Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/43/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária Iuiristico, s.r.o., so sídlom Cimborková 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanej: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Skurka, advokát so sídlom Hlavná 71, 040 01 Košice, IČO: 45 005 206, o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -203 z 28.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dlh žalovanej voči nemu vo výške 19 916 Eur titulom vrátenia pôžičky je splatný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že v tomto spore sa žalobca domáhal v žalobnom petite postupom podľa určenia, že dlh žalovanej voči žalobcovi v celkovej výške 19.916 eur titulom vrátenia pôžičky, ktorú žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej postupne po častiach v období od septembra 2006 do 10.06.2013 bankovými prevodmi z účtu žalobcu na účet žalovanej, je splatný do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd je toho názoru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. V tomto spore bolo dôkazné bremeno práve na žalobcovi, aby súdu preukázal, že došlo medzi ním a žalovanou k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, pričom bolo na žalobcovi preukázať kedy, akým spôsobom, v akom rozsahu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže na účet žalovanej podľa jeho tvrdení boli pripisované finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno o vzniku ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovanou. Nepreukázal existenciu podstatných náležitostí dohody o pôžičke medzi ním a žalovanou, t.j. kedy došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, ako ani jej povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Súd sa riadil pri svojom rozhodnutí rozhodnutím najvyššej súdnej autority, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 30.11.2022, z ktorého súd cituje: „V prípade určenia splatnosti dlhu podľa sa síce súd nemusí zaoberať otázkou existencie a výšky dlhu, avšak v niektorých prípadoch na to, aby vo veci mohol rozhodnúť tak, ako tomu bolo v tomto spore, keď obrana žalovaného smerovala k spochybneniu samotnej existencie dlhu a bola založená na tvrdení, že ide o dlh, ktorý vznikol na podklade písomnej zmluvy s určeným dátumom splatnosti, nebolo možné vo veci rozhodnúť bez toho, aby súdy preskúmavali obranu a tvrdenia žalovaného aj vo vzťahu k existencii a výške dlhu, ktorého splatnosť mala byť rozhodnutím určená. Ustanovenie výslovne nevylučuje, aby sa súd v tomto konaní nemohol za určitých okolností zaoberať aj otázkou samotnej existencie pohľadávky a jej rozsahu, i keď teda súd môže vo veci rozhodnúť výlučne na podklade preskúmavania okolnosti vo vzťahu k splatnosti dlhu, pričom sa nemusí ostatnými aspektmi

záväzkového vzťahu zaoberať, pokiaľ obrana žalovaného smeruje práve k týmto aspektom, potom niet žiadneho zákonného ustanovenia, ani iného právneho dôvodu, prečo by súd nemohol spor posúdiť komplexne a prejudiciálne sa zaoberať aj existenciou dlhu a jeho výškou.“

