Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/218/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci manželky - navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E., zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 51 411 491 a manžela navrhovateľky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -45 zo dňa 30. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , váo rodine (ďalej aj „ZoR“) a (ďalej aj „“). Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní svoj účel daný ustanovením ZoR, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Mal za to, že kvôli hlbokému a trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi neexistuje odôvodnený predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Manželia už dlhší čas (2,5 roka) nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, netrávia spolu svoj voľný čas, pričom manželka striktne odmieta obnoviť manželské spolužitie, k čomu ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Ani manžel nevyjadril záujem o obnovu manželského spolužitia, keďže je presvedčený, že manželka ho podvádza. Podľa súdu prvej inštancie je toto manželstvo formálny zväzok dvoch osôb, ktoré sa postupom času (a predovšetkým v dôsledku toho, že prestali žiť v spoločnej domácnosti) odcudzili do takej miery, že manželstvo si prestalo plniť svoj účel. Príčinu rozvratu manželstva prvoinštančný súd ustálil predovšetkým v rozdielnosti pováh, v zanedbávaní spoločného života a rozvoja manželského vzťahu, v nedostatočnej komunikácii, čo malo postupom času za následok citové odcudzenie manželov, vzájomnú nedôveru a v neposlednom rade aj hádky, ktoré vyústili až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti pred vyše dvoma rokmi a tento stav pretrváva až doposiaľ, v dôsledku čoho došlo medzi manželmi k nezvratnému a trvalému vzájomnému citovému a intímnemu odcudzeniu. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvod nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva nespočíva v úprimnej nádeji na zlepšenie vzájomného vzťahu s navrhovateľkou, ale spočíva vo zvyku zotrvať v dlhoročnom, avšak de facto nefunkčnom vzťahu a v

obave z toho, že navrhovateľka ho chce pripraviť o majetok. Uvedené však nemôže byť dôvodom na zotrvanie v manželskom zväzku, ktorý by mal prinášať uspokojenie obidvom manželom, obzvlášť v prípade, ak navrhovateľka odmieta akýkoľvek pokus o obnovu manželského spolužitia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ešte pred otvorením pojednávania, ako aj v priebehu konania sa v zmysle opakovane pokúšal o zmierenie manželov, avšak neúspešne vzhľadom na odmietavý postoj oboch manželov absolvovať manželskú poradňu alebo podstúpiť iný pokus o zmierne riešenie. Na základe uvedeného preto konštatoval nesplnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia , v zmysle ktorého súd môže vyzvať (nie nariadiť) účastníkom konania, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Zdôraznil, že podmienkou kladenou zákonom pre uzavretie manželstva je zhodný prejav vôle oboch snúbencov vstúpiť do manželstva, avšak zákonným predpokladom pre rozvod manželstva nie je zhodný prejav vôle o vystúpení z manželstva. Nikoho nemožno teda nútiť, aby zotrval v manželstve, ktoré si svoje funkcie už dlhodobo neplní, a to bez ohľadu na to, ako dlho manželské spolužitie oficiálne trvá.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku sudu prvej inštancie podal manžel odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa (ďalej aj „“).

5. Manžel nesúhlasil zo záverom súdu prvej inštancie, že manželstvo účastníkov nemožno považovať za harmonické. Pripustil, že v manželstve sa objavili problémy, avšak tieto neboli trvalého charakteru. Je presvedčený, že manželstvo sa dá zachrániť. Nevera ho síce zasiahla, ale preukázal schopnosť a ochotu ju odpustiť a prejavil jednoznačný záujem na zachovaní manželstva. Vzhľadom na dlhoročné trvanie manželského zväzku považoval za účelné a vhodné pokúsiť sa o jeho záchranu, a to aj prostredníctvom využitia služieb manželskej poradne. Podľa manžela je návrh na rozvod manželstva impulzívnym krokom navrhovateľky, ktorý je v rozpore s jej vlastnými tvrdeniami uvedenými v návrhu i počas súdneho pojednávania. Na jednej strane navrhovateľka uvádza, že si s manželom dlhodobo nerozumie, avšak na strane druhej mala možnosť podať návrh na rozvod kedykoľvek v minulosti, a nie až v čase, keď si vybudovali spoločný majetok a založili dve obchodné spoločnosti. Navrhovateľka tvrdí, že nevidí dôvod na stretávanie sa s manželom, avšak vzhľadom na existenciu spoločných obchodných spoločností je zrejmé, že s ním bude musieť naďalej komunikovať a spolupracovať, aby tieto spoločnosti mohli riadne a bezproblémovo fungovať. Manžel ďalej poukázal na manželský sľub daný počas svadobného obradu, ktorý chce aj naďalej dodržať. To, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti, ešte neznamená, že sa do nej nemôže vráti. Vyjadril presvedčenie, že sa navrhovateľka vráti akonáhle opadne jej citové vypätie. Podľa manžela manželstvo nie je rozvrátené a môže naďalej plniť svoj účel. Manžel v odvolaní ďalej poukázal na ustanovenie a namietal, že súd prvej inštancie nevyužil možnosť nariadenia manželskej poradne a riadne si nesplnil svoju povinnosť pokúsiť sa o zmier. Súd prvej inštancie vychádzal iba z vyjadrenia účastníkov, pričom podľa manžela však neexistuje v danej veci žiadne odborné vyjadrenie. Manžel sa v konaní domáhal mediácie, ktorá nebola zo strany súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom vzatá do úvahy.

