Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-82-2025.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/82/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o zaplatenie 2 364 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 364 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 2 364 eur od 08.02.2025 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2 364 eur s príslušenstvom od žalovaného titulom náhrady škody za zariadenie na určenie polohy žalovaného ako kontrolovanej osoby. Uviedol, že v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 3Nt/8/2023, bola žalovanému nariadená kontrola technickými prostriedkami, ktorá sa realizovala prostredníctvom technických prostriedkov - Zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby a Osobného identifikačného zariadenia s tým, že bol výkon kontroly realizovaný v rámci probačného dohľadu súdu. Žalovanému boli dňa 09.06.2023 odovzdané technické zariadenia a tiež bol poučený o prevádzkových pokynoch a manipulácii s technickým zariadením. Dňa 22.06.2023 prijalo operačné stredisko ESMO v Centrálnom operačnom monitorovacom systéme informáciu o otvorení ochranného krytu ZUPKO-a. Žalovaný v rámci vysvetlenia uviedol, že ZUPKO mu spadlo do vody, a následne na ňom displej nesvietil a tlačidlá nereagovali. V dôsledku toho bol predvolaný na kontrolu stavu ZUPKO-a. Pri prvotnej obhliadke bolo zistené, že ZUPKO síce nevykazuje znaky mechanického poškodenia, avšak nebolo možné ho zaktivovať. Žalovaný vo vzťahu k tomu uviedol, že mu spadlo do bazéna, pričom sa ho pokúsil vysušiť, avšak už v ten deň nefungovalo. Nasledujúci deň už opätovne fungovalo. Dňa 23.06.2023 došlo k výmene technického prostriedku - ZUPKO. Poškodené technické zariadenie bolo zaslané na servis, kde bolo označené ako neopraviteľné z dôvodu korózie vnútorných obvodov v dôsledku kontaktu zariadenia s vodou. Predmetné zariadenie bolo preto vyradené z evidencie použiteľných technických zariadení. Cena technického zariadenia bola vyčíslená na 2 364 eur s DPH. Žalovanému bolo odovzdané technické zariadenie, pričom bol poučený o povinnosti chrániť ho pred poškodením, Žalobca mal za to, že v tomto prípade došlo k naplneniu predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu u žalovaného. Žalovaný neuhradil škodu ani po výzve žalobcu. Tvrdenia žalovaného o bežnom opotrebení alebo technickej chyby sú v rozpore s tým, čo je uvedené v úradnom zázname zo dňa 03.07.2023, keď pri jeho spisovaní probačnej úradníčke uviedol, že ZUPKO mu padlo do bazéna. Tvrdenia žalovaného o oneskorenej oprave a pod. sú v rozpore so skutkovým aj technickým stavom veci. Primárnym dôvodom poškodenia predmetného zariadenia bol jeho kontakt s vodou. Skutočnosť, že oprava bola realizovaná v októbri 2023, nemá žiaden vplyv na
vznik spôsobenej škody, keďže škoda na ZUPKO-u nastala momentom jeho kontaktu s vodou, korózia bola až druhotným následkom konania žalovaného.
2. Žalovaný uviedol, že má nepriaznivú sociálnu situáciu a má zdravotné problémy. K okolnostiam vzniku škody tvrdil, že zariadenie bolo poškodené neúmyselne a k jeho poškodeniu došlo pravdepodobne v dôsledku bežného opotrebovania alebo technickej chyby spôsobenej vlhkosťou. K poškodeniu neprispel vedome ani z nedbanlivosti. Mal za to, že žalobca nepreukázal jeho vinu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žiadnu právnu povinnosť neporušil a nebolo preukázané, že on spôsobil vznik korózie. Ide o následok dlhodobého pôsobenia vlhkosti, nie o okamžité poškodenie z jeho strany, je to dôsledok neskorej opravy, čo je technická a nie užívateľská starostlivosť. Na vzniku škody sa podľa neho podieľal aj žalobca tým, že nebola vykonaná bezodkladne oprava zariadenia. Žalovaný žiadne opravy vykonať nemohol. On nahlásil závadu zariadenie, ďalej ho nepoužíval. Preto neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Išlo o následok spôsobený pôsobením prírodných faktorov (voda, vlhkosť, čas).
