , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

36. Podľa , súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

37. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách odvolacích námietok žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné, čo do výroku I., preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol a vo zvyšnej časti (vo výrokoch II. a III.) rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

38. Predmetom odvolacieho konania bol prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a určil neplatnosť uznesení č. 1, 2, a 3 prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 04.12.2023, keď jednak zohľadnil formálno-právny nedostatok doručovania pozvánky žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti a jednak dospel k záveru, že na rozhodovanie o zmene sídla spoločnosti a následnej zmene spoločenskej zmluvy sa vyžaduje 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov v súlade so zákonom, ako aj spoločenskou zmluvou. Okresný súd sa pritom nestotožnil s námietkami žalovaného, že zmena sídla spoločnosti má len formálny charakter a na dané rozhodnutie sa nevyžaduje 2/3 väčšinu všetkých hlasov spoločníkov na valnom zhromaždení, avšak postačuje prostá väčšina hlasov. Okresný súd taktiež uzavrel, že zmena sídla spoločnosti sa dotýka práv spoločníka, a preto je spoločník v súlade s ust. oprávnený podať žalobu na určenie neplatnosti takto prijatých uznesení na valnom zhromaždení.

39. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v bode 14 odôvodnenia svojho rozhodnutia správne konštatoval, že zákon spoločníkovi neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení v prípade, pokiaľ by síce tieto uznesenia boli prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo so stanovami, avšak spoločníka by takéto uznesenia v jeho právach neobmedzovali. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že sídlo spoločnosti má dopad na rôzne skutočnosti, ktoré sa týkajú jej činnosti, čo okresný súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu, ktorá zasahuje do práv spoločníka, preto má spoločník právo vyjadriť sa k nej hlasovaním na valnom zhromaždení, s čím sa odvolací súd stotožnil. Je pritom nepodstatné, či žalobca počtom svojich hlasov mohol ovplyvniť výsledok hlasovania. Odvolací súd v danom smere poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v závere rozhodnutia sp. zn. 1M Obdo V 7/2008: „Je však zrejme nesporné, že každá zmena sídla sa dotkne práva spoločníka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí.“ Preto argumenty a úvahy žalovaného o tom, že dopad zmeny sídla spoločnosti na príslušnosť súdov, či daňovú rezidenciu, či na

akúkoľvek bežnú činnosť spoločnosti, nie je podstatný, a teda neznamená obmedzenie práv spoločníka, nie sú správne. Súd prvej inštancie považoval zmenu sídla spoločnosti a na ňu nadväzujúcu zmenu spoločenskej zmluvy správne za podstatnú zmenu, ku ktorej sa spoločníci majú právo vyjadriť, a preto správne konštatoval, že došlo v danom smere k obmedzeniu práv spoločníka. Vo svetle uvedených úvah ani argumentácia žalovaného ohľadne tzv. „virtuálneho sídla“ a prekonaní existencie skutočného sídla, neobstojí. Z uvedených okolností prípadu okresný správne dovodil, že žalobca ako spoločník, má právo vyjadriť sa k takejto zmene (zmena sídla spoločnosti, či zmene spoločenskej zmluvy), a preto takáto zmena v spojení s absenciou pozvánky na VZ pre žalobcu, spôsobili porušenie práva žalobcu ako spoločníka, čím bol naplnený predpoklad vyžadovaný v ust. , a to vo vzťahu k prijatým uzneseniam č. 2odvolacie námietky žalovaného, že neboli naplnené zákonné predpoklady na úspešnosť takejto žaloby v súlade s ust. , keďže prijaté uznesenia nemohli obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, vo vzťahu k uzneseniam č. 2 a 3, nie sú dôvodné.

40. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou odvolateľa (v rozsahu výroku I., v ktorom okresný súd určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým valné zhromaždenie schválilo za svojho predsedu A. B. a za zapisovateľa C. B.), že z obsahu podanej žaloby nevyplýva ako uznesenie obmedzilo žalobcu ako spoločníka na jeho právach. Tak zo žaloby, ani zo skutkových tvrdení žalobcu v priebehu konania, nevyplynulo akým spôsobom uznesenie č. 1 valného zhromaždenia obmedzilo práva žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, na konštatovanie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pritom nepostačuje len porušenie zákona, či spoločenskej zmluvy, avšak súčasne musí byť kumulatívne splnená aj ďalšia okolnosť, a to, že takéto porušenie zákona či spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka (v tomto prípade žalobcu). Takéto skutkové tvrdenie však zo žaloby nevyplýva, a preto len samotné porušenie spoločenskej zmluvy vo vzťahu k formálnym nedostatkom doručovania pozvánky na VZ, nepostačuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti vzhliadol odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú, a rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej časti (výrok I.) postupom podľa zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

