Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-2479-2023.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2479/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., B.: XX XXX XXX, C. C. D. X, XXX XX E., právne zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, proti povinným: X) B. C., B.: XX XXX XXX, so sídlom F. XXXX/X, XXX XX G., 2) E. E. E., H.: XX.XX.XXXX, trvale bytom XX.XXXXXXX XXXX/XXX, XXX XX G., obaja právne zast.: Mgr. Adrián Bobko, IČO: 37 747 371, Námestie sv. Egídia 78/78, 058 01 Poprad, o vymoženie 6.518,40 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrhy povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinným priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinných na zastavenie exekúcie vo výške 279,94 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.10.2023 domáhal od povinných vymoženia 6.518,40 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, na základe exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, sp. zn. I. XXX/XXXX zo dňa 22.09.2023, ktorý sa stal právoplatným dňa 05.10.2023 a vykonateľným dňa 09.10.2023 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 28.11.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXXX/XX.
3. Súdnemu exekútorovi boli dňa 17.12.2023 doručené Návrhy povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 17.12.2023 (ďalej aj ako „Návrh“). Povinní vo svojich návrhoch namietali exekučný titul – rozhodcovský rozsudok, ktorý nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Rozhodcovské rozhodnutie má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu za predpokladu, že bolo všetkým účastníkom rozhodcovského konania doručené. Povinní namietali, že im exekučný titul vôbec nebol doručený, hoci potvrdili, že rozhodcovskú žalobu a rozhodcovské uznesenie o začatí rozhodcovského konania pod č. R 199/2023 (teda iné rozhodcovské konanie) si prevzali. Pre absenciu doručenia rozhodcovského rozsudku alebo iného rozhodnutia v rozhodcovskom konaní pod č. R 192/2023 sa nestalo právoplatným a záväzným pre povinných. V prípade, že povinným nebolo možné doručiť rozhodnutie rozhodcu, ktoré je v danej veci exekučným titulom, na nijakom z miest uvedených v § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodca nevynaložil primerané úsilie na jeho doručenie a preto sa dané rozhodnutie nemôže považovať za doručené. Povinní navrhli, aby oprávnený preukázal hodnoverným spôsobom snahu rozhodcu doručiť predmetné rozhodnutie (exekučný titul). Bez ohľadu na uvedené, povinní namietali nedostatok právomoci rozhodcu (rozhodcovského súdu) pre neexistenciu platnej uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vec patrí do právomoci všeobecných súdov. Rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M. nemal právomoc rozhodovať žiadnu vec, žiadny spor medzi povinnými a oprávneným a v prípade, že zo strany oprávneného bola podaná rozhodcovská žaloba, mal rozhodca uznesením rozhodcovské konanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinní nikdy neprejavili súhlas s rozhodcovskými pravidlami označeného rozhodcu, a z tohto dôvodu rozhodcovské pravidlá nie sú pre neho záväzné ako to predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 a § 26 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a ani o týchto pravidlách neuzavreli žiadnu dohodu. Navyše povinným zo strany oprávneného, ani nikoho iného nebol predložený návrh pravidiel tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 26 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinní navrhli predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Povinní ďalej vo svojich návrhoch namietali aj trovy exekúcie predbežne vyčíslené súdnym exekútorom, pri zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku znáša trovy oprávnený. Žiadali o bezodkladné odblokovanie všetkých bankových účtov povinných, nakoľko ich blokáciou hrozí povinným vážna ujma, keďže povinný 1) pre blokáciu nemôže uhrádzať povinné platby (výplata miezd zamestnancov, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, nájomné a ostatné platby vyplývajúce z jeho podnikateľskej povinnosti; a povinný 2) nemôže pre blokáciu uhrádzať svoje povinné platby, ako sú výdavky na bývanie, splácanie hypotekárneho úveru, stravu, ošatenie jeho osoby a jeho maloletých detí.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2023 uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a odblokovaním účtov, nakoľko exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie. V rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi povinnými s oprávneným si povinný 1) objednal od oprávneného tovar / služby, ktorý oprávnený povinnému dodal a vystavil nasledovné faktúry: 1 – č. 2022015 zo dňa 25.10.2022, splatná dňa 01.11.2022, vo výške 3258,- Eur a 2 - č. 2022016 zo dňa 18.11.2022, splatná dňa 09.12.2022, vo výške 3260,40 Eur. Nakoľko povinný predmetné faktúry neuhradil, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojho nároku prostredníctvom splnomocneného zástupcu spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., s ktorým povinní uzatvorili Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 