Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PB-12T-41-2023.pdf
PDF · 165.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.01.2026, v Považskej Bystrici, takto
r o z h o d o l :
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom C. D., E. F. XX/X, okres Púchov,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezisteného dňa v mesiaci august 2020 až do dňa 18. mája 2021, v mieste ich spoločného bydliska na adrese B. G. X, H. I., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke a neskôr manželke J. K., tým spôsobom, že pod vplyvom alkoholu jej vulgárne nadával, ponižoval ju, fyzicky ju napádal, neustále jej písal SMS správy žiarlivostného a nenávistného charakteru, dennodenne sa dožadoval sexuálneho styku, v čom mu zo strachu, aby medzi nimi nedošlo k slovnému alebo fyzickému konfliktu vyhovela, čo bolo pre ňu veľmi ponižujúce, hnusilo sa jej to a všetky intímne chvíle s ním ju psychicky ničili, a takého konania sa dopustil aj tým, že v presne nezistenom dni v mesiaci august 2020 okolo 16.00 h, po predchádzajúcej slovnej hádke z dôvodu odmietnutia sexuálneho styku, jej vulgárne nadával, urážal ju a následne ju fyzicky napadol tak, že ju opakovane udieral dlaňou po tvári, ktoré údery mu J. K. spočiatku opätovala, potom ju opakovane sácal až preletela cez posteľ a udrela sa o radiátor, čím jej spôsobil viaceré modriny na rôznych častiach tela, popri tom ju opľúval a naliehal na ňu, aby s ním mala sex, s čím nakoniec súhlasila a následne po pohlavnom styku od agresívneho správania upustil, v presne nezistené dni v mesiacoch september 2020 a október 2020 ju z dôvodu odmietania sexu najmenej päťkrát udrel dlaňami rúk po tvári, s tým, že jedenkrát ju následne aj škrtil, a to tým spôsobom, že J. K. ležala na chrbte, obvinený Horečný jednou rukou držal jej pravú ruku a druhou rukou ju držal pod krkom a pritom sa jej vyhrážal zabitím a vulgárne jej nadával, a až po tom ako ho nohou kopla do hrude ju pustil, pričom v dôsledku jeho konania utrpela modriny na tele, rukách a chrbte a škrabance na rukách, v presne nezistenom dni približne v polovici mesiaca december 2020, po 12.15 h po tom ako s ním odmietla mať sex, ju fyzicky napadol tak, že počas toho, ako sa obliekala do práce, jej sťahoval nohavice, s čím ona nesúhlasila, potom ju udrel päsťou do ľavej časti tváre a ľavého ucha, ktoré jej poranil a následne sa obaja rozplakali, dňa 21. januára 2021 počas toho ako mu J. K. balila jeho osobné veci jej vulgárne nadával a urážal ju a po tom ako dňa 22.01.2021 v skorých ranných hodinách odišla z ich spoločného obydlia k svojmu otcovi, ju telefonicky kontaktoval, vulgárne jej nadával a nútil ju, aby sa vrátila domov, v presne nezistenom čase v mesiacoch február 2021 až marec 2021 ju v ich obydlí zamykal, nechcel ju nikam púšťať, keď chcela odísť cez okno, fyzicky jej v tom bránil, v presne nezistenom dni v mesiaci máj 2021, najneskôr do dňa 18. mája 2021, krátko pred tým, ako bol zadržaný a vzatý do väzby za iný trestný čin, sa jej vulgárne vyhrážal, že ak si otvorí ústa, tak jej to zráta, čím svojím konaním J. K. spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, prejavoval sa u nej stres, psychologický diskomfort, príznaky z okruhu posttraumatickej stresovej poruchy v popredí s emočnou labilitou, zvýšenou dráždivosťou, utlmením vnútorného prežívania, potláčaním pocitov a anticipačnou úzkosťou,
t e d a
- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. h) Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., súd r u š í výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/56/2021, zo dňa 18.08.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/90/2021, zo dňa 23.09.2021, právoplatný 23.09.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia vecí:
- 1 ks plynovej pištole zn. BLOW TR 14, č. B18i2-18100519, čiernej farby, kaliber 9 mm,
- 1 ks zásobníka do plynovej pištole, zn. BLOW TR (prázdny)
- 1 ks náboja WADIE 9 mm (plynový).
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej J. K., svedkov L. G., G. B., A. E., M. K., L. K., M. K., M. N., O. G., A. B., P. B. a M. E., výsluchom znalkyne M. M. Q., prečítaním výpovede znalkyne M. M. Q., oboznámením záverov znaleckých posudkom M. M. Q. a M. R. S., oboznámením správy OO PZ Púchov, komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, fotodokumentácie, úradného záznamu operatívneho oddelenia OR PZ Považská Bystrica, správ na obžalovaného.