41. Odvolací súd považuje ďalšie závery súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti uznesení č. 2 a 3 valného zhromaždenia spoločnosti, a to tak vo vzťahu ku konštatovanému formálno-právnemu nedostatku v spôsobe doručovania pozvánky na valné zhromaždenie žalobcovi, ako aj vo vzťahu k nedostatku hlasovacieho kvóra na valnom zhromaždení, ohľadne týchto uznesení, za správne, a preto sa v ďalšom vyjadruje postupom podľa len k jednotlivým námietkam žalovaného nasledovne:

42. K námietkam žalovaného voči záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 19 odôvodnenia jeho rozhodnutia, kde okresný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že pozvánka na valné zhromaždenie bola doručovaná podľa spôsobu dohodnutého v spoločenskej zmluve, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že zmysle čl. VI. bod 6. 5 spoločenskej zmluvy spoločnosti má byť pozvánka na riadne valné zhromaždenie, alebo mimoriadne valné zhromaždenie, písomná a doručuje sa spoločníkovi do vlastných rúk alebo osobne oproti jeho podpisu. Žalovaný, hoci uviedol vo svojom vyjadrení skutkové tvrdenie, že žalobcovi zasielal písomnú pozvánku, v konaní nepreukázal stranami dohodnutý formálny spôsob doručovania pozvánky vyplývajúci zo znenia spoločenskej zmluvy, a to - „doručením do vlastných rúk spoločníka“, alebo „oproti jeho podpisu“. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mohol uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia tým, že mohol v súdnom konaní predložiť písomný doklad (doručenku, respektíve potvrdenie poštového podniku o doručení zásielky), keďže žalovaný by mal v prípade doručovania písomnej poštovej zásielky do vlastných rúk žalobcovi disponovať takýmto dokladom. Okresný súd preto správne poukázal na to, že žalobca explicitne nepreukázal stranami vymienený spôsob doručovania pozvánky na valné zhromaždenie, a to spôsobom „do vlastných rúk alebo osobne oproti jeho podpisu“.

43. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch konateľa žalovaného k okolnostiam zasielania pozvánky, a preto v súlade s vylúčil žalovanému možnosť preukázania ním tvrdených skutočností, odvolací súd sa s danou odvolacou námietkou žalovaného nestotožňuje. Pokiaľ chcel žalovaný v konaní výsluchom konateľa žalovaného preukazovať spôsob zasielania pozvánky, či lehotu, v ktorej bola pozvánka zasielaná do dispozície žalobcu a podobne, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto

okolnosti týkajúce sa doručovania pozvánky žalobcovi by žalovanému nepostačovali na unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k dohodnutému spôsobu doručovania pozvánky na valné zhromaždenie spoločníkovi, ktorý bol dojednaný v čl. VI. bode 6.5 spoločenskej zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že: „Pozvánka sa spoločníkovi doručuje do vlastných rúk alebo osobne oproti jeho podpisu.“ Dôkazné bremeno vo vzťahu k doručeniu pozvánky žalobcovi spôsobom vymieneným v spoločenskej zmluve by žalovaný neuniesol výsluchom samotného konateľa žalovaného, a preto okresný súd postupoval správne, pokiaľ z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania, nepristúpil k jeho výsluchu. Nevykonanie výsluchu konateľa žalovaného pritom nezakladá rozpor so základným princípom civilného sporového konania zakotveného v , ani rozpor s ust. , tak ako na to poukazoval žalovaný v odvolaní. Z vyplýva, že dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Toto ustanovenie tak pojednáva a spôsobe hodnotenia dôkazov, ktoré sa okresný súd rozhodne v súlade s ust. v konaní vykonať a nie o dôvodoch nevykonania dôkazu. Ust. zase pojednáva o tom, čo môže slúžiť ako dôkaz (všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci), avšak odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že táto okolnosť súčasne nezakladá povinnosť súdu vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy v súdnom konaní. V súlade s ust. je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to po zrelej úvahe, ktorý z takto označených dôkazov môže prispieť k náležitému objasneniu veci a skutkových tvrdení produkovaných stranami sporu. Okresný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vykonanie výsluchu konateľa spoločnosti nie je účelné, keďže by neprispelo k objasneniu rozhodujúcich skutočností, a preto by bolo nehospodárne. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd rozhodol, že takýto návrh na vykonanie dokazovania nevykoná. Takýto postup súdu preto nemožno považovať za vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže jeho vykonaním by sa nepreukázala skutočnosť, či okolnosť, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v danom smere poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napr. sp. zn. ), z ktorej vyplýva, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

