Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-4Ps/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., toho času Seniorcentrum E. F., G. XXX/X, XXX XX D., zastúpená JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 52 081 427, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, o návrhu navrhovateľa: Mestská časť D. F., E. E. H. I. X, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, za účasti blízkej osoby E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 52 081 427 a za účasti Mestskej časti D., E. E. L. XXXX, D., o odvolaní osoby o spôsobilosti ktorej sa koná A. B., odvolaní procesného opatrovníka Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a odvolaní blízkej osoby E. B. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.11.2024 č.k. -516 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX D. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu :

- nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne,

- vybavovania úradných záležitostí, zastupovania sa pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní,

- vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému alebo inému plneniu a uzatvárania zmlúv týkajúcich sa hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX D., v spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaná nie je spôsobilá udeliť súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilá udeliť súhlas s poskytnutím sociálnej služby, nie je spôsobilá nakladať s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne, nie je spôsobilá vybavovať si úradné záležitosti, samostatne sa zastupovať pred úradmi štátnej správy, samosprávy,

súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, nie je spôsobilá vstupovať do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému alebo inému plnenie a nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného majetku. Výrokom II.ustanovil posudzovanej A. B. opatrovníka Mestskú časť D., L. X, XXX XX D. XX, J.:XXXXXXXX, ktorého oprávnil a uložil mu povinnosť zastupovať opatrovankyňu v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a dva krát ročne ku dňu 30.06 a 31.12. predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovankyne. III. Rozhodol, že trovy dokazovania hradí štát. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , (ďalej „“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -306 zo dňa 15.03.2023 ako (v tom čase) odvolací súd zrušil napadnutý prvý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci, konštatoval, že uznesením č.k. -319 zo dňa 12.06.2023 pribral do konania blízku osobu posudzovanej E. B., nar. XX.XX.XXXX. Splnomocnením zo dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila na zastupovanie v konaní JUDr. Jána Kotlíka, advokáta, čím boli jej procesné práva zabezpečené kvalifikovaným právnym zástupcom a ďalšie poučenie v zmysle ustanovení nebolo potrebné. Rovnako konštatoval, že posudzovaná bola súdom vypočutá na pojednávaní dňa 28.05.2024, pričom kvalitu jej výsluchu v uvedenom čase veľmi negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav a na pojednávaní dňa 21.06.2023 pristúpil aj k výsluchu svedka F. E. G.. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u osoby, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná sa zameral na zistenie duševného stavu osoby, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd skúmal či osoba trpí ochorením, a ak áno, či je toto ochorenie trvalého alebo prechodného charakteru. V tejto súvislosti poukázal napríklad na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017 sp. zn. zaoberajúci sa dokazovaním v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a potrebe zistiť duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky a pri skúmaní tejto otázky vychádzať z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania, najmä z potvrdenia Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 05.02.2019, zo znaleckého posudku MUDr. Denisy Meszárošovej a z jej výpovede, zo znaleckého posudku doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a z výpovede F. E. G., mal preukázané, že posudzovaná dlhodobo od roku 2018 trpí psychiatrickými diagnózami, paranoidnou schizofréniou kombinovanou so zmiešanou demenciou, pričom porucha tohto charakteru je v súčasnom stave nevyliečiteľná a zdravotný stav posudzovanej sa neustále zhoršuje. Zlý zdravotný stav posudzovanej nenamietal ani jej procesný opatrovník. Zaoberajúc sa návrhom procesného opatrovníka na zastavenie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej a ustanovenie jej opatrovníka poukázal na ust. , podľa ktorého ustanoviť opatrovníka fyzickej osobe možno len vtedy, ak je zabezpečená určitá zmysluplná úroveň komunikácie medzi opatrovancom a opatrovníkom, teda osoba, ktorej má súd ustanoviť opatrovníka musí vedieť s opatrovníkom o probléme, ktorý nie je schopná sama vyriešiť kvôli psychickému alebo fyzickému defektu, zmysluplne komunikovať. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná adekvátnej komunikácie s opatrovníkom, ktorý by ju zastupoval v úkonoch, ktoré procesný opatrovník bližšie nedefinoval. Prihliadol na to, že v čase rozhodovania súdu posudzovaná komunikovala veľmi často a nezrozumiteľne, podľa znaleckých posudkov nie je orientovaná miestom a časom, nepozná hodnotu peňazí, je ľahko ovplyvniteľná, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia. Tiež podľa znaleckého posudku MUDr. Ľubomíry Izákovej (bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku) by bola posudzovaná do istej miery schopná s opatrovníkom spolupracovať a vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy nie je schopná adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba to najlepšie riešenie. Návrhu procesného opatrovníka z dôvodu nemožnosti adekvátnej a zmysluplnej komunikácie s opatrovníkom ustanoveným posudzovanej podľa nevyhovel. Pri rozhodovaní o rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov znalkýň MUDr. Denisy Meszárošovej a doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, z ktorých záverov vyplýva, že posudzovaná nie je schopná samostatne zabezpečiť starostlivosť o svoj zdravotný stav a v súčasnej dobe ani udeliť súhlas s poskytnutím sociálnej služby. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil v prospech posudzovanej, ak o jej zdravotnom stave a ďalšom poskytovaní sociálnych služieb bude rozhodovať súdom ustanovený opatrovník, ktorý dokáže posudzovanej zabezpečiť adekvátnu liečbu a v prípade potreby riešiť potrebnú sociálnu službu. Prihliadajúc na vykonané dokazovanie mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná adekvátnym

spôsobom hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami, keď podľa znaleckých posudkov a z výsluchu posudzovanej vyplynulo, že nechápe hodnotu peňazí. Posudzovanú preto obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu možnosti disponovať s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne. Uviedol, že výšku tejto sumy nie je možné exaktne odôvodniť, pričom uzavrel, že posudzovaná by mala mať možnosť disponovať aspoň minimálnym finančným obnosom. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná reálne posúdiť výhody a nevýhody vstupu do zmluvných vzťahov, nie je schopná adekvátne porozumieť čítanému textu, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia, v rozhodovaní je nekritická. Vzhľadom na tieto skutočnosti obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony aj v tejto oblasti a tiež v rozsahu samostatne sa zastupovať pred úradmi a uzatvárať akékoľvek zmluvy.

3. Pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka posudzovanej skúmal, či je jej možné ustanoviť za opatrovníka príbuzného. Pokiaľ ide o osoby navrhované Mestskou časťou D. (uvedené v bode 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku) konštatoval, že tieto so súdom nekomunikovali, návrh na ich ustanovenie za opatrovníka nepodal ani právny zástupca posudzovanej, preto o ich ustanovení za opatrovníka neuvažoval. Nevyhovel návrhu právneho zástupcu posudzovanej, resp. blízkej osoby posudzovanej na ustanovenie za hmotnoprávneho opatrovníka E. B.. Prihliadol na vykonané dokazovanie (bod 32-36 odôvodnenia napadnutého rozsudku), z ktorého mal preukázané, že E. B. ako osoba splnomocnená posudzovanou podpisoval Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve posudzovanej a E. B.. Vzal do úvahy, že v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy Okresná prokuratúra Bratislava I podala žalobu o neplatnosť právneho úkonu dôvodiac porušením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Zohľadnil, že v súvislosti s prevodom vlastníctva bytu prebiehalo trestné konanie (ktoré sa týkalo aj E. B.), ktoré bolo uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava ČVS: -2023 zo dňa 21.03.2024 (bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku) odmietnuté. Prihliadol na názor prokurátora prítomného na pojednávaní, podľa ktorého sa nejedná o rozhodnutú vec z hľadiska trestného práva a trestné konanie môže ďalej pokračovať, kým nebude skutok premlčaný. Dospel k záveru, že E. B. by sa v prípade jeho ustanovenia za opatrovníka posudzovanej dostal v trestnom konaní a v civilnom konaní, ktoré súvisia s prevodom bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve posudzovanej, do konfliktu záujmov. Z uvedeného dôvodu nevyhovel návrhu právneho zástupcu posudzovanej a za opatrovníka jej ustanovil Mestskú časť D.. Poukázal na to, že E. B. napriek tomu, že nebol ustanovený posudzovanej za opatrovníka, nič nebráni v tom, aby ju naďalej navštevoval a staral sa o ňu s výnimkou úkonov, ktoré bude za ňu vykonávať súdom ustanovený opatrovník.

4. O trovách konania rozhodol podľa a . Uviedol, že trovy dôkazov pozostávali z trov znaleckého dokazovania, ktoré boli znalkyniam priznané zo štátnych prostriedkov.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie procesný opatrovník Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím navrhujúc, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. zastavil. Odvolanie odôvodnil ustanovením , / a z dôvodu ochrany práv posudzovanej za účelom podieľania sa na ochrane jej práv, ktoré jej ako osobe so zdravotným postihnutím priznávajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Uviedol, že v danom konaní podával odvolanie voči prvému rozsudku vo veci, ktorý Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -306 zo dňa 15.03.2023 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Hoci sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie zaoberal vytýkanými skutočnosťami, s jeho novým rozhodnutím sa nestotožňuje. Namietal, že súd prvej inštancie argumentáciu, že posudzovaná bola súdom vypočutá na pojednávaní dňa 28.05.2024 a kvalitu jej výsluchu negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav, žiadnym spôsobom nevysvetlil, nepopísal, neuviedol, či posudzovaná vedela odpovedať na kladené otázky, alebo, či pochopila o aké súdne konanie sa má jednať. Ak súd vyhodnotil, že zdravotný stav posudzovanej ju negatívne ovplyvnil, mohol voliť jej osobné vzhliadnutie v Seniorcentre E. F. (ďalej len „Seniorcentrum“), ktoré prostredie je jej domácim prostredím, pričom by zistil potreby a prejav jej vôle, resp. či s obmedzením spôsobilosti súhlasí. Namietal, že súd skonštatoval, že F. E. G. bol vypočutý na pojednávaní dňa 21.06.2023, avšak jeho výpoveďou sa nezaoberal, hoci bol ošetrujúcim lekárom-psychiatrom posudzovanej od roku 1983 a v minulosti bol ošetrujúcim lekárom aj jej otca. Je zrejmé, že tento lekár má najlepšie vedomosti o celkovom zdravotnom stave posudzovanej. Z podanej správy lekára vyplynulo, že posudzovanú navštevuje aj v súčasnosti-pravidelne raz týždenne,

