Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-1-2026.pdf
PDF · 109.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, o vymoženie sumy 794,61 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4Er/611/2011 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, exekútorský úrad Zámocká 30, Bratislava (pôvodné vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5373/11), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Er/611/2011-14 zo dňa 31. marca 2021, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením exekúciu zastavil.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 (v znení účinnom do 31. 05. 2011), § 243d ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 04. 2011, doručeným súdu dňa 04. 05. 2011, domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 794,61 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13764/10 zo dňa 31 .01. 2011, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2011. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4570964 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 09. 06. 2009, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej v postavení dlžníka úver, ktorý sa zaviazala zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok a to v 12 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde čl. 18 obsahuje rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie špecifikovaných právnych vzťahov, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, pričom ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
4. Vykonaním exekúcie bol poverením zo dňa 06. 06. 2011 poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
5. Súd prvej inštancie následne poukázal na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenú v Občianskom zákonníku, v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd dospel k záverom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy spĺňa, nakoľko jej súčasťou bol dodatok, ktorý povinná nemohla ovplyvniť, keďže bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, konkrétne z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra, oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.
6. Následne súd prvej inštancie podrobil kontrole rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacu súčasť Zmluvy o úvere berúc pritom do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Súd prvej inštancie v rámci svojej argumentácie vychádzal zo základného práva občana (spotrebiteľa) na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúceho z Charty základných práv Európskej únie (čl. 6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 ASTURCOM a dodal, že Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v danej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, keďže mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo podrobiť sa všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie v rámci svojej argumentácie čerpal aj z vysokého nápadu na tamojšom súde v podobných exekučných veciach a s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považoval za dostačujúce pre prijatie záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania boli skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
8. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie uviedol, že nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Vyššie prezentované závery súd prvej inštancie odvodil aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011.
9. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že o podaní oprávneného zo dňa 22. 01. 2016 označenom ako postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým oprávnený žiadal o pokračovanie v konaní nerozhodoval, keďže vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie spočívajúce v absencii zákonných podmienok na strane rozhodcovského rozsudku (na podklade ktorého bola exekúcia vykonávaná), a preto by rozhodovanie o tomto podaní oprávneného bolo neúčelné a nehospodárne.
10. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním oprávnený a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Oprávnený v odvolaní namietal, že dňa 09. 06. 2009 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 4570964, ktorý jej bol poskytnutý na účel zamestnania, čo potvrdila vo vyhlásení osobitne podpisom. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou úver využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinnej nevyplývala zo žiadneho zákona informačná povinnosť, v zmysle ktorej mala veriteľovi preukázať skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade jeho postavenia ako oprávneného bolo potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, čo je plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že VPPÚ boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, kde dlžník podpisom zmluvy jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
12. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná mala teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní má podanie žaloby na rozhodcovský súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na
všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní.
13. Záverom oprávnený v súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. 19Co 481/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. 32 Cdo 1590/2008.
14. Z uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v platnom znení uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
16. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého uznesenia. Preto toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 06. 04. 2011 bola u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 04. 05. 2011 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na podklade exekučného titulu, ktorým mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13764/10 zo dňa 31. 01. 2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 45709964 (ďalej ako „Zmluva“) uzatvorenej dňa 09. 06. 2009 (zabezpečenej Zmenkou vystavenou na meno povinnej zo dňa 9. júna 2009), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 400,- eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť o zvýšený poplatok v sume 356,- eur, teda celkovo vrátiť sumu 756,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 63,- eur, počnúc dňom 12. 08. 2009. Povinná v Zmluve zároveň prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania. Súčasťou Zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 18. bola obsiahnutá okrem mediačnej doložky aj rozhodcovská doložka. Súd poverením zo dňa 06. 06. 2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.
19. Dňa 04. 02. 2016 bolo súdu prvej inštancie prostredníctvom povereného súdneho exekútora doručené podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016 a následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
20. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava.
21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
24. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
26. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
27. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. V súvislosti s exekučnými konaniami sa do Exekučného poriadku doplnili nižšie uvedené prechodné ustanovenia uvedené v odsekoch § 243f Exekučného poriadku.
28. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
29. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
30. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
31. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
32. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
33. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
34. Účelom uvádzania skutočností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Preto sa táto povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky. Exekučný súd je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či povinnému bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je súd tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. V prípade nedoplnenia návrhu v súlade s ust. § 39 ods. 4 je príslušný exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. jeho doplnenia po zákonom určenej lehote je príslušný exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
35. Odvolací súd k napadnutému uzneseniu konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol finančné prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) dňa 09. 06. 2009 (v spise č. l. 6) vyplýva, že úverový dlžník je označený ako fyzická osoba nepodnikateľ. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu. Dôkazné bremeno ohľadom postavenia dlžníka v rámci úverového vzťahu za týchto okolností nesie veriteľ, ktorý individuálne nedojednateľnú formulárovú zmluvu o úvere pripravil a s dlžníkom takto uzatvoril. Na tomto závere tvrdenie oprávneného, že sa nejednalo o spotrebiteľa, nie je spôsobilé zmeniť prijatý záver, pretože oprávnený svoje tvrdenia riadne pred súdom nepreukázal, a táto skutočnosť ani nevyplýva zo zmluvy o úvere, teda že povinná pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom závere taktiež nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere zaškrtla políčko, ktorým prehlásila, že peňažné prostriedky sú jej poskytované na účel zamestnania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa a úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.
36. Napriek tomu, že i z pohľadu odvolacieho súdu je v predmetnej veci zastavenie exekúcie namieste, potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie bránia dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavila. Odvolací súd primárne uvádza, že posúdenie rozhodcovskej zmluvy súdom prvej inštancie bolo správne, a ak by nedošlo k účinnosti novely Exekučného poriadku týkajúcej sa zmenkových exekučných titulov, odvolací súd by rozhodnutie potvrdil. Práve tým, že zákonodarca v exekučných konaniach o zmenkových exekučných tituloch ustanovil povinnosť oprávneným doplniť návrhy na vykonanie exekúcie a viazal
dôsledky, či už doplnenia ale aj nedoplnenia návrhov na ďalší priebeh konania, vznikla povinnosť súdu vysporiadať sa s právnou úpravou preferovanými skutočnosťami týkajúcimi sa zmeniek pred rozhodcovskými doložkami resp. zmluvami. V spise sa nachádza doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016, ktoré v súlade s novelou Exekučného poriadku oprávnený doručil súdu cestou súdneho exekútora dňa 04. 02. 2016. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 31. 03. 2021. Obsahom napadnutého rozhodnutia o zastavení exekúcie (bod 21.) je konštatovanie, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nerozhodoval o podaní oprávneného zo dňa 21. 01. 2016 z dôvodu hospodárnosti a účelnosti, keďže vzhliadol iné dôvody na zastavenie exekúcie (rozhodcovský rozsudok sa prieči podmienkam ustanoveným v zákone). Je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe nároku oprávneného uplatneného zo zmenky (č. l. 4 súdneho spisu). V naznačenom smere dáva odvolací súd do pozornosti, že zákonodarca po tom, čo predmetné exekučné konanie začalo, prijal právnu úpravu, ktorá vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku iný postup súdu, než je riešenie „zmenkovosti veci“, nepripúšťa. Zákon pre predmetnú vec stanovil u oprávneného povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie a stanovil pevnú lehotu (30 dní od účinnosti zákona), pričom zároveň stanovil pre súd povinnosť zaoberať sa len posudzovaním skutočností doložených oprávneným v lehote, alebo pri nedoplnení návrhu v lehote sa s touto skutočnosťou vysporiadať. Sumarizujúc uvádzané má po novele, v pred ňou začatých exekučných konaniach, prednosť posudzovanie exekučného titulu z pohľadu jeho „zmenkovosti“ pred posudzovaním z iného dôvodu (napr. rozhodcovskej zmluvy). Súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, nezaoberal sa príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami ohľadom nároku uplatneného zo zmenky, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
37. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne vecou zaoberať najmä v tom smere, že sa riadne vysporiada s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, pričom pokiaľ oprávnený návrh nedoplnil včas, súd exekúciu zastaví podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, resp. ak dané doplnenie bolo urobené včas, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).