44. K tvrdeniam žalovaného, že účasť konateľa žalovaného nebola zabezpečená jednak z dôvodu jeho neodkladných pracovných povinností, ako aj z toho dôvodu, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, keď žalovanému nebol zrejmý predbežný právny názor súdu a ani to, či súd návrhu vyhovie alebo nie, odvolací súd uvádza, že tá skutočnosť, že žalovaný účasť konateľa žalovaného na pojednávaní nezabezpečil nie je z pohľadu rozhodnutia súdu právne relevantná, keďže súd rozhodol o nevykonaní daného dôkazného prostriedku z dôvodu neúčelnosti jeho výsluchu. Odvolací súd k uvedenej námietke žalovaného preto len na okraj uvádza, že tá skutočnosť, či žalovanému bol známy predbežný právny názor súdu prvej inštancie pred výsluchom konateľa žalovaného nie je relevantná a nie je sama o sebe dôvodom na odročenie termínu pojednávania za účelom vykonania dokazovania. Strany sporu sú povinné v súlade s podoprieť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania, pričom súd v súlade s postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, čím predchádza zbytočným prieťahom v konaní a koná hospodárne. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že účasť konateľa žalovaného nebola zabezpečená z dôvodu, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, kedy mu nebol zrejmý predbežný právny názor súdu a to, akým spôsobom súd vo veci rozhodne, je z hľadiska procesného postupu súdu v súlade s princípmi hospodárnosti konania, neakceptovateľné. Uvedený dôvod nemôže byť nikdy dôvodom na odročenie termínu pojednávania a je potrebné ho vyhodnotiť ako nehospodárny postup strany sporu. Odvolací súd však opakovane zdôrazňuje, že okresný súd výsluch konateľa žalovaného vyhodnotil ako neúčelný a nehospodárny, a to bez ohľadu na jeho konštatovanie, že jeho výsluch žalovaný na pojednávanie nezabezpečil. Prednostným dôvodom na nevykonanie daného dôkazného prostriedku tak nebola koncentrácia konania zo strany súdu, avšak konštatovanie neúčelnosti jeho výsluchu z pohľadu zistenia skutkového stavu a preukázania žalovaným tvrdených skutkových tvrdení.

45. K námietkam žalovaného, že na schválenie zmeny sídla spoločnosti nebola potrebná 2/3 väčšina hlasov všetkých spoločníkov, ale postačovala nadpolovičná väčšina, okresný súd správne poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie z 30. apríla 2009, sp. zn. 1M Obdo V 7/2008, z ktorého vyplýva, že prvou z podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy je uvedenie sídla spoločnosti, a preto je zmena sídla spoločnosti vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Dovolací súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval: „Preto, ak je rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, na prijatie

rozhodnutia o zmene sídla je potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčila vyšší počet hlasov.“ Na ďalšom mieste uvedeného rozhodnutia dovolací súd uviedol: „Neobstojí názor odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa, že zmena sídla spoločnosti nie je zmenou spoločenskej zmluvy. Prvou z podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy obsiahnutých v je uvedenie sídla spoločnosti. Zmena sídla spoločnosti je vždy zmenou spoločenskej zmluvy.“ Okresný súd správne v danom smere poukázal na čl. VI. bod 6.4 spoločenskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že „na rozhodnutie podľa je potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov“, pričom správne dovodil záver, že z uvedeného vyplýva, že SZ vyžaduje na schválenie rozhodnutia, ktorým sa zmení spoločenská zmluva v časti, kde sa uvádza sídlo spoločnosti aspoň 2/3 väčšiny všetkých hlasov spoločníkov, čo v danom prípade nebolo splnené. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že rozhodovanie o zmene sídla spoločnosti je prepojené s následným rozhodovaním o zmene spoločenskej zmluvy, a preto sa naň vyžaduje rovnaké hlasovacie kvórum. Nie sú preto správne závery žalovaného, že zmena sídla je takou formou rozhodnutia, s ktorou zákon spája zmenu spoločenskej zmluvy bez toho, aby ju bolo potrebné potvrdzovať samostatným rozhodnutím o zmene spoločenskej zmluvy, z ktorého dôvodu by sa ust. v spojení s ust. a neuplatnili. Ako už bolo konštatované vyššie, na rozhodnutie o zmene sídla spoločnosti sa súčasne vyžaduje zmena spoločenskej zmluvy, keďže sídlo spoločnosti, je uvedené ako jedna z obligatórnych náležitostí pri zakladaní spoločnosti v spoločenskej zmluve (u žalovaného v čl. I., bode 1.2 spoločenskej zmluvy), a preto sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina hlasov spoločníkov na prijatie rozhodnutia o jeho zmene a súčasne aj na rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. V žiadnom prípade tak nemožno uzavrieť, že na túto zmenu postačovala nadpolovičná väčšina hlasov spoločníkov.