Obžalovaný spáchanie skutku popieral, uviedol, že s poškodenou sa hádali, pretože je alkoholička, v tej dobe pila, mala problémy so žalúdkom. Nikdy poškodenú fyzicky nenapadol, išlo vždy len o hádku, výmenu názorov. Pokiaľ by poškodenú bil, prečo by si ho brala, dala vytetovať jeho meno alebo ho chodila navštevovať do väzby. Pokiaľ ide o urážky a vulgarizmy, poškodená nadávala jemu do kurevníkov, nemohol nikam chodiť, išiel napríklad do banky a hneď mu nadávala, že ide za nejakou kurvou. Jemu vadilo, že chodila za svojím bývalým, to jej zakazoval. Ich intímny život bol normálny, nedožadoval sa styku neprimerane, poškodená za ním aj do práce prišla, aby tam spolu spali, aj počas menštruácie, chodievali do dielne, on ju určite k sexu nenútil. S poškodenou pred augustom 2020 určite spolu aspoň rok chodili, ich spolužitie bol jeden alkoholický omyl, všetci mu hovorili, aby sa na ňu vykašľal, pretože poškodená je známa ako pobehlica, on bol však zamilovaný. Keď od nej prvýkrát odišiel, opitá mu vyvolávala, aby sa vrátil, zvykla piť pivo, fernet, čo prišlo, a to dennodenne. Do práce chodila, ale sa triasla. On bol v tom čase abstinujúci alkoholik, začal piť keď poškodená na neho robila nátlaky, nezvládal to už s ňou, bola stále opitá, prestala chodiť
do práce, neustále si vybavovala voľno. Poškodená tiež jedla lieky, zapíjala ich alkoholom, stále spala. Chodievala po doktoroch, mala žalúdočné problémy, bola aj hospitalizovaná, už v minulosti mala nejaké náznaky anorexie. Pokiaľ ide o žiarlivosť, žiarlil, pretože v práci stále chodila za bývalým priateľom, inak nemal na koho žiarliť, ostatní kolegovia ani známi mu neprekážali. V práci išla akože za kamarátkami a neskôr sa dozvedel, že bola s ním, pričom na jeho pracovisku nemala čo robiť, nepamätá si však ako na to vtedy reagoval. S otcom poškodenej mal veľmi dobrý vzťah, nikdy mu nič nevyčítal, keď spolu pracovali a poškodená mu vyvolávala hovoril, že ju poslúcha ako pes. Raz mu jej otec aj volal, aby sa s poškodenou rozviedol, pretože ona je prijebaná. Keď bol u nich robiť poriadky nikdy sa nikoho nezastával. Nepamätá si, že by im niekedy jej otec vylial alkohol do umývadla. Ohľadne incidentu s priateľom matky poškodenej K. uviedol, že s ním nikdy incident nemal, on prišiel ku nim, keď sa hádali, k ničomu nedošlo. Poškodená bežne chodievala von, on ju ešte aj hocikedy zaviezol, nikdy jej nezakazoval ísť von, nemal na to dôvod. V čase keď bol vo väzbe poškodená napísala čestné prehlásenie, že sa za neho zaručuje, on ju nenútil, komunikovala vtedy s jeho obhajkyňou, ale keby nechcela tak to nenapíše, vtedy sa o neho ešte starala a potom skočila na druhého chlapa. Obžalovaný poukázal na to, že poškodená mu hovorila, že v minulosti mala priateľa, ktorý ju týral, raz ju vyviezol autom do hory a nechal ju tam, takže náznaky týrania mohla mať poškodená odtiaľ. On na poškodenej nikdy modriny nevidel, nikdy ju fyzicky neudrel, asi len poškodená opitá padla, čo sa jej dosť často stávalo, napríklad spadla aj v noci z postele alebo keď opitá tancovala na stole. Vždy išla s alkoholom do bezvedomia. Na zranenie ucha si nespomína. Na otázky splnomocnenkyne poškodenej uviedol, že si nepamätá kedy bola poškodená hospitalizovaná, vie, že on s ňou bol dvakrát na pohotovosti, keď boli spolu v nemocnici neležala, bolo to ešte predtým. Poškodená mala problémy so žalúdkom, krútilo ju, preto ju nútil chodiť po doktoroch.
Poškodená J. K. uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napádal doma, v práci, nikam ju nechcel púšťať, veľakrát musela ujsť oknom, robil jej žiarlivostné scény, nemohla v práci chodiť za kolegami, stále ju obviňoval z nevery. Písal jej tiež výhražné správy, neskôr keď bol vo väzbe ju neustále kontaktoval. Neustále od nej vyžadoval sex, pretože on je mladý byko, ktorý to potrebuje. Keď bol obžalovaný triezvy dalo sa s ním, ale keď mal vypité býval agresívny, protivný, neustále jej nadával, bála sa. Obžalovaný bol na liečení, nepil, potom si ale kúpil fľašu a odvtedy to začalo. Ona si tiež vypije, vedela si dať pivo alebo víno, ale tvrdé s ním nikdy nepila. Od augusta 2020 alkohol požíval pravidelne, párkrát do mesiaca sa opil do tla. Obžalovaný chcel od nej neustále sex, keď ona nechcela, tak ju fyzicky napádal, bil ju rukami, päsťami, raz ju sotil tak, že preletela cez posteľ a narazila do radiátora. Bil ju do tváre, do rúk, nôh, mala všade modriny. Pľul ju, roztrhol jej obliečky, oblečenie poškodil, tiež jej roztrhol kabelku, keď chcela ísť von. Pokiaľ ide o sex, jej sa to protivilo, keď bol opitý, ale vždy sa mu podvolila, pretože chcela aby bol kľud. Obžalovaný jej stále nadával, že je kurva, štetka, na každého žiarlil. Nemohla maž žiadnych kamarátov. Jeden večer, keď prišla domov ju škrtil, volala vtedy aj policajtov. Po bitkách mala vždy modriny, raz mala natrhnutú aj peru. Keď spolu začali chodiť, vychádzali dobre, asi v máji sa ku nej nasťahoval a v auguste mali svadbu. Myslela si, že keď sa zoberú bude obžalovaný chápať, že už je len jeho, že nechodí s nikým iným, myslela si, že sa ten vzťah napraví a obžalovaný pochopí, že ľúbi iba jeho. Ohľadne decembra 2020, kedy malo dôjsť k zraneniu ucha uviedla, že sa chystala na poobednú, keď sa maľovala vadilo mu, že pre koho sa maľuje, vtedy sa začal dožadovať sexu, začal jej sťahovať nohavice, hodil ju na posteľ a udrel ju päsťou do tváre, pričom zasiahol aj ucho. Vtedy obžalovaný začal plakať, že on jej nechcel ublížiť. Na uchu jej vtedy zostala krvavá chrasta, dlho v ňom mala zaľahnuté, u lekára nebola. Dňa 21.01.2021 si zbalila veci a volala otcovi, aby pre ňu prišiel, obžalovaný jej vyvolával, aby sa vrátila a hoci jej to otec zakázal, nakoniec sa vrátila domov. Otec potom k nim prišiel poobede, kedy im vylial všetok alkohol. Vo februári 2021 bola vonku s kamarátkami a keď prišla domov obžalovaný mal vypité, kamarátky teda čakali preistotu za rohom, obžalovaný po nej začal ziapať, obviňoval ju z nevery, že je kurva, že nemá čo chodiť po vonku, začal ju zozadu škrtiť, keď sa mu vymkla volala policajtov a počkala na nich s kamarátkami.