3. V rámci pojednávania strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom žalovaný tvrdil, že vrátil zariadenie funkčné. On ho úmyselne neponáral do vody a pod vodou nebolo dlho, možno sekundu. Volal z neho a vôbec nemôže za to, že tam vznikla korózia, on to nezapríčinil. Kvôli korózii nemá prečo platiť. Ihneď potom dal telefón do ryže. Keď z neho telefonoval, nebolo ho počuť. Myslel si, že jedna chyba je problém s reproduktorom a korózia je niečo iné. Zhrdzavie doska telefónu. Jemu sa telefón ani neponoril, hneď ho vytiahol a dal do ryže; bol funkčný, išli všetky tlačidlá. Mal za to, že za chybu korózie, ktorá je uvedená ako dôvod poškodenia, nezodpovedá. Poukázal na to, že korózia vzniká vlhkosťou a aj v prípade ak sa takéto niečo stane s telefónom, ide do opravy a tam to hneď riešia. Nemohol za to, že žalobca dal opraviť telefón, resp. dal ho posúdiť až po určitom čase. To, že dal telefón do ryže, bolo preto, že sa to tak bežne robí. Namietal, že by som bol zodpovedný za koróziu. Stále tvrdil, že telefón bol funkčný, keď ho priniesol na súd. Uviedol, že keď telefonovali cezeň, raz ho počuli, raz nie. Dovtedy, dokedy sa nestala daná vec, telefón fungoval tak ako mal. Korózia určite nevznikla jeho vinou.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, predloženými stranami sporu, vypočul žalovaného, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Žalovaný bol ako kontrolovaná osoba dňa 09.06.2023 poučený podľa zákona č. 78/2015 Z. z. vrátane toho, že pri zariadení na určenie polohy osoby je zakázané otvárať jeho zadný kryt, vyberať z neho SIM kartu, bezdôvodne stláčať tlačidlá, vzďaľovať sa od zariadenia, inak ho poškodzovať. Z preventívnych dôvodov sa odporúča zariadenie najmä pri manuálnej práci a iných aktivitách vložiť do priloženého obalu a upevniť na tele, čím sa minimalizuje riziko vzniku škody na zariadení, za ktoré okamihom prevzatia osoba zodpovedá. Žalovaný podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel, prevzal kópiu poučenia a manuál používania technického zariadenia. V tento deň technické zariadenie sériové číslo: 35630874 (ďalej aj ako „ZUPKO“) a osobné identifikačné zariadenie TXS-700-2 – sériové číslo: 078CE43672 aj prevzal.
6. Dňa 23.06.2023 bol spísaný protokol o výmene zariadenia, dôvodom bola jeho výmena.
7. V úradnom zázname zo dňa 03.07.2023 sa uvádza, že zariadenie ZUPKO mal žalovaný položené na deke, pričom sa bol kúpať v bazéne u priateľky, zariadenie začalo signalizovať, že je mimo dosah, priateľka mu ho podala a ako mal mokré ruky, zariadenie mu spadlo do bazéna. Ihneď ho vybral, snažil sa ho vysušiť, daj ho do ryže, ale zariadenie v ten deň nefungovalo, ale nasledujúci deň fungovalo, pričom on nič nepočul. Telefonovali mu z operačného strediska ESMO a on ich nepočul. Následne telefonoval z jeho súkromného mobilu. Celé ho to mrzí, nebolo to úmyselne, za vzniknutú situáciu sa ospravedlnil.
8. Dňa 04.07.2024 MS SR zaevidovalo poškodenie zariadenia s tým, že po prijatí informácie o otvorení ochranného krytu zariadenia, prijatého operačným strediskom dňa 22.06.2023 o 16:31 hod, bol žalovaný kontaktovaný a požiadaný o vysvetlenie. Mal uviesť, že mu ZUPKO spadlo do vody, následne sa ho pokúšal vysušiť, avšak displej nesvietil a tlačidlá nereagovali. Po výmene zariadenia pri prvotnej obhliadke technikom bolo zistené, že i keď nevykazuje zariadenie mechanické známky poškodenia, nebolo ho možné aktivovať. Preto bolo zaslané na detailnú expertízu a vykonanie servisu.