3. V tomto spore vzniesla žalovaná námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 28.09.2022 námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , z ktorého vyplýva, že oprávnenie veriteľa požiadať súd o určenie splatnosti dlhu upravené v predstavuje právny prostriedok, ktorým veriteľ môže dosiahnuť, aby sa jeho pohľadávka stala v súdom určenom čase splatnou, aby ju potom mohol prípadne aj nútene v občianskom súdnom konaní vymáhať. Uvedené právo veriteľa nemožno považovať za samostatné majetkové právo podliehajúce premlčaniu v zmysle ustanovenia . Z tohto pohľadu je vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej nedôvodná. Súd je toho názoru, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanou. Preukázanie uvedených skutočností bolo na žalobcovi pre prípadný úspech v jeho konaní. Žalobca v tomto spore tvrdil podanou žalobou a svoju argumentáciu opieral o výpoveď svedkyne F. D., sestry žalobcu, ktorú súd ako svedka vypočul. Uviedol, že bola medzi ním a žalovanou uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom čas plnenia neurčil, ale bol ponechaný na vôli žalovanej, a teda podľa , ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd. Toto tvrdenie žalobcu v spore nebolo preukázané, čo pre súd vyplynulo aj z pripojeného súdneho spisu spisová značka . Žalobca listom zo dňa 14.03.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 27.550,30 eur v termíne do 27.03.2023. Následne po márnom uplynutí lehoty podal návrh na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 17.07.2023, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.916 eur spolu s úrokom z omeškania vo v výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 06.04.2023 do zaplatenia. To znamená v spore pod spisovou značkou žalobca tvrdil, že čas plnenia nebol medzi ním a žalovanou vopred dohodnutý. Preto žalobca týmto samostatným listom oznámil žalovanej splatnosť dlhu s poukazom na . V tomto spore nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená písomná a ústna zmluva o pôžičke. Uzatvorenie takejto dohody o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná vo svojej výpovedi priamo poprela. Podľa názoru súdu žalobca v tomto spore nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu akejkoľvek ústnej alebo písomnej zmluvy o pôžičke bez dôvodných pochybností o jej obsahu a dátumu jej uzatvorenia. Súd vypočul svedkyňu D., ale rovnako aj svedkyňu C., ktoré uviedli, že žiadne rozhovory o týchto platbách neprebehli, aby účastná o nich bola samotná žalovaná. Tieto rozhovory prebiehali len medzi žalobcom a mamou žalovanej, t.j. v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná teda v čase poukazovanie peňazí žalobcom na účet nebola účastná týchto rozhovorov. 4. Žalovaná nebola účastná rozhovorov medzi žalobcom a matkou žalovanej, samotná svedkyňa Pobjecká jasne vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná nebola účastná týchto rozhovorov. Rovnako vypočutá svedkyňa G. C. povedala, že brat jej chcel pomôcť a rozhovory prebehli iba medzi ňou a jej bratom, v tomto spore žalobcom, ktorý ju navštevoval na ulici H. v Prešove. Samotný žalobca tvrdí v spore rozporné a vzájomne sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr tvrdil to, že čas plnenia medzi ním a žalovanou nebol dohodnutý vôbec, čo tvrdil v spore pod sp. zn. a v tomto spore tvrdí, že bol ponechaný na vôli žalovanej. Tvrdenia žalobcu o nepochybnom a určitom dojednaní o prípadnej splatnosti dlhu opakovane poprela aj samotná žalovaná. Matka žalovanej G. C. na pojednávaní súdu uviedla, že dohoda ohľadne zasielaných peňazí na účet žalovanej bola výlučne medzi ňou a žalobcom, pričom žalovaná nikdy nebola účastná týchto rozhovorov. Samotná sestra žalobcu F. D., ktorú v spore navrhol vypočuť žalobca, uviedla, že žalovaná nikdy nebola na týchto stretnutiach, boli prítomní iba súrodenci a ich mama, t.j. bez účasti žalovanej. Rozhovory ohľadne žalobcom posielaných súm na účet žalovanej prebehli len medzi žalobcom a matkou žalovanej, pričom akési rodinné rozhovory, na ktorých sa údajne mala riešiť výpomoc pre matku žalovanej, prebiehali bez účasti žalovanej a jej matky. Samotná svedkyňa F. D. uviedla, že bolo dohodnuté, ak financie nebude mať sestra, vrátia jej deti. Teda nie je jasné medzi kým sa malo takto dohodnúť, keď matka žalovanej vo svojej výpovedi potvrdila, že na žiadnych rodinných stretnutiach prítomná nebola. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaná to aj sama priznala, že síce od začiatku o posielaní peňazí na jej účet vedela, načo sú tieto peniaze určené, a to na vyplatenie jej otca v rámci vyporiadania BSM jej rodičov, ale nemala a dodnes nemá vedomosť o tom, aká bola dohoda medzi jej matkou a žalobcom ohľadne charakteru a ďalšieho osudu poskytovania týchto peňazí. Zároveň uviedla, že so žalobcom žiadnu dohodu ani ústnu ani písomnú

neuzatvorila. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie a 564 upravujú celkom odlišné prípady, vychádzajú z odlišných hypotéz právnej normy a nemôžu sa uplatniť súčasne. Absencia dohodnutia času splnenia dlhu a dohodnutie, že čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka, sú dva diametrálne odlišné a vzájomne sa vylučujúce hypotézy právnej normy, ktoré je potrebné v praxi dôsledne odlišovať a nie je možné ich uplatniť spoločne. Súd sa domnieva, že najskôr platby, ktoré poukazoval za rozhodné obdobie žalobca na účet žalovanej by bolo možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, na ktoré však a 564 v žiadnom prípade nie je možné aplikovať.