Ona sa cítila ponížene, ustráchane, vedela, že keď išla domov ide do zlého prostredia, že tam obžalovaný bude, bola v strese, vynervovaná, bála sa ho. Neskôr bola uzavretá, dlho nechcela ani chodiť do spoločnosti, bola zavretá doma alebo išla k svojím rodičom. Potom stretla súčasného priateľa, ktorému sčasti porozprávala čo sa stalo a ako s obžalovaným žili. Raz sa stalo, keď sa vadili s obžalovaným, prítomný bol aj M. N., že vzala lieky na pálenie záhy, paralen a ibalgin a tieto si dala do úst, vtedy ale N. aj s obžalovaným trvali na tom, aby tieto vypľula, tak ich vypľula. Lieky alkoholom ale nezapíjala, ani do práce nechodila pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o problémy so žalúdkom, keď mala 15 alebo 16 rokov mala anorexiu, nejako sa z toho dostala a nemala žiadne problémy, tieto problémy začali až počas hádok, bývalo jej zle, vracala krv, keď jej bolo zle dávala si kinedryl, tento jej ale obžalovaný vyhodil z dôvodu, že po ňom len spí. Chodila po rôznych vyšetreniach, bola aj na gastre, nebola jej ale zistená žiadna diagnóza. Teraz problémy so žalúdkom nemá. Na psychiatri sa nikdy neliečila. Uviedla, že svedkami správania obžalovaného voči nej bol M. N., I. G., ktorá bývala nad nimi a všetko počula a veľa krát poslala dole M., prípadne ona sama išla k p. G. sa schovať. Taktiež kamarátky v robote vedeli o správaní obžalovaného. Neskôr hovorila o tom rodičom, mama jej povedala, že oni videli, že je iná. Jej rodičia už pred svadbou chceli tejto zabrániť, p. G. im hovorila, že tam niečo nie je v poriadku, že stále počuje hádky, že ju obžalovaný bíjava. Je pravdou, že s obžalovaným komunikovala počas toho ako bol vo väzbe, telefonovali spolu, posielala mu peniaze a všetko bolo v poriadku až do momentu, keď telefonáty boli nonstop, musela byť celý deň na telefóne, napríklad keď sa sprchovala a nezdvihla už bolo zle. Spísala aj čestné prehlásenie na žiadosť obžalovaného, ona nevedela čo tam má napísať, preto sa obrátila na jeho obhajkyňu, ktorá jej to nadiktovala. Ona súhlasila s tým, aby sa obžalovaný dostal z väzby, chcela, aby sa rozviedli a každý bude mať svoj život. Počas toho ako bol obžalovaný vo väzbe mala nenávisť voči sebe, že to nechala zájsť tak ďaleko, že to nezačala riešiť skôr a aj po tom ako sa správal agresívne v telefonátoch, bol otravný a bolo jej to stále viac nepríjemné prestala k nemu niečo cítiť. Raz prišiel ku nim jej otčim M. K., obžalovaný po ňom vyskakoval, Vrtík mu preto dal facku a obžalovaný na neho zavolal policajtov, ale títo zobrali obžalovaného, pretože sa agresívne správal aj k nim. S rodičmi sa navštevovali možno raz alebo dvakrát za mesiac, zdržali sa krátko, svokrovci ku nim nechodili. Ona obžalovanému tiež nadávala vulgárne, ale nikdy nie tak ako on jej, snažila sa aj brániť fyzickým útokom tak, že mu dala facku, prípadne ho kopla, ale to je nič proti jeho sile. Na otázku obžalovaného, prečo chcela stiahnuť obvinenie, že mu hovorila pred pojednávaním, že to skúšala stiahnuť poškodená uviedla, že ona mu vtedy pogratulovala k synovi, na čo jej on povedal, aby to stiahla, že jemu sa tu nechce naťahovať, že mu hrozí basa a ona by vyšla len s podmienkou a pokutou, ktorú by on za ňu zaplatil, pritom ona mu akurát povedala, že trestné oznámenie sa stiahnuť nedá a o tomto rozhovore hneď povedala svojej právničke aj prokurátorke.
Svedkyňa L. G. vypovedala, že priamo pri nejakom napadnutí nebola, ale bola prítomná pri hádkach a agresívnom správaní obžalovaného, najmä v práci. V čase keď sa toto malo diať pracovala spolu s poškodenou v Rone. Poškodená sa jej neskôr začala zdôverovať, že sa s obžalovaným hádajú, že majú problémy, že ju bije. Raz poškodená prišla do roboty a mala roztrhané ucho alebo peru, už si presne nepamätá čo to bolo. Poškodená bola vždy vysmiata, v nálade, potom už ale do práce chodila uplakaná, bolo na nej vidno, že je v strese, že psychicky nie je vyrovnaná. Ako často sa jej poškodená zdôverovala nevie, ale určite to bolo viackrát za mesiac. Raz poškodená prišla do roboty neskôr s tým, že sa s obžalovaným do rána hádali, bili, hovorila jej to s plačom, videla vtedy na nej tú peru alebo ucho a aj nejaké modriny na ruke. Raz jej poškodená aj posielala fotku. Taktiež mávala modriny po nohách, keď sa jej na to pýtala povedala, že sa bili. Myslí si, že obžalovaný bol žiarlivý. Nie je si istá, či bola pri nejakom vulgárnom nadávaní obžalovaného voči poškodenej. Raz v práci sa s poškodenou bavili o nejakom chalanovi a obžalovaný asi niečo vyčítal z pier, nabehol ku nim a treskol poškodenú stoličkou, nevie či naschvál alebo omylom, ale správal sa agresívne. Poškodenej sa určite pýtala prečo zotrváva vo vzťahu s ním, ale nepamätá si čo jej na to povedala, mala pocit, že poškodená sa bojí z toho vzťahu odísť, určite obžalovaného milovala, ale sa ho aj bála. Po prečítaní časti jej výpovede z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa, či sa o tomto s poškodenou rozprávali svedkyňa uviedla: „Veľakrát som sa s ňou o tom rozprávala, povedala mi, že aj by chcela, ale že sa bojí. Bojí sa jeho.“, svedkyňa uviedla, že to tak mohlo byť. Nevie, či poškodená mohla chodiť von, na diskotéky, ale nepamätá si, žeby v tom čase poškodená nejako chodievala von.
V jej očiach bol obžalovaný agresívny, spočiatku jej prišiel v pohode, dalo sa s ním pokecať, ale potom zažila párkrát v práci jeho agresívne správanie, žiarlivostné scény. Nie je si istá, či sa s poškodenou bavili aj o sexuálnom živote. Taktiež uviedla, že obžalovaný ju raz zastavil pred robotou a začal na ňu kričať, že ak vypovedala krivo, že na ňu podá trestné oznámenie, ona zostala vystrašená, tak povedala, že poškodená ju požiadala, aby išla proti nemu vypovedať, povedala to však preto, že sa bála.
