Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/28/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8391300923/1087/26/2024-8882/2024 zo dňa 01.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru inšpekcie biologickej bezpečnosti (ďalej aj ako „Inšpekcia“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonali dňa 05.09.2023 na parcele registra E č. 611/1 v k. ú. A. B., na parcele registra E č. 610/2 v k. ú. A. B., na parcele registra E č. 174/4 v k. ú. C. D., na parcele registra C č. 1000 v k. ú. C. D. a na parcele registra C č. 1001 v k. ú. C. D., štátny dozor podľa zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2019 (ďalej len „zákon č. 150/2019 Z. z.“) a v súlade so zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazov podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z. a povinností vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Štátnym dozorom bolo zistené, že parcela č. 611/1 v k. ú. A. B. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako ostatná plocha o výmere 7270 m2 nachádzajúca sa v zastavanom území obce. Parcela sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron, železničnej trate a cesty III. triedy č. 2492. Na parcele č. 611/1 v k. ú. A. B. bol počas štátneho dozoru zaznamenaný na ploche 110 m2 plne zapojený porast rastlinného druhu Fallopia japonica (pohánkovec japonský) uvedeného v národnom zozname podľa nariadenia vlády SR č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „nariadenie vlády SR č. 449/2019 Z. z.“). Jedince uvedeného invázneho nepôvodného druhu v čase štátneho dozoru dosahovali výšku 2,5 m a nachádzali sa vo fáze kvitnutia. Na uvedenej parcele boli na ploche 1050 m2 zaznamenané taktiež plošné zárasty rastlinného druhu Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), uvedeného v národnom zozname. Jedince uvedeného invázneho nepôvodného druhu dosahovali výšku 1,6 m a v čase štátneho dozoru sa nachádzali vo fáze

plného kvitnutia. Parcela č. 610/2 v k. ú. A. B. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako ostatná plocha o výmere 941 m2 nachádzajúca sa v zastavanom území obce. Na uvedenej parcele bol na ploche 100 m2 zaznamenaný plne zapojený porast invázneho nepôvodného druhu Fallopia japonica (pohánkovec japonský), dosahujúci výšku 2,5 m a nachádzajúci sa vo fáze kvitnutia. Parcela č. 174/4 v k. ú. C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16166 m2 nachádzajúca sa v zastavanom území obce. Na uvedenej parcele bol na ploche 580 m2 zaznamenaný plne zapojený porast invázneho nepôvodného druhu Fallopia japonica (pohánkovec japonský), dosahujúci výšku 2,5 m a nachádzajúceho sa vo fáze kvitnutia. Parcela CKN 1000 v k. ú. C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako trvalý trávny porast o výmere 11498 m2 umiestnená mimo zastavaného územia obce. Parcela sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron a železničnej trate. Na uvedenej parcele bol na ploche 3600 m2 zistený rozsiahly plošný zárast invázneho nepôvodného druhu Solidago canadensis, (zlatobyľ kanadská) vytvárajúci na uvedenej ploche takmer monocenózny porast. Jedince uvedeného invázneho nepôvodného druhu dosahovali výšku 1,6 m a nachádzali sa vo fáze plného kvitnutia. Parcela č. 1001 v k. ú. C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako trvalý trávny porast o výmere 9724 m2 umiestnená mimo zastavaného územia obce. Parcela sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron, železničnej trate, rýchlostnej cesty R1 a cesty III. triedy č. 2492. Na parcele, v ktorej tesnej blízkosti prechádzajú dôležité cestné, železničné a vodné trasy, bol na ploche 4050 m2 zaznamenaný rozsiahly plne zapojený plošný zárast invázneho nepôvodného druhu Solidago canadensis, (zlatobyľ kanadská). Jedince uvedeného invázneho nepôvodného druhu dosahovali výšku 1,6 m a nachádzali sa vo fáze plného kvitnutia.

2. Zo zistení štátneho dozoru Inšpekcia dňa 19.09.2023 vypracovala Protokol o vykonaní štátneho dozoru č. 46/046/23/ID-P, RZ č. 33332/2023 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený elektronicky dňa 20.09.2023 (RZ č. 33797/2023), pričom bola určená lehota 10 dní na vyjadrenie sa ku zisteniam štátneho dozoru. Do uplynutia lehoty sa žalobca k zisteniam štátneho dozoru nevyjadril. Inšpekcia dňa 10.10.2023 skončila štátny dozor doručením Oznámenia o skončení štátneho dozoru žalobcovi (RZ č. 36263/2023 zo dňa 10.10.2023). Dňa 20.10.2023 bolo Inšpekcii doručené Stanovisko žalobcu k protokolu zo dňa 19.10.2023.

3. Prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy vo veciach v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 9 písm. c) a písm. d) zákona č. 150/2019 Z. z. a podľa ustanovenia § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) začal správne konanie Oznámením o začatí správneho konania o správnom delikte a o nariadení opatrení na nápravu (RZ č. 37882/2023), ktoré bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené elektronicky dňa 13.11.2023. Správne konanie bolo začaté o správnom delikte podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. a vo veci nariadenia opatrení podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. na zabezpečenie dodržiavania zákona č. 150/2019 Z. z., ktorý účastník konania porušil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky neodstraňoval z parciel, ktoré má v správe invázne nepôvodné druhy rastlín zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a pohánkovec japonský (Fallopia japonica), uvedené v národnom zozname inváznych druhov, za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „vyhláška č. 450/2019 Z. z.“) a nestaral sa o pozemky tak, aby sa zamedzilo šíreniu vyššie uvedených inváznych nepôvodných druhov, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou č. 450/2019 Z. z. odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Prvostupňový správny orgán začal konanie len v prípade parciel č. 611/1 v k. ú. A. B. a č. 610/2 v k. ú. A. B., a to na základe nových skutočností, ktoré uviedol žalobca vo svojom stanovisku k protokolu o vykonaní štátneho dozoru zo dňa 19.10.2023 teda, že pozemky v k. ú. C. D. parcely č.174/4, č.1000 a č. 1001 zapísané na liste vlastníctva č. XXX žalobca prenajíma na základe platnej nájomnej zmluvy č. PNZP40739/16.00 poľnohospodárskemu subjektu AGROTY, s.r.o. Žalobca sa k Oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote vyjadril podaním zo dňa 15.11.2023 rovnako ako v stanovisku k protokolu zo dňa 19.10.2023.

4. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. 8391300923/10687-45656 zo dňa 12.12.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi ako účastníkovi konania podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z. pokutu vo výške 3000 eur za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Porušenia povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. sa účastník konania dopustil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na parcelách č. 610/2 v k. ú. A. B. a č. 611/1 v k. ú. A. B. neodstraňoval invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname Fallopia japonica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská) žiadnym zo spôsobov odstraňovania podľa vyhlášky č. 450/2019 Z. z. a nestaral sa o uvedené pozemky tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., čo bolo zistené vykonaným štátnym dozorom dňa 05.09.2023. Ďalej prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí druhým výrokom nariadil podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého sú vlastník alebo správca pozemku povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou č. 450/2019 Z. z., odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu v termíne do 30.06.2024 a v termíne do 10 pracovných dní od vykonania týchto opatrení predložiť prvostupňovému správnemu orgánu písomnú správu o ich splnení podľa ustanovenia § 16 ods. 18 zákona č. 150/2019 Z. z. a to listinne alebo elektronicky.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 8391300923/1087/26/2024-8882/2024 zo dňa 01.03.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh štátneho dozoru a administratívneho konania, uviedol podstatný obsah odôvodenia prvostupňového rozhodnutia a odvolania žalobcu a dospel k záveru, že preskúmaním registratúrnych záznamov zaradených v predložených spisoch o výkone štátneho dozoru a o prvostupňovom správnom konaní nezistil žiadne vady. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán v napadnutom konaní aj v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému správnemu konaniu postupoval spôsobom, ktorý mu predpisuje zákon. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Ku skutkovému stavu uviedol, že bol dostatočne zistený počas štátneho dozoru, k odvolacím argumentom žalobcu, či obec má povinnosť v zmysle § 3 ods. 2. zák. č. 150/2019 Z. z., skonštatoval, že predmetné pozemky neboli zmluvne prenechané do užívania obce. Ďalej žalovaný citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo/52/2009 a vyvodil záver, že obec Trnavá Hora nie je viazaná žiadnym všeobecne záväzných rozhodnutím a že vyvodenie záveru, že povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy na pozemkoch Slovenskej republiky má obec, nemá oporu ani v platnej zmluve a ani vo všeobecne záväznom právnom predpise. Žalovaný nezistil právny titul, na základe ktorého by povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy z pozemkov vo vlastníctve štátu mohol vymôcť od obce a poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K odvolacej námietke žalobcu, že na túto činnosť nie je oprávnený, žalovaný uviedol, že táto povinnosť žalobcu explicitne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Ďalej žalovaný k poukazu žalobcu na zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z. z.“) uviedol, že nie je zákonom o všetkých povinnostiach vlastníka alebo správcu pozemku. K rozpočtu žalobcu žalovaný uviedol, že rozpočet si navrhuje sám, preto je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom, teda podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K odvolacej námietke žalobcu, že nemôže sám užívať pozemky, s ktorými nakladá, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nevylučuje povinnosť účastníka konania odstraňovať z pozemkov invázne nepôvodné druhy, keďže je to výkon starostlivosti riadneho hospodára a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z. z. vlastníkovi vecne aj procesne túto povinnosť upravuje. Žalovaný uviedol, že na hlavnej stránke svojho webového sídla má účastník konania uvedené cit.: ,,Spravujeme poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky a nakladáme s pozemkami neznámych vlastníkov.“ a v inej časti uvádza, že cit.: „rieši výruby drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na pozemkoch v správe a nakladaní fondu.“ K vecnej pôsobnosti žalobcu žalovaný

uviedol, že žalobca je právnická osoba, ktorá podľa ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej aj ako „zákon č. 330/1991 Zb.“) svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky a zákon č. 150/2019 Z. z. je právnym predpisom, ktorý vlastníkovi pozemkov ukladá povinnosti a ich presadenie je vo verejnom záujme. Žalovaný na základe uvedeného usúdil, že žalobca na takýchto pozemkoch v rámci celej Slovenskej republiky nemá zabezpečený manažment introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov ako mu to ukladá zákon č. 150/2019 Z. z.

6. Žalovaný sa tiež zaoberal priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami, keď uviedol, že tesná blízkosť vodohospodársky významného toku Hron, železničnej trate, cesty III. triedy č. 2492 a rýchlostná cesta R1 vzdialená len 200 m od pozemkov, zvyšujú riziko šírenia inváznych nepôvodných druhov na veľké vzdialenosti a rovnako to považuje za priťažujúcu okolnosť, ako aj neprejavený záujem zo strany účastníka konania k náprave protiprávneho konania, ku ktorému dochádza na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ako poľahčujúce okolnosti žalovaný vyhodnotil skutočnosti, že obec účastníka konania neupozornila na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na jeho povinnosti a že zákon č. 150/2019 Z. z. je pomerne novou právnou úpravou, ktorej implementácia vyžaduje čas aj prostriedky a to nielen finančné, ale aj znalostné. Zároveň žalovaný uviedol, že na rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu uložiť účastníkovi konania pokutu vo výške 3000 eur sa prejavuje ako poľahčujúca okolnosť jeho súčinnosť, ktorú poskytoval počas správneho konania aj konania, ktoré mu predchádzalo.

7. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia zhrnul, že po preskúmaní všetkých podkladových materiálov, ktoré sú súčasťou predložených administratívnych spisov a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený, bol preukázaný správnym úradným postupom, pokuta aj opatrenia na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov boli uložené zákonným rozhodnutím a účastník konania nevyvrátil a ani nespochybnil štátnym dozorom zistené porušenie zákona č. 150/2019 Z. z.. Naopak, žalobca vo svojom odvolaní uviedol skutočnosti, ktorými potvrdil zistenia Inšpekcie a jej záver, že si neplnil povinnosti odstraňovania inváznych nepôvodných druhov. Žalobca nespochybňoval zistenie výskytu inváznych nepôvodných druhov na kontrolovaných pozemkoch, avšak odmietal svoju zodpovednosť za tento stav. Slovenská republika, rovnako ako celá Európska únia presadzuje cieľ odstrániť zo svojho územia invázne nepôvodné druhy. Invázne nepôvodné druhy rastlín majú vďaka svojim vlastnostiam vysokú konkurenčnú schopnosť voči ostatným druhom rastlín a úspešne potláčajú ich rast. Súčasne, majú veľmi málo prirodzených nepriateľov (parazitov, chorôb). Preto na ich odstránenie je potrebný cielený ľudský zásah. Tým, že žalobca ako účastník konania nepostupoval v súlade so zákonom č. 150/2019 Z. z., naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z.. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z. za iný správny delikt správny orgán môže uložiť pokutu do 15 000 eur. Žalovaný tiež konštatoval, že prvostupňový správny orgán určil výšku pokuty za zistené porušenie zákona č. 150/2019 Z. z. v celkovej výške 3000 eur zo zákonom stanoveného rozpätia bližšie ku jeho dolnej hranici, pričom jej výšku dostatočne odôvodnil. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že účastník konania je právnická osoba, ktorá podľa ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Žalovaný sa aj so zohľadnením týchto okolností stotožnil s uloženou výškou pokuty a považoval ju za primeranú a dostatočnú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Prvostupňový správny orgán pri jej určení plne rešpektoval subjektívne práva účastníka konania a jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko spoľahlivo zistil skutkový stav veci, postupoval v zmysle zásad riadneho zistenia materiálnej pravdy, keď svoje rozhodnutie založil na zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí osobitne venoval aj závažnosti porušenia zákona č. 150/2019 Z. z. spočívajúceho v tom, že šírenie inváznych nepôvodných druhov patrí k najvážnejším problémom v súčasnej ochrane biodiverzity, pričom zdôraznil, že invázne druhy nielen potláčajú druhovú rozmanitosť, ale menia fungovanie ekosystémov, znižujú ich kapacitu poskytovať ekosystémové služby a doterajšie skúsenosti s týmito druhmi preukazujú, že tie, ktoré sa rozšírili, veľmi dlho odolávajú najrôznejším, aj veľmi nákladným a vytrvalým metódam odstraňovania. Podľa súčasnej Stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity invázne nepôvodné druhy spôsobujú nielen veľké škody prírode a ekonomike, ale mnohé invázne nepôvodné druhy uľahčujú aj vypuknutie nákaz a šírenie infekčných chorôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí a voľne žijúce živočíchy

a rastliny a bez účinných kontrolných opatrení sa bude miera invázie a s ňou spojené riziká pre našu prírodu a ekonomiku ešte viac zvyšovať. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. účelom tohto zákona je ustanoviť pravidlá pre prevenciu, zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo. Žalovaný dodal, že účastník konania, ktorý je významným subjektom v Slovenskej republike má byť a nepochybne aj chce byť príkladom a šíriteľom správnych postupov pri všetkých svojich činnostiach. A rovnako aj v prípade pochybenia, ktoré sa môže stať z akéhokoľvek dôvodu, je potrebné závažnosť tohto pochybenia vyjadriť aj formou primeranej výšky sankcie, ktorá je jedným z účinných nástrojov dôslednej všeobecnej prevencie podobných prípadov v Slovenskej republike, s cieľom prispieť k minimalizácii nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo.