5. V tomto prípade právny vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia nie je zmluvným právnym vzťahom, ale zodpovednostným právnym vzťahom, ako naznačuje , a preto pri bezdôvodnom obohatení nemožno hovoriť o nedohodnutí času splnenia, ani o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka, ako to predpokladá a 564 . Žalobca súdu nepreukázal, aký právny dôvod týchto platieb bol titulom poukazovania na účet žalovanej, teda aká bola uzatvorená dohoda medzi stranami, či bola platne uzatvorená dohoda ohľadne termínu splatnosti, respektíve spôsobu určenia splatnosti, ak by malo ísť o pôžičku, či išlo o darovanie alebo napríklad o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Žalobca opiera svoje tvrdenie o výpoveď svedkyne Pobjeckej, ktorá pri žiadnych rozhovoroch ohľadne týchto platieb medzi žalobcom a matkou žalovanej osobne prítomná nebola. Preto bez dôvodných pochybností nevie potvrdiť uvedené skutočnosti. Uvedená svedkyňa nemohla ani neosvedčila obsah rozhovorov v tejto veci medzi žalobcom a žalovanou, pretože takéto rozhovory medzi žalobcom a žalovanou nikdy neprebehli. Spornou a doposiaľ nepreukázanou ostala tak otázka uzatvorenia platnej dohody o prípadnej splatnosti dlhu s poukazom, že samotný žalobca totiž tvrdí rozporne navzájom sa vylučujúce skutočnosti. Najskôr čas plnenia nebol dohodnutý vôbec a neskôr, že bol ponechaný na vôli žalovanej. Už za absolútne nedôvodnú považuje súd argumentáciu žalobcu, že medzi žalobcom, matkou žalovanej a žalovanou malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v prospech tretej osoby podľa . Táto argumentácia je absolútne neudržateľná. Žalobca navyše opomenul, že ustanovenie upravuje zmluvu v prospech tretej osoby a nie v jej neprospech. Preto takáto právna konštrukcia je v tomto spore neprípustná. Rovnako nebolo v spore preukázané, aby sa jednalo o inštitút prevzatia dlhu podľa alebo pristúpenia k záväzku podľa . V prípade by musel žalobca preukázať, že bez dôvodných pochybností došlo k uzatvoreniu platnej dohody medzi žalovanou a jej matkou o tom, že žalovaná preberá dlh jej matky a musel by tu vyjadriť súhlas aj samotného žalobcu. Pokiaľ ide o pristúpenie k záväzku podľa , tu sa vyžaduje písomná dohoda medzi žalobcom a žalovanou, čo obdobne v spore nebolo preukázané.

6. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

9. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniam práva na spravodlivý proces, ustanovením , t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke so žalovanou vyvstala z potreby vyporiadania bezpodielového vlastníctva rodičov žalovanej. Sestra žalobcu a matka žalovanej G. C. sa v tom čase ocitla v nepriaznivej finančnej situácií, nakoľko jej bývalý manžel od nej v rámci vyporiadania BSM požadoval vyplatenie podielu na ich spoločnom rodinnom dome. Záverom opakovaných rodinných stretnutí a telefonických konzultácií aj so samotnou žalovanou bol návrh žalobcu, aby bolo vysporiadanie bývalého manžela jeho sestry G. financované úverom poskytnutým žalovanej, so splácaním ktorého bol ochotný a spôsobilý návratne pomôcť do času, kým sa finančná situácia jeho sestry a jej dcéry

nezlepší natoľko, že jeho pomoc už nebudú potrebovať. Žalovaná požiadala o úver v I. C., otvorila si v nej účet slúžiaci na splácanie splátok úveru, oznámila mu jeho číslo a výšku mesačných splátok, ktoré jej následne pravidelne poukazoval až do leta 2013, kedy žalovaná telefonicky oznámila, že jeho finančná pomoc už ďalej nie je potrebná. Návratná finančná pomoc bola v rodine žalobcu bežnou praxou vždy, keď vyvstala potreba finančne pomôcť niektorému členovi rodiny.