26122023 zo dňa 26.04.2023. V zmysle čl. II bod 2.1 Dohody povinní uznali dlh, čo do dôvodu aj do výšky a zaviazali sa ho zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 300,- Eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25.05.2023. Zároveň sa podľa čl. III Dohody zmluvné strany a účastníci dohody (vrátane konateľa / zástupcu dlžníka) dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní výslovne vylučuje, budú riešiť všetky vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s dohodou alebo v súvislosti s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi jej účastníkmi, v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZoRK a hmotného práva SR pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom. Predmetná dohoda bola spolu s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom predložená k návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na vedomosť povinných o existencii právneho titulu, z ktorého im vyplývajú záväzky vo vzťahu k oprávnenému, nemôže byť nepreberanie pošty zo strany povinných na ujmu oprávnenému. Argumentáciu povinných vo vzťahu k nedoručeniu žiadneho rozhodnutia považuje oprávnený za účelovú. Rozhodcovský rozsudok sa stáva právoplatným a vykonateľným za splnenia všetkých materiálnych a formálnych podmienok v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní a v súlade s rozhodcovskými pravidlami. Zákon ustanovuje doručovanie pre prípad, ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti. Vynaloženie primeraného úsilia je potrebné hodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. V zásade možno od odosielateľa očakávať, že na základe verejne dostupných informácií preverí aktuálne sídlo alebo miesto podnikania adresáta. Primeraným úsilím tak je preverenie aktuálneho sídla v obchodnom registri alebo na inom verejne dostupnom registri a prípadne miesto podnikania podľa webového sídla adresáta. Neprítomnosť príjemcu na mieste doručenia nebráni nastaniu účinkov doručenia. Príjemca by tak mal v prípade neprítomnosti v danom mieste zabezpečiť, aby sa k nemu doručené správy dostali. Taktiež je doručovanie podrobnejšie upravené v rokovacom poriadku na internetovej stránke J., z čoho je možné odvodiť skutočnosť, že pri doručovaní písomností boli zo strany rozhodcu dodržané všetky zákonom stanovené pravidlá a postupy. K námietke právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať predmetný spor v rozhodcovskom konaní oprávnený uviedol, že táto bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 26122023 zo dňa 26.04.2023. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Povinní boli v rámci rozhodcovského konania pasívni, a to aj napriek riadne doručenej žalobe s prílohami a uznesením o začatí rozhodcovského konania. Pokiaľ sa povinní domáhajú zastavenia exekúcie, mali svoje prioritne hmotnoprávne námietky uplatňovať v rozhodcovskom konaní, nakoľko v rámci exekučného konania je prieskum exekučného titulu obmedzený na formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Oprávnený má za to, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, navrhol, aby bol návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnutý. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 279,94 Eur (220,77 Eur za jeden úkon právnej služby + 12,52 Eur režijný paušál + 20 % DPH).
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 15.11.2022 súdu na rozhodnutie, k samotnému Návrhu sa nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
10. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
11. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o rozhodcovskom konaní“), účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
13. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinných uvedenými v návrhov na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
15. Súd po preskúmaní návrhov povinných na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a spisového materiálu dospel k záveru, že návrhy povinných na zastavenie exekúcie boli podané včas, avšak nie sú dôvodné.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M, ktorým bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 6.518,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 3.258,- Eur od 02.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 3.260,- Eur od 10.12.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy
3.258,- Eur od 02.11.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 3.260,40 Eur od 10.12.2022 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 839,84 Eur, trovy konania vo výške 506,40 Eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur. Exekučný titul bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou rozhodcovským súdom, ktorou bolo potvrdené že Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2023 a vykonateľnosť dňa 09.10.2023.
19. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu priložil aj Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach č. 26122023 uzatvorenú medzi oprávneným a povinnými zo dňa 26.04.2023, ktorá okrem iného, obsahovala aj rozhodcovskú doložku (v článku III.).