Správna žaloba – žalobné body

8. Správnou žalobou vo veci správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou v zákonnej lehote, doplnenou podaním dňa 27.06.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. a) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Žalobca v úvode správnej žaloby vymedzil predmet súdneho prieskumu, deklaroval splnenie procesných podmienok konania a zhrnul priebeh administratívneho konania.

10. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa žalobcu správne orgány neposúdili riadne prenesenie povinností vlastníka/správcu na užívateľa pozemku v rozpore so skutkovým vymedzením povinnosti danej ust. § 3 ods. 2 prvej vety za bodkočiarkou zákona č. 150/2019 Z. z., kde je výslovne uvedené, že ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Správne orgány sa uspokojili s konštatovaním, že žalobca nemá dotknuté pozemky zmluvne prenechané do užívania obce ani iného subjektu. Vo vzťahu k dotknutým pozemkom z hľadiska umiestnenia pozemkov žalobca uviedol, že je nepochybné, že dotknuté pozemky sú súčasťou intravilánu obce, v tesnej blízkosti vodohospodársky významného toku Hron, železničnej trate, cesty III. triedy č. 2492 a rýchlostnej cesty R1, ktorá je údajne vzdialená 200 m od pozemkov. Správny orgán to považuje to len za priťažujúcu okolnosť. Žalovaný nebral do úvahy, nevykonal žiadne dôkazy a nevyhodnotil užívanie pozemkov z hľadiska zákonom stanoveného ochranného pásma vodného toku a ochranného pásma dráhy, ktorých dotknuté parcely a možné užívanie týchto pozemkov správcom dráh a správcom vodného toku a obce resp. iných subjektov. Železničné ochranné pásma sú legislatívne ustanovené na účely ochrany dráhy a na ochrany prevádzky na dráhe v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 513/2009 Z. z. “) ako priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy - pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary. Žalovaný v konaní nesprávne posudzoval obec s odkazom na zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a posudzoval ju len ako nositeľa povinnosti v zmysle § 14 zákona č. 150/2019 Z. z.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že pre účely poskytovania podpory a dotácie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „PPA“) vedie systém

identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (skratka LPIS) a je založený na báze dielov pôdnych blokov (DPB), ktoré predstavujú poľnohospodárske plochy, na podklade ktorej si prijímatelia podpôr zakresľujú hranice užívania v systéme GSAA a následne sú poberatelia podpôr k týmto pozemkom. Dotknuté pozemky a lokalita sú začlenené do pôdneho bloku 3310/1. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie ani z hľadiska užívania pozemkov žiadateľov o priame podpory. Napriek tomu, že žalovaný konštatuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, žalovaný nevykonal v rozpore s § 32 Správneho poriadku a zásadou materiálnej pravdy žiadne dokazovanie vo vzťahu k užívaniu dotknutých pozemkov.

12. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nerešpektovali platnú právnu úpravu - zákon č. 330/1991 Zb. a druhú časť zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva ako osobitný zákon (lex specialis), v zmysle ktorého je upravené nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia fondu a správcu – nebral do úvahy zákonnú úpravu spôsobu konania žalobcu ako správcu.

13. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný zároveň neprihliadli na právnu úpravu činností Štátnej ochrany prírody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. a účel tohto zákona. Žalobca mal za to, že vzhľadom špecifickú situáciu, že dotknuté pozemky sú vo vlastníctve štátu, činnosť žalobcu je osobitnými zákonmi upravená a zákonodarca vytvoril štátny orgán – Štátnu ochranu prírody, ktorá má zákonom upravené činnosti vrátane odstraňovania inváznych nepôvodných druhov v súlade s § 3 ods. 7 a § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2019 Z. z., javí sa za vhodnejšie naplniť účel zákona t.j. prevenciu, zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu prostredníctvom Štátnej ochrany prírody a nie prostredníctvom nariadenia opatrení, ktoré nespadajú do činnosti žalobcu ako správcu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu a prostredníctvom uloženia pokuty, ktorú v zmysle § 21 ods. 3 zákon č. 150/2019 Z. z. správny orgán môže, ale nemusí uložiť. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný za účelom zistenia skutkového stavu nevyžiadali odborné stanovisko a nezistili, či v tejto lokalite v blízkosti vodného toku je možné vykonať odstránenie inváznych druhov rastlín spôsobom daným vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 450/2019.

14. Žalovaný podľa žalobcu pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval objektívne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a jeho konanie v rozhodovacom procese vykazuje znaky arbitrárnosti, preto neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty a opatrení.

15. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie, ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú žiadne odôvodnenie vo vzťahu k výroku II. rozhodnutia, v zmysle ktorého nariadil žalobcovi podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.

16. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol nanovo poľahčujúce okolnosti, ale výška pokuty bola uložená prvostupňovým správnym orgánom vo výške 3000 Eur so zohľadnením len priťažujúcich okolností. Prvostupňový správny orgán žiadne poľahčujúce okolnosti neuviedol a zohľadnenie poľahčujúcich okolností pri určení výšky pokuty absentuje. Takto určená pokuta je nepreskúmateľná.

17. Žalobca vzhliadol zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tom, či bola pokuta uložená vlastníkovi alebo správcovi, nakoľko prvostupňový správny orgán uložil povinnosti žalobcovi ako správcovi dotknutých pozemkov, hoci v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukazuje aj na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom a žalovaný v napadnutom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu uviedol, že: „.....táto skutočnosť de jure nevylučuje povinnosť účastníka konania odstraňovať z pozemkov invázne nepôvodné druhy, keďže je to výkon starostlivosti riadneho hospodára a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z. z. vlastníkovi vecne aj procesne túto povinnosť upravuje“. Žalobca ako správca nie je vlastníkom spravovaných pozemkov.

18. Žalovaný argumentoval s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/162/2012, avšak v danom prípade sa podľa žalobcu nejedná o prameň judikatúry, ale ide o rozhodnutie jedného

odvolacieho súdu v individuálnej právnej veci; naviac obsah tohto rozhodnutia nesúvisí s prejednávanou vecou. Takéto odôvodnenie nemá podľa žalobcu oporu v zákone.