11. Druhá sestra žalobcu – F. D. svojou výpoveďou túto zaužívanú rodinnú prax potvrdila, ako aj skutkové okolnosti zmluvy o pôžičke so žalovanou – opakované rodinné stretnutia, predmetom ktorých bolo riešenie situácie vyporiadania BSM sestry G.. Skutkového pozadia pôžičky boli aktívne účastné obe sestry žalobcu, matka žalobcu, ako aj žalovaná. V rodine k tejto téme prebehli viaceré stretnutia, konzultácie, diskusie a to tak osobného, ako aj telefonického charakteru. Je bezpredmetné, že žalovaná sa rodinných stretnutí nezúčastnila, pretože ako vyplýva zo svedeckej výpovede sestry G., všetky relevantné informácie jej boli zakaždým následne sprostredkované matkou. Táto svedkyňa potvrdila, že vzhľadom na zmenu pôvodného plánu vyporiadania BSM (predaj rodinného domu a kúpa 5 izbového bytu na C. ulici v Prešove) musela dcéru o všetkom informovať. So žalovanou žalobca viackrát komunikoval priamo, pretože to bola práve ona, ktorá si brala z banky úver a splátky ktorého jej následne mal každý mesiac požičiavať.

12. Žalovaná a jej matka v tomto konaní sa snažia navodiť dojem, že celá finančná výpomoc bola vlastne dohodnutá úplne neurčito a ani jedna z nich netušili aká je povaha tejto pomoci, teda či majú ju niekedy vrátiť a ak áno, kedy. Žalovaná sa snaží od celej veci alibisticky dištancovať tvrdiac, že uvedené sa jej nijako netýka, nebol a nie je to jej záväzok, nakoľko išlo výlučne o dohodu medzi žalobcom a jeho sestrou, pričom žalovaná len ako najstaršie dieťa žiadosti matky vyhovela a vymyslený plán bez ďalšieho zrealizovala. Javia sa však nehodnoverné tvrdenia, že žalovaná v tak závažnej otázke postupovala patrične neinformovaná.

13. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkou hodnovernosti svedkyne G. C., ktorá na začiatku výsluchu priznala, že si prečítala zápisnicu o predošlom pojednávaní. Je evidentné, že svedkyňa G. C. sa vopred oboznámila so skutočnosťami uvedenými v súdnom spise a svoju svedeckú výpoveď v spolupráci so žalovanou pripravila tak, aby bola v prospech žalovanej. Svedkyňa G. C. bola priamo zainteresovaná v celej spornej záležitosti, je matkou žalovanej a preto ide o faktory, ktoré ovplyvňujú jej hodnovernosť a to špecifický motív – osobný, alebo aj finančný záujem na výsledku konania v prospech žalovanej.

14. V konaní žalobca tvrdil poskytnutie návratnej finančnej výpomoci žalovanej na účel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov po rozvode ich manželstva a to na čas, dokiaľ ju bude spôsobilá vrátiť. Poskytovanie týchto finančných prostriedkov na mesačnej báze preukázal a to vo výške zodpovedajúcej mesačným splátkam úveru žalovanej.

