Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/7/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. (Sýrska arabská republika), prechodne bytom D., D. E. XX (F.), t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o sťažnosti odsúdeného a navrhovateľa občianskeho združenia DUMISK, o. z., proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 16. októbra 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2026 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa s a sťažnosti odsúdeného A. B. a navrhovateľa občianskeho združenia DUMISK, o. z. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2025 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. tak, že podľa r. zákona a Tr. zákona v spojení s návrh občianskeho združenia DUMISK, o. z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil ihneď na verejnom zasadnutí po vyhlásení napadnutého uznesenia a dodatočne ju písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd nedostatočne posúdil všetky okolnosti týkajúce sa podmienečného prepustenia, pričom pri posúdení materiálnych podmienok nezohľadnil pomery odsúdeného a jeho rodinné zázemie, jeho celkové správanie vo výkone trestu a možnosť zaradenia sa do spoločnosti. Čo sa týka spávania odsúdeného vo výkone trestu, odsúdený vo svojej sťažnosti deklaroval, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, snaží sa zúčastňovať sa všetkých aktivít a je pripravený žiť na slobode slušne. Nemá už žiadne negatívne záznamy, naopak získal disciplinárne odmeny, pričom svoje minulé disciplinárne potrestania už má zahladené, a preto na ne súd nemôže v tomto konaní prihliadať. Opätovne uvádza, že svoje skutky úprimne ľutuje a sľubuje, že v budúcnosti už bude viesť iba riadny život. Odsúdený záverom uviedol, že rodinu má v Nemecku a Sýrii, a preto určite nebude pôsobiť na Slovensku, chce sa vrátiť za rodinou. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, s určením primeranej skúšobnej doby, s nariadením probačného dohľadu nad ním v primeranej dobe a s uložením primeraných obmedzení a povinností.

Súčasne proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť ako navrhovateľ v uvedenom konaní aj občianske združenie DUMISK, o. z., ktorú zahlásil ihneď na verejnom zasadnutí po vyhlásení napadnutého uznesenia a dodatočne ju písomne odôvodnil. Podstatou sťažnosti je poukaz na to, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so zákonnými alternatívami k zamietnutiu návrhu a predloženú záruku občianskeho združenia posúdil prevažne formálne, bez vecného vyhodnotenia

jej konkrétneho obsahu a potenciálu eliminovať identifikované riziká. Síce sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne vyjadril k záruke poskytnutej občianskym združením DUMISK, o. z., avšak jej posúdenie obmedzil na všeobecný hodnotový záver o jej nedostatočnosti bez toho, aby sa vecne zaoberal jej konkrétnym obsahom a jednotlivými navrhovanými nástrojmi. Záruka občianskeho združenia je tak v rozhodnutí redukovaná na formálnu deklaráciu bez vysvetlenia, prečo ani jej konkrétny obsah nemôže v kombinácii s ďalšími zákonnými prostriedkami prispieť k naplneniu materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Osobitne problematické je aj hodnotenie rizika recidívy. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd pracoval so záverom o strednom riziku recidívy, avšak s týmto hodnotením narábal ako s diskvalifikujúcim kritériom. Takýto prístup je právne sporný, keďže samotná existencia stredného rizika recidívy nemôže byť bez ďalšieho považovaná za prekážku podmienečného prepustenia. V opačnom prípade by inštitút podmienečného prepustenia stratil svoj resocializačný význam, keďže práve prípady, v ktorých existuje určitá miera rizika, sú typickým priestorom pre uplatnenie dohľadu, primeraných obmedzení a kontrolných mechanizmov. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd skúmal, či identifikované riziko možno primerane riadiť a zmierniť prostredníctvom zákonom predpokladaných opatrení. Napokon navrhovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že do skončenia výkonu trestu odsúdenému zostáva už len relatívne krátky časový úsek, približne osem mesiacov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, prečo má ďalší výkon trestu v takto krátkom časovom horizonte vyšší resocializačný potenciál než kontrolované podmienečné prepustenie spojené s dohľadom, jasne definovanými povinnosťami a kontrolnými mechanizmami. Rovnako súd paušálne spochybňuje návrat odsúdeného do Spolkovej republiky Nemecko bez toho, aby sa vecne zaoberal konkrétnymi možnosťami kontroly a dohľadu v zahraničí. Takýto prístup vedie k paušálnemu odmietnutiu zahraničného prvku bez individuálneho posúdenia jeho realizovateľnosti.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažností odsúdeného a navrhovateľa občianskeho združenia DUMISK, o. z., ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 15. januára 2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 21. januára 2026 podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosti odsúdeného a navrhovateľa, hoci sú prípustné, podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie sú dôvodné.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu občianskeho združenia DUMISK, o. z., o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu dňa 13. februára 2025 ( t. j. 2/3 z výmery trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Komárno sp. zn. ) a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch

zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného hodnotenia riaditeľa na výkon trestu odňatia slobody, aktuálne možno konštatovať, že program zaobchádzania odsúdený neplní v celom požadovanom rozsahu, a to najmä z dôvodu opakujúcich sa porušení svojich povinností, a taktiež čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti. Počas výkonu trestu došlo u odsúdeného k viacerým porušeniam dodržiavania ústavného poriadku, pričom možno konštatovať, že viacero týchto previnení má pôvod skôr v impulzívnej povahe odsúdeného, čo sa viackrát prejavilo v jeho nevhodnom správaní sa najmä voči iným spoluodsúdeným, a to aj fyzickým konfliktom, čo je naozaj závažným porušením. V tomto kontexte sa tak nemožno odvolávať na jazykovú bariéru, ale ide o primárne základy slušného správania sa, pričom tieto treba dodržiavať bez ohľadu na písaný ústavný poriadok. Odsúdený v súčasnosti už síce nevykazuje žiadne disciplinárne potrestania a bola mu udelená jedna disciplinárna odmena, avšak celkový počet negatívnych poznatkov v správaní a vystupovaní odsúdeného považuje krajský súd za vysoký, a teda nie je možné konštatovať polepšenie odsúdeného v prostredí výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodnou skutočnosťou je však aj to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom formálne svoje konanie ľutuje, priznáva sa k trestnej činnosti (konkrétne k trestnému činu prevádzačstva) a proklamuje záujem o riadny spôsob života, avšak na druhej strane zľahčuje drogovú trestnú činnosť a ako sám uviedol, nechápe dostatočne dôvody, prečo je to v tejto krajine trestné. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest, ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. Odsúdený síce navonok prezentuje „kritický“ postoj, svoju trestnú činnosť do istej miery neospravedlňuje, avšak tento jeho postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že síce má odsúdený dostatočné sociálne zázemie (rodinu – manželku a syna), tak tieto skutočnosti nepovažuje krajský súd za dostatočné pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení, pretože aj pred súčasným výkonom trestu mal odsúdený rodinu, ale napriek tomu sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu. Ďalej je nutné poukázať na to, že aj resocializačná prognóza odsúdeného bola na výkon trestu vyhodnotená ako menej priaznivá, a to na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Požadovaná náprava odsúdeného tak doposiaľ dovŕšená nie je a je nevyhnutné v nej pokračovať v podmienkach na výkon trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodné sťažnosti odsúdeného A. B. a navrhovateľa - občianskeho združenia DUMISK, o. z., zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.