resp. raz za 14 dní v Seniorcentre, a v prípade potreby s ňou komunikuje a predpisuje jej lieky. Zo stanoviska F. E. G. vyplýva, že posudzovaná v súčasnosti riadne spolupracuje, dodržiava liečebný režim, uvedomuje si potrebu liečenia, ktoré stabilizuje jej zdravotný stav, pri komunikácii a malej dávke trpezlivosti rozumie kladeným otázkam, vie na otázky odpovedať a okrem veľmi zložitých vecí otázky chápe. Odkedy je posudzovaná v zariadení sociálnej služby nedošlo k situácii, ktorá by si vyžadovala jej hospitalizáciu. V súčasnosti, pri dodržiavaní liečby jej akéhokoľvek ochorenia nikoho, ani seba neohrozuje, ani hypoteticky nehrozí, že by ju mohol niekto ohroziť alebo zneužiť. Posudzovaná je primerane jej veku sebestačná v základných úkonoch hygieny a bežného denného režimu. F. E. G. sa ohradil voči neštandardnému postupu súdu a ustanovenej znalkyne, keď ho ako ošetrujúceho psychiatra posudzovanej neoslovili. Mal za to, že v súvislosti s posúdením a zisťovaním duševného stavu posudzovanej súd svoje odôvodnenie oprel o rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017 sp. zn. s tým, že v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného. Súd prihliadol na znalecký posudok vypracovaný ustanoveným znalcom, ktorý posudzovanú nepozná, nemal a nemá ju vo svojej lekárskej starostlivosti a absolvoval s ňou len niekoľkominútový rozhovor, pričom nie je viazaný názorom znalca. Poukázal na vyjadrenie znalkyne, že v súčasnosti je zdravotný stav posudzovanej kompenzovaný z dôvodu, že je pod neustálym dohľadom, užíva lieky a má nad sebou dohľad v oblasti stravovania a hygieny zo strany pracovníkov Seniorcentra. Z týchto dôvodov sa javí nadbytočné, aby posudzovaná bola obmedzená na spôsobilosti, keďže je už niekoľko rokov prijímateľom sociálnej služby v Seniorcentre. Dal do pozornosti, že vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra F. E. G. a vyjadrenie Seniorcentra, v ktorom je posudzovaná prijímateľom sociálnej služby, sú v rozpore so znaleckým posudkom, o ktorý sa súd opiera. Podľa vyjadrenia Seniorcentra posudzovaná zvláda všetky samoobslužné úkony pod dozorom opatrovateľov, chôdzu s podporou, predpísané lieky bez problémov pod dozorom opatrovateľky pravidelne užíva, počas pobytu v zariadení nedošlo k takej situácii, že by bol potrebný informovaný súhlas, nakoľko posudzovaná počas pobytu nikoho, vrátane seba neohrozovala. Závery súdu o obmedzení spôsobilosti sú podľa Seniorcentra predčasné a nedôvodné. Poukázal na to, že judikatúra sa v rámci konaní o obmedzenie spôsobilosti už v súčasnosti vyvíja iným smerom a rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017 sp. zn. , o ktorý sa súd opiera, je zastaralý. Podľa súčasných rozhodnutí súdov sa tieto nemôžu opierať výlučne o znalecký posudok ako jediný dôkazný prostriedok vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu (Ústavný súd ČR ()). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v minulosti v niekoľkých nálezoch zdôraznil, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti, už nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života vrátane slobody rozhodovať sa a v tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do spôsobilosti na právne úkony. Ústavný súd sa zaoberal problémom znaleckého dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony a uviedol, že súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery. Nesúhlasil s názorom súdu vo vzťahu k ustanoveniu opatrovníka podľa a so záverom, že ustanoviť opatrovníka fyzickej osobe možno len vtedy, ak je zabezpečená určitá zmysluplná úroveň komunikácie medzi opatrovancom a opatrovníkom, pretože tento názor nemá oporu v judikatúre. Posudzovanej bolo na pojednávaní odprezentované, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v jej prospech, pričom z prvého rozhodnutia súdu bola nadmieru sklamaná, a práve z týchto dôvodov a na základe vysloveného akéhokoľvek nesúhlasu jej obmedzenia na spôsobilosti udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi. V kontexte posudzovania splnenia podmienok na obmedzenie spôsobilosti poukázal na to, že miera hroziaceho nebezpečia a prípadný následok musia byť vyvážené. Dal do pozornosti Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II. 934/16, podľa ktorého „nebezpečenstvo, že v prípade neobmedzenia svojprávnosti dôjde k závažnej ujme na strane človeka, nesmie byť len hypotetické. Súd pri zvažovaní, či a do akej miery prikročí k obmedzeniu spôsobilosti zvažuje, či miera tohto nebezpečenstva a prípadný následok vyvážia tak zásadný zásah do práv človeka, akým je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony." V konaní teda musí byť preukázané, že posudzovaná aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. Len skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou nie je ešte dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. vyjadrené jazykom základných práv k obmedzeniu jej základných práv musí byť vždy konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť osoby k právnym úkonom a súčasne je potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami (Nález ÚS ČR sp. zn. ). Poukázal na , SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a 22 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Rovnosť pred zákonom). Podľa jeho mienky samotná skutočnosť, že

posudzovaná je prijímateľom sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou formou už niekoľko rokov, počas ktorej profesionálni zamestnanci dohliadajú na jej zdravotnú starostlivosť a užívanie liekov, je dôvodom, pre ktorý sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony javí bezdôvodným a nadbytočným. Po príchode posudzovanej do Seniorcentra v decembri 2019 sa jej zdravotný stav zlepšil, v tomto čase je kompenzovaný a počas celého pobytu v Seniorcentre až doposiaľ neohrozovala seba ani okolie. Posudzovaná sa dobrovoľne stala prijímateľkou sociálnej služby a je si vedomá, že potrebuje zdravotnú starostlivosť a je odkázaná na sociálne služby. Namietal, že súd stanovil široké obmedzenie práv, ktoré sa rovná pozbaveniu spôsobilosti. Mal za to, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony súd pristúpi ako k poslednej možnosti, iba v prípade, ak iné aplikačné inštitúty nie je možné použiť. Ak existujú aj iné menej obmedzujúce opatrenia ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je možné v danej veci použiť a to napr. , ktorý upravuje inštitút hmotnoprávneho opatrovníka, ide o efektívnejší spôsob ochrany posudzovanej aj s poukazom na a nasl. . V základných princípov je uvedený dôraz na taký postup súdu, aby bola zabezpečená ochrana verejného záujmu, čo vyjadruje hodnotové smerovanie civilného sporového procesu, v ktorom práve statusové otázky prejednávané v tomto režime sú konformné s hodnotami chránenými predovšetkým SR, ako aj celým právnym systémom. Je dôležité zdôrazniť, že časom dochádza k zmene náhľadu na ochranu postavenia človeka s určitým hendikepom aj v tom zmysle, že koncepcia jeho vnímania ako komplexnej ľudskej individuality chránenej štátom, zdôrazňuje nielen výnimočnosť zásahov do všetkých zložiek jeho osobnosti, a to len v prípade reálnej hrozby (ohrozenia) voči tejto osobe a nie na ochranu iných. Konaniu o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by malo predchádzať využitie menej závažných opatrení, vyhodnotených cez tzv. test proporcionality a len ak je tento zásah nevyhnutný( , NS ČR. NS , R 3/79, NS ČR, NS O). Namietal, že tieto závažné fakty - iné menej obmedzujúce opatrenia súd neprejednával a ponechal ich bez povšimnutia. Podľa jeho mienky, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom v rozsudku má závažné dôsledky. Dotknutá osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony, čím došlo de facto k pozbaveniu jej nezávislosti vo všetkých právnych sférach. Osoby obmedzené na spôsobilosti na právne úkony sú v situácii, kedy závisia od rozhodnutia iných, v rôznych aspektoch ich súkromného života, napr. kde budú žiť alebo ako budú nakladať s majetkom a všetkými príjmami. Tieto osoby prichádzajú o veľa práv, alebo je obmedzený ich výkon. Mal za to, že u posudzovanej nie sú splnené zákonné podmienky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Duševná porucha, ktorou posudzovaná trpí, nedosahuje intenzitu predpokladanú ustanovením a absentujú ďalšie zákonné predpoklady, ktoré by odôvodňovali nutnosť navrhovať obmedzenie spôsobilosti v rozsahu navrhovanom navrhovateľom.

6.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie posudzovaná prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Namietala, že súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami zákona vzťahujúcimi sa k prejednávanej veci. Mala za to, že návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony nepodala oprávnená osoba v zmysle ust. , keďže Seniorcentrum E. F. je samostatným právnym subjektom, poskytovateľom sociálnych služieb, so samostatným financovaním a právnou subjektivitou, pričom navrhovateľ je len jej zriaďovateľom. Namietala, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu v konaní a neosvedčil a nepreukázal právny záujem na obmedzení jej spôsobilosti. Uviedla, že návrh neobsahuje náležitosti požadované zákonom, navrhovateľ neuviedol aktuálne dôvody na podanie návrhu ani dôvody, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Dôvody uvedené v návrhu sa ku dňu rozhodnutia súdu nepreukázali ako aktuálne, resp. boli jej ošetrujúcim lekárom, ustanoveným znalcom aj poskytovateľom sociálnej služby vyvrátené. Pred súdom prezentované dôkazy vo veci neosvedčujú právny záujem a dôvody na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na základe navrhovateľom podaného návrhu. V súčasnosti nikoho neohrozuje a jej zdravotný a mentálny stav zodpovedá primerane jej veku. Poukázala na vyjadrenie ustanovenej znalkyne doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej PhD, že demenciou trpí vo veku nad 80 rokov až 80 % obyvateľstva. Obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony považovala za rozporné s SR, všetkými zákonmi a súčasným ústavným výkladom ochrany ľudských práv. Mala za to, že kontrolný znalecký posudok k jej zdravotnému stavu je v kontraste k znaleckému posudku znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej. Kontrolný posudok je pre posudzovanú priaznivejší, hoci bol vypracovaný s odstupom takmer 2,5 roka, počas ktorého obdobia sa jej zdravotný stav vekom zhoršoval. Uvedené vyplýva zo vzhliadnutia posudzovanej súdom v septembri 2021, pričom ešte v období rokov 2020 - 2022 zmysluplne uvažovala a komunikovala. V plnom rozsahu sa stotožnila s právnymi argumentami obsiahnutými v odvolaní Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, na ktoré odkazuje. Namietala, že v konaní bola vypočutá len zbežne, bez trpezlivosti a empatie vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, hoci na to upozorňoval ošetrujúci