20. Povinní vo svojich návrhoch namietali nedoručenie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul), na základe čoho exekučný súd požiadal rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M. (ďalej aj ako „Rozhodca“), o poskytnutie súčinnosti – zaslanie potvrdení o doručení žaloby aj rozhodcovského rozsudku povinným. V zmysle poskytnutej súčinnosti vyplýva, že povinným bolo riadne doručené uznesenie o začatí predmetného rozhodcovského konania spolu so žalobou a všetkými dôkazmi k žalobe pripojenými. Rozhodca k doručovaniu samotného rozsudku uviedol, že tento si povinný 2) prevzal z poštovej prepravy dňa 25.09.2023, zásielka adresovaná povinnému 1) sa z poštovej prepravy vrátila z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Rozsudok bol teda povinnému 1) doručený fikciou postupom upraveným v § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní s odkazom na ustanovenie čl. 6 bod 5 RP dňa 05.10.2023. Napriek tomu, že to Zákon o rozhodcovskom konaní v znení novely účinnej od 01.01.2015 v § 25 s odkazom na čl. 6 bod 5 RP nevyžaduje, Rozhodca vykonal overenie doručovacej adresy cez príslušné registre a databázy elektronicky verejne dostupné prostredníctvom internetu (napr. Obchodný register). Poukázal na skutočnosť, že „de iure“ bola zásielka žalovanému 1) doručená fikciou, avšak „de facto“ došlo aj ku jej reálnemu fyzickému prevzatiu, žalovaný 2) si totiž zásielku s identickým obsahom prevzal a jediným spoločníkom a konateľom žalovaného 1) je žalovaný 2), to znamená, že sa doručované listiny preukázateľne dostali do dispozičnej sféry žalovaného 1).
21. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že Rozhodca si zákonom uloženú povinnosť pri doručovaní riadne splnil, žaloba bola riadne doručená obom povinným, rozsudok bol preukázateľne doručený povinnému 2) a povinnému 1) bol riadne doručovaný, kedy si adresát zásielky (povinný 1) neprevzal v odbernej lehote predmetnú zásielku s rozsudkom. Rozhodcovský súd na základe uvedenej poznámky na vrátenej zásielke „neprevzatá v odbernej lehote“ nemal dôvod ani povinnosť podľa ustanovenia § 25 Zákona o rozhodcovskom konaní, kedy sa zásielku nepodarí doručiť na adresu, vynakladať ďalšie úsilie na zisťovanie adresy povinného 1), ako by to bolo v prípade, keby sa odoslaná zásielka vrátila ako nedoručená z dôvodu „adresát je neznámy“ alebo „nedostatočná adresa“. Exekučný súd teda konštatuje, že rozhodcovský súd si zákonom uloženú povinnosť pri doručovaní riadne splnil a rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnom konaní riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa riadnym exekučným titulom. K uvedenému súd ešte dodáva, že súd nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu (účastníkov konania) – každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch, či už v registri obyvateľov, obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ak sa aj povinný dlhšiu dobu nezdržiava na adrese evidovanej vo verejnom registri, je najmä v jeho záujme, aby si zabezpečil na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom alebo využil tzv. časové doposielanie písomností na adresu, na ktorej sa zdržiava. Súd v danom bode konštatuje, že jednoduché popretie povinným, že mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie, nezakladá takú skutočnosť, na základe ktorej by súd exekučné konanie zastavil.
22. Taktiež neobstojí námietka povinných o nedostatku právomoci rozhodcu pre neexistenciu platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), nakoľko právomoc Rozhodcu jednoznačne vyplýva z čl. III Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 26122023. Navyše nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy mohli povinní namietať v samotnom rozhodcovskom konaní v zmysle § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní.
23. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko povinní nesplnili to, čo im ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.
24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrhy povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
skutočností nie sú dôvodné, súd nemal zo strany povinných za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrhy povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku: ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
30. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Oprávnená si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov vo výške 163,17 Eur za dva úkony právnej služby – ďalšia porada alebo rokovanie s klientom a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.
33. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrhy povinných na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie úspešný, trovy si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 279,94 Eur, pozostávajúcich z odmeny za jeden úkon právnej služby – podanie vyjadrenia oprávnenej k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 27.12.2023 vo výške 220,77 Eur a 1x režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur plus 20 % DPH; to všetko podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky. Trovy, ktoré boli oprávnenej priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.