19. Na margo povinností obcí žalovaný konštatoval, že nie je možné vyvodiť, že povinnosti odstraňovať invázne druhy rastlín má obec. K povinnosti obce podľa § 14 zákona č. 150/2019 Z.z. upozorňovať na miesta výskytu inváznych druhov žalovaný zaujal stanovisko, že nesplnenie tejto povinnosti obce považuje za poľahčujúcu okolnosť s odôvodením, že táto povinnosť je pomerne novou právnou úpravou (pričom zákon je účinný od 01.08.2019), ktorej implementácia si vyžaduje čas aj prostriedky nielen finančné ale aj znalostné. Takýto postoj žalovaného - „obhajoba“ porušenia povinnosti obce neobstojí a takúto úvahu považuje Žalobca za svojvoľnú. Nad rámec zákona správny orgán poukázal na webové sídlo žalobcu, na ktorom informuje, že „rieši výruby drevín“ podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, táto informácia však nijak nesúvisí s prejednávanou vecou a takého odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné a nejasné.

20. Kvalifikované odôvodnenie a zákonom dovolená správna úvaha žalovaného nemôže byť ľubovoľná úvaha. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný mal preveriť, či prvostupňový správny orgán na zistený skutkový stav správne použil hmotnoprávne predpisy. Žalovaný mal povinnosť hodnotiť kvalitu rozhodnutia inšpekcie nielen z hľadiska jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho správnosti. V závislosti od výsledku zistení v rámci preskúmania konkrétneho rozhodnutia, bol žalovaný povinný rozhodnúť v intenciách ustanovení § 59 ods. 2 alebo § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov nenapĺňa obsah ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku a neposkytuje skutkovú a právnu oporu výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol na základe akej správnej úvahy dospel k danému záveru a náležitým spôsobom svoju správnu právnu úvahu neodôvodnil, teda, že na základe akých zistení dospel k rozhodnutiu o uložení povinnosti vo výrokovej časti. Účelom odôvodnenia je totiž zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odôvodnenie má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať. Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po formálnej stránke (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžfk/2/2020 zo dňa 09.12.2021, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/10/2019 zo dňa 14.08.2019).

21. Žalobca v závere správnej žaloby namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadami § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku tým, že v prejednávanej veci nekonal so správcom vodného toku, správcom dráh, obcou, PPA ani Štátnou ochranou prírody a nepoužil v záujme zamedzenia šírenia inváznych druhov najvhodnejšie prostriedky na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania. V zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít sa má v takýchto prípadoch výklad právnych noriem realizovať v prospech výkonu práv a slobôd osoby, t.j. účastníka správneho konania (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR: II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07): „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciou ústavou garantovaných práv fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných práv a slobôd...“ Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a je vydané v rozpore s § 3, § 32 a § 34 ods. 5,6, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uloženie pokuty o výške 3000 Eur za neprimerané a nariadenie výkonu opatrení za nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. Žalovaný sa vyjadril k podanej správnej žalobe žalobcu, pričom navrhol, aby ju súd ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol, nakoľko trval na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Mal za to, že správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených zákonom č. 150/2019 Z. z., Správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými sa celé správne konanie riadi, pričom rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho vecného a právneho posúdenia veci.

23. K námietke žalobcu, že nie je zodpovedným subjektom za spáchanie iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. s tým, že subjektom iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. je alternatívne vlastník, správca pozemku alebo užívateľ pozemku, ktorý je povinný odstraňovať z pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie. Zákonodarca v prípade zákona č. 150/2019 Z. z. pamätal aj na také prípady, kedy má jedna nehnuteľnosť vlastníka pozemku ako aj správcu pozemku. Štandardne takéto situácie vznikajú pri vlastníctve nehnuteľností Slovenskou republikou, ale napr. aj v prípade vlastníctva nehnuteľností hlavným mestom, kedy môžu byť nehnuteľnosti v správe mestskej časti. Žalovaný poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným je nesporné, že nehnuteľnosti vedené na parcele registra E katastra nehnuteľností č. 611/1 v katastrálnom území A. B. sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ich spravuje práve žalobca. Nakoľko nehnuteľnosť (vedená na parcele registra E katastra nehnuteľností č. 611/1 v katastrálnom území A. B.), na ktorej došlo k protiprávnej činnosti je v správe žalobcu, pričom zo zistených skutočností nevyplynulo užívanie nehnuteľností inou osobou, subjektom zodpovedným za zistený protiprávny stav je v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. práve žalobca. Práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. dôrazne rozlíšilo vlastníka od správcu, pričom v prípade, ak nehnuteľnosť je v správe určitej osoby, zodpovednosť za túto nehnuteľnosť nesie správca. Zodpovednosť správca nehnuteľnosti za prejednávaný správny delikt nenesie len v prípade, ak by daná nehnuteľnosť bola preukázateľne v užívaní inej osoby.

24. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej subjektom zodpovedným za prejednávaný správny delikt môže byť správca vodného toku, žalovaný s poukazom na ust. § 49 ods. 2 vodného zákona uviedol, že vodný zákon upravuje kompetenciu správcovi vodného toku na užívanie pobrežných pozemkov v súvislosti so správou vodného toku alebo vodných stavieb či zariadení, avšak neumožňuje správcovi vodného toku neobmedzené užívanie jemu nepatriacich pozemkov. Navyše kompetencia správcovi vodného toku na užívanie pobrežných pozemkov je daná slovom „môže“, teda nie je nevyhnutné, aby takéto pozemky užíval. Správa vodných tokov môže v sebe zahŕňať odstraňovanie určitých porastov, ktoré môžu nepriaznivo zasahovať do vodného toku, avšak správa vodných tokov (podľa § 48 ods. 1 vodného zákona) sa nezameriava na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín, nakoľko skutočnosť, že ide o invázny nepôvodný druh rastliny sama o sebe nemusí ovplyvniť vodný tok.

25. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej subjektom zodpovedným za prejednávaný správny delikt môže byť prevádzkovateľ dráhy, žalovaný s poukazom na ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 2 a 3 zákona o dráhach uviedol, že z týchto ustanovení vyplývajú povinnosti subjektom s právnym vzťahom k pozemkom, ktoré tvoria ochranné pásmo dráhy, avšak žiadne z ustanovení predmetného zákona neupravuje kompetenciu prevádzkovateľa dráhy na užívanie týchto pozemkov. Prevádzkovateľ dráhy nemôže byť v zmysle uvedeného zodpovedným subjektom za neodstránenie inváznych nepôvodných druhov rastlín, nakoľko nemá právny vzťah k týmto pozemkom a zároveň nemá ani povinnosť ako ani oprávnenie užívať a spravovať pozemky, ktoré sú v ochrannom pásme dráhy.

26. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, podľa ktorej je orgánom určeným na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. Štátna ochrana prírody, žalovaný uviedol, že tieto ustanovenia upravujú právomoc Štátnej ochrany prírody na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín, pričom ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. upravilo okrem iných subjektov uvedených v ustanovení § 3 zákona č. 150/2019 Z. z. možnosť Štátnej ochrany prírody odstrániť invázne nepôvodne druhy rastlín, o ktorých má vedomosť, avšak predmetné ustanovenie nijakým spôsobom nezasahuje do povinností iných subjektov, teda ani subjektov uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. a § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. stoja popri sebe, pričom kým v prípade § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. ide o povinnosť vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku, v prípade ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. ide o oprávnenie - možnosť, teda nie povinnosť Štátnej ochrany prírody. Z uvedeného je teda zrejmé, že zodpovednosť za neodstránenie inváznych nepôvodných druhov rastlín na pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu nemôže niesť Štátna ochrana prírody, nakoľko tá nemá povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín a zároveň nespadá ani do zodpovednostných subjektov uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., a teda nie je ani vlastníkom, správcom či užívateľom pozemkov.