Svedkyňa G. B. uviedla, že v tom období sa bavila s obžalovaným aj poškodenou, chodila k nim raz za čas na návštevu, párkrát bola u nich na večeri, do týždňa to mohlo byť aj dvakrát. Obžalovaný s poškodenou boli ako na horskej dráhe, raz bolo dobre, inokedy zle, ona sama bola párkrát svedkom hádky, výmeny názorov. Obžalovaný dosť žiarlil, bola svedkom toho ako poškodenej neustále vyvolával, keď boli vonku, kričal, vulgárne jej nadával, že je kurva, kde zase behá. Išli potom zaviesť poškodenú domov, táto im povedala, že sa ho bojí, aby počkali, následne vybehla von a povedala im, že ju obžalovaný škrtil, bol agresívny, tak s ňou počkali na policajtov. Poškodená im tiež vedela povedať, že obžalovaný ju zase zbil, zase jej nadával, na poškodenej ale zranenia nikdy nevidela, raz u nich doma boli rozbité dvere od obžalovaného. Obžalovaný keď mal vypité býval agresívnejší, jeho chovanie nebolo dobré. Poškodená sa riadne starala o domácnosť, vždy mala upratané, opraté, navarené. S poškodenou si vedeli vypiť, ale nikdy ju nevidela, že by nevedela chodiť, padala. Poškodenej tiež veľakrát hovorila, aby od obžalovaného odišla, na čo jej poškodená povedala, že raz je to dobré, raz je to zlé, úplný obsah týchto rozhovorov si už ale nepamätá. Obžalovaný v tom čase nemal dôvod žiarliť, poškodená bývala iba doma, maximálne sa spolu išli niekam previezť. Predtým spolu chodievali ako partia von, ale potom sa to všetko zmenilo. V súčasnosti sa s poškodenou stretne, keď príde do obchodu, príde jej šťastnejšia ako v čase keď bola s obžalovaným.
Svedkyňa A. E. uviedla, že s poškodenou aj obžalovaným sú kamaráti. Pamätá si, že v jeden deň išli s poškodenou a G. B. sa voziť, obžalovaný stále volal poškodenej kde je, aby išla domov okamžite, a teda poškodená išla domov, ale sa bála, že ju obžalovaný zbije za to, že nebola doma, preto jej povedali, že ju počkajú. Zatiaľ čo čakali im volala poškodená, že volala policajtov, keď prišla za nimi, všimla si, že mala na krku škrabance. Poškodená im vtedy tie škrabance aj ukazovala, povedala im, že obžalovaný je zamknutý v kotolni a nechce otvoriť. Iného incidentu nikdy svedkom nebola, ani poškodená jej nerozprávala ako sa k nej obžalovaný správa. Nespomína si, či jej poškodená niekedy hovorila o tom, že by ju obžalovaný hodil o radiátor. Vzhľadom na uvedené prokurátorka prečítala časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa čo im poškodená hovorila čo sa medzi nimi deje uviedla „ Ona sa k tomu nejako moc nevyjadrovala. Nechcela nám o tom hovoriť. Raz nám vravela, keď sme boli vonku, že ju hodil o radiátor. To je asi všetko.“ Na uvedené svedkyňa uviedla, že si na to už teraz nespomína. Svedkyňa ďalej uviedla, že na poškodenej nikdy nevidela modriny, nevidela u nich ani rozbité dvere. Ako sa správa obžalovaný pod vplyvom alkoholu nevie.
Svedok M. K., otec poškodenej uviedol, že bol dvakrát privolaný k ich nezrovnalostiam. Dcéra mu vtedy volala, že sa hádajú, že ju bije, bola rozrušená, či plakala nevie, keď prišiel už bola situácia pokojná. Na dcére si žiadne vonkajšie poranenia nevšimol. Obžalovaný mal vtedy vypité, či aj poškodená nevie. On obžalovanému vtedy dohováral, aby nerobil somariny, obžalovaný si totiž myslel, že ho poškodená podvádza. Asi kvôli tomu vznikla hádka. Oni ich už pred svadbou odhovárali, aby sa nebrali, pretože sa stále hádali, p. G. sa sťažovala aj jeho bývalej žene, že by mali zakročiť, ale čo konkrétne jej hovorila si nepamätá, jemu moc povedať nechcela. Na základe uvedeného bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol: „ Ja som sa pýtal aj tej pani G., u ktorej bývali, na to ich spolužitie, ale ona mi nikdy nič nepovedala. Moja bývalá žena zase naopak povedala že tá pani jej chodí vyplakávať do práce, aby niečo robila a aby si naša dcéra nebrala A., pretože ju bije a stále sa hádajú.“ Nepamätá si, že by sa mu dcéra okrem toho keď tam prišiel na niečo sťažovala. Keď bol u nich druhýkrát, znova to bolo to isté, obžalovaný vyčítal poškodenej, že ho podvádza, že je neverná, bol tam vtedy aj alkohol. Nejaký alkohol vtedy aj pobral alebo povylieval. Bol volaný aj tretíkrát, ale vtedy nemohol, preto poprosil M. K., aby tam išiel, vtedy dal tento obžalovanému aj facku, boli tam volaní aj policajti. Obžalovaný volal poškodenú kurva, bolo to u nich normálne. Pokiaľ ide o jeho vzťah s obžalovaným, tento keď bol triezvy nemal lepšieho zaťa, pomohol mu, ale keď bol pod vplyvom alkoholu, tak bol
agresívny. Vtedy nadával, poškodenej vyčítal veci. Poškodená sa bránila slovne, hovorila mu, že ho nepodvádza, aj mu povedala, že je kokot, ale myslí si, že keby obžalovaný nevyrýpal s tou svojou agresiou, tak poškodená sama by žiadny konflikt nezačala. Pokiaľ ide o poškodenú, nikdy sa mu nikto nesťažoval, že by sa k iným správala zle, ani vo vzťahu k rodine nebola konfliktná. Vie, že poškodená mala niečo so žalúdkom, asi to bolo spojené s tými udalosťami. Teraz keď je kľud tak je poškodená úplne iná, vtedy bola taká utiahnutá. Na otázky obhajkyne poškodený uviedol, že k nim domov chodil aj neohlásene, keď bol obžalovaný triezvy, bolo to u nich normálne, nemyslí si, že keď prišiel neohlásene našiel niekedy obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Keď tam tie 2 razy prišiel, vtedy bol obžalovaný moc, myslí si, že aj poškodená mala niečo v sebe, ale nebola agresívna, bola rozrušená. Keď tam prišiel, našiel ich v obývačke, boli tam hádky, konflikty, keď už tam bol tak k žiadnemu napadnutiu nedošlo, na poškodenej si vtedy nevšimol žiadne viditeľné zranenia, či sa poškodená sťažovala, že by ju niečo bolelo si nepamätá. Na otázku kedy sa začala poškodená na obžalovaného sťažovať uviedol, že nevie či to bolo pred alebo po svadbe, sťažovala sa, že má vypité a robí cirkus, aby prišiel, ale inak si nespomína, že by sa nejako sťažovala.
