Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Ek-1750-2020.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Subarea
28Ek/1750/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618 zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47 255 706 proti povinnému: A. B., C.: X.XX.XXXX, XXX XX D. E. o vymoženie 95,95 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, IČO: 31311482, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 30EX 519/20 zo dňa 05.11.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 16.10.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 95,95 EUR s príslušenstvom.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 03.11.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Dulina so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, IČO: 31311482. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.11.2020. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor dňa 04.12.2025 doručil súdu upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 05.11.2025 spoločne s námietkami oprávneného.
4. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré Exekučný poriadok umožňuje. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom
prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený sa domnieva, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd námietkam vyhovel.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie považuje za nedôvodné a zároveň predložil súdu zoznam všetkých úkonov a lustrácií vykonaných od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie až do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie za účelom zistenia majetkových a príjmových pomerov povinného ako aj ich aktuálne odpovede, z ktorých vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže mal za to, že poverený súdny exekútor nevykonal všetky nevyhnutné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a následnému speňaženiu. Ďalej sa oprávnený domnieval, že povinný musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov vyplácaných povinnému v hotovosti a taktiež hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii.
10. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného
zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine tým, že skutočná majetková situácia povinného neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, prípadne, že od posledného zexekvovania majetku povinného neuplynula rozhodná doba bezvýslednosti vedenia exekúcie.
11. Totižto § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.
12. Zisťovanie a následné speňažovanie hnuteľného majetku predstavuje spôsob vykonania exekúcie, avšak na rozdiel iných spôsobov v podobe vykonania exekúcie siahnutím na zistené finančné prostriedky povinného (ktoré možno považovať za bežné spôsoby výkonu exekúcie) tento vykazuje osobitosti, ktoré nie je možné zanedbať. Výkon exekúcie predstavuje zákonný zásah do majetkovej sféry povinného, pričom je nevyhnutné, aby tento zásah bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti (§ 64 Exekučného poriadku). Oprávnený v tejto nadväznosti tvrdil, že súdny exekútor nepoužil donucovacie opatrenia podľa § 43a Exekučného poriadku hoc tak mohol učiniť.
13. Rovnako tak argument oprávneného o možnosti použiť donucovacie opatrenie a donútiť tak povinného k splneniu exekučným titulom uloženej povinnosti je absurdný. Asi len s neprimeranými ťažkosťami si možno predstaviť situáciu, kedy povinný z dôvodu tlaku možnosti uloženia finančnej sankcie pristúpi k plneniu vymáhanej pohľadávky, keď bol počas celého výkonu exekúcie pasívny a samotná hrozba navýšenia svojho dlhu o trovy exekúcie spočívajúce ako v trovách oprávneného tak aj súdneho exekútora nemala na jeho správanie ani najmenší vplyv. Taktiež s poukazom na záver súdom popísaný vyššie, keďže zo všetkých exekútorovi dostupných zdrojov sa mu nepodarilo zistiť majetok povinného, uloženie finančnej sankcie by bolo nielenže nadbytočné, no samo o sebe nehospodárne. Túto sankciu by totiž pre jeho zjavnú nemajetnosť nebolo možné vymôcť. Exekučný poriadok dáva súdnemu exekútorovi možnosť uložiť donucovacie opatrenie, avšak súdny exekútor nemá povinnosť takéto donucovacie opatrenia ukladať. Súdny exekútor má povinnosť pri ukladaní donucovacích opatrení prihliadnuť najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Pri uložení donucovacieho opatrenia má povinnosť dbať na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že takéto donucovacie opatrenie nie je potrebné, nemá povinnosť ho uložiť. Súdny exekútor nemá povinnosť oznamovať oprávnenému, či má v záujme donucovacie opatrenie uložiť, resp. že k uloženiu nepristúpi. Ak mal oprávnený zo správ súdneho exekútora za to, že súdny exekútor mal pristúpiť k uloženiu donucovacieho opatrenia mohol túto skutočnosť súdnemu exekútorovi navrhnúť. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak. Ak teda súdny exekútor nepristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia a oprávnený mú v rámci vedenej exekúcie nenavrhol takýto postup, nie je možné súdnemu exekútorovi jeho postup vyčítať,
