Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-119-2013.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Subarea
7Er/119/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnenej: A. B., rod. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., proti povinnému: F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenej a povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava trovy exekúcie vo výške 13,66 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 13,66 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Okresný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním doručeným súdu dňa 19.3.2013 súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky na dlžnom výživnom vo výške 3.406,32 eur a bežnom výživnom vo výške 19,92 eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2013 do budúcna a trov oprávnenej v exekučnom konaní vo výške 16,60 eur.
2. Uznesením č. k. 7Er/119/2013-10 zo dňa 16.10.2013 tunajší súd uložil učtárni tunajšieho súdu, aby súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi poukázala preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 eur zo štátnych prostriedkov. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2013. Preddavok bol súdnemu exekútorovi vyplatený dňa 23.12.2013.
3. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil menovanému súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2013 poverenie pod číslom 5710 032799 na vymoženie uloženej povinnosti vymôcť v prospech oprávnenej dlžné výživné za obdobie od januára 1999 do marca 2013 v celkovej výške 3.406,32 eur, bežné výživné vo výške 19,92 eur od apríla 2013 do budúcna, trovy oprávnenej v exekučnom konaní vo výške 16,60 eur, trovy štátu za poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa a trovy exekúcie.
4. Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2023, právoplatným dňa 28.12.2023, bol súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.12.2023 a nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský, Exekútorský úrad v Rožňava, so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava.
5. Dňa 4.8.2025 súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne navrhol, aby súd uložil oprávnenej povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi podľa § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 27,08 eur a podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu pri zastavení exekúcie vo výške 33,19 eur + DPH vo výške 13,86 eur, t.j. spolu vo výške 74,13 eur s DPH.
6. Súd výzvou zo dňa 3.10.2025 vyzval oprávnenú na vyjadrenie k podanému podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (pripojenej k predmetnej výzve na č.l. 28 spisu) zásielka, ktorá bola oprávnenej doručovaná na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z obsahu exekučného spisu EX 2942/2012 súd zistil, že oprávnená sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, žije v Českej republike na presne nezistenej adrese. Na základe uvedeného súd zisťoval adresu pobytu oprávnenej v Českej republike prostredníctvom žiadosti o zistenie adresy osoby, ktorej sa má doručiť písomnosť, adresovanej Obvodnému súdu Praha 7 v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. V reakcii na žiadosť tunajšieho súdu Obvodný súd pre Prahu 7 listom doručeným súdu dňa 15.12.2025 oznámil zistenú adresu oprávnenej C. G. C. XXX, XXX XX C., G. H.. Súd preto oprávnenú výzvou zo dňa 18.12.2025 doručovanou na zistenú adresu v Českej republike opakovane vyzval na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorú si však oprávnená neprevzala a žiadnym spôsobom nereagovala. Na základe uvedeného súd konštatuje, že oprávnená mala možnosť oboznámiť sa s podnetom na zastavenie exekúcie a vyjadriť sa k nemu, teda vyjadriť prípadný nesúhlas so zastavením exekúcie, túto možnosť však nevyužila.
7. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017.
8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK viažucu sa iba k uplynutiu rozhodnej doby piatich rokov podľa § 3 ZoUNEK, preto súd v danom prípade pristúpil k rozhodovaniu o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
12. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Súd mal z exekučného spisu sp. zn. EX 2942/2012 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti opakovane zisťoval príjmové a majetkové pomery povinného, pričom nezistil žiaden zexekvovateľný hnuteľný či nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nehnuteľného majetku, nemá vedené účty v žiadnej z preverovaných bánk, nie je ani zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti a nevykonáva ani podnikateľskú činnosť.
17. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu exekútorovi, ktorému je zverený nútený výkon rozhodnutia, to však musí spočívať na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu a po overení nemajetnosti povinného činnosťou súdu prostredníctvom dostupných lustrácií, nemal súd žiadnu pochybnosť o existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie, vzhliadajúc pritom účel ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, keďže povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie, je nezamestnaný a nemá vedené účty v žiadnej z preverovaných bánk. V danom prípade súd považuje ďalšie vedenie exekúcie trvajúcej od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi (18.10.2013) už viac ako 12 rokov za nehospodárne, neúčelné a neefektívne. Opodstatnenosť zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného pretrvávajúcej počas celého vedenia exekučného konania, od jeho začatia do času rozhodovania o zastavení exekúcie, úzko súvisí aj s elimináciou vedenia takých exekúcií, ktorých ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
18. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64, § 65 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, pričom je nevyhnutné nemajetnosť posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že majetkové pomery povinného sa skúmajú v čase vedenia exekúcie. Predpoklad možnej budúcej majetnosti povinného nemôže založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, pričom je otázne, či možno v tomto prípade dôvodne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou.
19. Keďže na základe zistení súdneho exekútora povinný nedisponuje majetkom postačujúcim ani na úhradu trov exekúcie a súd na základe vykonaných lustrácii nemá preukázané v tomto smere žiadne odlišné skutočnosti, súd exekúciu zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
20. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
24. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
26. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
27. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
28. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
30. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
31. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
32. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 13,66 eur.
33. Tieto trovy tvorí:
1/ odmena pri zastavení exekúcie podľa § 14 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. 4,90 eur
3/ 23 % DPH zo sumy 38,09 eur (33,19 eur + 4,90 eur) vo výške 8,76 eur
Trovy exekúcie celkom: 46,85 eur
34. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 priznal DPH v sume 8,76 eur.
35. Pri určovaní náhrady hotových výdavkov súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora, teda priznané bolo poštovné iba v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora preukázané riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len za preukázané doručované písomnosti, a to výzvy zo dňa 23.1.2014 adresovanej povinnému vo výške 0,45 eur, upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 23.1.2014 adresovaného povinnému a oprávnenému vo výške 3,40 eur (2 x 1,70 eur), žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 19.5.2016 adresovanej oprávnenej vo výške 0,45 eur, ako aj preukázané hotové výdavky za súčinnosť s Registrom obyvateľov zo dňa 6.2.2017 a 22.8.2018 vo výške 0,60 eur (2 x 0,30 eur). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi z ním uplatnených hotových výdavkov vo výške 27,08 eur náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 4,90 eur.
36. Z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 2942/2012 iné hotové výdavky, za ktoré si súdny exekútor uplatnil náhradu (poštovné, súčinnosti) nevyplývajú, resp. súdny exekútor ich súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
37. Súdnemu exekútorovi, samozrejme, patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané.
38. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnené hotové výdavky na založenie a archiváciu spisu vo výške 5,63 eur, okrem toho, že ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, náklady na túto činnosť sú už zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa § 25 cit. vyhl. a ich vynaloženie nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia, preto náhrada týchto nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepatrí. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl.
39. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
40. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby po odpočítaní preddavku, ktorý bol súdnemu exekútorovi priznaný na základe právoplatného uznesenia tunajšieho súdu č. k. 7Er/119/2013-10 zo dňa 16.10.2013 v sume 33,19 eur, poukázala trovy exekúcie v celkovej výške 13,66 eur súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (46,85 eur - 33,19 eur = 13,66 eur) a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.