27. Na základe uvedeného možno podľa žalovaného zhrnúť, že povinnosť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. má alternatívne vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prejednávaného konania nie je v užívaní inej osoby ako je vlastník, resp. správca nehnuteľnosti, a zároveň ani žalobca nevedel preukázať, že pozemky, ktoré spravuje sú v užívaní inej osoby; nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prejednávaného konania je v správe žalobcu a nie je v užívaní inej osoby, zodpovednosť za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. nemôže niesť vlastník pozemku; zodpovednosť za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. nemôže niesť ani iný subjekt, ktorý má v zmysle osobitných právnych predpisov určité oprávnenia v súvislosti s výkonom ich činností.

28. K námietke absencie odôvodnenia uložených opatrení žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia, či vykonaného štátneho dozoru vyplynulo zistenie, že žalobca si nesplnil zákonom č. 150/2019 Z. z. stanovené povinnosti, pričom táto skutočnosť bola riadne odôvodnená. Nariadenie vykonania opatrení na splnenie zákonných povinností, vyplýva Slovenskej inšpekcii životného prostredia priamo zo znenia ustanovenia§ 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z., pričom samotným nariadením splnenia zákonnej povinnosti nevyplýva žalobcovi žiadna nová povinnosť, nakoľko táto je daná samotným znením ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Dôvodnosť uloženia opatrenia je daná priamo zistením protiprávneho stavu, teda zistením, že kontrolovaný subjekt si nesplnil svoje povinnosti. Skutok bol zistený riadne, pričom jeho zistenie bolo riadne zdokumentované a náležite odôvodnené.

29. K námietke o nezohľadnení poľahčujúcich okolností prvostupňovým správnym orgánom v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že konanie na prvostupňovom správnom orgáne a odvolacom správnom orgáne tvorí jeden celok, pričom odvolací správny orgán je oprávnený doplniť odôvodnenie správneho rozhodnutia. Hoci odvolací orgán doplnil aj poľahčujúcu okolnosť, predmetná skutočnosť nespôsobila zmenu vo výške stanovenej pokuty. Žalovaný zároveň dodal, že správne konanie tvorí jeden celok, a na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je nutné nazerať vo vzájomných súvislostiach. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vyhodnotili všetky skutočnosti ako celok a vo vzájomnej jednote presne tak, ako to právny poriadok od nich vyžaduje.

30. Žalovaný ďalej vo vzťahu k námietke zmätočnosti odôvodnenia, ktorá mala spočívať v tom, že z citácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nebolo jasné, či bola pokuta uložená žalobcovi ako vlastníkovi alebo ako správcovi, uviedol, že predmetná skutočnosť nemá vplyv na znenie ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. a z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca je správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom prejednávaného konania, pričom jedna chyba v písaní nemá vplyv na túto skutočnosť. Predmetná skutočnosť nemôže spôsobiť zmätočnosť, ako ani nezákonnosť napádaného rozhodnutia, nakoľko na rozhodnutie je potrebné nazerať ako na jeden celok.

31. Žalovaný poukázal na to, že zákonodarca dal správnemu orgánu právo rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Taktiež ustanovenie § 32 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku priznáva výsostné právo správnemu orgánu viesť dokazovanie a spôsob zisťovania podkladov, ktoré považuje za dôležité pre riadne rozhodnutie vo veci. Predmetné potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Szd/1/2011 zo dňa 22.03.2012. Správne orgány teda môžu vo svojom rozhodnutí prihliadnuť na dôkazy, ktoré sám považujú za vhodné.

32. V prípade ustanovenia § 14 zákona č. 150/2019 Z. z. má obec povinnosť informovať o výskyte inváznych nepôvodných druhoch rastlín až po predchádzajúcom oznámení Štátnej ochrany prírody o výskyte inváznych druhov nepôvodných druhov rastlín. Zároveň druhá veta odseku 1 uvádza možnosť upozorňovať vlastníkov, správcov či užívateľov aj na základe vlastného zistenia. Uvedené teda znamená, že obec nemá povinnosť zisťovať, či sa na jej území nachádzajú invázne nepôvodné druhy rastlín a iniciatívne o tom informovať vlastníkov, správcov či užívateľov. Navyše, ak by aj obec mala takúto povinnosť (čo nemá) predmetná skutočnosť by nemala vplyv na vyvodenie zodpovednosti vlastníkovi, správcovi či užívateľovi za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.

33. K odkazu na webovú stránku žalobcu žalovaný uviedol, že ustanovenie § 34 ods. 1 Správneho poriadku oprávňuje použiť pri argumentácii aj informácie z webového sídla Slovenského pozemkového fondu, čo sú verejne prístupné informácie a zároveň uviedol, že tým chcel poukázať na analógiu vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., nakoľko medzi povinnosťami podľa zákona č. 543/2002 Z. z. a povinnosťami podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. je vidieť určitú podobnosť. Ak žalobca priznáva určité povinnosti, ktoré mu vznikajú v súvislosti so správou nehnuteľností podľa zákona č. 543/2002 Z. z., mal by rovnako akceptovať aj svoje povinnosti podľa zákona č. 150/2019 Z. z., nakoľko oba zákony riešia povinnosti alternatívne vlastníkov, správcov či užívateľov nehnuteľností vo vzťahu k výskytu určitých rastlín.

34. Žalobcova argumentácia ohľadom porušenia základných zásad správneho konania podľa žalovaného neobstojí, nakoľko žalobca neuviedol, ktoré konkrétne zásady boli údajne činnosťou žalovaného porušené. Hoci sa žalobca podľa žalovaného snaží zbaviť svojej zodpovednosti tým, že hľadá iné subjekty, ktoré by mohli niesť zodpovednosť za porušenie jeho povinnosti, jeho argumentácia a názory nemajú oporu tak v zákone č. 150/2019 Z. z. ako ani v iných právnych predpisoch. Zo znenia zákona č. 150/2019 Z. z. jednoznačne vyplynula povinnosť alternatívne vlastníkovi, správcovi či užívateľovi, a preto nebol žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán povinný konať s inými subjektmi, na ktoré poukazuje žalobca.

35. K výške uloženej pokuty sa žalovaný vyjadril v rámci napádaného rozhodnutia. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uviedli akými úvahami sa riadili pri určovaní výšky pokuty, pričom uviedli poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Žalovaný považuje výšku uloženej pokuty za náležitú a riadne zdôvodnenú. Výška sankcie je primeraná k povahe spáchaného skutku a zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu. Pokiaľ ide o samotnú výšku uloženej pokuty má žalovaný za to, že výška uloženej pokuty je zákonná, nevybočuje z medzí stanovených zákonom a je riadne odôvodnená. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/11/2013.

36. Žalovaný mal za to, že bolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. Objektom iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. je ochrana pozemkov pred šírením inváznych nepôvodných druhov živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov. Objektívna stránka iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. spočíva v neodstraňovaní alebo v odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov iným spôsobom ako stanovila vyhláška č. 450/2019 Z. z. Subjektom iného správneho deliktu je v prejednávanom prípade správca pozemkov, nakoľko nebolo preukázané užívanie pozemkov inou osobou.