9. V protokole o oprave zo dňa 31.10.2023 sa uvádza, že technické zariadenie pre žalovaného (ZUPKO na určenie polohy) sa dostalo do kontaktu s vodou, v dôsledku čoho sa objavila na základnej doske korózia. V rámci servisu bolo zariadenie označené ako neopraviteľné z dôvodu korózie vnútorných obvodov v dôsledku vniknutia vody a nie je schopné ďalšieho použitia. Bolo vyradené z evidencie, pričom cena opravy bola vyčíslená na sumu 1 970 eur bez DPH, tj. 2 364 eur s DPH.
10. Žalobca vyzýval žalovaného na náhradu škody spôsobenej na technickom zariadení listami zo dňa 22.11.2024 a 01.04.2025 z dôvodu, že podľa vysvetlenia žalovaného k poškodeniu došlo v dôsledku pádu ZUPKO-a do vody, ktoré bolo vrátené a vymenené za nové zariadenie.
11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
12. Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, kontrolovaná osoba, ako aj chránená osoba sú povinné a) dodržiavať prevádzkové pokyny používania technických prostriedkov, b) chrániť prevzaté technické prostriedky pred poškodením, stratou, odcudzením alebo zničením, c) ohlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zničenie prevzatých technických prostriedkov, d) zdržať sa zásahov do technických prostriedkov.
15. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 78/2015 Z. z., porušenie povinností podľa odseku 1 alebo odseku 2 je probačný a mediačný úradník povinný bezodkladne oznámiť tomu, kto vydal rozhodnutie. O skutočnostiach podľa odseku 1 písm. b), c) alebo písm. e) probačný a mediačný úradník informuje operačné stredisko.
16. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že žalovanému bolo v rámci trestného konania dňa 09.06.2023 odovzdané technické zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, pričom žalovaný bol poučený o povinnosti chrániť prevzatý technický prostriedok pred poškodením, a to v nadväznosti na § 28 ods. 1 písm. b) zákona č. 78/2015 Z. z. Taktiež je nesporné, že žalovanému spadlo zariadenie do vody a bolo mu vymenené za iné zariadenie. Spornými tvrdeniami zostali dôvod vzniku škody, spôsob, akým došlo k poškodeniu zariadenia, ako aj to, kto zodpovedá za vzniknutú škodu.
17. Napriek tomu, že žalovaný namietal dôvodnosť nároku žalobcu, súd dospel vykonaným dokazovaním k tomu, že žalobe treba vyhovieť. V rámci konania mal preukázané z úradného záznamu, podpísaného samotným žalovaným, priebeh vzniku udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zariadenia ZUPKO. Z neho vyplýva, že žalovanému spadlo zariadenie do bazénu, tj. dostalo sa do kontaktu s vodou. Bez rozdielu toho, ako dlho bolo pod vodou, je zrejmé, že v deň udalosti ako ani pri jeho odovzdaní nefungovalo tak ako predtým, keď bolo žalovanému odovzdané. Jeho predchádzajúce bezchybné fungovanie žalovaný sám potvrdil. Problémy s funkčnosťou zariadenia jednoznačne nastali, pretože aj keď sa podľa žalovaného malo dať z neho nasledujúci deň telefonovať, nepočul pri hovore druhú stranu. Je pravdou to, že žalovaný po kontakte s operačným strediskom poskytol súčinnosť, v dôsledku ktorej došlo k výmene zariadenia. Súd na tomto mieste ale poukazuje na to, že dôvodom, prečo spadlo zariadenie do vody, bola skutočnosť, že zariadenie vyslalo signál „mimo dosah“ žalovanému, pričom si ho nechal podať do bazéna, v ktorom sa nachádzal, chytil ho mokrými rukami a potom mu spadlo do bazéna. Práve takto zistený skutkový stav dosvedčuje, že konanie žalovaného treba posúdiť ako protiprávne. Z toho vyplýva, že protiprávnosť možno spájať len so správaním sa osoby, tj. protiprávnosť predpokladá faktické správanie, ktoré porušuje právnu povinnosť. Na základe toho žalovaný porušil povinnosť chrániť prevzaté zariadenie pred poškodením. Prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu je splnený. Pokiaľ ide o výšku škody, tú mal súd preukázanú protokolom o oprave, výzvami na zaplatenie. Škoda sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, pričom pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčin
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vo vzťahu k tomu súd uvádza, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, spočívajúcu v ochrane zariadenie ZUPKO podľa zákona a poučenia pred poškodením (tj. nemanipulovať so zariadením mokrými rukami, chrániť ho pred stykom s vodou). Povinnosťou žalovaného bol aj zákaz vzďaľovať sa od zariadenia. Z listu MS SR zo dňa 04.07.2023, úradného záznamu zo dňa 03.07.2023 a protokolu o oprave mal súd preukázané, že zariadenie spadlo žalovanému do vody, po vytiahnutí nefungovalo, tlačidlá nereagovali. Ani v deň odovzdania nefungovali všetky funkcie, z dôvodu čoho došlo k jeho výmene dňa 23.06.2023. Už pri zaevidovaní poškodenia žalobca konštatoval, že ak aj zariadenie nevykazuje mechanické známky poškodenia, nebolo možné ho aktivovať. V protokole o oprave je uvedené, že zariadenie sa dostalo do kontaktu s vodou, v dôsledku čoho sa objavila korózia. Z uvedeného mal súd za to, že prvotnou príčinou poškodenia zariadenia bol jeho kontakt s vodou, korózia bola až druhotným následkom konania žalovaného. Ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Táto prezumcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné; stačí však, ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Zverením zariadenia muselo byť žalovanému známe, že v prípade jeho poškodenia môže byť žalobcovi spôsobená škoda.
