Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/116/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. D. E. XXX, F. D. G. D. E., t. č. na slobode, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 22. septembra 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2026 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. marca 2025 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, podaná prostredníctvom obhajcu, o zahladenie jeho odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. . Nakoľko ešte neuplynula zákonom stanovená doba pre zahladenie predmetného odsúdenia v zmysle § 92 odsek 1 písm. a) Tr. zákona (t. j. najmenej 10 rokov), požiadal súd o rozhodnutie o jeho návrhu postupom v zmysle § 92 odsek 3 Tr. zákona.

Okresný súd Trenčín rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 22. septembra 2025 tak, že podľa § 92 odsek 3 Tr. zákona žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Svoju sťažnosť aj písomne zdôvodnil. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že podľa jeho názoru priestupky na úseku dopravy sú veľmi špecifické, keď ich výpovedná hodnota je relatívna, nakoľko sú šoféri, ktorí najazdia za rok 5.000 km a sú šoféri, ktorí najazdia za rok aj 200.000 – 300.000 km, pričom sám odsúdený patrí do tej druhej skupiny. Pri najazdených 200.000 – 300.000 km ročne je potom pochopiteľne ďaleko väčšia šanca dopustenia sa priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom však spáchanie 14 priestupkov za 4 roky nemusí nevyhnutne preukazovať, že odsúdený nemá rešpekt k pravidlám cestnej premávky. Odsúdený je presvedčený, že samotné spáchanie dopravných priestupkov, bez existencie akéhokoľvek ďalšieho dôvodu, by nemalo byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zahladenie odsúdenia, obzvlášť ak sa spáchaná trestná činnosť charakterovo od nich úplne odlišuje. Na základe vyššie uvedených skutočností odsúdený navrhol, aby krajský súd jeho sťažnosti vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné a sám rozhodol vo veci tak, že zahladí jeho odsúdenie.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 22. decembra 2025, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 21. januára 2026 podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné žiadosti odsúdeného o zahladenie odsúdenia vyhovieť.

Podľa § 92 odsek 1 Tr. zákona môže súd zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Podľa § 92 odsek 3 Tr. zákona, ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu, alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

Keďže bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 5 rokov, je doba, počas ktorej je odsúdený povinný viesť riadny život, pre účely zahladenia odsúdenia 10 rokov od výkonu trestu odňatia slobody. V tomto prípade však odsúdený podal žiadosť o zahladenie odsúdenia pred uplynutím desaťročnej lehoty potrebnej na zahladenie odsúdenia v zmysle § 92 odsek 1 Tr. zákona. Ustanovenie § 92 odsek 3 Tr. zákona síce umožňuje odsúdenému podať žiadosť o zahladenie odsúdenia aj skôr ako v lehote uvedenej v § 92 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, avšak musia byť u neho splnené výnimočné okolnosti v podobe vzorného správania, aby bolo preukázané, že sa napravil. Za vzorné správanie nemožno považovať iba obvyklý, riadny život páchateľa, ale jeho činy musia byť takého charakteru, ktoré sa vymykajú obvyklému správaniu a svojou kvalitou prekračujú obvyklý a riadny spôsob života. Za vedenie obvyklého, riadneho života je potrebné považovať to, že odsúdená osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, riadne si plní všetky svoje povinnosti voči štátu, rodine, nezneužíva svoje práva voči iným spoluobčanom, nenarúša občianske spolužitie vo svojom bydlisku ani v práci.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne a podrobne v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil zákonne súladným spôsobom svoje rozhodnutie a presvedčivo ho odôvodnil. Z vykonaného dokazovania ani krajský súd u odsúdeného nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali aplikáciu § 92 odsek 3 Tr. zákona. V tejto súvislosti krajskému súdu neunikol pozornosti fakt, že hoci sa odsúdený po podmienečnom prepustení začlenil späť do spoločenského života vo svojom najbližšom okolí, pokračuje v pracovnej činnosti pre rodinnú firmu a podporuje miestne spolky (telovýchovnú jednotu, klub dôchodcov a folklórnu skupinu), avšak uvedené skutočnosti sú bežného charakteru, ktoré sa nevymykajú obvyklému riadnemu životu. Čo však odsúdený už nespĺňa je podmienka vedenia života, ktorý kvalitatívne prevyšuje vedenie obvyklého, riadneho života, pretože počas v súčasnosti plynúcej minimálnej 10 ročnej doby (od 16.10.2017 do 16.10.2027) opakovane spáchal priestupky na úseku cestnej dopravy, menovite až 14, z toho 3 priestupky boli podľa krajského súdu vážnejšieho charakteru, čo vyplýva aj z uložených pokút vo výške 100 eur a viac. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že odsúdený nespĺňa základnú podmienku, pretože nepreukázal svojím vzorným správaním nápravu, keďže sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, teda opakovane spáchal priestupky na úseku cestnej dopravy. Síce sa tieto priestupky charakterovo odlišujú od trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným v pôvodnej trestnej veci, avšak súčasne preukazujú, že odsúdený nemá rešpekt k pravidlám cestnej dopravy, ktoré opakovane porušuje. Krajský súd záverom uvádza, že v danom prípade teda nie sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré by zodpovedali inštitútu upravenému v § 92 odsek 3 Tr. zákona, teda napĺňali definíciu pojmu vzorné správanie.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.