37. Žalovaný na záver vyjadrenia uviedol, že v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku považuje rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, pričom náležite zdôvodnil, prečo argumentáciu žalobcu nepovažuje za relevantnú. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v súlade s princípom materiálnej pravdy, vyjadreným v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorého podstatou je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia. Žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) v odôvodnení rozhodnutia riadne popísal zistený skutkový stav veci, pričom určil, ktoré konkrétne ustanovenia zákona č. 150/2019 Z. z. boli konaním žalobcu porušené. Odôvodnenie rozhodnutia taktiež obsahuje kvalifikáciu skutku (skutkov), ktorého sa žalobca dopustil.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

38. V replike žalobca uviedol, že na podanej správnej žalobe trvá a nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že povinnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. má žalobca ako správca dotknutých nehnuteľností bez toho, aby žalovaný v správnom konaní riadne posúdil a riadne vykonal dokazovanie vo veci užívania dotknutých nehnuteľností. Ak žalovaný uviedol, že správca vodného toku má v zmysle § 49 ods. 2, § 48 vodného zákona možnosť užívať pobrežné pozemky a môže odstraňovať určité porasty, ktoré môžu nepriaznivo zasahovať do vodného toku, pričom odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín nemusí sama o sebe ovplyvniť vodný tok, takéto tvrdenia žalovaného neobstoja a tieto skutočnosti neboli predmetom posudzovania v správnom konaní. Rovnako tak tvrdenie žalovaného,

že zákon o dráhach neupravuje kompetenciu prevádzkovateľa dráhy na užívanie týchto pozemkov a preto prevádzkovateľ dráhy nemôže byť zodpovedný za neodstránenie inváznych nepôvodných druhov rastlín, neobstojí. Pokiaľ žalovaný vykladá platnú právnu úpravu - lex specialis - správy vodných tokov a správy dráh tak, že vylučuje týchto správcov ako užívateľov a nositeľov povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. inváznych nepôvodných druhov rastlín, žalobca mal za to, že rovnaký náhľad má mať aj na platnú právnu úpravu správy pozemkov žalobcu, na ktorú žalobca poukazuje (§ 34 zákona č. 330/1991 Zb., zákona č. 180/1995 Z.z.). Žalobca trval na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, vo veci žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie k užívateľovi pozemku, hoci takéto dokazovanie je nevyhnutné pred určením nositeľa zodpovednosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Žalobca uviedol, že nie je sporné, že v rámci upravenej právomoci Štátnej ochrany prírody na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín ide o možnosť, nie povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín. Žalobca zotrval na tom, že výrok II. rozhodnutia musí byť odôvodnený a tejto povinnosti žalovaného nezbavuje ani znenie § 16 ods. 15 zák. č. 150/2019 Z. z., na ktorý žalovaný poukázal. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca naďalej za nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, odôvodnenie za nedostatočné, zmätočné a nepresvedčivé. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca neuviedol, aké konkrétne zásady správneho konania boli porušené, tak poukazujeme na obsah žaloby, v ktorej uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku tým, že vo veci nekonal so správcom vodného toku, správcom dráh, obcou, PPA ani Štátnou ochranou prírody a nepoužil najvhodnejšie prostriedky na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania v záujme zamedzenia šírenia inváznych druhov.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

39. V duplike žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Mal za to, že žalobca neuviedol v replike nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Žalovaný preto zotrval na svojom návrhu, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

40. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 29.01.2025

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

41. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 21.01.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu od 02.12.2025 do 22.01.2026.

42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu ustanovenia § 195 SSP, pretože ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok a ani iné vady a nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

43. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z. sa iného správneho deliktu dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4.

44. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch 20) a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom (§ 6 ods. 1).

45. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.z. za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 15 000 eur.

46. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 150/2019 Z.z. pokutu možno uložiť do piatich rokov odo dňa, keď sa fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba dopustila iného správneho deliktu podľa odseku 1.

47. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z.z. sa pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie protiprávneho konania.

48. Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z.z. je v rozhodnutí o pokute možné povinnému nariadiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty, a to aj opakovane.

49. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje Správny poriadok okrem § 2 ods. 9, § 3 ods. 5, § 11 ods. 5, § 16 ods. 2 písm. j) a ods. 15.

50. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. sa zriaďuje Slovenský pozemkový fond (ďalej len „pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla.

51. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. nie je pozemkový fond zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov21a) (odkaz na zákon č. 229/1991 Zb. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

52. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22) (odkaz na § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

53. Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb.; Zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. (2) Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom. (3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

54. Podľa § 17 ods. 1 až 5 zákona č. 229/1991 Zb.; Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond“) s výnimkou a) pozemkov,1. na ktorých sa nachádza cintorín, 2. ktoré sú určené na obranu štátu, 3. ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov, 4. ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu, 5. podľa osobitného predpisu,16aa) (odkaz na § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z.) 6. na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, 7. ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny, b) nehnuteľností uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, a Závodisko, štátny podnik Bratislava,

Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny, c) pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a nehnuteľností podľa § 1 ods. 1, s ktorými na území bývalého Vojenského obvodu Javorina hospodária Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik. (2) Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu. (3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, postupuje pozemkový fond pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa osobitných predpisov. Do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný majetok dať do užívania iným osobám. (4) Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem viac fyzických osôb, majú prednosť pri postupe podľa odseku 2 doterajší užívatelia a ďalej samostatne hospodáriaci roľníci. Z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom území sú nehnuteľnosti. (5) Pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

55. Podľa § 16 ods. 1 až 4 zákona č. 180/1995 Z. z.; Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) (odkaz na zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov; Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise32) (odkaz na § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. (2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. (3) Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností. (4) Fond zapisuje do registra katastra nehnuteľností pozemky uvedené v odseku 1 písm. a) aj na základe inak preukázaného vlastníctva štátu.

56. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 21 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi pokutu vo výške 3000 eur za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., ktorého sa žalobca ako účastník konania dopustil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na parcele č. 610/2 v k.ú. A. B. a na parcele č. 611/1 v k.ú. A. B., žiadnym zo spôsobov odstraňovania ustanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z. neodstraňoval z uvedených pozemkov invázne nepôvodné druhy Fallopia japonica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), ktoré sú podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky uvedené v národnom zozname, a nestaral sa o uvedené pozemky tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., čo bolo zistené vykonaným štátnym dozorom dňa 05.09.2023. Prvostupňovým rozhodnutím podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. prvostupňový správny orgán zároveň nariadil žalobcovi (i) do 30.06.2024 vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého sú vlastník alebo správca pozemku povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z. ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo zozname Európskej únie a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; (ii) do 10 pracovných dní od vykonania opatrení predložiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, písomnú správu o splnení opatrení podľa ustanovenia § 16 ods. 18 zákona č. 150/2019 Z. z.