46. Ani tvrdenie a námietky žalovaného, keď poukazuje na to, že v bode 20 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie okresný súd vyvodzuje záver o neplatnosti uznesenia č. 2 a 3 valného zhromaždenia, pričom nikde nekonkretizuje dôvody neplatnosti uznesenia č. 2, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu sídla, ale vyjadruje sa len k dôvodom neplatnosti uznesenia č. 3 o schválení úplne nového znenia spoločenskej zmluvy, nie sú dôvodné. Z celkového kontextu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 7/2008, z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že „prvou z podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy je uvedenie sídla spoločnosti, a preto zmena sídla spoločnosti je vždy zmenou spoločenskej zmluvy“) jednoznačne vyplýva záver, že rozhodnutie o zmene sídla spoločnosti spôsobuje následok vo forme rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy, na ktorý sa vyžaduje 2/3 väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Je nepochybné, tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie, že rozhodnutie o zmene sídla spoločnosti je spojené s rozhodovaním o zmene spoločenskej zmluvy, keďže sídlo spoločnosti je podstatnou náležitosťou spoločenskej zmluvy (viď ).

47. A navyše, odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť uznesenia č. 2 a 3 valného zhromaždenia nenastala len z dôvodu nedodržania kvóra 2/3 väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, avšak už formálno-právne nedostatky zvolania valného zhromaždenia (nedoručenie pozvánky na VZ žalobcovi), predstavujú porušenie zákona a spoločenskej zmluvy, ktoré v spojení s obmedzením práv spoločníka, postačujú na konštatovanie neplatnosti uznesení č. 2 a 3. Porušením pravidiel na zvolávanie valného zhromaždenia zakotvených v spoločenskej zmluve tak došlo nepochybne k porušeniu a obmedzeniu práv žalobcu, keďže tento nemohol vykonávať jemu zákonom a spoločenskou zmluvou priznané práva spoločníka v tak podstatnej otázke akou zmena sídla spoločnosti nepochybne je. Okresný súd tak správne pristúpil k určeniu neplatnosti uznesení č. 2 a 3 valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 04.12.2023. Žalovaný nesprávne namietal, že okresný súd sa s touto okolnosťou nevysporiadal dostatočne, keďže tieto závery z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývajú.

48. Preto nie sú správne ani námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nedostatočné a zmätočné s poukazom na to, že okresný súd sa nevyjadril dostatočne k neplatnosti uznesenia č. 2 o zmene sídla spoločnosti prijatého na valnom zhromaždení žalovaného. Z bodu 20 ako aj 22 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že uvedené závery súdu prvej inštancie sa týkajú aj rozhodnutia o zmene sídla spoločnosti (a teda aj uznesenia č. 2 prijatého na valnom zhromaždení dňa 04.12.2023). Okresný súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom uviedol z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a následne ako vec právne posúdil, pričom odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V

7/2008). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu tak stručne a jasne objasnilo skutkový aj právny základ rozhodnutia a postačovalo na záver o tom, že bolo plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (viď napr. IV.US115/03, III.US209/04).

49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. je vecne správne, preto ho postupom podľa vecne správne potvrdil. Odvolací súd pritom nezistil odvolacím prieskumom nesprávny procesný postup súdu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či že konanie by vykazovalo inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a následne vec správne právne posúdil.

50. Vzhľadom na uvedené, následne odvolací súd pristúpil aj k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, a to tak, že v súlade s § 255 ods. 2 priznal úspešnému žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal úspech v rozsahu dvoch výrokov rozhodnutia (2/3) a v jednom výroku mal úspech žalovaný (1/3), potom čistý úspech žalobcu predstavuje 1/3. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu 1/3 trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s a CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu v celom rozsahu (voči všetkým trom výrokom rozhodnutia) a úspešný bol vo výroku I. (1/3), pričom vo zvyšnej časti bol úspešný žalobca (2/3), odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 1/3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).