keďže celkom zjavne súdny exekútor v zákonom dovolenom rozsahu nepovažoval uloženie tohto opatrenia za nevyhnutné.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že v prípade povinného ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii, uvádza súd nasledovné: Súdny exekútor môže vykonať lustrácie z verejne dostupných registrov, pričom je zrejmé, že ak ide o príjmy, ktoré oprávnený označil ako „mimo oficiálne“, tak tieto nebudú vedené v týchto registroch. Ak mal oprávnený za to, že eviduje u povinného takéto príjmy, pričom tieto neboli zahrnuté v správach súdneho exekútora, tak mal súdneho exekútora na to upozorniť. Výkon exekúcie síce spadá v plnej miere do povinností súdneho exekútora, ale to neznamená, že oprávnený má ostať pasívny. Pokiaľ oprávnený disponuje vedomosťou, že povinný má majetok, ktorý je možné postihnúť exekúciou, môže kedykoľvek počas celého priebehu exekúcie túto skutočnosť súdnemu exekútorovi oznámiť. Napokon zastavením exekúcie pre relatívnu nemajetnosť povinného neznamená, že dochádza k zániku vymáhaného nároku a oprávnený môže kedykoľvek opätovne podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
15. Odhliadnuc však od všetkého súdom vyššie popísaného, námietky oprávneného súd považuje za nedôvodné z jedného prostého dôvodu, a to, že žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil samotný záver, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť. Pokiaľ ide o odôvodňovanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z niektorého z dôvodov vymenovaných v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, v každom konkrétnom prípade možno len namietať, že v skutočnosti dôvod na zastavenie exekúcie daný nebol. Nemožno však spochybňovať procesný postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Priestor na spochybnenie jeho úsilia bol účastníkovi konania – oprávnenému ponechaný v rámci výkonu exekúcie samotnej, t.j až do jej skončenia vydaním upovedomenia. Sú to práve pravidelne zasielané správy o výkone exekúcie, ktoré by mali oprávneného, ako osobu dotknutú na svojich právach, presvedčiť o dostatočnosti rozsahu úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Či v priebehu exekúcie došlo k prípadným procesným pochybeniam je pre súd pri zohľadňovaní dôvodnosti podaných námietok irelevantné. Inými slovami, odôvodniť námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie možno poukazom na konkrétny majetok nie namietaním nedostatočnosti rozsahu úkonov súdneho exekútora, vykonaním ktorých by sa možno zexekvovateľný majetok povinného našiel.
16. Súd pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nezisťuje a nie je oprávnený opätovne zisťovať majetnosť povinného. Práve naopak, úlohou exekučného súdu nie je a nemôže byť skúmanie majetkových pomerov povinného. Exekučný súd úlohu súdneho exekútora nedopĺňa, nesupluje. Exekučný poriadok v tomto smere jasne a úplne upravuje rozdelenie kompetencií pri výkone exekúcie a tak, ako súd už na tomto mieste poukázal, je to súdny exekútor, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie (v súlade s princípom legálneho poriadku). Úlohou exekučného súdu pri podaní námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je preskúmanie dôvodnosti podaných námietok, nie samotného upovedomenia. Inak povedané, pri zastavení exekúcie upovedomením pre nemajetnosť povinného je úlohou oprávneného, aby na zexekvovateľný majetok poukázal. Laxnosť prístupu oprávneného pri výkone exekúcie nemožno nahradiť neskoršou aktivitou súdu pri rozhodovaní o námietkach. Keďže totiž exekučný poriadok vychádza z koncepcie relatívnej nemajetnosti povinného, pri vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť povinného) vychádzame z vyvrátiteľnej domnienky, že povinný skutočne nemajetný je. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému osobitne do pozornosti jeho možnosť priamo súdneho exekútora počas výkonu exekúcie pokynovať v súlade s § 59 ods. 1 Exekučného poriadku a taktiež možnosť súdu súdnemu exekútorovi udeliť pokyn, najmä na podnet opraveného podľa § 32 Exekučného poriadku (taktiež len však v rámci výkonu exekúcie, nie pri jej skončení).
17. Na dôvažok súd dodáva, že zmyslom a účelom zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) exekučného poriadku je zastaviť exekúciu, ktorá je neperspektívna, v rámci ktorej je vymoženie pohľadávky vysoko nepravdepodobné, pretože jej ďalšie vedenie by malo pre povinného neprimerane nepriaznivé následky. Vedenie tzv. preventívnych exekúcii v domnení, že pohľadávka sa (možno) niekedy v budúcnosti vymôže je neprípustné. To by bolo v rozpore so základnými zásadami exekučného konania ako je zásada primeranosti a suficiencie (§ 64 Exekučného poriadku). Záujem povinného
na zastavení exekúcie tak nielenže prevažuje záujem oprávneného na jej ďalšom vedení, no je mu nadradený.
18. V prebiehajúcej exekúcii po zistení majetkových pomerov povinného súdny exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo i len trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 05.11.2025. V tomto bode súd konštatoval právny záver, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala dňa 03.11.2020. Teda súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu. Súdu nebolo preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nezákonne, a preto námietky oprávneného zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.