57. Správny súd na úvod uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetných pozemkoch (na parcele č. 610/2 v k.ú. A. B. a na parcele č. 611/1 v k.ú. A. B.), ktoré sú podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky a ktorých správcom je žalobca, sa v čase vykonania štátneho dozoru dňa 05.09.2023 nachádzali invázne nepôvodné druhy Fallopia

japonica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), ktoré sú podľa nariadenia vlády SR č. 449/2019 Z. z. uvedené v národnom zozname. Tieto skutočnosti vyplývali aj z protokolu štátneho dozoru, ktorý sa nachádza v administratívnom spise. Sporným bolo, či správne orgány zistili skutkový stav dostatočne na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi za iný správny delikt podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., resp. či žalobca ako správca predmetných nehnuteľností bol nositeľom povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. alebo či došlo k preneseniu tejto povinnosti na užívateľa(ov) pozemkov podľa § 3 ods. 1 veta za bodkočiarkou zákona č. 150/2019 Z. z.. Žalobca v tejto súvislosti namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi ohľadom užívateľov predmetných pozemkov, nakoľko mal za to, že správne orgány nevyhodnotili užívanie pozemkov z hľadiska zákonom stanoveného ochranného pásma vodného toku a ochranného pásma dráhy. Z dikcie zákona č. 150/2019 Z. z. vyplýva, že iného správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4, pričom z ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že primárnym nositeľom zákonom ustanovenej povinnosti odstraňovať invázne druhy rastlín je vlastník alebo správca pozemku. Užívateľ pozemku je nositeľom tejto povinnosti len v prípade, ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku. V posudzovanej veci bolo jednoznačné, že správcom pozemkov bol v čase porušenia zákonnej povinnosti práve žalobca, ktorý zastupoval štát ako vlastníka predmetných pozemkov. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané (a žalobca to ani netvrdil), že by užívateľom predmetných pozemkov bola tretia osoba (ako tomu bolo v prípade pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Šarišské Podhradie, ktoré boli predmetom prenájmu). Nenasvedčovali tomu ani iné okolnosti posudzovanej veci (napr. výpis z listu vlastníctva). Správny súd zároveň uvádza, že podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond „svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov 21a) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky“, pričom podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. predmetné pozemky nepredstavujú žiadnu z výnimiek, na ktorú by sa nevzťahovala správa nehnuteľností vo vlastníctve štátu vykonávaná žalobcom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej nemôže užívať pozemky, s ktorými nakladá, správne poukázal na to, že táto skutočnosť nevylučuje povinnosť žalobcu ako správcu (nie užívateľa) odstraňovať z pozemkov invázne nepôvodné druhy, keďže ide o výkon starostlivosti riadneho hospodára (§ 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.) a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z.z. túto povinnosť upravuje. Možno teda uzavrieť, že správcom predmetných nehnuteľností bol práve žalobca, ktorému zákon č. 150/2019 Z.z. ukladá povinnosti spočívajúce v odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov rastlín na pozemkoch, ktoré sú v jeho správe, preto správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak v rámci konania o vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt po vykonanom dokazovaní identifikovali žalobcu ako subjekt zodpovedný za nesplnenie jeho zákonnej povinnosti a uložili mu sankciu vo forme pokuty. Správny súd zároveň uvádza, že zo zákona č. 330/1991 Zb. nevyplýva, že by povinnosti žalobcu nemohli byť upravené aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

58. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko sa nezaoberali prenesením povinnosti vlastníka resp. správcu na užívateľa pozemku z hľadiska ochranného pásma vodného toku a ochranného pásma dráhy, správny súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú a stotožnil sa so žalovaným, že z ustanovení vodného zákona a zákona o dráhach nevyplýva oprávnenie správcu vodného toku alebo prevádzkovateľa dráhy užívať pozemky vo vlastníctve tretích osôb (vrátane štátu) a nenasvedčuje tomu ani obsah výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého by mohlo eventuálne vyplývať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ako to vyplýva napríklad z ustanovenia § 6a ods. 1 zákona o dráhach pre vlastníka stavby železničnej dráhy. Pokiaľ ide o užívanie pobrežných pozemkov, vodný zákon síce ustanovuje v § 49 ods. 2 správcovi vodného toku oprávnenie užívať pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení, avšak z ustanovenia § 49 ods. 1 vyplýva správcovi vodného toku iba oprávnenie (nie povinnosť) odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch. Toto oprávnenie správcu vodného toku je zároveň zákonom limitované tým, že môže byť vykonávané len v záujme starostlivosti o koryto. Treba preto súhlasiť so žalovaným v tom smere, že účel vodného zákona a zákona č. 150/2019 Z. z. je značne rozdielny. Správa vodných tokov zahŕňa okrem iných aj činnosti podľa § 48 ods. 5 písm. a) a ž e) vodného zákona, a to sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku; udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody; udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa

možnosti zachovali prírodné podmienky; spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi; udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku. Naproti tomu účelom zákona č. 150/2019 Z. z. je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ustanoviť pravidlá pre prevenciu, zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo. Správny súd zároveň uvádza, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, neuviedol akým spôsobom správne orgány v rámci dokazovania pochybili, resp. aké dôkazy opomenuli vykonať ohľadom užívania dotknutých pozemkov. Správny súd má za to, že správne orgány neporušili ustanovenie § 32 Správneho poriadku a v konaní o vyvodenie zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt zistili skutkový stav veci dostatočne, keď ustálili, že žalobca je správcom predmetných pozemkov a nebolo v konaní preukázané, že by ich užívateľom bola tretia osoba, na ktorú by prešla povinnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.

59. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalovaný nesprávne posudzoval obec len ako nositeľa povinnosti v zmysle § 14 zákona č. 150/2029 Z.z. a správne orgány nerešpektovali druhú časť zákona č. 180/1995 Z.z., pričom žalobca citoval niektoré z ustanovení tohto zákona, správny súd uvádza, že takéto žalobné námietky sú všeobecné a nekonkrétne, nakoľko žalobca neuviedol konkrétnu právnu argumentáciu či „kontraargumentáciu“ voči odôvodneniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, na podklade ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že obec nie je nositeľom povinnosti odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín z pozemkov vo vlastníctve štátu, nakoľko predmetné pozemky neboli zmluvne prenechané do užívania obce a žalovaný nezistil právny titul (ani všeobecne záväzné nariadenie Obce Trnavá Hora), na základe ktorého by povinnosť mohla byť vymáhateľná od obce. Vo vzťahu k zákonu č. 180/1995 Z.z. žalovaný uviedol, že uvedený zákon nie je zákonom upravujúcim všetky povinnosti vlastníka alebo správcu pozemku, ale len zákonom o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Treba uviesť, že správny súd v právnom posúdení žalovaného podporenej odkazom na zákonné ustanovenia nevzhliadol vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd pripomína, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani jednoduchý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).

60. Žalobca ďalej namietal, že vzhľadom na špecifickú situáciu, že dotknuté pozemky sú vo vlastníctve štátu, činnosť žalobcu je osobitnými zákonmi upravená a zákonodarca vytvoril štátny orgán – Štátnu ochranu prírody, ktorá má zákonom upravené činnosti vrátane odstraňovania inváznych nepôvodných druhov v súlade s § 3 ods. 7 a § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2019 Z. z., sa javí za vhodnejšie naplniť účel zákona prostredníctvom Štátnej ochrany prírody a nie prostredníctvom nariadenia opatrení, ktoré nespadajú do činností žalobcu ako správcu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu a prostredníctvom uloženia pokuty, ktorú správny orgán môže, ale nemusí uložiť. Správny súd k predmetnej námietke uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na to, že v prípade Štátnej ochrany prírody ide len o oprávnenie odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín, nie o zákonom ustanovenú povinnosť, pričom aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva, že „predložená právna úprava pri napĺňaní povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskej únie počíta s využitím existujúcich orgánov štátnej správy z viacerých rezortov...Upravuje sa pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a obcí na úseku riešenia problematiky inváznych nepôvodných druhov.“ Vzhľadom na znenie samotného zákona, ako aj na účel sledovaný zákonodarcom je zrejmé, že problematika inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, ktoré predstavujú hrozbu pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby a môžu mať významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo, je natoľko závažná, že zákonodarca implementoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú.v. EÚ L 317, 4.11.2014)