Svedkyňa L. K., sestra poškodenej uviedla, že so sestrou nebola v kontakte, nenavštevovali sa, nemali dobrý vzťah, dokopy sa dali až začiatkom roka 2021, nebola ani na svadbe. Ona sama chvíľku chodila s obžalovaným a obžalovaný sa potom vrátil k poškodenej, preto sa s nimi odmietla stretávať. Teraz má so sestrou dobrý vzťah. Keď ona bola s obžalovaným správal sa k nej v poriadku, ale keď vyšiel z basy začal byť agresívny, vulgárne jej nadával. Keď bol vo väzbe ona mu pomáhala, posielala peniaze, nosila veci a keď vyšiel von nechcel pochopiť, že má aj iných kamarátov, raz večer ju zastavil, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa, že jej ublíži. To ako sa správal k poškodenej sa dozvedela od rodičov a kamarátov. Sama sestra jej o tom hovorila až keď sa dali znova dokopy, hovorila jej, že ju bil, nútil k pohlavnému styku aj keď nechcela, keď mala menštruáciu, že stále pil, ubližoval jej, bol agresívny. Od kamarátok tiež vie, že keď bola poškodená s obžalovaným tento ju stále kontroloval, vyvolával jej. Obžalovaný keď bol pod vplyvom alkoholu bol agresívny vulgárny, aj jej nadával, že je špina, kurva, piča. Keď si vypila poškodená nikdy nebola agresívna. Vie tiež, že rodičia boli proti ich svadbe, pretože už vtedy počuli že ju má obžalovaný, ale poškodená to stále popierala. Pokiaľ splnomocnenkyňa poškodenej poukázala na jej výpoveď z prípravného konania, keď vyšetrovateľ na žiadosť vtedajšej obhajkyne obžalovaného prerušil výsluch, po ktorom svedkyňa prehlásila, že poškodená zo seba robí veľkú obeť, že sa mohla komukoľvek zdôveriť, svedkyňa uviedla, že vtedy jej obhajkyňa obžalovaného povedala, čo má povedať, pretože pokiaľ to nepovie dostane obžalovaného do basy a jej ho bolo ľúto. Je pravdou, že poškodená začala nový vzťah ešte počas trvania manželstva, bolo to asi na jeseň 2021, povedali je to kamaráti a ona to povedala obžalovanému.
Svedkyňa M. K., matka poškodenej uviedla, že nechcela aby obžalovaný s poškodenou sa zobrali, pretože od ľudí vie, že už vtedy mali zlé vzťahy, hádali sa, bili. Ona pracuje v obchode a ľudia jej to zvykli hovoriť, tiež pani G. za ňou prišla do práce, aby nedovolila svadbu, že sa bijú, pijú a robia si zle. Poškodená jej však v tom čase nič nehovorila, aj keď sa jej na to pýtala, tak to poprela. Svedkom agresívneho správania voči poškodenej nebola, nenavštevovala ich, akurát sa aj poškodená sťažovala po telefóne, to bolo už po svadbe, že obžalovaný pije, že robí zle, nevie či ju aj nezbil. Ako ju bije nepopísala, len plakala do telefónu, vie že koľkokrát zasahoval aj jej bývalý manžel, raz aj jej terajší manžel. Obžalovaného pod vplyvom alkoholu nezažila, stretávali sa málo, väčšinou poškodená chodila sama a vtedy jej obžalovaný stále vyvolával, kontroloval ju, a to aj viackrát počas návštevy. Čo bolo dôvodom konfliktov nevie, jej kolegyňa G. B. však viackrát odišla z roboty skôr, pretože jej poškodená volala, že obžalovaný zasa vyvádza. Poškodená v tom čase mala zdravotné problémy, často vracala krv, chodila na pohotovosť, bola aj hospitalizovaná. Je pravdou, že tieto problémy mala už pred vzťahom s obžalovaným, ale potom sa to len vystupňovalo. Teraz nevie o tom, že by mala nejaké problémy. Poškodená na psychiatrii nikdy liečená nebola. Na otázky obhajkyne, aby sa vyjadrila k tomu, že poškodená povedala, že rodičia boli impulzom na podanie trestného oznámenia, keď jej povedali že to má riešiť svedkyňa uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie, nepamätá si to. Na poškodenej fyzické známky nevidela, bývala ale podráždená.
Svedok M. N. uviedol, že pani G. je jeho krstná, táto bývala nad obžalovaným s poškodenou, pričom on ku krstnej chodil každý týždeň. Niekedy počuli dole buchot, búchanie dverí, kriky, niekedy aj dole k nim prišli a pýtali sa čo tam robia, videl, že poškodená mala na sebe odtlačky ruky, boli doškrabaní. Je možné že v prípravnom konaní povedal, že keď chcela poškodená niekam ísť obžalovaný jej to zakazoval, držal ju. Poškodená mala modriny, mávala dotlačené ruky, modriny videl viackrát, poškodená mu ich aj ukazovala. Poškodená mu hovorila, že obžalovaný je žiarlivý, že nemohla chodiť von. Obžalovaný jej vyčítal frajerov, ktorých mala ešte pred ich vzťahom. Aj jemu viackrát povedal, že poškodená jebávala s tým a s tým, on sa mu to snažil vysvetliť. Či obžalovaný aj mal reálne dôvody na žiarlivosť nevie, stále boli spolu, nevie či poškodená niekam sama chodievala, ale nikdy ju nestretol samú. Nepamätá si na udalosť, kedy videl ako poškodená má v ruke lieky a on jej ich mal vytrhnúť. Spomína si, že poškodená mu hovorila, že nemôže ísť von, že nemôže písať, volať, nemôže to, hento. Poškodená sa asi obžalovaného bála. Vie, že obžalovaný požíval alkohol a keď čosi popil sa hádali, poškodená si vedela dať pivo.