lekár F. E. G.. Chápala a chápe zmysel súdneho konania, čo potvrdila aj znalkyňa doc. MUDr. Ľubomíra lzáková PhD.. Uvedomuje si, že spolu s bývalým manželom E. B. vlastnili byt, ktorý predali z dôvodu, že v ňom už nebýva a vznikajú na ňom finančné náklady. Ako vyplýva z audionahrávky z jej vzhliadnutia súdom dňa 24.09.2021, v tom čase ešte zmysluplne komunikovala, E. B. označila za osobu, ktorá dochovala jej rodičov, má k nemu plnú dôveru, keďže sa o ňu celý život stará a že pozemok v E. M. predala, lebo ho mesto potrebovalo pod cestu a poverila ho realizáciou a disponovaním so získanou odplatou. Súd odignoroval jej želanie o ustanovenie za opatrovníka E. B., s ktorým po rozvode žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka, čo dokladovala čestným prehlásením z roku 1996 a s ktorým v roku 1998 kúpila spoločný byt. Kúpnu cenu za byt hradil E. B., ktorý sa o ňu celoživotne stará, dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej majetok a finančné prostriedky v jej prospech, hradí za ňu všetky jej výdavky, ktoré nie sú pokryté starobným dôchodkom a má záujem a možnosť tak robiť naďalej. Ustanovenia súčasného právneho poriadku síce nešpecifikujú, aká osoba je najvhodnejšia pre ustanovenie za opatrovníka osobe, ktorej sa obmedzujú práva na právne úkony, ale vychádza z bohatej a logickej judikatúry, ktorá bola prijatá na základe pôvodného znenia (ust. ). Mala za to, že súd neuviedol dôvody prečo jej neustanovil za opatrovníka jej blízku osobu a len odkázal na prebiehajúce konania iniciované Okresnou prokuratúrou Bratislava 1 a ničím nepodložený a nešpecifikovaný konflikt záujmov medzi ňou a E. B.. Podľa jej mienky bez ďalšieho dokazovania a skúmania opodstatnenosti podaní Okresnej prokuratúry Bratislava 1 sa javí napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako nedôvodné, nepreskúmateľné a neobhájiteľné. Za nedôvodné, necitlivé a šikanózne považovala aj tvrdenia prokuratúry vyplývajúce z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 21.03.2024, na základe ktorého mal vyšetrovateľ preveriť, či sa pán B. v súvislosti s predajom spoločného bytu s posudzovanou nedopustil trestného konania. Za bezdôvodnú a chaotickú považovala aj podanú žalobu o určenie vlastníctva a neplatnosť kúpnej zmluvy k spoločnému bytu posudzovanej a E. B., na ktorom jej spoluvlastnícky podiel kúpil pán B. z vlastných prostriedkov v čase, kedy spolu žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, keďže ona takými prostriedkami z invalidného dôchodku nikdy nedisponovala, pričom E. B. bol celý život zamestnaný v Rakúskej republike. Je pre ňu otázne aký verejný záujem je týmto úkonom zo strany prokuratúry sledovaný a v koho prospech koná. Predmetná žaloba je podaná nekvalifikovane a vychádza s následným kontrolným znaleckým posudkom vyvráteného „tendenčného" a právne nepoužiteľného znaleckého posudku znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej. Žalobou sú šikanózne ohrozované majetkové práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere, majetkové práva E. B. a aj jej majetkové práva bez zjavného akéhokoľvek pozitívneho efektu, ktorý sa má žalobou dosiahnuť. Chátraním bytu, nutnosťou hradiť nevyužívané poplatky za služby a ďalšie nemalé čiastky, vzniká priama škoda, čo prokuratúra nezobrala v zreteľ. V konaní pred súdom, aj pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ bolo preukázané, že E. B. sa vzorne o ňu stará, zodpovedne a transparentne hospodári s jej finančnými prostriedkami na jej výslovné želanie. Mala za to, že súd odignoroval správu Seniorcentra o zdravotnom stave a sebestačnosti posudzovanej, o tom, že číta, píše, sleduje televízor a počúva rozhlas, spolupracuje s personálom poskytovateľa sociálnych služieb a nie je sebe ani nikomu inému nebezpečná. Súd neprihliadal ani na súčasnú judikatúru vzťahujúcu sa na prejednávanú problematiku, najmä rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti, keď do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa. Podľa Ústavného súdu by súdy nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery s poukazom na Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II. 934/16. Uviedla, že v konaní musí byť preukázané, či posudzovaná osoba aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. Bez riadneho preukázania možnej hrozby vykonávať práva vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s vlastnými záujmami v dôsledku nepriaznivého duševného stavu a v súvislosti s tým vstupovať do nevýhodných právnych vzťahov prostredníctvom konkrétnych právnych úkonoch, by navrhovaný zásah do vlastníckych práv znamenal neprípustnú diskrimináciu. Keďže bol pred súdom a pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ dokázaný opak, nejestvuje žiaden relevantný dôvod na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony ani dôvod na to, prečo by jej opatrovníkom nemala byť osoba blízka, ktorá sa vzorne o ňu a jej majetok stará. Dokazovaním bolo zistené, že v sprievode opatrovateľky pravidelne absolvuje lekárske prehliadky, nebráni sa užívaniu predpísaných liekov, počas pobytu v zariadení sociálnych služieb nikoho, ani seba neohrozuje, jej vzťah k ostatným pacientom je dobrý a s pobytom v zariadení je spokojná. V prípade, ak ju súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, bol povinný v súlade s ust. zistiť skutočný stav veci a vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu aj keď ich účastníci nenavrhli. Rozhodnutie

o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony týkajúce sa rozhodovania o podrobovaní sa zdravotnej starostlivosti, o liečbe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, považovala za rozporné s princípom zistenia skutočného stavu veci. Dala do pozornosti Nález ÚS ČR sp. zn. a zdôraznila, že od decembra 2019 je jej poskytovaná sociálna služba v zariadení. Mala za to, že miernejším prostriedkom by bolo ustanovenie opatrovníka podľa , o ktorom by mohol súd rozhodnúť aj bez návrhu, keďže konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním nesporovým a začína sa aj z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, , 22 a 26 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ustanovenie opatrovníka duševne chorej osobe na právne úkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá liečbu neodmieta a pod liečbou je kompenzovaná a nevykazuje žiadne príznaky závadového správania považovala za nadbytočné a hrubo zasahujúce do jej integrity. Ide o zásah, ktorý nie je v súlade so zákonom, pričom platná právna úprava v civilnom mimosporovom konaní upravuje aj konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení v až 271, pre ktoré môže súd ustanoviť umiestnenému opatrovníka, ktorý však nie je hmotnoprávnym opatrovníkom, ale procesným. Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález zo dňa 28.11.2012 sp. zn. práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti a do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa. Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia ako zásah do spôsobilosti na právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by v konaní o spôsobilosti na právne úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, najmä výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, a najmä medzi posudzovanou osobou a ustanoveným opatrovníkom), majetkových, rodinných, politických a pod. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vo vzťahu k rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka uviedla, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva riadne a fundovane vysvetlený dôvod prečo E. B. ako jej bývalý manžel a jediná blízka osoba, nemôže byť ustanovený za jej opatrovníka. Počas vzhliadnutia súdu uviedla, že k bývalému manželovi, ktorý ju pravidelne navštevuje, prejavuje dôveru a spravuje s jej súhlasom jej veci. Seniorcentrum tiež potvrdilo, že pán B. ju pravidelne navštevuje, uhrádza za ňu nedoplatky a bolo preukázané, že na jej starostlivosť vynakladá nemalé finančné prostriedky po dlhé roky. Aj z rozhodnutia súdu vyplýva, že E. B. hradí všetky jej výdavky, aj poplatky za byt, pravidelne jej nakupuje rôzne potreby, vybavuje jej úradné veci bez akýchkoľvek pochybností v jej prospech. Za absurdný považovala záver o konflikte jej záujmov so E. B., keď je preukázané, že jej výdavky predstavujúce tisíce eur nepoužil neoprávnene a podľa želania na jeho účet vyplatilo Mesto E. M. za predaj pozemku v roku 2021 finančné prostriedky, ktoré sú u neho deponované na podúčte posudzovanej za predaj ich spoločného bytu. Namietala nesprávne právne posúdenie veci.

7.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie E. B. – navrhovaný opatrovník ako blízka osoba posudzovanej, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Namietal, že súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami zákona vzťahujúcimi sa k prejednávanej veci a stotožnil sa s podaným odvolaním posudzovanej. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu a skutočnosť, že návrh neobsahuje náležitosti požadované zákonom ani osvedčenie právneho záujmu navrhovateľa na podaní návrhu. Identicky ako posudzovaná dôvodil tým, že posudzovaná v súčasnosti nikoho neohrozuje a jej zdravotný a mentálny stav zodpovedá primerane jej veku a kontrolný znalecký posudok k zdravotnému stavu posudzovanej je v kontraste k znaleckému posudku predchádzajúcej znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej. Mal za to, že posudzovaná bola vypočutá len zbežne, bez empatie vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, napriek tomu chápala a chápe zmysel súdneho konania, čo potvrdila znalkyňa doc. MUDr. Ľubomíra lzáková PhD. Posudzovaná tiež potvrdila, že si je vedomá, že s navrhovaným opatrovníkom vlastnila byt, ktorý nevyužíva a vznikajú na ňom úhrady, ktoré znáša jej bývalý manžel, preto na jej želanie byt predali. Z audionahrávky zo vzhliadnutia posudzovanej súdom dňa 24.9.2021 je zrejmé, že v tom čase zmysluplne komunikovala, označila ho ako navrhovaného

