Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Pc-14-2024.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/14/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, proti mužovi, otcovstvo ktorého má byť určené: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX/XXXX, XXX XX G., toho času D. XX, XXX XX H. v konaní o určenie otcovstva a výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
r o z h o d o l :
I. U r č u j e, že odporca A. D., nar. XX.XX.XXXX, je otcom mal. D. B., nar. XX.X.XXXX pochádzajúcej z matky A. B., nar. X.X.XXXX.
II. Z v e r u j e mal. D., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Styk otca s mal. D., nar. XX.X.XXXX n e u p r a v u j e .
IV. Odporca je povinný prispievať na výživu mal. D., nar. XX.X.XXXX, od 5.4.2024 sumou 100 eur mesačne opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15 – teho dňa v mesiaci vopred.
V. Dlžné výživné za obdobie od 5.4.2024 do 21.1.2026 vo výške 2200 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2024 domáhala určenia otcovstva A. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež aj „odporca“ alebo „muž, otcovstvo ktorého má byť určené“) k maloletému D. B., nar. XX.X.XXXX a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Žiadala urči výživné vo výške 100 eur.
2. Odporcovi bol návrh doručený dňa 5.12.2024 a doposiaľ sa k návrhu nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého, aby bolo k nemu určené otcovstvo, keďže odporca počas telefonického rozhovoru otcovstvo k maloletému priznával. Pokiaľ by rodičia sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodli, navrhuje, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil odporca, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti
odporcu v súlade s ustanovením 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v spojení s § 180 CSP s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
6. Z rodného listu maloletého D. B. vyplýva, že ako matka je zapísaná navrhovateľka, otec je neuvedený.
7. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že s odporcom žila vo Vrútkach, ktorý vedel, že otehotnela, keď sa narodil maloletý D., prišiel do pôrodnice a povedal, že nie je jeho, tým to skončilo. S odporcom žila asi 6 rokov. Majú spolu 2 deti, teda okrem maloletého D. aj plnoletého A.. Býva u svojej mamy s deťmi. Odporca na deti neplatí žiadne výživné. Na staršieho syna A. neplatí výživné z dôvodu, že dosiahol 18 rokov, a to aj napriek upozorneniu, že stále navštevuje školské zariadenie. Odporca strelec v telefonickom rozhovore spomínal, že by sa stretol so svojím synom, ale nikdy neprišiel. S odporcom komunikuje cez Messinger, keď sa rozpráva o peniazoch, je ticho. Poberá iba prídavky na deti vo výške 240 eur, keďže jej matkou štyroch detí. K mesačným výdavkom uviedla, že jej všetko platí mamka, ktorej prispieva iba na stravu vo výške 100 eur až 150 eur podľa toho, ako jej to vychádza. Výdavky maloletého D. sú 10 € týždenne karta na autobus, potom jedlo oblečenie, topánky, nejaké vreckové. Jeho zdravotný stav je dobrý.
8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. vyplýva, že odporca nie je poberateľom žiadnej dávky poskytované úradom ani nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok a iných dávok a ani v tomto smere nemá podanú žiadosť.
9. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej zhotoviteľom - odporcom a objednávateľom a spoločnosťou MAKS- SK, s.r.o. vyplýva, že jej predmetom je záväzok poskytovateľa poskytnúť v súlade s podmienkami zmluvy objednávateľovi nasledujúce odborné činnosti: kontrola kvality materiálov, obalov a výrobkov, elektrikárske práce, zámočnícke práce, lakovnícke práce, stolárske práce. Cena za zhotovenie predmetu zmluvy o dielo bola stanovená na 10 eur/normohodina. zmluva bola uzatvorená za obdobie od 18.10.2024 do 18.10.2025.
10. Zo znaleckého posudku RNDr. Angeliky Vasiľovej č. 25/2025 z odboru: genetika, odvetvie: DNA analýza vyplýva, žena základe zisteného nálezu BN a analýzou pomocou Y STR polymorfizmov - otcovstvu označeného muža A. D. voči dieťaťu D. B. je prakticky dokázané.
11. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca bol evidovaný v období augusta 2024 s vymeriavacím základom 29,61 eur.
12. Lustráciou Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že odporca nemá evidované žiadne nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve.
13. Lustráciou v banka bol zistený u odporcu záporný zostatok na účte v J. K. L..
14. Dňa 28. júna 2025 odporca ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom MAKS-SK, s.r.o. ďalšou rámcovú zmluvu o dielo 2025/11/001, z ktorej plynie, že zmluvné strany sa dohodli, že cena za jednotlivé individuálne objednávame diela podľa tejto zmluvy bude určovaná na základe dohody zmluvných strán individuálne pre každú konkrétnu objednávku. Cenu diela je zhotoviteľ oprávnený fakturovať mesačne za príslušný kalendárny mesiac pozadu za vykonané práce na diele a faktúru zašle objednávateľovi. Podkladom pre fakturáciu je montážny denník, súpis vykonaných prác potvrdených objednateľom alebo ním určenou osobou a objednávka.
15. Z predložených faktúr vyplýva celková cena práce vo výške 380,38 eur (faktúra vystavená dňa 14.03.2025), 1380,75 eur (faktúra vystavená dňa 05.12.2024), 597,63 eur (faktúra vystavená 07.11.2024), 922,25 eur (faktúra vystavená dňa 14.02.2025), 790,50 eur (faktúra vystavená 09.01.2025).
16. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin vyplýva, že odporca nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2022 až 2024.
17. Zo stránky službyzamestnanosti.gov.sk súd z pracovných ponúk zistil, že miesto výkonu Žilinský kraj, respektíve Trnavský kraj sú pracovné ponuky v pozícii napr. murár/stavbár v rozmedzí od 932 eur po 2500 eur mesačne v hrubom.
18. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že odporca je otcom štyroch detí.
19. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práva povinností a o výžive maloletého. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalen len Zákona o rodine“), Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Vzhľadom na to, že otec bol v konaní absolútne pasívnym, na žiadnu žiadosť neodpovedal, zásielky neprebral s výnimkou doručeného návrhu prostredníctvom sprostredkovateľa zamestnania, zatajoval miesto výkonu svojej práce, klamal na základe telefonického rozhovoru s tajomníčkou súdneho oddelenie, a nielen raz, kde si poštu preberie, resp. že sa určité na súd dostaví, súd musel realizovať znalecké dokazovanie spôsobom, ktorý situácia v súdenej veci umožňovala, konania by neprimerane nepredlžovala a teda nie prostredníctvom DNA odporcu, teda muža, otcovstvo ktorého má byť určené, ale jeho syna A. D., nar. XX.X.XXXX. A. D., nar. XX.X.XXXX je totiž spoločným dieťaťom navrhovateľky a muža, otcovstvo ktorého má byť určené, preto realizácia testu otcovstva bola možná a súd daný postup vzhľadom na obštrukčné správanie otca vyhodnotil ako hospodárny a efektívny, zároveň súladný s povinnosťou súdu zistiť v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku skutočný stav veci.
21. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo znaleckého posudku č. 25/2025 RNDr. Angeliky Vasiľovej, odvetvie DNA analýza vyplýva, že otcovstvo označeného muža A. D. voči maloletému dieťaťu D. B. je prakticky dokázané. Rovnako z výpovede navrhovateľky vyplýva, že táto mala intímny pomer v čase počatia maloletého D. iba s odporcom.