Svedkyňa O. G. vypovedala, že obžalovaný s poškodenou žili najskôr ako druh a družka, spočiatku bolo všetko v poriadku, potom mala byť svadba, tak ona bola aj za matkou poškodenej, aby sa nebrali, pretože už tam nebolo čosi v poriadku. Ona bývala nad nimi, koľkokrát počuli hrmot, hádky, už vedela že je čosi zle, medzi nimi to nebolo ideálne, obžalovaný tiež rozbil dvere, pokrčil žalúzie. Po svadbe sa to ešte zhoršilo. Vedela, že keď boli u nich buchoty, že obžalovaný má vypité, tento väčšinou pil pivo alebo borovičku, poškodená iba pivo. Priamo svedkom nevhodného správania obžalovaného voči poškodenej nebola, ale keď prišla poškodená ku nej mala na rukách modriny, povedala jej, že obžalovaný jej vykrúcal ruky. Dôvod hádky jej nepovedala, iba že obžalovaný mal vypité. Okrem toho jej ani nič nehovorila, ale ona to tušila. Obžalovaný strašne žiarlil, poškodená nemohla bez neho nikam ísť, ale myslí si, že obžalovaný na to nemal dôvod. Poškodenú po incidentoch videla aj plakať, zranenia na nej nevidela, iba tie modriny. Poškodená jej tiež niekedy povedala, že obžalovaný ju trýzni, ale nevie za akých okolností a nevie ani za akých okolností bolo podané trestné oznámenie. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu bol agresívny, ale keď nepil bol najlepší chlapec. Poškodená keď si vypila bola len tichučko, agresívna nebola. Poškodená v byte bývala asi pol roka sama, vtedy bola s ňou pohoda, prišla, porozprávali sa, potom sa nasťahoval obžalovaný a už bola stále nervózna, akoby sa bála.
Svedok M. E. uviedol, že s obžalovaným je kamarát, poškodenú pozná cez neho. Párkrát bol v ich domácností, na cigaretu, kávu, v tej dobe vyzerali, že sú zaľúbení a nemal pocit, že by poškodená bola nejako týraná alebo zastrašovaná. K žiarlivosti obžalovaného sa vyjadriť nevie, nevidel, žeby mali medzi sebou nejaké problémy.
Svedkovia P. B. a A. B. ako rodičia obžalovaného využili svoje právo nevypovedať.
Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých M. M. Q. č. 24/20201 vyplýva, že u poškodenej J. K. nebola zistená tendencia k dezinterpretácii skutočnosti, sklony ku konfabulácii a klamstvám a ani k iným javom, ktoré by ovplyvňovali vierohodnosť jej výpovede. Psychologickým vyšetrením bola naopak u poškodenej zistená neobvyklá forma popierania nepríjemného emočného zážitku alebo udalosti, ktoré ma snahu nahrádzať neprimerane pozitívnou emóciou alebo neprimerane pozitívnym hodnotením situácie, aby tak maskovala vlastnú bezmocnosť. Poškodená disponuje schopnosťou popierať všetky prejavy úzkosti, dôsledkom čoho bolo pre okolie ťažšie u nej vidieť zmeny alebo ťažkosti. U poškodenej bola zistená znížená tolerancia stresu a nedostatok adaptívnych zdrojov na zvládanie záťaže a tiež psychologický diskomfort, ktorý sa prejavuje najmä útlmom výkonnosti kognitívnych funkcii. Zároveň bola zistená prítomnosť symptomatiky z okruhu posttraumatickej stresovej poruchy.
Z výpovede znalkyne z prípravného konania bolo zistené, že táto zotrvala na záveroch znaleckého posudku a znovu potvrdila, že v danom prípade zistila syndrómy domáceho násilia, nakoľko boli u poškodenej prítomné zmeny v správaní, v emóciách a symptómy z okruhu posttraumatickej stresovej poruchy. Zdôraznila, že syndróm týranej osoby sa nemusí vyvinúť vždy, ak sa vyvinie, znamená to, že problémy sa dlhšie neriešili, pretože ženy sa vedia agresívnemu správaniu prispôsobiť. Tiež uviedla, že väčšina týraných žien si časom nájde nového partnera, v prípade poškodenej bol nový partner pre ňu oporou a pocitom bezpečia. Poškodená si vedela vytvárať city, aj k rodine aj k obžalovanému, hovorila,
že ho ľúbi, keď bol triezvy, všetko bolo v poriadku, ale akonáhle bol pod vplyvom alkoholu, bol pre ňu zdrojom emocionálneho stresu a vzniku negatívnych emócií, ktoré potláčala.
Znalkyňa bola opätovne vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že závery z psychodiagnostických testov sa zhodujú s vyjadreniami poškodenej, že sa postupne zmenila, uzavrela sa do seba, bola vyhýbavejšia, nekomunikovala, okrem toho tam bol nájdený strach a celkovo v klinickej symptomatike vyplynulo, že sú tam známky traumatického stresu, čo sa potom potvrdilo aj škálou. Poškodená toto nemôže mať s predchádzajúceho vzťahu, ona v rámci znaleckého vyšetrenia sa s poškodenou bavila aj o predchádzajúcich vzťahoch, zisťovala rôzne iné možnosti, faktory, ktoré by mohli byť ovplyvňujúce alebo traumatizujúce, ale jej nález jednoznačne súvisí s ich vzťahom a so správaním obžalovaného počas manželstva. To čo poškodená popisovala, teda aké mala pocity a ak sa cítila bolo zo vzťahu s obžalovaným a správania pod vplyvom alkoholu. Toto zistila z výpovede poškodenej a z nálezov z diagnostických testov. Uviedla, že hoci poškodená mala narušené emočné prežívanie, nevylučuje to, aby takáto osoba mohla prejaviť emócie voči partnerovi, u poškodenej keď boli prítomné nejaké negatívne emócie, tieto vedela potlačiť, zakrývať, zahrať tak, že navonok sa usmievala a nedávala najavo čo sa v nej odohráva. Jej vzťahy s partnermi mohli byť ovplyvnené tým, že sa rodičia rozviedli, pociťovala strach zo straty blízkeho človeka, čo sa prejavovalo tak, že z obavy o stratu partnera mohla vydržať aj nejaké príkoria, stresy a keď to prekročilo určitú hranicu mala stratégiu potláčania a popierania. Toto bolo zistené nálezmi a súvisí to aj s vyjadreniami poškodenej, keď hovorila, že dávala vzťahu šancu, že verila že by sa to mohlo zmeniť, vedela sa aj aktívne brániť a ohradiť, ale keď to prešlo cez nejakú pre ňu znesiteľnú hranicu nastal u nej obranný mechanizmus, rezignovala s tým, nech si robí čo chce, napríklad aj pri tom sexe. Sama poškodená pri vyšetrení uviedla, že vtedy už to akoby nebola ona, cítila sa ako handrová bábika, nemala silu a objavili sa u nej pocity bezmocnosti. Následkom toho bolo, že sa začala uzatvárať a korešponduje to s jej výpoveďami, že sa začala meniť a vzťahovať do seba.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M. R. S. č. 08/2023 súd zistil, že obžalovaný v čase vyšetrovaného skutku a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ale je závislý na alkohole. Jeho syndróm závislosti bol v čase vyšetrenia v remisii a od alkoholu abstinoval. Pri trestnom čine mohol byť ovplyvnený len vplyvom prostej opitosti, pri ľahkej až stredne ťažkej opitosti boli jeho rozpoznávacie schopnosti zachované a len pri ťažkej opitosti boli jeho ovládacie schopnosti nepodstatne znížené, forenzne nevýznamne, avšak stav opitosti si privodil sám a dobrovoľne, napriek skúsenostiam z minulosti, že pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne. Nakoľko obžalovaný od 01.03.2022 do 19.09.2022 absolvoval protialkoholické liečenie v ambulantnej forme, ktoré splnilo účel a aktuálne abstinuje, znalec nepovažoval za potrebné navrhnúť mu ďalšie protialkoholické liečenie. Za situácie, že bude pokračovať v abstinencii, jeho pobyt na slobode nebude nebezpečný. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že osobnosť obvineného je alkoholdependentná, akcentovaná smerom k emočne nestabilným impulzívnym osobnostným črtám, ktoré ale kvantitatívne nedosahujú úroveň poruchy osobnosti. Ide o kompletnú závislosť na alkohole, so značnou dávkou tolerancie, priznal výskyt palimsestov, alkoholické ťahy a abstinenčné príznaky. Pod vplyvom alkoholu je u neho vystupňovaná agresivita, ktorá sa u neho prejavila tým, že takmer všetky trestné činy a priestupky spáchal pod vplyvom alkoholu. V opitostiach sa zvyšuje afektívna labilita, konfliktogénnosť a je dezinhibovaná impulzivita a agresivita v konaní.