opatrovníka, ktorý dochoval jej rodičov, ku ktorému má plnú dôveru, keďže sa o ňu celý život stará a že pozemok v E. M. predala, lebo ho mesto potrebovalo pod cestu a jeho poverila realizáciou. Namietal, že súd odignoroval želanie posudzovanej o ustanovenie ho za opatrovníka ako blízkej osoby, nakoľko spolu žili aj po rozvode v spoločnej domácnosti (čestné prehlásenie z roku 1996) a v roku 1998 kúpili spoločný byt, ktorého kúpnu cenu uhradil on. O posudzovanú sa celoživotne stará, dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej majetok a finančné prostriedky v jej prospech, hradí za ňu všetky jej výdavky, ktoré nie sú pokryté starobným dôchodkom a má záujem v tom pokračovať. Mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil prečo ho neustanovil za opatrovníka posudzovanej a len odkázal na prebiehajúce konania iniciované Okresnou prokuratúrou Bratislava 1 a ničím nepodložený a nešpecifikovaný konflikt záujmov medzi posudzovanou a ním. Ohľadom postupu okresnej prokuratúry sa stotožnil s názorom posudzovanej. V konaní a aj pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ bolo preukázané, že sa vzorne stará o posudzovanú osobu, zodpovedne a transparentne hospodári s jej finančnými prostriedkami a to na jej výslovné želanie. Namietal, že súd nezohľadnil správu Seniorcentra o zdravotnom stave a sebestačnosti posudzovanej, ktorá nie je sebe ani nikomu inému nebezpečná. Súd nezohľadnil ani súčasnú judikatúru vzťahujúcu sa na prejednávanú problematiku. S poukazom na Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II. 934/16 uviedol, že v konaní musí byť preukázané, či posudzovaná aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. V opačnom prípade bez riadneho preukázania možnej hrozby vykonávať práva vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s vlastnými záujmami v dôsledku nepriaznivého duševného stavu a v súvislosti s tým vstupovať do nevýhodných právnych vzťahov prostredníctvom konkrétnych právnych úkonoch, by navrhovaný zásah do vlastníckych práv znamenal neprípustnú diskrimináciu. Keďže bol pred súdom a vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ dokázaný presný opak, nejestvuje žiaden relevantný dôvod na obmedzenie posudzovanej a ani dôvod na to, prečo by jej opatrovníkom nemala byť osoba blízka, ktorá sa vzorne o ňu a jej majetok stará. V priebehu dokazovania bolo zistené, že posudzovaná v sprievode opatrovateľky pravidelne absolvuje lekárske prehliadky, nebráni sa užívaniu predpísaných liekov, v zariadení sociálnych služieb je spokojná a nikoho neohrozuje. Namietal, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie k zisťovaniu skutočného stavu veci na ustálenie, že posudzovaná nie je vôbec spôsobilá robiť právne úkony týkajúce sa rozhodovania o podrobovaní sa zdravotnej starostlivosti, o liečbe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou (v tomto prípade dokonca kompenzovanou neodmietanou zodpovedajúcou liečbou) nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. k obmedzeniu základných práv musí byť vždy konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť osoby k právnym úkonom a súčasne je potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami (Nález ÚS ČR sp. zn. ). V danom prípade pripadá do úvahy postup podľa , pretože posudzovanej je od decembra 2019 poskytovaná sociálna služba v zariadení, počas tohto pobytu nikoho neohrozovala a jej prianím je, aby bol jej opatrovníkom, nakoľko ju pravidelne navštevuje, stará sa o jej veci a financie, platí za ňu účty od roku 1992 až doteraz. Stotožnil sa s odvolaním posudzovanej vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti v rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdôraznil, že len zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nepostačuje na zbavenie spôsobilosti na právne úkony, keď ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony, ktorá otázka je predmetom znaleckého posudku, avšak pri jej riešení súd vychádza zo skutkových zistení na základe posudku znalca a ostatných výsledkov dokazovania, t.j. výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií, majetkových, rodinných, politických a pod. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva dôvod, na základe ktorého nemohol byť ustanovený posudzovanej za opatrovníka, ktorú požiadavku, vzhľadom na dôveru voči nemu, vyslovila aj posudzovaná. Aj Seniorcentrum v stanovisku potvrdilo, že za posudzovanú hradí všetky nedoplatky, poskytuje jej veci dennej spotreby, a na jej starostlivosť vynakladá po dlhé roky nemalé finančné prostriedky, čo súd v rozsudku potvrdil. Nesúhlasil so záverom o konflikte jeho záujmov, a v tomto smere sa stotožnil s odvolaním posudzovanej.

8. Mestská časť D. F. v podaniach zo dňa 27.01.2025 a 12.03.2025 navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že návrh na začatie konania podala Mestská časť D. -E. F. na základe zistení o zdravotnom stave posudzovanej a ním ovplyvneným správaním, ktorým ohrozovala nielen seba, ale aj svoje okolie. V zmysle môže podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoba blízka, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Poukázala na znalecký

posudok č. 24/2020 vypracovaný MUDr. Denisou Mészárošovou a znalecký posudok č. 11/2023 vypracovaný doc. MUDr. Ľubomírovou Izákovou, PhD. Dala do pozornosti vyjadrenie právneho zástupcu posudzovanej, ktorý na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na doterajšie znalecké dokazovanie a zdravotný stav posudzovanej, ktorý sa stále zhoršuje, navrhuje posudzovanú obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, rozsah obmedzenia ponechal na úvahu súdu, za opatrovníka navrhol ustanoviť posudzovanej E. B.. Tvrdenia, že pán B. hradí všetky výdavky posudzovanej týkajúce sa najmä bývania a poskytovania sociálnych služieb považoval za nezakladajúce sa na pravde. Uviedol, že posudzovaná poberá starobný dôchodok, ktorý je jej vyplácaný priamo do zariadenia a je z neho uhrádzaná suma za poskytované sociálnej služby. Dlh, ktorý v zariadení vzniká, je raz za určitý čas hradený E. B.. Všetky platby, ktoré za posudzovanú zaplatil pán B. si po predaji pozemkov a bytu vyúčtoval a uvedené predložil v Súpise výdavkov posudzovanej, ktoré boli ním hradené. Keďže sa nestotožnil s ustanovením E. B. za opatrovníka posudzovanej, navrhol ustanoviť za opatrovníka Mestskú časť D.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, výpovede účastníkov na pojednávaní, závery znaleckých posudkov a osobný kontakt s posudzovanou považoval návrh za dôvodný.

9. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava I vo vyjadrení k odvolaniam Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako procesného opatrovníka, posudzovanej a E. B. ako blízkej osoby, navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Vo vzťahu k odvolaniam posudzovanej a E. B. poukázal na to, že v odvolaniach absentuje osobitná náležitosť vymedzená v ust. a to uvedenie rozsahu (výrokov), v akom dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie napádajú. Námietku o podaní návrhu neoprávnenou osobou, resp. týkajúcu sa absencie podstatných náležitostí návrhu, považoval v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony za irelevantnú, keďže ide o konanie, ktoré môže začať súd aj bez návrhu a ak aj návrh podala neoprávnená osoba a samotný návrh nemá náležitosti predpísané zákonom (s čím sa nestotožnil), nebráni to súdu v konaní pokračovať a vydať rozhodnutie. K argumentácii procesného opatrovníka v odvolaní, že posudzovaná bola súdom vypočutá na pojednávaní dňa 28.05.2024, avšak kvalitu výsluchu negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav, pričom súd túto argumentáciu negatívneho zdravotného stavu nijak nevysvetlil, či nepopísal, nijak neuviedol, či posudzovaná vedela odpovedať na položené otázky, mu nie je zrejmé, čo mal súd vysvetliť, resp. ako mal podľa predstáv procesného opatrovníka opísať zhoršený zdravotný stav. Napokon ani procesný opatrovník v odvolaní neuviedol, v čom malo zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej spočívať a ako sa prejavovalo. Podľa jeho mienky posudzovaná bola v konaní riadne vypočutá v zmysle ust. na súdnom pojednávaní, na ktoré sa dostavila a ako na súdom položené otázky odpovedala, je opísané v bode 17 napadnutého rozsudku. K výsluchu F. E. G., ktorý navštevuje posudzovanú v zariadení každé 2-3 týždne a rozpráva sa s ňou o bežných denných činnostiach (strava, spánok) uviedol, že nie je zrejmé ako mal súd vysvetliť túto výpoveď. Lekár duševnú poruchu - paranoidnú schizofréniu posudzovanej nijak nevyšetril, relevantne sa vyjadril k jej intenzite a v akej miere ovplyvňuje jej spôsobilosť na právne úkony, pričom vo výpovedi sa obmedzil len na ničím nepodložené úvahy, akých právnych úkonov by podľa neho bola/nebola schopná, ako sa mal podľa procesného opatrovníka súd s touto výpoveďou vysporiadať. Vyslovil pochybnosti o objektívnosti výpovede F. E. G., ktorý sa tesne pred pojednávaním rozprával s právnym zástupcom posudzovanej o skutočnostiach, o ktorých mal na pojednávaní vypovedať, s čím bol aj prokurátorkou na pojednávaní konfrontovaný. V podrobnostiach odkázal na zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 21.06.2023. Mal za to, že u posudzovanej boli splnené všetky podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie. V priebehu pojednávania sa nepodarilo, s poukazom aj na zistené majetkové dispozície posudzovanej trpiacej paranoidnou schizofréniou, nájsť iný miernejší prostriedok, resp. opatrenie slúžiace na jej ochranu, ako ju v spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Keďže sa na všetkých majetkových právnych úkonoch posudzovanej aktívne podieľal práve E. B., ktorý o jej duševnej poruche mal vedomosť, považoval za správne ustanoviť do funkcie opatrovníka Mestskú časť D., u ktorej je predpoklad, že bude túto funkciu vykonávať riadne a v súlade so záujmami posudzovanej.

10. Posudzovaná a navrhovaný opatrovník E. B. vo vyjadrení k vyjadreniam Okresnej prokuratúry Bratislava 1 a Mestskej časti D. F. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu (spoločne zvoleného) k odvolaniam zotrvali na podaných odvolaniach a tieto vyjadrenia považovali za nedôvodné. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava 1 poukázali na ust. a a nasl. , z ktorých vyplýva, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré by sa mohlo začať aj bez návrhu (keďže v príslušných ustanoveniach upravujúcich tento typ konania nie je explicitne stanovené, že ho možno začať len na návrh, ako to je v iných typoch konaní podľa ), a z ust. je zrejmé, že ak návrh nepodal zákonom oprávnený navrhovateľ, z návrhu nevyplýva právny záujem navrhovateľa

