Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-20-2025.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/20/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, 044 55, právne zast. JUDr. Stanislava Majerová, advokátka so sídlom Kuzmányho 1189/33, 040 01 Košice, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX, aktuálne bytom C. D. XXX, 044 55, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. U k l a d á odporcovi zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 3 metre s výnimkou účasti na procesných úkonov v súdnom konaní, správnom konaní a trestnom konaní.
II. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd poučuje strany, že odporca E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX, aktuálne bytom C. D. XXX, 044 55, môže ako žalobca podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia voči A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, 044 55. Ak návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nebude podaný, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak návrh podaný bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci.
III. Súd p r i z n á v a navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi vstup do obydlia navrhovateľky - domu so súpisným číslo 503, evidovaným Okresným úradom Košice- okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, parc. číslo 113/6, okres Košice – okolie, obec C. D., na katastrálnom území C. D.. Taktiež sa domáhala, aby súd odporcovi nariadil, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 3 m, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom a správnom konaní a aby navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 21.12.2025 pod sp. zn. 0C/5/2025 rozhodol o časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP tak, že žalovanému uložil, aby od nariadenia tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do domu so súpisným číslom 503, evidovaným Okresným úradom Košice- okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, stojacim na parc. čísle 113/6, okres Košice – okolie, obec C. D., na katastrálnom území C. D. ( I. výrok) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz približovania sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 m vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Vo výroku IV. Rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Predmetné uznesenie v časti I. výroku nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.12.2025 o 17.tej hodine.
4. Na základe vyššie uvedeného uznesenia bol nárok navrhovateľky voči odporcovi vylúčený na samostatné konanie a zapísaný do súdneho registra pod novou sp. zn. 23C/20/2025.
5. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom 503, nachádzajúcim sa v obci C. D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D. a to v podiele 1/20 k celku. Ďalšími spoluvlastníkmi sú jej matka F. B. v podiele 1/2 k celku a jej súrodenci, každý v podiele 1/20 k celku. Spoluvlastnícke právo nadobudla spolu so súrodencami na základe dedičského konania po nebohom otcovi G. B., zomrelom dňa 25.10.2025 na základe uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa 21.06.2023, sp. zn. K3-12D/673/2020, Dnot 121/20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2023. Uviedla, že v predmetnom rodinnom dome bývala nepretržite od augusta 2020, najskôr spolu so svojím otcom, o ktorého sa starala počas jeho ťažkej choroby a po jeho smrti spolu s viacerými súrodencami a ich rodinami. Dom bol medzi jednotlivých užívateľov rozdelený tak, aby mali každý z nich zabezpečené súkromie. Navrhovateľka si v dome zariadila samostatnú obytnú časť, hradila náklady spojené s jeho užívaním a vytvorila si v ňom svoje obydlie. Skutočnosť, že navrhovateľka v dome býva, bola známa všetkým spoluvlastníkom, ktorí s týmto stavom súhlasili, vrátane odporcu. Odporca dlhodobo žil so svojou rodinou vo Veľkej Británii a na Slovensko sa vrátil pred niekoľkými mesiacmi, pričom v obci C. D. vlastní rodinný dom, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve spolu s manželkou C. B.. Ide o rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. D., ktorého súčasťou je aj záhrada – pozemok parc. č. 618/3 o výmere 391 m2. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol spolu s manželkou na základe kúpnej zmluvy č. z. 68/09, V 584/2009. Krátko po návrate na Slovensko odporca odkázal navrhovateľke, že sa s ňou chce stretnúť, čomu sa potešila, keďže s ním mala vždy dobré vzťahy. Odporca ju čakal pred jej rodinným domom vo C. D., kde na ňu hneď po jej príchode slovne aj fyzicky zaútočil, udrel ju do tváre a po jej páde na zem ju opakovane kopal do ramena a bedra. Zároveň jej kričal, že má z domu odísť, inak ju zabije a že v dome nemá čo robiť, lebo si to neželá. Pred ďalším napadnutím žalobkyni pomohol jej známy, ktorý ju sprevádzal a zabránil žalovanému v pokračovaní útoku. Žalobkyňa v obave o svoj život z miesta ušla a dočasné prístrešie jej poskytol známy A. A. a to napriek tomu, že má vlastnú rodinu a malé deti. Navrhovateľka podala v súvislosti s uvedeným incidentom trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví, zásah do práva na obydlie, obmedzovanie osobnej slobody, porušenie domovej slobody a nebezpečné vyhrážanie na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Veľkej Ide. Polícia však vec vyhodnotila ako priestupok a vydala navrhovateľke potvrdenie zo dňa 11.07.2025, č. DÚ: 192.25/1728, ORPZ-KS-OPP9-104/2025- P. V ten istý deň (11.07.2025) bola navrhovateľka v dôsledku zranení spôsobených odporcom ošetrená v Nemocnici AGEL Košice-Šaca. Konštatovala, že odporca svojím konaním hrubo zasiahol do jej práva na nedotknuteľnosť obydlia a práva užívať vlastný majetok, keď jej násilím zabránil vstúpiť do domu, ublížil jej na zdraví a opakovane sa jej vyhrážal zabitím. Napriek tomu, že v rodinnom dome nebýva, doň opakovane vstupuje bez jej súhlasu. Dodala, že má z odporcu strach a obáva sa návratu do domu, hoci nemá zabezpečené iné bývanie. Napriek tomu má záujem vrátiť sa do obydlia, v ktorom žila posledných päť rokov a ktoré sa pre ňu stalo jej domovom. Zároveň sa domáha ochrany svojho obydlia pred neoprávnenými vstupmi odporcu a to aj pre prípad opätovného fyzického útoku. Vzhľadom na fyzické napadnutie a opakované vyhrážky zabitím má dôvodné obavy o svoj život a zdravie a preto považuje za nevyhnutné poskytnutie ochrany formou zákazu priblíženia sa odporcu k jej osobe podľa § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
6. Na preukázanie svojich tvrdení označila a doručila súdu nasledovné dôkazy: výpis z Listu vlastníctva č. XXX preukazujúci vlastnícke (bezpodielové spoluvlastníctvo s manželkou) právo odporcu k rodinnému domu súp. č. 221, k.ú. C. D. a výpis z Listu vlastníctva č. XXX preukazujúce spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnosti – rodinný dom súp. č. 503, k.ú. C. D., Lekársku správu zo dňa 11.07.2025, potvrdenie OO PZ Veľká Ida zo dňa 11.07.2025, Uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 21.06.2023 pod sp. zn.: K3-12D/673/2020.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa ust. § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 336 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. Podľa ust. § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
19. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
20. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v § 325 ods. 1 CSP. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou SR je právo, ktoré má absolútnu povahu, tzn. že aj keď vlastníctvo a právo na obydlie je tiež právo ústavné, chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potláčaní druhého práva brať na zreteľ.
21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ Civilného sporového poriadku je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie týchto neodkladných opatrené teda postačuje, ak je osvedčené aspoň dôvodné podozrenie z násilia, prípadne ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
22. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
23. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný osvedčiť hodnovernosť nároku. Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právne pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia.
24. V predmetnej veci je zrejmé, že strany sporu sú súrodencami, ktorý sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti s ďalšími členmi spoločnej rodiny (súrodencami a ich rodinami). Navrhovateľka uviedla, že so svojim bratom, odporcom, mala pekný vzťah. Odporca navrhovateľke, po svojom návrate zo zahraničia, odkázal, že sa s ňou chce na stretnúť. Na stretnutí, odporca na navrhovateľku slovne i fyzicky zaútočil, udrel ju, kopal a kričal na ňu, že má vypadnúť z domu, lebo ju zabije. Žalobkyňa v strachu o život utiekla a prístrešie jej poskytol jej známy. Žalobkyňa o danej udalosti podala trestné oznámenie. Žalobkyňa bola v dôsledku zranení ošetrená v nemocnici. Dôvodné podozrenie z aktuálneho násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke bolo osvedčené žalobkyňou predloženými listinami a to najmä potvrdením OO PZ Veľká Ida zo dňa 11.07.2025o písomnom oznámení vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu – schválnosti bratov vo veci bránenia
k nehnuteľnosti na adrese C. D. H. XXX, kde má dedičský podiel 1/10. Z lekárskej správy zo dňa 11.07.2025 vyplýva, že ju napadol brat E. B.- ťahal ju za vlasy do záhrady, odrela si čelo, kopal ju do bedra a ramena, utrpené zranenia sú v správe popísané ako vpravo na čele odrenina, mierny opuch, palp. Bolestivosť na ĺ. Ramene, mierna palp. Bolestivosť na pr. Stehne, s diagnostickým záverom S01.0 Excor. Capitis, contusio brachii 1.sin et fem. 1. dx..
25. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ Civilného sporového poriadku je zabrániť akejkoľvek forme násilia a teda eliminovať kontakt medzi stranami sporu, medzi ktorými k násiliu dochádza.
26. V danom prípade je z listinných dôkazov dostatočne osvedčená existencia vzťahu medzi sporovými stranami (súrodenci). Odporca preukazatelne ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, čo odôvodňuje potrebu jej ochrany.
26. Súd sa ďalej zaoberal otázkou primeranosti zásahu do práv odporcu v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť. V tejto súvislosti dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje zásah do práv odporcu len v nevyhnutnom a primeranom rozsahu, ktorý je odôvodnený ochranou základných práv a slobôd navrhovateľky, najmä práva na život, ochranu zdravia, osobnej slobody a ľudskej dôstojnosti. 27. Zákaz priblíženia sa odporcu k navrhovateľke je opatrením procesnej povahy, ktorého účelom nie je sankcionovať odporcu, ale bezodkladne predísť opakovaniu násilného správania a eliminovať reálne riziko ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Takto uložená povinnosť nebráni odporcovi vo výkone jeho ostatných práv nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu a nezasahuje do jeho vlastníckych ani osobnostných práv viac, než je v daných okolnostiach nevyhnutné. 28. Súd osobitne prihliadol na skutočnosť, že odporca má zabezpečené vlastné bývanie v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci C. D., ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou, a teda zákaz priblíženia sa k navrhovateľke nevedie k obmedzeniu jeho bytových potrieb ani k zásahu do jeho práva na bývanie. Zároveň je zákaz priblíženia sa formulovaný tak, že nebráni odporcovi zúčastňovať sa procesných úkonov v súdnom, trestnom alebo správnom konaní, čím je zachované jeho právo na prístup k súdu a na spravodlivý proces. 29. Súd má za to, že ujma, ktorá môže vzniknúť odporcovi v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia, je v zjavnom nepomere k ujme, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľke v prípade jeho nenariadenia. Pri kolízii základných práv účastníkov konania je potrebné uprednostniť ochranu práva na život a zdravie, ktoré majú absolútnu povahu a prednosť pred právami majetkovej či dispozičnej povahy. Nariadené neodkladné opatrenie preto nepredstavuje neprimeraný ani neodôvodnený zásah do práv odporcu, ale je primeraným, zákonným a nevyhnutným prostriedkom ochrany navrhovateľky. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za osvedčené, že sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, pričom jeho nariadením sa dosiahne sledovaný účel bez toho, aby došlo k nevyváženému alebo neprimeranému zásahu do práv odporcu.
31. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na fakt, že zo strany žalovaného preukázateľne došlo k násilnému správaniu voči osobe žalobkyne, , súd považoval za potrebné neodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a to ako je to uvedené vo výroku I. uznesenia,
32. Súd neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že bol toho názoru, že týmto neodkladným opatrením sú pomery pokiaľ sa zákazu priblíženia u strán sporu trvale upravené. Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia je nevyhnutným konečným riešením predmetného sporu, nebola ním poskytnutá len dočasná, ale trvalá ochrana navrhovateľky, takže predmetné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Poučil však odporcu podľa ustanovenia § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, že do budúcna môže podať žalobu/návrh na zrušenie neodkladného opatrenia voči navrhovateľke, čo do zákazu priblíženia i o právnych následkoch s tým spojených. Ak žaloba/návrh nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať, nakoľko obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).
Podľa § 332 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).