Zo správy OO PZ Púchov zo dňa 31.08.2021 je zrejmé, že
- dňa 02.02.2021 v čase o 23:18 hod. hliadka OO PZ Púchov bola vyslaná na preverenie oznámenia na adresu Horná Breznica č. 1, kde majú problém s obžalovaným, hliadkou na mieste zistené od prítomnej poškodenej, že sa s obžalovaným pohádala, kde následne ju obžalovaný napadol tak, že ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia a nežiada si lekárske ošetrenie. Obžalovaný počas celého rozhovoru s hliadkou neustále poškodenú slovne napádal, vulgárne nadával. Na základe uvedeného bol obžalovaný zaistený a následne eskortovaný na OO PZ Púchov.
- dňa 27.02.2021 v čase o 23:47 hod. bola hliadka vyslaná na preverenie oznámenia na adresu Horná Breznica č. 1, kde oznámila poškodená, že na uvedenej adrese opitý obžalovaný robí doma bordel, agresívne po nej útočí, hodil ju o posteľ a poškriabal ju na krku, lekárske ošetrenie nepotrebuje, žiada len hliadku. Hliadka po príchode na uvedenú adresu zistila, že pred domom sa nachádza oznamovateľka, ktorá uviedla, že obžalovaný je doma pod vplyvom alkoholu a fyzicky ju napadol tak, že ju hodil na posteľ, chytil ju pod krk a tento jej poškriabal, čím jej vznikol na krku malý škrabanec a popritom jej vulgárne nadával, že je piča, štetka, jebnutá. Uviedla, že nadávky na jej osobu považuje za hrubé správanie
voči svojej osobe. Následne sa hliadka spolu s poškodenou presunula dovnútra domu, kde na gauči ležal obžalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu, pričom ako prišli sa postavil a začal slovne agresívne vystupovať voči poškodenej aj voči hliadke, hádzal okolo seba veci a neustále poškodenej nadával, že je mladá štetka vyjebaná, piča a kokot, že si neváži všetko čo jej dáva. Obžalovaný bol hliadkou vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania a prestal poškodenej nadávať a vystupovať voči nej agresívne, čo neurobil a nakoľko bola dôvodná obava že bude v páchaní priestupku pokračovať bol poučený o tom, že je zaistený a bude eskortovaný na OO PZ Púchov.
Z úradného záznamu operatívneho oddelenia OR PZ Považská Bystrica zo dňa 05.12.2022 súd zistil, že bola vykonaná analýza CD nosiča, ktorý obsahuje celkovo 1187 telefonických hovorov v rozsahu cca 83 hodín. Telefonické hovory boli uskutočnené obžalovaným na telefónne číslo evidované na poškodenú, telefonické rozhovory medzi manželmi spočiatku prebiehali štandardne, obžalovaný poškodenú oslovoval „zlatko, kráska, najkrajšia žena na svete, miláčik, princezná, hubička“, zaujímal sa o to ako sa má, čo robí, čo varila, ako sa jej darí v práci, rozprávali sa o bežných veciach, o rodine a priateľoch, hovory boli spravidla ukončené vzájomným vyznaním lásky. Manželia si vzájomne vyjadrovali náklonnosť a vyznávali si lásku, poškodená mu vyjadrovala podporu slovne, že to spolu zvládnu a počká na neho, taktiež ho finančne podporovala zasielaním finančných prostriedkov a dobíjaním kreditu na telefón, opakovane mu do väzby nosila čisté veci na výmenu a bola opakovane za ním na osobnú návštevu. Ich vzájomný vzťah sa začal zhoršovať od 04.08.2022 kedy poškodená povedala, že si ide sadnúť do reštaurácie na pivo so svojím bratrancom, obžalovaný na to zareagoval nahnevano a žiarlivostnou scénou, poškodená ostala k jeho správaniu ľahostajná a presadzovala si svoje so slovami, že je to jej život. Od tej doby sa vzájomne hádali, vyčítali si veci z minulosti a údajnú neveru, v telefonátoch sa začali objavovať vulgarizmy a vzájomné osočovanie. Obžalovaný bol zúfalý a prosil, aby ho neopúšťala, opakovane plakal do telefónu a prosil, aby si to ešte premyslela, sľuboval jej krásny život a opakovane vyznával lásku. Poškodená sa začala vyjadrovať v tom zmysle, že už manželstve nie je šťastná, ich manželský život nikdy nebol a nie je dobrý, dňa 11.08.2022 sa prvýkrát vyjadrila, že sa chce dať rozviesť a manželstvo ukončiť. Obžalovaný sa s tým nechcel zmieriť, návaly zlosti, vulgarizmov a výčitiek sa striedali s prosbami o odpustenie, sľubmi na lepší život, opakovaným vyznaním lásky, sľubom že nebude vôbec piť alkohol, na čo poškodená reagovala ľahostajne, jeho argumenty odmietala a opakovala, že na rozvode manželstva trvá. Dňa 14.08.2021 sa obžalovaný dozvedel, že poškodená má nového priateľa, dňa 15.08.2021 obžalovaný súhlasil s rozvodom, pričom poškodenej vulgárne nadával a v poslednom rozhovore zo dňa 17.08.2021 poškodená sama priznala, že s novým priateľom je už od 13.07.2021 a doplnila, že o rozvod už požiadala, pričom rozvodové papiere mu zaslala na podpis priamo do väzby.