a v konaní ani nebol preukázaný, súd má konanie zastaviť alebo začať konanie vydaním uznesenia. V danom prípade uznesenie súdu o začatí konania absentuje a ku dňu vyhlásenia rozsudku ani nebol osvedčený právny záujem navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu konanie trpí procesnou vadou, ktorú rozsudkom nemožno zhojiť. Pokiaľ ide o náležitosti nimi podaného odvolania dal do pozornosti ust. a nasl. a mal za to, že tieto boli splnené a z obsahu odvolaní vyplýva, že smerujú proti prvostupňovému rozsudku ako celku. Aplikácia ustanovení nie je preto na mieste. K vyjadreniu Mestskej časti D. F. uviedli, že E. B. je blízkou osobou posudzovanej, bývalý manžel, s ktorým žila v spoločnej domácnosti viac ako 12 rokov počas manželstva a ďalších viac ako 20 rokov po formálnom rozvode manželstva ako druh a družka v ich spoločnom byte. Kúpu predmetného bytu zabezpečil a kúpnu cenu hradil 5 rokov po rozvode v celosti pán B. z dôvodu, že posudzovanej pri rozvode ich manželstva sľúbil, že jej bude celý život pomáhať, čo prezentoval pred vyšetrovateľom KR PZ, súdom a svoj sľub napĺňa aj prakticky po mnohé roky. V konaní obaja potvrdili, že E. B. sa o posudzovanú celoživotne stará, fakticky dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej majetok a finančné prostriedky v jej prospech, hradí za ňu všetky výdavky, ktoré nie sú pokryté jej starobným dôchodkom a má záujem a možnosť tak robiť naďalej a posudzovaná sa vyjadrila, že dochoval jej rodičov, stará sa o byt a dôveruje mu. Nie je zrejmé ako Mestská N. F. dospela k záveru o nepravdivosti tvrdení E. B.. Uviedli, že pán B. pravidelne (nie len občas) dopláca v Seniorcentre poplatky za starostlivosť o posudzovanú, o čom predložil všetky potvrdenia a doložil tiež poslednú uhradenú šekovú poukážku zo dňa 29.01.2025, pravidelne 1-2 x týždenne posudzovanú navštevuje, nakupuje jej veci dennej spotreby vrátane ošatenia, potravín, hygienických a iných potrieb. Z vlastných prostriedkov jej po dlhé roky hradil všetky poplatky v spoločnom byte a všetky výdavky, na ktoré jej nepostačoval príjem - invalidný a neskoršie starobný dôchodok (ktorý posudzovaná vždy využívala len pre svoju osobnú spotrebu) a to aj v čase, kedy už v spoločnom byte z hygienických dôvodov nebýval s posudzovanou a len ju pravidelne navštevoval (cca od roku 2016), v ktorom období jej zaobstarával veci dennej spotreby, vybavenie domácnosti, elektroniku a vybavoval všetky jej úradné veci a záležitosti spojené s bývaním. V súčasnosti hradí všetky poplatky posudzovanej spojené so starostlivosťou o majetok, čo v konaní preukázal. Nikto nemôže od neho žiadať, aby roky znášal uvedené výdavky z vlastných prostriedkov, prípadne aby neplatením poplatkov ohrozoval svoje spoluvlastnícke a tiež spoluvlastnícke práva posudzovanej k spoločnému bytu exekučným konaním spojeným s nedoplatkami, ktoré by mohlo byť iniciované, ak by poplatky a platby spojené s užívaním bytu za posudzovanú nehradil. V súčasnosti posudzovanú navštevuje v Seniorcentre aj dva krát týždenne, keďže je potrebné jej už pomáhať aj so stravovaním a posudzovaná ho o to priebežne žiada a aj podľa informácií od spolubývajúcich a personálu Seniorcentra sa posudzovaná stále na neho pýta. Stále sa stará o všetky jej úradné veci (napr. vybavenie nového trvalého pobytu, občianskeho preukazu, starostlivosť o ďalšie nehnuteľnosti v kat. úz. K. (rodičovský dom), platenie daní z nehnuteľností, poplatkov za hrobové miesta rodičov posudzovanej a ďalšie administratívne úkony za posudzovanú). Spravuje majetkové veci posudzovanej v jej prospech, aby jej nevznikla žiadna škoda, prípadne nedoplatky a exekučné povinnosti. V konaní nebol preukázaný žiadny faktický ani právny dôvod, aby E. B. nemohol vykonávať funkciu opatrovníka posudzovanej aj formálne, ako to robí dlhé roky v jej prospech, z vlastnej vôle a z dôvodu, že jej to sľúbil. Podanú žalobu Okresnej prokuratúry Bratislava 1 o neplatnosť kúpnej zmluvy týkajúcej sa predaja spoločného bytu posudzovanej a E. B. považovali za necitlivý a neoprávnený zásah do života dvoch starých ľudí, ktorý je skôr ku škode posudzovanej ako aj ostatných žalobou dotknutých osôb. Predajom bytu bolo zabránené, aby na byte vznikali nedoplatky, prípadne potencionálna hrozba exekučného vymáhania ku škode posudzovanej a E. B., čo si posudzovaná v čase, kedy bola tieto dôsledky schopná posúdiť uvedomovala a preto poverila E. B. starostlivosťou o všetky záležitosti bytu. Mali za to, že z ľudskoprávneho hľadiska ide v súčasnosti v tomto konaní o neprípustný zásah do práv posudzovanej pre jej vek a nie pre jej chorobu. Obmedzovať posudzovanú na jej ľudských právach, pokiaľ svojim konaním a správaním v čase rozhodovania súdu seba ani nikoho iného neohrozuje (čo bolo v konaní preukázané najmä vyjadrením ošetrujúceho lekára, ustanovenej znalkyne, vyjadrením Seniorcentra a tiež vzhliadnutím súdom dňa 24.09.2021 a výsluchom posudzovanej pred súdom dňa 28.05.2024) považovali za nedôvodné a nezákonné. V ostatnom zotrvali na svojich tvrdeniach.

11. Navrhovaný opatrovník Mestská časť D. sa k odvolaniam posudzovanej, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a blízkej osoby posudzovanej E. B., ktoré mu boli riadne doručené, nevyjadril.

12.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, a ods.

1 s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolania posudzovanej, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a blízkej osoby posudzovanej E. B. sú čiastočne dôvodné.

13. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

15. Podľa / v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

16. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

17. Podľa súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

18. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim menom ().

19. V nadväznosti na predmet daného konania začatého na návrh Mestskej časti D. F. zo dňa 28.03.2019, odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že podľa , 2 a 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ) osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti osoby na právne úkony musí súd dbať na zmysel a podstatu základných práv a slobôd tak, ako vyplývajú aj z Listiny základných práv a slobôd (ústavný z 9. januára 1991,ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) a takýto krok je potrebné skúmať z pohľadu potenciálnych zásahov do týchto základných práv posudzovanej osoby. K ich obmedzeniu možno prikročiť iba za účelom ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu, t. j. ostatných ústavne chránených statkov (pozri bližšie Nález ÚS ČR zo dňa 13.12.2016). Základným pojmom pri výklade predmetných práv jednotlivca je pritom ľudská dôstojnosť, pričom garantovanie jej nedotknuteľnosti umožňuje človeku plne užívať svoju osobnosť ( napr. Nález ÚS SR zo dňa 28.11.2012, Nález ÚS ČR zo dňa 13.09.2007 alebo Nález ÚS ČR zo dňa 18.08.2009).

20.Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je inštitútom, ktorý prešiel v ostatnom období výraznými zmenami a naďalej sa vyvíja, pričom základným východiskom tohto vývoja je pretavenie zachovania a rešpektovania ľudskej dôstojnosti aj (najmä) pri posudzovaní potreby či nutnosti obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony. Pri tomto rozhodovaní sa upustilo od preferovania ochrany verejného záujmu alebo ochrany práv iných osôb bez toho, aby sa dôsledne posudzovala proporcionalita obmedzenia osoby v spôsobilosti na právne úkony. Samotné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zaujíma v tomto systéme postavenie najkrajnejšej možnosti a ak súd vykonaným dokazovaním dospeje k záveru, že jeho použitie je v tom ktorom prípade potrebné. Obmedzenie nemôže byť v žiadnom prípade uskutočnené vo väčšom rozsahu, než je potrebné k ochrane základných práv tejto osoby, tretích osôb

alebo k ochrane verejného záujmu. Preto ani samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou nie je sama o sebe dôvodom k použitiu inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V súlade s princípom proporcionality je totiž nevyhnutné, aby bolo preukázané, že zachovanie plnej spôsobilosti na právne úkony niekoho alebo niečo ohrozuje a v čom toto ohrozenie spočíva. Vykonaným dokazovaním teda musí byť identifikované konkrétne právo alebo záujem, v dôsledku ochrany ktorého musí dôjsť k obmedzeniu osoby v spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s uvedeným je rozhodujúce nie to, akou duševnou poruchou osoba trpí, ale ako sa prejavuje v jej živote a spoločnosti, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývinu človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o svoje záležitosti. To je možné len prostredníctvom dôsledného a podrobného zistenia osobných a rodinných pomerov posudzovaného, ako sa prejavuje v sociálnych kontaktoch, či a ak áno do akej miery si vie zabezpečiť svoje potreby a využívať k tomu určené veci a produkty, tiež či a ak áno, do akej miery je schopný vyvarovať sa nebezpečenstvu a zabezpečiť si pomoc v prípade, že dôjde k ohrozeniu jeho života, alebo zdravia. V neposlednom rade či a ak áno, akým spôsobom ohrozuje práva iných osôb alebo verejný záujem. V žiadnom prípade pritom nepostačuje, aby existencia tohto nebezpečenstva bola len hypotetická, resp. odvíjala sa od určitých skutočností, ktoré môžu, ale nemusia, za istých okolností nastať niekedy v budúcnosti a pravdepodobne môžu, ale nemusia viesť k určitým popisovaným následkom. Pri rozhodovaní o obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony musí súd zvažovať, či miera nebezpečenstva a prípadný predpokladaný následok, vyvážia tak vážny zásah do práv človeka, akým je obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony (napr. aj vyššie spomenuté nálezy ÚS SR a ÚS ČR).

21. Odvolací súd udáva, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť. V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle citovaného výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti. V odôvodnení rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje, aby bolo konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktorá má byť dôvodom pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16).

22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou posudzovanej, ktorá namietala nedostatok aktívnej legitimácie na podanie návrhu zo strany navrhovateľa Mestskej časti D. F.. S poukazom na ustanovenie návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnej starostlivosti alebo ten kto má na veci právny záujem. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Okruh subjektov, ktoré majú na veci právny záujem, môže byť širší ako vzťah vymedzujúci osoby blízke (zamestnávateľ, veriteľ a pod.). Pôjde o subjekty, ktorých postavenie môže byť bez rozhodnutia súdu ohrozené, neisté. Preukázanie právneho záujmu je podmienkou kvalifikovaného podania a súvisí s legitimáciou prezumovanou zákonom. Právny záujem pritom buď vyplýva z právneho predpisu alebo sa prezumuje. V prípade návrhov smerujúcich k vydaniu rozhodnutia s konštitutívnymi účinkami, čo v prípade spôsobilosti na právne úkony je dané, existuje tento záujem vtedy, ak navrhovateľ má postavenie subjektu právneho vzťahu, ktorý bude rozhodnutím súdu dotknutý. Existencia právneho záujmu bude predmetom konania a navrhovateľ musí uniesť dôkazné bremeno na jeho preukázanie ( ).

23. Z obsahu návrhu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ návrh podal na základe upozornení obyvateľov mestskej časti D. E. F. na správanie posudzovanej, ktorá vyhadzovala z okna bytu elektrospotrebiče, radiátory, televízor a iné väčšie predmety na parkovacie miesto pred bytom domom,

v ktorom v tom čase bývala, pričom svojim správaním ohrozovala náhodných chodcov a mohla spôsobiť ujmu na cudzom majetku. Navrhovateľ v návrhu odôvodnil podanie návrhu vykonanými šetreniami v domácnosti posudzovanej a zistenými skutočnosťami ohľadom zdravotného stavu posudzovanej (psychiatrická pacientka, nedodržiavala liečbu), na základe ktorých pristúpil k podaniu návrhu. Je teda zjavné, že navrhovateľ ako subjekt zodpovedný za čistotu a poriadok na území mestskej časti D. E. F. (Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti D. F. č. 8/2017 zo 16.05.2017 platné v čase podania návrhu) podal návrh na začatie konania na základe zistení o zdravotnom stave posudzovanej a ním ovplyvneným správaním, ktorým ohrozovala nielen seba, ale aj svoje okolie. Danú námietku posudzovanej odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zo samotného návrhu a napokon aj z podaného vyjadrenia k odvolaniu (k obom odvolaniam) jednoznačne vyplývalo (v danom čase) odôvodnenie verejného záujmu titulom plnenia si povinností Mestskej časti D. F.. Je nepochybné, že návrh navrhovateľ podal ako orgán štátnej správy zodpovedný za poriadok v územnej mestskej časti D. E. F. z dôvodu sťažností a upozornení občanov bývajúcich v okolí bytového domu, v ktorom žila posudzovaná, pričom sťažnosti a upozornenia občanov a zistené skutočnosti vo vzťahu k posudzovanej (psychiatrický pacient) riadne preukázal. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa je aktívna legitimácia na podanie návrhu, ktorý spĺňal náležitosti ust. a , t.j. vyplýva z neho dôvod podania návrhu, ako aj verejný záujem navrhovateľa na riešení danej záležitosti.

24. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplývajú skutkové zistenia uvedené v bodoch 1 až 3 a 9 až 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že posudzovaná A. B. bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickej klinike, naposledy od 01.05 do 07.06.2018 so záverom paranoidná schizofrénia, ľahká kognitívna porucha a jej správanie vyplýva z dekompenzácie základnej poruchy (správa Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 15.02.2019). Zo správy Seniorcentra zo dňa 24.09.2021 je zrejmé, že posudzovaná bola od 19.12.2019 do 22.02.2021 klientkou zariadenia opatrovateľskej služby, od 23.02.2021 je klientkou v zariadení pre seniorov, služba je jej poskytovaná na dobu neurčitú, Zmluvu o poskytnutí sociálnej služby podpísala posudzovaná. Zo správy tiež vyplýva, že posudzovaná zvláda samoobslužné úkony pod dohľadom opatrovateľov, k lekárovi sa samostatne nedostaví, lieky užíva pod dozorom, komunikácia s ňou je obmedzená, jej odpovede na otázky nie sú vo väčšej miere zmysluplné, k svojmu zdravotnému stavu nezaujíma žiadny postoj, nepravidelne ju navštevuje bývalý manžel E. B.. Podľa zariadenia by vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav posudzovaná nedokázala v úradných záležitostiach relevantne komunikovať, pričom nedisponuje hotovosťou, dôchodok je jej poukazovaný do zariadenia hromadnou výplatnou listinou. Súd prvej inštancie vykonal dňa 24.09.2021 vzhliadnutie posudzovanej v Seniorcentre (zápisnica z pojednávania zo dňa 27.09.2021) a v priebehu konania pristúpil k výsluchu posudzovanej, ktorým zistil, že komunikovala ťažko zrozumiteľným spôsobom, na otázky súdu uviedla, že sa nachádza na Krajskom súde, pán, ktorý sedí pri nej je jej manžel, nachádza sa v Bratislave, na súde je ohľadne starostlivosti o ňu, vie, že predala byt, dostala za neho pravdepodobne 2.500 eur (odpoveď bola nezrozumiteľná), byt kúpili za 5.500 eur, nevedela uviesť kúpnu cenu z predaja bytu. Zo znaleckého posudku č. 24/2020 zo dňa 08.06.2020 vypracovaného MUDr. Denisou Meszárošovou, znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že posudzovaná trpí závažným psychickým ochorením paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom s rozvojom postpsychotickej zmeny osobnosti, ďalej trpí ľahkou kognitívnou poruchou a uvedené závažné psychické ochorenie má významný vplyv na jej adekvátne psycho-sociálne fungovanie a správanie sa k svojmu okoliu. Posudzovaná nie je sebestačná v základných úkonoch, nedokáže bez pomoci dodržiavať hygienu, nevie sa dostatočne orientovať v cudzom prostredí, potrebuje sprievod na lekárske vyšetrenie, nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, jej stav si vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť, usmerňovanie pri bežných denných činnostiach a dozor pri užívaní liekov. Ochorenie posudzovanej je trvalé, prognóza ochorenia je nepriaznivá, pričom súčasnými dostupnými medicínskymi opatreniami je možné stav stabilizovať, avšak nie ho liečiť, či dosiahnuť uzdravenie. Posudzovaná nie je sebestačná v dostatočnej miere postarať sa o seba, spravovať svoj majetok a financie. Znalkyňa odporučila obmedzenia posudzovanej v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (strana 20). Z výsluchu znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej je zrejmé, že posudzovaná trpí paranoidnou schizofréniou a ľahkou kognitívnou poruchou ústiacou do demencie, kvôli svojmu ochoreniu by mohla byť zneužitá tretími stranami, resp. by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života a zdravia. Stav posudzovanej je kompenzovaný práve z dôvodu, že je pod neustálym dohľadom a dlhodobo užíva lieky. Zo znaleckého posudku č. 11/2023 zo dňa 30.12.2023 vypracovaného doc. MUDr. Ľubomírou Izákovou PhD., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že posudzovaná trpí paranoidnou schizofréniou

s chronickým priebehom a s rozvojom postpsychotických zmien osobnosti, lieči sa od roku 1983. Trpí zmiešanou demenciou, ktorá jej bola diagnostikovaná v štádiu ľahkej kognitívnej poruchy už v roku 2016 a postupne progreduje. Posudzovaná si v dostatočnej miere neuvedomuje prítomnosť telesných ani psychickým ochorení, potreba liečby je nedostatočne kritická, viaceré dekompenzácie psychického stavu boli v súvislosti s vysadením liekov, aktuálne lieky užíva, podáva jej ich personál DSS, názvy liekov a ich dávkovanie nepozná. Psychické poruchy majú u posudzovanej trvalý charakter, prognóza ďalšieho vývoja je nepriaznivá. Posudzovaná nie je samostatná ani sebestačná v dostatočne potrebnej miere, nepozná ceny bežného tovaru, nie je schopná si dostatočne uvedomiť hodnotu peňazí ani s nimi hospodáriť, jej matematické zručnosti sú limitované, je ľahko ovplyvniteľná, počas vyšetrenia podpísala dokument, na obsah ktorého sa nepýtala, jej reč je dysartická, ťažko zrozumiteľná, zložitejším otázkam nerozumie, nevie uviesť ochorenia, ktorými trpí. Posudzovaná nie je schopná si vyhľadať lekársku pomoc, chrániť svoje záujmy (nevie si ich plne uvedomiť), adekvátne porozumieť čítanému textu, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia, v spolupráci s opatrovníkom je schopná spolupracovať pri hľadaní riešenia svojich záležitostí, vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy nie je schopná adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba najlepšie riešenie, pri hľadaní riešenia je osobou, ktorej dôveruje, ľahko ovplyvniteľná. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd vypočul svedka F. E. G., ktorý uviedol, že posudzovaná bola pacientkou jeho nebohého otca, jeho pacientkou je od roku 1987 pre diagnózu paranoidnej schizofrénie, ktorou už v tomto čase trpela. V liečbe spolupracovala, pričom ku zlomu došlo pred 10 až 15 rokmi, kedy prestala dochádzať na liečbu, v ktorom období bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Následne začala spolupracovať, najmä po jej umiestnení v zariadení, v ktorom je doposiaľ. Posudzovaná užíva lieky pravidelne, podáva jej ich personál, jej súčasný stav je kompenzovaný bez porúch vnímania a myslenia, vplyvom veku ochorenie degenerujú z časti aj mozgové bunky. Podľa svedka je posudzovaná v podstate schopná porozumieť všetkému aj z hľadiska zastupovania sa, je dostatočne orientovaná osobou a priestorom, časom zrejme nie. K otázke, či posudzovaná pozná hodnotu peňazí, sa svedok nevedel vyjadriť, pretože ju v tomto smere nevyšetroval, so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní sa neoboznamoval. Podľa svedka posudzovaná je schopná pochopiť zmysel, význam a následky právnych úkonov vrátane prevodu majetku, avšak z hľadiska kognitívnych funkcií by pacientku potreboval komplexnejšie vyšetriť, bankomatovú kartu by jej nezveril, pretože by peniaze mohla rozdať, v súčasnosti však nie je pre svoje okolie nebezpečná.

25. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je tiež zrejmé, že posudzovaná bola ku dňu 07.03.2019 spoluvlastníčkou nehnuteľnosti bytu číslo X nachádzajúceho sa na C. O. N. X H. D. v pomere 1 (LV č. XXXX, katastrálne územie E. F.). Dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila E. B. na všetky úkony spojené s prevodom bytu číslo X na C. O. H. D. (Splnomocnenie s úradne overeným podpisom). Dňa 25.07.2022 za posudzovanú v jej zastúpení uzavrel E. B. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu na C. X, D. (ako spoluvlastníčky bytu), ktorou previedla svoj podiel na byte na spoločnosť PLUS SK s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 410.000 eur s tým, že druhá časť kúpnej ceny mala byť vyplatená z notárskej úschovy predávajúcim na účet uvedený v zmluve. Zo zápisnice o úschove peňazí spísanej notárkou JUDr. Miriam Hrotekovou dňa 25.07.2022 č. M451/2022, U159/2022 je zrejmé, že spoločnosť PLUS SK s.r.o. zložila v súvislosti s prevodom bytu na C. O. X H. D. v spoluvlastníctve posudzovanej a E. B. do notárskej úschovy sumu 400.000 eur. Podľa výpisov o zostatku účtu vedeného v XXX D. P. na meno E. B. ku dňu 27.10.2023 JUDr. Miriam Hroteková dňa 01.08.2022 poukázala na tento účet sumu 200.000 eur, stav na účte ku dňu 23.10.2023 činil 185.000 eur. Dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila JUDr. Jana Kotlíka, advokáta na zastupovanie v konaní vedenom na vtedajšom Okresnom súde Bratislava I pod č.k. a v rovnaký deň podpísala s advokátom aj Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (Splnomocnenie a Zmluva). Zo žaloby podanej Okresnou prokuratúrou Bratislava I dňa 22.12.2023 na Mestský súd Bratislava IV vyplýva, že žaloba bola podaná na viacero žalovaných, pričom v treťom a štvrtom rade sú žalovaní E. B. a A. B., predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti bytu č. X na C. O..X H. D. podľa / z dôvodu porušenia ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, odbor kriminálnej polície, ČVS: -2023 zo dňa 21.03.2024 je zrejmé, že KR PZ odmietlo trestné konanie vedené pre podozrenie obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť E. B. v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedenému bytu.

26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a vo vzťahu k výroku I., ktorým obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami

prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne, vybavovania si úradných záležitostí, samostatne sa zastupovať pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, v rozsahu vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému a inému plneniu a uzatvárania zmluvy týkajúcej sa hnuteľného a nehnuteľného majetku a vo vzťahu k výroku II vyvodil správne závery. Pokiaľ ide o výrok I., ktorým obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu udelenia súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a udelenia súhlasu s poskytnutím sociálnej služby vykonal náležité dokazovanie, dostatočne zistil skutočný stav veci, avšak nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a v tejto časti vec nesprávne právne posúdil.

27. Pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v rozsahu udelenia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby, odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal jednoznačne preukázaný zdravotný stav A. B., ktorá je psychiatrickým pacientom, absolvovala opakovane hospitalizácie v nemocnici na psychiatrickom oddelení, a je dlhoročne v starostlivosti psychiatra F. E. G.. Skutočnosť, že posudzovaná trpí (od roku 1983) závažným psychickým ochorením, t.j. paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom s rozvojom postpsychotickej zmeny osobnosti, ľahkou kognitívnou poruchou, pričom uvedené závažné psychické ochorenie má významný vplyv na jej adekvátne psycho-sociálne fungovanie a správanie sa k svojmu okoliu, potvrdila znalkyňa MUDr. Denisa Meszárošová aj vo svojej výpovedi a tiež v znaleckom posudku č. 24/2020 zo dňa 08.06.2020. Rovnako znalkyňa doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD v znaleckom posudku č. 11/2023 zo dňa 30.12.2023 uzavrela diagnostiku posudzovanej ako paranoidnú schizofréniu s chronickým priebehom a s rozvojom postpsychotických zmien osobnosti a zmiešanú demenciu, ktorá jej bola diagnostikovaná v štádiu ľahkej kognitívnej poruchy už v roku 2016, ktorá postupne progreduje. Obe znalkyne zhodne konštatovali, že posudzovaná nie je sebestačná v základných úkonoch, nevie sa dostatočne orientovať v cudzom prostredí, potrebuje sprievod na lekárske vyšetrenie, nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, jej stav si vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť, usmerňovanie pri bežných denných činnostiach a dozor pri užívaní liekov, ktoré aktuálne užíva, podáva jej ich personál DSS, názvy liekov a ich dávkovanie nepozná, pričom jej ochorenie je trvalé a prognóza ochorenia je nepriaznivá, keďže jej stav sa dá stabilizovať, ale nie liečiť. Odvolací súd zároveň prihliadal na výpoveď svedka F. G., v ktorého starostlivosti sa posudzovaná nachádza dlhodobo, ktorý ju v zariadení navštevuje a ktorý potvrdil, že najmä po umiestnení do zariadenia spolupracuje, lieky užíva pravidelne (sú jej podávané pracovníkmi zariadenia) a jej stav je kompenzovaný. V súvislosti s rozhodovaním o otázke, či je dôvodné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony posudzovanú v rozsahu súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby odvolací súd dospel na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie k záveru, že v tejto časti návrh nie je dôvodný. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti nezistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej jej obmedzením v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o udelení súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby. Treba uviesť, že samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu (ako bolo konštatované oboma znalkyňami) nestačí, keď znalecký posudok je len jedným z dôkazov a súd je povinný uskutočňovať aj iné dôkazy a to najmä výsluch potenciálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií, majetkových, rodinných, politických a pod. To, či osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Aj keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Pri preukázaní, že posudzovaná trpí diagnózou paranoidná schizofrénia s chronickým priebehom s rozvojom postpsychotickej zmeny osobnosti, ľahká kognitívna porucha a zmiešaná demencia, odvolací súd osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre jeho rozhodnutie, teda či dobrovoľne a pravidelne dodržiava liečbu, či je vo svojom živote napriek psychickému ochoreniu, ktoré nie je len prechodné, samostatná a schopná sa o svoje bežné potreby postarať, či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a rodinného zázemia nie je ohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd za podstatné považoval zistenie, že posudzovaná žije v Seniorcentre, v ktorom je jej na základe jej vlastnej vôle poskytovaná celodenná starostlivosť na dobu neurčitú, je vykonávaný dozor v súvislosti s jej zdravotnou starostlivosťou, užívaním liekov, absolvovaním lekárskych vyšetrení, celkovej životosprávy a denného režimu vrátane pomoci v jej bežných činnostiach. Uvedené vyplýva jednak zo záverov znaleckých posudkov vykonaných v konaní, z výpovede svedka F. E. G., a tiež zo správy Seniorcentra. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné zohľadniť, že od podania návrhu v danej veci (ktorého dôvodom bolo správanie sa posudzovanej, ktorá

ohrozovala seba neliečením sa a ohrozovala okolie tak ako popísal a preukázal navrhovateľ v čase podania návrhu) odpadli dôvody spočívajúce v ohrozovaní posudzovanej a jej nespolupráce s lekárom (psychiatrom), v zabezpečení jej zdravotnej starostlivosti a dôvody vo vzťahu k potrebe rozhodovať o jej umiestnení v zariadení, vzhľadom na jej zdravotný stav. Napokon aj svedok F. E. G. potvrdil, že pacientka spolupracuje a ani zo správy Seniorcentra nevyplýva, že by s posudzovanou boli problémy počas jej pobytu v zariadení a pri riešení záležitostí týkajúcich sa jej zdravotnej starostlivosti, pričom samotné zariadenie nereferovalo problémy s pobytom posudzovanej a ani odpor v otázke poskytovania služieb. Napokon posudzovaná zariadenie akceptuje a aj z obsahu ňou podaného odvolania (prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu) vyplynula jej spokojnosť s pobytom v zariadení. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že nie je dôvodné a v záujme posudzovanej obmedzovať ju v spôsobilosti na právne úkony pokiaľ ide o udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a sociálnej služby, keďže daná starostlivosť je jej zabezpečovaná a túto akceptuje bez výhrad. V kontexte uvedeného potom odvolací súd prihliadol aj na v konaní preukázané skutočnosti, že posudzovanej je v zariadení zabezpečovaná zdravotná starostlivosť, sú jej podávané lieky, navštevuje ju v zariadení psychiater F. E. G. (sám potvrdil) a hoci sama sa nedokáže dostaviť k lekárovi, doprovod k lekárovi jej zabezpečuje zariadenie tak ako kontrolu nad jej zdravotným stavom. Zo správy zariadenia rovnako vyplýva, že s posudzovanou nie sú problémy takého charakteru, že by neprijímala užívanie liekov, odporovala pri ich podávaní, prípadne ohrozovala seba alebo iné osoby, ktoré sa v zariadení nachádzajú v dôsledku jej psychického stavu. Odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav posudzovanej, ktorý vyplýva zo znaleckých posudkov vykonaných v konaní a ani skutočnosť, že dochádza u nej k progresu, aj vzhľadom na jej vek. Uvedené skutočnosti však s prihliadnutím na zistený skutkový stav veci, nezakladajú same o sebe dôvod pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu udelenia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby. Na doplnenie udáva, že v prípade, ak by došlo k tak závažnej zmene zdravotného stavu posudzovanej, ktorá by si vyžadovala hospitalizáciu bez jej súhlasu, teda by ohrozovala seba alebo okolie, pripadal by do úvahy postup podľa a nasl. (konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení). S prihliadnutím na tento stav, je nesporné, že ak aj znalkyne zadefinovali potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v otázke rozhodovania a poskytnutí sociálnej starostlivosti, za danej situácie a zisteného skutočného stavu veci obmedzenie v tomto rozsahu nie je dôvodné.

28. Na základe zisteného skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia vo výroku, ktorým súd obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na závery znaleckých posudkov MUDr. Denisy Meszárošovej a doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD, podľa ktorých posudzovaná nepozná ceny bežného tovaru, nie je schopná si dostatočne uvedomiť hodnotu peňazí ani s nimi hospodáriť. Podporne treba vziať do úvahy aj výpoveď svedka F. E. G., ktorý potvrdil, že finančné prostriedky by posudzovanej nezveril, pretože „by peniaze mohla rozdať“. Napokon neporozumenie hodnote peňazí vyplynulo aj z výpovede samotnej posudzovanej vo vzťahu ku kúpnej cene za byt (či už pri kúpe alebo predaji bytu). Odvolací súd nespochybňuje, že posudzovaná využíva služby v Seniorcentre, ktoré prijíma vyplácaný dôchodok posudzovanej (správa Seniorcentra z 24.09.2021), a ktorý takmer pokrýva náklady za poskytované sociálne služby (nedoplatok činí 67 eur mesačne). Možno konštatovať, že u posudzovanej preto nedochádza k ohrozeniu jej finančnej sféry v oblasti vyplácaného dôchodku a nakladania s ním. V danom prípade je však potrebné zohľadniť, že z predaja bytu nachádzajúceho sa na C. O. X H. D. nadobudla posudzovaná finančné prostriedky vo výške 200.000 eur (ako polovicu kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti), ktoré prostriedky sa nachádzajú na účte E. B. (podúčte), ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ktorú skutočnosť sám potvrdil argumentujúc tým, že je disponentom a vlastníkom účtu a z týchto peňazí hradí náklady posudzovanej v zariadení (doplatky, nákupy potrebných vecí), pričom otázka platnosti či neplatnosti prevodu uvedeného bytu je predmetom súdneho konania. Za daných okolností a z uvedených dôvodov je v záujme ochrany posudzovanej jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu vybavovania si úradných záležitostí, samostatne sa zastupovať pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, v rozsahu vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému a inému plneniu a uzatvárania zmluvy týkajúcej sa hnuteľného a nehnuteľného majetku. Súd prvej inštancie v tejto časti vec správne právne posúdil a z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery. Zhodne ako súd prvej inštancie aj

odvolací súd je toho názoru, že v danej veci je potrebné prihliadať najmä na závery znaleckých posudkov MUDr. Denisy Meszárošovej a doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD, podľa ktorých posudzovaná vzhľadom na jej psychické ochorenia nie je schopná a nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, podľa MUDr. Izákovej by dokonca mohla byť kvôli svojmu ochoreniu zneužitá tretími stranami, keďže je ľahko ovplyvniteľná osobou, ktorej dôveruje, jej reč je ťažko zrozumiteľná, zložitejším otázkam nerozumie, nie je schopná chrániť svoje záujmy (nevie si ich plne uvedomiť), adekvátne porozumieť čítanému textu, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia, nie je schopná adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba najlepšie riešenie. Skutočnosť, že komunikácia s posudzovanou je obmedzená a jej odpovede nie sú vždy zmysluplné potvrdilo aj Seniorcentrum vo svojej správe, pričom zároveň vyslovilo názor, že v úradných záležitostiach by nedokázala relevantne komunikovať. Aj z výsluchu posudzovanej súdom prvej inštancie vyplynulo, že komunikovala ťažko, nezrozumiteľne s nedostatočnou orientáciou v niektorých oblastiach (ohľadom kúpy a predaja bytu). Pokiaľ odvolatelia argumentovali tým, že súd nezohľadnil vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra F. E. G. a vyjadrenie Seniorcentra ako poskytovateľa sociálnych služieb, ktoré sú v rozpore so znaleckým posudkom, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené stanovisko Seniorcentra. Súčasne vo vzťahu k výpovedi F. E. G. udáva, že hoci sa svedok vyjadril, že posudzovaná je dostatočne orientovaná a schopná pochopiť zmysel, význam a následky právnych úkonov vrátane prevodu majetku, zároveň uviedol, že by ju potreboval komplexnejšie vyšetriť aj z hľadiska kognitívnych funkcií, čím spochybnil svoje tvrdenia. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti aj odvolací súd uzavrel, že za daných okolností posudzovaná nie je tiež schopná reálne posúdiť výhody a nevýhody vstupu do zmluvných vzťahov, vzhľadom na jej poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia a nekritickosť v rozhodovaní. V záujme ochrany práv posudzovanej odvolací súd považoval za dôvodné obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony pri vstupovaní do zmluvných vzťahov, s čím súvisí aj uzatváranie zmlúv týkajúcich sa hnuteľného či nehnuteľného majetku. Na doplnenie odvolací súd udáva, že nemožno opomenúť, že posudzovaná vlastní pozemky nachádzajúce sa na F. (LV č. XXX, podiel 176/330). V súvislosti s obmedzením spôsobilosti na právne úkony v otázke vybavovania si úradných záležitostí a zastupovania pred úradmi, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní je potrebné vziať do úvahy aj prebiehajúce súdneho konanie o neplatnosť predaja bytu, ktorého je posudzovaná účastníčkou na strane žalovanej. Otázka neschopnosti posudzovanej zastupovať sa v konaní nebola spochybnená a jednoznačne vyplýva zo záverov znalkyne doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, Phd.. Hoci do budúcna nie je známy výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode bytu, zabezpečenie ochrany posudzovanej v tomto smere z dôvodu jej nepriaznivého psychického zdravotného stavu, v dôsledku ktorého má poruchu úsudku, abstraktného a logického myslenia a nie je schopná adekvátne veci hodnotiť a je ľahko ovplyvniteľná, je dôvodné.