15. Svedkyňa F. D. potvrdila, že neformálna návratná finančná pomoc bola v rodine žalobcu zaužívanou praxou, pričom nikdy sa žiadnym spôsobom neurčovali presné termíny splatnosti poskytnutých pôžičiek a tieto sa vracali v čase, keď dlžný člen rodiny nadobudol prostriedky na ich vrátenie, uskutočnili sa opakované rodinné stretnutia, predmetom ktorých bolo riešenie situácie vyporiadania BSM sestry G. C. a výsledkom stretnutí bola dohoda o finančnej pomoci spočívajúca v tom, že dcéra sestry G. C. si zoberie úver, vyplatí svojmu otcovi požadovaný podiel, so splácaním tohto úveru jej pomôže žalobca a požičané prostriedky mu sestra vráti, ak ich bude mať a ak ich mať nebude, vráti ich žalovaná.

16. Bez ohľadu na iné okolnosti treba konštatovať, že výsluchom svedkyne F. D. bolo preukázané, že rodinných stretnutí, na ktorých sa riešila majetková situácia sestry G. boli účastní všetci súrodenci. Svedkyňa G. C. túto okolnosť poprela tvrdiac, že pri žiadnych stretnutiach nikdy nebola. Išlo teda o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak súd prvej inštancie sa priklonil na stranu žalovanej. Tým sa súd prvej inštancie stotožnil s nemysliteľným záverom, že sa rodina schádzala za účelom riešiť problémy sestry G. C., analyzovala rôzne možnosti riešenia celej záležitosti a to bez jej účasti.

17. Napriek tomu, že celkový obraz predložených dôkazov nepochybne svedčí v prospech neformálne uzatvorenej zmluvy o pôžičke s časom ponechaným na vôli dlžníka, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k presne opačným záverom, teda že nemá preukázaný právny dôvod platieb poukazovaných na bankový účet žalovanej a ani to, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej.

18. Faktom je, že žalovaná bola priamo účastná dohody o návratnej finančnej výpomoci jej matke, pričom konkrétne podmienky dohody so žalovanou dojednával priamo aj sprostredkovane žalobca cez jej matku. Žalovaná v konaní potvrdila, že vedela, kto je poskytoval finančné prostriedky a na aký účel a z akého dôvodu boli tieto finančné prostriedky poskytnuté. Ide teda o účelovú obranu žalovanej majúcu za cieľ vyhnúť sa povinnosti plniť svoje záväzky, čo je úplne zrejmé.

19. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena ohľadne dohody podľa , že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej ako dlžníka, treba konštatovať, že žalobca ako právnicky nevzdelaná osoba si nebol vedomý právne relevantného rozdielu medzi absenciou dohody o splatnosti pôžičky a dohodou o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka. Pri konzultovaní skutkových okolností prípadu s právnym zástupcom uviedol, že takáto finančná pomoc bola v rodine bežná a nikdy sa k nej nespisovali žiadne písomné zmluvy. Ako laik ustálil, že čas platnosti poskytnutých pôžičiek nebol dohodnutý a z týchto informácií právny zástupca vychádzal, až následne v rámci opakovaných analytických konzultácií sporu žalobca právnemu zástupcovi spomenul, že čas splatnosti záväzku nebol vopred stanovený, pretože v zmysle dohody mu jeho sestra so žalovanou mali pôžičky vrátiť, až im to bude ich finančná situácia dovoľovať.

20. V pôvodnom konaní pod sp. zn. zobral žalobu späť preto, aby v skutočnosti opravil právno-formálne chyby s cieľom dosiahnuť správne a spravodlivé rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie však namiesto toho, aby vzal na zreteľ, že právny zástupca žalobcu po preskúmaní podrobnosti prípadu s cieľom napraviť omyl v právnom posúdení prejednávanej veci zahájil nové konanie s riadne podanou žalobou, pričom jasne formuloval právnu otázku o splatnosti dlhu podľa , zaujal opačný prístup a uvedené mu vytkol ako rozpor v jeho tvrdeniach s dopadom na presvedčivosť jeho procesného útoku.

22. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s tvrdením, že by mohlo ísť o zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle , a to vrátane zmluvy o pôžičke. Treba konštatovať, že väčšina záväzkových vzťahov má synalagmatickú povahu. Tá sa vyznačuje vzájomnou povinnosťou strán – každá strana sa zaväzuje plniť určitú povinnosť, pričom plnenie jednej strany je podmienené plnením druhej strany. Aj zmluva o pôžičke je typ synalagmatického záväzku, nakoľko veriteľ má povinnosť poskytovať požičané prostriedky a dlžník povinnosť tieto prostriedky vrátiť v dohodnutom termíne.

23. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula dohoda medzi žalobcom a matkou žalovanej o tom, že pôžičky, ktoré poskytol na splácanie úveru použitého na vyporiadanie BSM mu vráti ona sama, keď jej to finančná situácia bude umožňovať a v prípade, že taká situácia nenastane, pôžičky mu vráti žalovaná, keď bude môcť. Zároveň matka žalovanej potvrdila, že obsah ich spoločných rozhovorov o dojednanej finančnej výpomoci ďalej sprostredkovala žalovanej, pričom vykonala všetky úkony, ktoré súviseli s dohodnutými podmienkami pôžičky, čím celý dohodnutý proces realizovala a zavŕšila.

24. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

25. V následných vzájomných vyjadreniach (rvali strany na svojich doterajších stanoviskách.

26. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.

27. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

28. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

29. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30. Podľa , ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca poskytoval žalovanej zo svojho účtu v J. C. finančné prostriedky počnúc mesiacom september 2006 až do mesiaca jún 2013, pričom išlo o sumu 7 500 Sk a po prechode štátu na menu Euro vo výške 248,95 Eur mesačne. Tieto finančné prostriedky žalovaná preukázateľne dostala a preto sa javí neudržateľný postoj žalovanej, ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie, spočívajúci v tom, že nebola preukázaná riadne uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Tento záver je neudržateľný jednak z dôvodu dlhodobého poskytovania týchto finančných prostriedkov žalobcom, ktoré prichádzali na účet žalovanej, pričom zodpovedali splátkam úveru, ktorý žalovaná zobrala za účelom pomoci pri vyporiadaní BSM svojich rodičov, pričom táto pomoc bola adresovaná jej matke, ktorá mala v danom čase povinnosť vyplatiť jej bývalého manžela, teda otca žalovanej.

32. Rozhodujúce okolnosti spočívajúce v tom, že finančná výpomoc členov rodiny bola bežná boli potvrdené predovšetkým výpoveďou svedkyne F. D., ktorá existenciu dohody medzi rodinnými príslušníkmi potvrdila a z ktorej vyplýva, že o všetkých okolnostiach bola žalovaná náležite informovaná jej matkou. Preto je v zmysle vyššie uvedeného neudržateľný záver o tom, že žalobca nepreukázal dohodu medzi ním a žalovanou o pôžičke, nakoľko z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že takáto dohoda existovala a bola sprostredkovaná sestrou žalobcu a matkou žalovanej, s čím obe strany súhlasili a je nepochybným dôkazom plnenie žalobcu v prospech žalovanej na jej bankový účet, ktoré vyplývajú z predložených výpisov z účtu.

33. Všetky zistené okolnosti na súde prvej inštancie teda nepochybne preukazujú jasnú a zrozumiteľnú dohodu o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou spočívajúcu v poskytovaní finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovanej za účelom výpomoci pri splácaní úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý bankovou inštitúciou a ktorý si zobrala za účelom pomoci svojej matke v súvislosti s vyporiadaním jej BSM.

34. Pokiaľ ide o otázku, akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť tohto dlhu je pravdou, že žalobca v pôvodnom konaní pod sp. zn. Okresného súdu Prešov tvrdil, že čas plnenia medzi ním a žalovanou nebol dohodnutý vôbec, pričom v súčasnosti opiera svoju žalobu o tvrdenie, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu žalovanej v závislosti od jej finančných možnstí.

