Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66C/18/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.- D. E., B. XXXX/X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Dorián Merešš - advokát, so sídlom Štúrova 13, Košice, proti žalovanému v 1. rade: F. G., nar. XX.X.XXXX, so sídlom Košice, Čingovská 1337/2, zastúpenému JUDr. Milan Kuzma, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska 16, Košice, v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v miere 38,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 26.158 eur. Zaplatenia sumy 7.993 eur sa domáhal titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 15.11.2022 vypracovaným H. H. I., F. (primárom Ortopedicko-traumatologickej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra), podľa ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené vo výške 330 bodov. Zaplatenia sumy 18.165 eur sa domáhal titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.1.2032 vypracovaným H. G. H. (Psychiatrom Psychosociálneho centra Košice), podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené na 750 bodov.

2. Nakoľko žalovaní v konaní namietali žalobcom predložené lekárske správy, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom H. J. B. C., v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Úrazová chirurgia, a to najmä za účelom zistenia ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia výšky náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, určenia správnosti položiek a bodového ohodnotenia určeného lekárskym posudkom zo dňa 15.11.2022. Znalecké dokazovanie, ktoré by sa týkalo prešetrenia správnosti záverov lekárskeho posudku zo dňa 17.1.2023 (na základe ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 18.165 eur), súd nenariaďoval.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.1.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámil, že žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 27.11.2025 žalovaný nárok čo do výšky sumy 18.165 eur. Poukazujúc na závery znaleckého dokazovania a na predmetnú úhradu časti žalovaného nároku vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. O čiastočnom plnení zo strany žalovaného v 2. rade súd nemal pochybnosti, nakoľko túto skutočnosť súdu oznámil aj sám žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 9.12.2025.

5. Podľa ust. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a preto ani na prípadný nesúhlas by súd nemohol prihliadať v zmysle ust.

9. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

11. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného hľadiska.

12. Podľa právnej úpravy v pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.

11. Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.

13. Pri rozhodovaní o nároku sporových strán na náhradu trov konania súd posudzoval procesné zavinenie každej zo strán na zastavení konania. Súd rozhodol o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi v rozsahu 38,88%. V časti uplatňovanej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 18.165 eur došlo k zavineniu zastavenie konania na strane

žalovaných, keďže daná suma bola uhradená až v priebehu samotného konania, na základe dôvodne podanej žaloby. Vo zvyšnom rozsahu však zavinil zastavenie konania žalobca svojím procesným úkonom bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca tak zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 7.993 eur (30,56% celkového predmetu konania), žalovaní v časti o zaplatenie sumy 16.165 eur (69,44%), z čoho je zrejmé, že celkový rozsah nároku žalobcu na náhradu trov konania je vo výške 38,88% (69,44% - 30,56%).

14. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. , vo vzťahu ku ktorému judikatúra konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V danom spore však súd žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu nevzhliadol a sporové strany o ich existencii súdu nepredložili žiadne preukázateľné a odôvodnené tvrdenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský

súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.