(ďalej aj ako „Nariadenie“) do právneho poriadku Slovenskej republiky spôsobom, ktorý eliminuje riziko rozšírenia invazívnych nepôvodných druhov na viacerých úrovniach, a to uložením zákonných povinností jednotlivým fyzickým a právnickým osobám s tým, že v súlade s požiadavkou Nariadenia (čl. 30) stanovil pravidlá upravujúce sankcie za jeho porušenie, ale aj zakotvením oprávnení orgánov štátnej správy za účelom prevencie, zmiernenia a minimalizácie nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. Pokiaľ žalobca namietal, že účel zákona je vhodnejšie naplniť prostredníctvom existujúceho orgánu štátnej správy – Štátnej ochrany prírody, táto argumentácia nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko nemá oporu v aktuálnej právnej úprave a správny súd posudzuje len to, či rozhodnutia orgánov verejnej správy, resp. im predchádzajúci procesný postup zodpovedá požiadavkám zákona. Navyše treba uviesť, že podľa ustanovenia § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy.

61. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom správny súd ani túto námietku neuznal za dôvodnú. Vo všeobecnosti môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Z hľadiska posúdenia dostatočnosti odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch znamenať konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí najmä v prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle, ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Najvyšší správny súd SR k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu uviedol, že „ide o jednu z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť preskúmať. Jednoducho povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu...“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28. júla 2022). Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súd SR sp. zn. 4Svk/12/2025 zo dňa 21.05.2025, v ktorom uviedol, že „pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.“

62. Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia uložených opatrení podľa § 21 ods. 8 v spojení s § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z.z. správny súd uvádza, že ustanovenie § 21 ods. 8 upravuje možnosť v rozhodnutí o pokute povinnému nariadiť, aby vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 v určenej lehote. Ustanovenie § 16 ods. 15 upravuje povinnosť nariadiť kontrolovanej osobe vykonanie opatrení na zabezpečenie plnenia takejto povinnosti alebo dodržanie takéhoto zákazu alebo podmienky v určenej lehote v prípade, že kontrolovaná osoba nesplnila povinnosť alebo nedodržala zákaz alebo

podmienky podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe. Podľa názoru správneho súdu neobstojí námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho výrokovej časti jednoznačne vyplýva, akého protiprávneho konania sa žalobca dopustil a akú zákonnú povinnosť nesplnil, pričom opatrenia na zabezpečenie plnenia porušenej povinnosti boli uložené na základe zákona a ich charakter vyplýva zo samotnej povahy skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu. Navyše spôsob formulácie uložených opatrení je dostatočne konkrétny na to, že zo samotného výroku je zrejmé, že dôvodom ich uloženia bolo nesplnenie povinností, ktoré boli bližšie špecifikované v prvom výroku rozhodnutia. Správny súd uvádza, že jednotlivé časti rozhodnutí správnych orgánov (výrok, odôvodnenie a poučenie) je nutné vnímať vo vzájomnej súvislosti, preto správny súd v danom prípade nevzhliadol dôvodnosť žalobcovej námietky.

63. Žalobca ďalej namietal nezohľadnenie poľahčujúcich okolností zo strany prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, pričom prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým rozhodnutím žalovaného tvoria jeden celok (v zmysle zásady jednotnosti konania), preto pokiaľ žalovaný konvalidoval vadu prvostupňového rozhodnutia v rámci svojho odôvodnenia a jeho rozhodnutie spĺňa atribúty preskúmateľnosti, nemožno vyhodnotiť námietku žalobcu inak ako nedôvodnú.

64. Pokiaľ žalobca namietal odôvodnenie žalovaného použitím odkazu na Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/162/2012 s odôvodnením, že takéto odôvodnenie nemá oporu v zákone, nakoľko predmetný rozsudok nie je prameňom práva, správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý (ako prvý) v podanom odvolaní poukázal na predmetný rozsudok, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré závery predmetného rozsudku vo veci žalobcu nemožno akceptovať. Preto pokiaľ žalovaný v rámci posúdenia dôvodnosti (vecnej relevancie) odvolacích námietok vyhodnotil do úvahy prichádzajúcu aplikáciu záverov predmetného rozsudku, nemožno z hľadiska zákonnosti takémuto postupu žalovaného nič vytknúť. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti správny súd vyhodnotil tieto rovnako za nedôvodné, nakoľko predstavovali len všeobecný nesúhlas s argumentáciou žalovaného bez bližšej právnej argumentácie, ktorá by svedčila o dôvodnosti námietok žalobcu.

65. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia je nedôvodná, nakoľko ich odôvodnenie obsahuje preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobcu. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov správnym súdom preto nie je konštatovaná.

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia základných zásad správneho konania, konkrétne zásad podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku, ktorú žalobca odôvodnil len tým, že žalovaný nekonal v prejednávanej veci s ďalšími subjektami a nepoužil najvhodnejšie prostriedky na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania, správny súd uvádza, že vzhľadom na nedôvodnosť súvisiacich námietok, ktorá už bola konštatovaná správnym súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia, správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani ani námietku porušenia uvedených zásad.

67. Správny súd uvádza, že v zmysle § 195 písm. b) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, preto správny súd skúmal otázku zániku zodpovednosti žalobcu. V prejednávanej veci však správny súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalobcu za spáchaný iný správny delikt nezanikla, nakoľko podľa § 21 ods. 5 zákona č. 150/2019 Z. z. pokutu možno uložiť do piatich rokov odo dňa, keď sa fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba dopustila iného správneho deliktu podľa odseku 1. V prejednávanom prípade sa žalobca dopustil iného správneho deliktu dňa 05.09.2023, t.j. dňom výkonu štátneho dozoru, kedy bolo správnymi orgánmi ustálené porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu, pričom k uloženiu pokuty došlo vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 12.12.2023, preto päťročná lehota na uloženie pokuty bola dodržaná.

68. Správny súd nepovažoval za neprimerané uloženie sankcie vo výške 3 000 Eur vzhľadom na možnosť uloženia sankcie do 15 000 Eur. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný jednoznačne odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcie vo výške 3 000 Eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Žalovaný sa v dostatočnej miere venoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj závažnosti iného správneho deliktu. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány v rámci svojej správnej úvahy pri uložení pokuty naplnili zákonné požiadavky ustanovenia § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie protiprávneho konania. Správny súd teda v tomto smere žiadne pochybenia nezistil a neidentifikoval, že by správne orgány vybočili z medzí správnej úvahy. Orgány verejnej správy obidvoch stupňov správne prihliadali na účel uloženej sankcie, ktorou je jej represívna zložka ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Správny súd tak považoval za dostatočne odôvodnené rozhodnutia aj vo vzťahu k uloženej sankcii.

69. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový správny orgán zistili skutkový stav v dostatočnej miere na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi, vyvodili správne skutkové závery a jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov správny súd nepovažoval žiadne zo žalobných námietok za dôvodné a keďže ani sám nezistil vady v konaní v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP.

70. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko správna žaloba bola zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.

71. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.