22. V súlade s ustanovením § 110 CMP súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho matky, ktorá sa o nej v súčasnosti stará a zabezpečuje mu všetky jeho potreby. Súčasne súd nezistil, že by mal odporca záujem o starostlivosť o svojho syna, nestretáva sa nielen s mal. D., ale ani s toho času už plnoletým synom A., s ktorým sú občas v telefonickom kontakte. Majúc na zreteli uvedené, pričom súd prihliadol aj na vek mal. D., ktorý má toho času 15 rokov, že úprava styku odporcu s maloletým nie je v súlade s jeho najlepšom záujme. Odporca musí učiniť prvotné kroky k vytvoreniu si vzťahu so svojím synom a potom k styku môže dochádzať, nakoľko navrhovateľka uviedla, že nikdy odporcovi v styku s deťmi nebránila, no tento prezentované sľuby, že príde, nesplnil. Pokiaľ bude mať odporca záujem o vzťah so synom D., nič nebráni, aby sa následne styk upravil, pokiaľ báza dobrovoľnosti nebude fungovať. Súd bude môcť zapojiť aj odbornú pomoc za týmto účelom. Najprv však musí odporca urobiť v tomto smere prvý krok.
23. Súd rovnako upravil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
24. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd nielen odôvodnených potrieb mal. D., ktoré navrhovateľka uviedla vo všeobecnej rovine ako náklady so stravou, oblečením a hygienou, keďže za ubytovanie toho času svojej matke neuhrádza nič, ale aj z možností a schopností jeho otca – odporcu, ktorý u ktorého je súd nevychádzal z príjmu, ktorý si súd zabezpečil cestou spoločnosti MAKS-SK, s.r.o., s ktorou má uzatvorenú rámcovú zmluvu o dielo, ale z potencionality jeho príjmov, nakoľko súd zistil, že nepochybne odporca pracuje, je spôsobilý vykonávať práce minimálne v rozsahu – kontrola kvality materiálov, obalov a výrobkov, elektrikárske práce, zámočnícke práce, lakovnícke práce a stolárske práce, čo plynie z rámcovej zmluvy z 18.10.2024. Cena za prácu bola dohodnutá ako 10 eur/ 1 normohodina. Zároveň si súd zabezpečil do konania faktúry, na základe druhej rámcovej zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou MAKS – SK, s.r.o. dňa 28.11.2025, na základe ktorej si faktúrou z 5.12.2024 vyúčtoval výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu vo výške 1338,75 eur. Okrem iného z faktúr plynie, že si odporca vyúčtováva aj informatívne meranie, testovanie, kontroly a analýzy vo výške 380,38 eur (napr. faktúra z 14.3.2025). Majúc na zreteli tieto skutočnosti súd, vzhľadom k tomu, že odporca nepredložil daňové priznanie príslušnému daňovému úradu, v Sociálnej poisťovni bol evidovaný iba v auguste roku 2024 s vymeriavacím základom 29,61 eur, vychádzal z potencionality jeho príjmu.
25. Zhŕňajúc tieto skutkové zistenia ma súd za to, že potencialita príjmu otca umožňuje, aby prispieval na výživu svojho mal. syna D. v rozsahu 100 eur mesačne, a to aj s poukazom na to, že odporca má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti. Je tomu tak z dôvodu, že potencionalita na jeho strane je daná tým, že je schopný dosahovať príjem okolo 1500 eur mesačne, čo hradenie výživného v rozsahu 100 eur
na 15-ročného maloleté dieťa umožňuje a zodpovedá to jeho nevyhnutným odôvodneným potrebám. Ako plynie z vykonaného dokazovania príjem navrhovateľka pozostáva iba z rodinných prídavkov, t.j. v sume 240 eur mesačne.
26. Súd určil výživné počnúc dňom podania návrhu, nakoľko navrhovateľka výživné za obdobie spätne určiť nežiadala.
27. Takto vznikol odporcovi dlh na výživnom za obdobie od 5.4.2024 do 21.1.2026 v celkovej výške 2200 eur ( t. j. 22 mesiacov x 100 eur). Uvedené dlžné výživné povolil súd splatiť otcovi v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže ide o vyššiu sumu výživného, považoval súd lehotu 6 mesiacov za primerané vzhľadom na celkovú výšku dlhu.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).