18. Na základe vyššie uvedeného teda žalovaný v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za spôsobenú škodu, ktorú spôsobil žalobcovi poškodením technického zariadenia. Žalovaný ako škodca nepreukázal, že škodu nezavinil. Jeho obrana nebola podľa súdu opodstatnená, pretože sa snažil upriamiť pozornosť len na to, že poškodenie zariadenia bolo v dôsledku korózie, za ktorú on nezodpovedá, keďže nemal vplyv na možnosť vykonania opravy. Tieto tvrdenia sú ale v rozpore s tým, čo zistil súd, pretože príčinou poškodenia zariadenia bol jeho kontakt s vodou, teda spadnutie do bazéna a nemožnosť jeho aktivovania. Práve preto došlo aj k jeho výmene u žalovaného. Obsah listín treba posudzovať v celkovom kontexte, nielen po jednotlivých slovách alebo vetách. S poukazom na to, súd vyhodnotil ako prvotnú príčinou (kontakt zariadenia s vodou) za tú, ktorá spôsobila poškodenie zariadenia.
19. Všeobecne platí, že vo vnútri zariadenia po kontakte s vodou môže nastať skrat, pretože voda je vodivá, čo spôsobuje nekontrolovaný tok elektriny medzi súčiastkami, ktoré by nemali byť prepojené. To môže okamžite odpáliť procesor alebo iné čipy. Do úvahy prichádza aj elektrochemická korózia (postupný proces)- akonáhle sa voda dostane ku kovovým spojom pod napätím, začína oxidácia. Aj po vysušení môžu minerálne usadeniny z vody ďalej „rozožierať“ spoje, čo vedie k poruchám po dňoch či týždňoch. Bežné sú problémy s mikrofónmi, reproduktormi alebo nabíjacími portami, ktoré po zasiahnutí vodou oxidujú. Z verejne dostupných informácii na internete aj typ vody zásadne ovplyvňuje šance na prežitie zariadenia, i keď chlórovaná voda (bazén) je menej agresívna ako morská, je stále riziková pre konektory a povrchové úpravy. Ak sa zariadenie hneď po kontakte s vodou zapne alebo pripojí na nabíjačku, môže to viesť k trvalému poškodeniu základnej dosky. A to znamená, že je neopraviteľné. Kontakt elektroniky s vodou je hlavným a najčastejším dôsledkom korózie.
20. Súd nemal preukázané spoluzavinenie žalobcu, z obsahu spisu bola nefunkčnosť zariadenia preukázaná už pri jeho výmene a nemožnosť zaktivovania konštatoval aj technik v júli 2023. Skutočnosť, kedy došlo reálne k servisu zariadenia, nemala vplyv na posúdenie spoluúčasti žalobcu ako poškodeného.
21. Vzhľadom na to, že žalovaný je podľa záveru súdu zodpovedný za vzniknutú škodu žalobcu, súd ho zaviazal z titulu jej náhrady na zaplatenie sumy 2 364 eur. Zároveň mu priznal aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobca mal vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.