35. Okolnosti, akými žalobca na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní vysvetľuje túto rozdielnosť v argumentácií ohľadom času splatenia dlhu nejavia sa celkom nehodnoverné, nakoľko v mysli laika môže byť rozdiel medzi časom plnenia dlhu, ktorý nebol dohodnutý vôbec a časom plnenia, ktorý je ponechaný na vôli dlžníka značne nejasný, nezreteľný a môže tieto okolnosti dokonca vnímať ako totožné. V súčasnosti žalobca na takéto vnímanie celej záležitosti (ako laik) poukazuje, pričom aj v tomto smere sa súd prvej inštancie s jeho argumentáciou náležite nevyporiadal, čo taktiež robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným.

36. Treba totiž vziať do úvahy predovšetkým výpoveď svedkyne F. D., ktorá na súde prvej inštancie potvrdila, že v rodine bol zvyk pri iných výpomociach aj pri situácii, ktorá je v súčasnosti predmetom konania, že dlh mal byť vrátený vtedy, keď dlžník, teda osoba, ktorá by mala finančné prostriedky vrátiť, ich bude mať. To znamená, že táto výpoveď svedkyne D. skôr nasvedčuje záveru pre to, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, ale v tomto kontexte predovšetkým na jeho finančných možnostiach. Nešlo teda s najväčšou pravdepodobnosťou o úplnú absenciu dohody o tom, kedy sa bude dlh splácať, ale zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že tu existovala ústretovosť zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanej v tom zmysle, že táto bude povinná finančné prostriedky vrátiť, keď jej to finančná situácia umožní.

37. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani to, že žalovaná v priebehu konania neposkytla skutočne hodnoverné a racionálne (ľudsky pochopiteľné) stanovisko a vysvetlenie, prečo počas celého obdobia tieto finančné prostriedky prijímala. Vo svojich vyjadreniach v priebehu konania (najmä vyjadrenie na č.l. 106 spisu a č.l. 140 spisu) sa obmedzila na popretie skutkových tvrdení žalobcu a na poukázanie na to, že žalobca by mal preukázať, z akého dôvodu by mala žalovaná peniaze vrátiť, pričom vyjadrila stanovisko, že sa domnieva, že by mohlo ísť o dar, alebo o bezdôvodné obohatenie. Vo vyjadrení na č.l. 106 spisu preferovala žalovaná domnienku, že išlo o dar. Vo vyjadrení na č.l. 140 sa priklonila skôr k záveru, že ide o bezdôvodné obohatenie. Takéto vyjadrenia žalovanej nemožno považovať za konštruktívne a racionálne stanovisko k vysvetleniu, k čomu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou došlo, pretože ide len o strohú právnickú obranu bez toho, aby bolo zároveň predostreté racionálne a vysvetľujúce jadro celého problému, pričom takáto argumentácia nepomáha hodnovernosti tvrdení žalovanej v tomto konaní.

38. Všetky tieto okolnosti vedú k záveru, že vysvetlenia žalobcu, ktoré ohľadom splatnosti poskytol a podporne svedecká výpoveď F. D. naznačujú, že zmena stanoviska žalobcu vo vzťahu k splatnosti predmetného dlhu oproti dôvodom uvedených v konaní pod sp. zn. nemusí mať len špekulatívnu povahu.

39. Ako však bolo vyššie naznačené súd prvej inštancie sa podrobne s týmito podstatnými okolnosťami nezaoberal a zaťažil tak konanie a predovšetkým rozhodnutie vo veci vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle .

40. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vypočuť žalobcu a prípadne aj svedkyňu F. D. za účelom podrobného zistenia, aké okolnosti boli prezentované vo vzťahu k splatnosti predmetného dlhu, pričom predovšetkým žalobca sa bude musieť vyjadriť vo veci podrobne a náležite vysvetliť zmenu svojho stanoviska oproti konaniu pod sp. zn. Okresného súdu Prešov. Ako však bolo vyššie naznačené, nemožno vylúčiť aktuálne prezentované vysvetlenie žalobcu v prejednávanej veci týkajúce sa toho, že v skutočnosti bol čas splnenia dlhu ponechaný na vôľu, lepšie povedané finančné možnosti dlžníka – žalovanej. Skutočný záver o tejto okolnosti môže preukázať len doplnené dokazovanie na súde prvej inštancie.

41. Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).