6. Záverom odvolania manžel navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko je správny a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedla, že s manželom už viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich vedie samostatný život. Poukázala na písomnú komunikáciu manžela, ktorú jej adresoval a v ktorej uviedol, že má priateľku a že chce, aby odišla zo spoločnej domácnosti. Z predmetnej konverzácie jasne vyplýva, že manžel nemá žiaden záujem na zotrvaní v manželstve, čo nepoprel. Manžel sa voči nej dlhodobo správa nevhodne. Je verbálne agresívny, často sa jej vyhráža, zastrašuje ju a vždy vytvára napätú atmosféru. Je zrejmé, že v manželstve už neexistuje žiadna citová väzba a ani nádej na obnovu manželstva. Podanie návrhu na rozvod manželstva je preto opodstatnené, jasne odôvodnené a nemožno ho považovať za impulzívne. Aj zo súdnych pojednávaní vyplynulo, že manžel si neplní manželský sľub, keď sa voči nej správa nevhodne, neprimerane, agresívne, bez úcty, rešpektu a akýchkoľvek prejavov lásky. Dokonca ju sleduje prostredníctvom GPS zariadenia a zhadzuje ŠPZ z jej auta, čo v konaní aj sám priznal. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pri stretnutiach s manželom je často vystavovaná stresovým situáciám a bojí sa o život. Odvolanie manžela je podané za účelom

spôsobiť prieťahy a oddialiť právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva. V súvislosti s námietkou manžela ohľadom nevyužitia možnosti nariadiť manželskú poradňu súdom prvej inštancie poukázala navrhovateľka na zvukovú nahrávku, z ktorej vyplýva, že na pojednávaní bola manželovi ponúkaná možnosť využiť manželskú poradňu, ktorú manžel výslovne odmietol. Manžel v odvolaní ani neuviedol ustanovenie, na základe ktorého vyplýva súdu takáto povinnosť. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že manžel v priebehu ostatných rokov neprejavil záujem o udržanie manželstva.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v podľa vecne správny potvrdil.

9. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

11. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

16. Konanie o rozvod manželstva je konaním o osobnom stave a v tomto konaní nejde o ochranu určitého práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovanie, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu manželky, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu manželovi (odvolateľovi).

18. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal. V preskúmavanej veci je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je iba formálnym zväzkom.

19. Účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas. Manželia teda netvoria trvalé životné spoločenstvo, každý z nich vedie vlastný život. Súd prvej inštancie správne videl príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi v rozdielnosti pováh, v zanedbávaní spoločného života a rozvoja manželského vzťahu, ako aj v nedostatočnej komunikácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jediné, čo manželov spája, je iba spoločné podnikanie a spoločný majetok. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom pre zachovanie manželstva, ktoré v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 ZoR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (1). Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (2).

21. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania. Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

22. V danej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácií narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že z postoja navrhovateľky vyplýva jednoznačný nezáujem o obnovu manželského spolužitia a ani z výpovede manžela nevyplynul úprimný záujem či potreba obnoviť manželské spolužitie v jeho pravom zmysle slova. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dôvod nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva spočíva vo zvyku zotrvať v dlhoročnom manželstve, ako aj v obave z toho, že ho navrhovateľka chce pripraviť o majetok.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala dlhá a prípadne harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ako jeden z manželov ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku odmieta. Rovnako dôvodom pre zachovanie manželstva nie je ani existencia spoločného majetku či spoločné podnikanie manželov. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode a porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Manželstvo je vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov, pričom u manželov už takýto stav podľa odvolacieho súdu nejestvuje. Navrhovateľka prezentovala dôvody pre rozvod manželstva, z jej postojov je zrejmé, že je pevne

rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve. Nemenný postoj k rozvodu manželstva zo strany navrhovateľky bol prezentovaný nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania, čo je zrejmé z vyjadrenia navrhovateľky.

24. V súvislosti s námietkou manžela, že sa súd prvej inštancie neusiloval o zmierenie manželov v zmysle ustanovenia , odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.05.2025 a dňa 30.07.2025, ako aj zo zvukových záznamov vyhotovených z týchto pojednávaní a uložených v elektronickom súdnom spise je nepochybné, že súd prvej inštancie vyvinul snahu predísť rozvodu manželstva účastníkov a skúmal, či existuje reálna možnosť na ich zmierenie a obnovenie manželského spolužitia. Manžel na pojednávaní konanom dňa 26.05.2025 neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia a absolvovanie manželskej poradne. Navrhovateľka prítomná na pojednávaní konanom dňa 30.07.2025 jasne vyjadrila svoj odmietavý postoj k takémuto riešeniu veci, keď uviedla, že nemá záujem absolvovať manželskú poradňu. Postupu súdu prvej inštancie tak nie je možné vytknúť žiadne pochybenie.

25. Rovnako nedôvodná je tiež námietka manžela, že súd prvej inštancie vychádzal pri skúmaní rozvratu vzťahov medzi manželmi iba z vyjadrení manželov. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd postupoval v zmysle zákonných procesných postupov a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom výsledky ním vykonaného dokazovania postačujú na vyslovenie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a nefunkčné a nie je tu predpoklad, že by si opätovne začalo plniť svoj účel. Hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bol preukázaný najmä výsluchom účastníkov konania, preto nebolo potrebné vykonať vo veci ďalšie dokazovanie (ktoré ani účastníci konania nenavrhli).

26. Na základe vyššie uvedeného, keď nemožno mať za to, že je predpoklad obnovenia spolužitia a udržania manželstva, ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu len formálnym zväzkom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia vecne správny potvrdil.

27. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( že mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).