30. Správne súd prvej inštancie rozhodol o ustanovení opatrovníka na zastupovanie v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, vo veci vykonal náležité dokazovanie aj vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku a vec správne právne posúdil. V prvom rade odvolací súd udáva, že ustanovenie predpokladá, že zástupcom fyzickej osoby, ktorú rozhodnutím obmedzil súd spôsobilosti na právne úkony, je súdom ustanovený opatrovník. Ust. určuje hľadiská pre určenie osoby opatrovníka. Z citácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vyjadruje záväzné poradie osôb, ktoré prichádzajú do úvahy pre výkon funkcie opatrovníka. Týmito osobami sú príbuzní fyzickej osoby, iné vhodná osoba spĺňajúca podmienky pre ustanovenie opatrovníka (napr. osoba blízka) a orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie s právnou subjektivitou. Keďže výkon funkcie opatrovníka je dobrovoľný, vyžaduje sa súhlas navrhovaného opatrovníka s jeho ustanovením.

31. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že postup súdu prvej inštancie, ktorý zisťoval osoby blízke, ktoré by pripadali do úvahy ako opatrovníci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, bol správny. Z konania je zrejmé, že žiadna z navrhovaných osôb nereagovala na výzvy súdu a neprejavila záujem o opatrovníctvo posudzovanej. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou opatrovníctva posudzovanej E. B., ako osoby blízkej (bývalý manžel a následne druh), ktorý prejavil záujem o výkon tejto funkcie a s opatrovníctvom súhlasil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné prihliadať na konanie súvisiace s uzatvorením Zmluvy o prevodu vlastníctva bytu č. X na C. O.. X H. D., ktorého spoluvlastníčkou je aj posudzovaná. V tomto kontexte správne súd prvej inštancie vzal do úvahy civilné konanie a napokon aj trestné konanie, predmetom ktorých je právevykonanie právneho úkonu súvisiaceho s prevodom bytu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že E. B. by sa v prípade jeho ustanovenia za opatrovníka posudzovanej dostal do konfliktu záujmov v súdnom konaní (žaloba o neplatnosť právneho úkonu

podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava) a v trestnom konaní, odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil. Pokiaľ posudzovaná a osoba blízka v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie vo vzťahu ku konfliktu záujmov, odvolací súd udáva, že v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva ich spoločného bytu je nepochybné, že v prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v rozsahu vystupovania pred úradmi a súdmi a nakladania s nehnuteľným majetkom, je záujem posudzovanej chránený práve tým, že súd jej ustanoví opatrovníka, ktorý nemá osobný záujem na vyriešení sporu. Naviac odvolací súd považuje za potrebné prihliadať tiež na konanie E. B., ktorý ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z odôvodnenia napadnutého rozsudku v bodoch 32 až 36 v priebehu súdneho konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej uzavrel na základe udelenej plnej moci A. B. zo dňa 27.05.2022 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v prospech spol. PLUS SK s.r.o., pričom vyplatenú kúpnu cenu ponechal na svojom bankovom účte s vysvetlením, že ide o podúčet, avšak vlastníkom účtu a jeho disponentom je E. B.. Takéto konanie spochybňuje dôveryhodnosť navrhovanej blízkej osoby. V tomto kontexte nemožno opomenúť, že E. B. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu potvrdil vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 11/2023 v podaní zo dňa 05.02.2024 zhoršujúci sa zdravotný stav posudzovanej aj po psychickej stránke a so závermi znalkyne súhlasil. Napokon je potrebné konštatovať, že (ako vyplýva z bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku) právny zástupca posudzovanej a blízkej osoby navrhol obmedziť posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony súc si vedomý jej zdravotného stavu s tým, že rozsah obmedzenia ponechal na úvahu súdu. Na námietky osoby blízkej E. B., ktorý poukazoval na to, že spravuje financie posudzovanej, zabezpečuje jej potreby, hradí doplatky za poskytované služby v zariadení odvolací súd neprihliadal. Hoci Seniorcentrum v konaní potvrdilo, že nedoplatky za služby platí v intervaloch štyri mesiace E. B., ktorý posudzovanej prináša aj drobné nákupy, uvedená okolnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti, vzhľadom na vyššie uvedené konanie E. B.. Nemožno si nepovšimnúť, že pokiaľ aj osoba blízka hradí náklady posudzovanej, tieto podľa jeho vyjadrenia platí z finančných prostriedkov, ktoré prináležia posudzovanej. K námietkam E. B., že súd nezohľadnil, že z audionahrávky zo vzhliadnutia posudzovanej súdom dňa 24.9.2021 je zrejmé, že v tom čase zmysluplne komunikovala a prejavila mu dôveru, že sa stará o ňu a na jej želanie spravuje jej majetok a finančné prostriedky, odvolací súd udáva nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že posudzovaná dňa 27.05.2022 splnomocnila E. B. na všetky úkony spojené s prevodom bytu na C. O. X H. D., pričom nemožno opomenúť, že zo znaleckého posudku č. 24/2020 vyhotoveného MUDr. Denisou Meszárošovou dňa 08.06.2020, teda pred podpísaním splnomocnenia, vyplynulo, že posudzovaná nie je sebestačná v dostatočnej miere postarať sa o seba a spravovať svoj majetok a financie (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto kontexte je potrebné podporne vziať do úvahy správu Seniorcentra zo dňa 24.09.2021 (bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorá tiež zaznamenáva zhoršujúci zdravotný stav posudzovanej. V neposlednom rade aj ďalší znalecký posudok doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej PhD. č. 11/2023 vypracovaný dňa 30.12.2023 potvrdil nielen diagnózu posudzovanej, ale aj jej ľahkú ovplyvniteľnosť, neschopnosť chrániť svoje záujmy, pretože si ich nie je schopná uvedomiť, poruchu úsudku a logického myslenia. S ohľadom na všetky tieto zistené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vhodnosti ustanoviť posudzovanej v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osobu nestrannú, v tomto prípade navrhovaného opatrovníka Mestskú časť D. - C., ktorý voči ustanoveniu za opatrovníka nemal výhrady. Odvolací súd poznamenáva, že výrok II napadnutého rozsudku je správny, hoci odôvodnenie rozsudku v tejto časti je veľmi stručné, odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky osoby blízkej a napokon aj posudzovanej dôvody rozhodnutia čiastočne korigoval. Pokiaľ právny zástupca posudzovanej v odvolaní poukazoval na to, že posudzovaná sama prejavila želanie, aby bol za opatrovníka ustanovený E. B. odvolací súd berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a vyššie uvedené dôvody a najmä s ohľadom na ochranu záujmov posudzovanej danú námietku nezohľadnil.

32. Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami všetkých odvolateľov vo vzťahu k potrebe posúdenia veci podľa Občianskeho zákonník, keď podľa ich mienky v danom prípade postačuje ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka na zastupovanie A. B., po preskúmaní spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dané námietky nie sú dôvodné. Ustanovenie upravuje podmienky pre ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka tomu, koho pobyt nie je známy ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem, pričom za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Požiadavku potreby ochrany záujmov osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník nie je možné exaktne definovať. Ide však o stav, ktorého odklad riešenia by mohol mať za následok ujmu či už materiálnu

alebo inú na právach a chránených záujmoch osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník. Posúdenie, či tomu tak bude, je závislé od okolností konkrétnej veci. Podmienka ustanovenia opatrovníka spočívajúca v tom, že to vyžaduje verejný záujem umožňuje veľmi široký výklad. Pod pojmom verejný záujem treba vo všeobecnosti rozumieť vyváženú ochranu všetkých ústavných práv a práv vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov, ako je napr. verejný záujem na ochrane práv a slobôd v rozsahu ich obmedzení tak ako to vyplýva z jednotlivých článkov Dohovoru. Naplnenie podmienky ustanovenia opatrovníka z iného vážneho dôvodu podlieha tiež individuálnemu hodnoteniu tej ktorej veci.

33. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď nevyhovel návrhu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, posudzovanej a osobe blízkej o ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej podľa zo dňa 30.12.2023 vypracovaného doc. MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD, ktorú sú obsiahnuté v bode 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto kontexte udáva, že v zmysle záverov uvedeného posudku posudzovaná nie je schopná chrániť svoje záujmy, pretože si ich nie je schopná uvedomiť, je schopná spolupracovať s opatrovníkom pri hľadaní riešenia svojich záležitostí, vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy nie je schopná adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba najlepšie riešenie a pri hľadaní riešenia je osobou, ktorej dôveruje, ľahko ovplyvniteľná. Pokiaľ ide o duševnú poruchu u posudzovanej v konaní bolo jednoznačne preukázané, že táto nie je len prechodná, je trvalého charakteru a ovplyvňuje jej kognitívne schopnosti. S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a ich vyhodnotenie aj odvolacím súdom, vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku, odvolací súd uzavrel, že v danom prípade je v záujme ochrany práv a záujmov posudzovanej ustanoviť jej opatrovníka v rozsahu jej obmedzenia, keď ustanovenie len hmotnoprávneho opatrovníka podľa nepostačuje, vzhľadom na vyššie uvedeného dôvody tohto rozhodnutia (bod 28 a 29).

34. Odvolací súd sa zaoberal námietkou posudzovanej a osoby blízkej, ktorí namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že hoci je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie stručné, z rozhodnutia vyplýva aké dôkazy súd vykonal, zistenia súdu prvej inštancie, právne posúdenie, na ktoré dôkazy súd pri rozhodovaní prihliadal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Napadnuté rozhodnutie teda spĺňa podmienky ust. . Považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

35. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

36. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej podľa zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo výroku II. potvrdil podľa ako správny.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. .

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).