Súd tiež oboznámil SMS komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou (screenshoty), z ktorej vyplýva, že obžalovaný na jednej strane poškodenej vyznával lásku, vyhrážal sa jej čo urobí pokiaľ odíde, na druhú stranu sa na poškodenú vyjadroval vulgárne, žiarlil.
Taktiež bola oboznámená fotodokumentácia, na ktorej je viditeľné začervenanie na krku poškodenej, rozrazená pera a tiež rozhádzané veci v byte.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako mu je to kladené za vinu.
Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu popieral, potvrdil iba to, že medzi ním a poškodenou boli hádky, poprel však, že by poškodenú fyzicky napádal, uviedol, že to bola práve poškodená ktorá bola agresívna, bola alkoholička, poukazoval na to, že poškodená napriek tomu, že mala byť údajne týraná s ním zotrvávala vo vzťahu, podporovala ho aj keď bol vo väzbe, dala si vytetovať jeho meno.
Obžalovaný je však jednoznačne zo svojho konania usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorá konzistentne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala správanie obžalovaného voči nej, opísala ako obžalovaný pod vplyvom alkoholu bol agresívny, vulgárny, ako ju napádal, bil, neustále od nej vyžadoval sex, nechcel ju nikam púšťať, bol žiarlivý, podrobne tiež popísala svoje pocity z uvedeného správania.
Výpoveď poškodenej je pritom podporená aj ďalšími svedkami. Svedkyňa G. potvrdila, že obžalovaný bol v práci agresívny, potvrdila hádky medzi nimi, videla na poškodenej modriny, zranené ucho, taktiež popísala ako poškodená do roboty chodila uplakaná, bola v strese, uviedla, že poškodená od obžalovaného nechcela odísť, pretože sa ho bála. Rovnako svedkyňa B. popísala agresívne správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, bola svedkom hádok, neustáleho vyvolávania obžalovaného poškodenej, počula ako obžalovaný poškodenej nadával do kuriev, taktiež popísala zmenu správania poškodenej počas vzťahu s obžalovaným a teraz. Svedkyňa E. opísala na hlavnom pojednávaní incident, kedy poškodená volala na obžalovaného policajtov, mala poškriabaný krk, obžalovaného sa bála. Agresívne správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu popísal aj otec poškodenej, sám uviedol, že dvakrát musel u nich zasahovať, keď mu dcéra volala rozrušená, že obžalovaný vyvádza, potvrdil, že obžalovaný poškodenej vyčítal neveru, že ju bežne volal kurva. Matka poškodenej popísala, že od ľudí počula, že sa hádajú, že po svadbe jej dcéra párkrát volala uplakaná, že obžalovaný pije, robí zle, že ju zbil. V neposlednom rade nevhodné správanie obžalovaného voči poškodenej potvrdzujú svedkovia N. a G., ktorí nie raz videli modriny na poškodenej, odtlačky ruky, z ich bytu sa ozýval buchot, kriky a potvrdili tiež žiarlivosť obžalovaného, že poškodená nemohla nikam chodiť, že jej neustále vyčítal neveru. Všetci títo svedkovia tiež popreli tvrdenia obžalovaného, že by to bola práve poškodená, ktorá v nadmernej miere požíva alkohol a bola agresívna, naopak tvrdili, že poškodenú opitú nevideli a pokiaľ alkohol požívala, tak len pivo a vtedy bola kľudná, naproti tomu obžalovaný keď si vypil bol agresívny, vulgárny.
Skutočnosť, že obžalovaný bol závislý od alkoholu bola potvrdená aj znaleckým posudkom M. S., ktorá ale v čase vyšetrenia už bola v remisii, znalec však osobnosť obžalovaného vyhodnotil ako alkoholdepentnú, akcentovanou smerom k emočne nestabilným a impulzívnym osobnostným črtám a konštatoval, že pod vplyvom alkoholu je u obžalovaného vystupňovaná agresivita, zvyšuje sa u neho afektívna labilita a konfliktogénnosť. Uvedené korešponduje aj s trestnou a priestupkovom minulosťou obžalovaného, kedy sa protiprávneho konania dopúšťal pod vplyvom alkoholu.
Žiarlivú a agresívnu povahu obžalovaného potvrdila z vlastnej skúsenosti aj sestra poškodenej. Tiež vyššieuvedení svedkovia popísali zmenu správania poškodenej pred vzťahom s obžalovaným, počas neho a po jeho skončení. Popísali, že obžalovaná bývala v pohode, avšak počas vzťahu s obžalovaným bola v strese, chodila uplakaná, bola nervózna, podráždená, taktiež sa zhoršili jej žalúdočné problémy a v súčasnosti je pokojná, šťastnejšia a tiež zmizli zdravotné problémy.
Agresívne správanie voči poškodenej je tiež zrejmé z úradného záznamu hliadky OO PZ Púchov, rovnako jeho výbušná povaha a vulgárne správanie vyplýva aj z analýzy telefonických hovorov, komunikácie s poškodenou prostredníctvom SMS.
Výpoveď poškodenej je podporená aj znaleckým posudkom M. Q., resp. jej výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, keď u poškodenej zistila syndrómy domáceho násilia, symptómy z okruhu posttraumatickej stresovej poruchy, popísala zmeny v správaní poškodenej a v jej emóciách. Znalkyňa tiež vylúčila u poškodenej tendencie k fabuláciám, klamstvám. Znalkyňa tiež vysvetlila neobvyklé správanie poškodenej, keď napriek tomu, že mal byť obžalovaný voči nej agresívny, naďalej s ním zostávala, podvoľovala sa mu a chodila za ním aj do väzby, keď u poškodenej popísala neobvyklú formu popierania emočného zážitku so snahou nahrádzať ho neprimeranou pozitívnou emóciou alebo neprimerane pozitívnym hodnotením situácie, aby zakryla svoju bezmocnosť. Znalkyňa uviedla, že poškodená má schopnosť popierať všetky prejavy úzkosti, v dôsledku čoho bolo pre okolie ťažšie vidieť zmeny alebo ťažkosti a až nový partner bol pre ňu oporou, dával jej pocit bezpečia, a preto už poškodená dokázala hovoriť aj o násilí, ktoré bolo voči nej spáchané. Tiež bolo znaleckým skúmaním preukázané, že keď obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu bol pre poškodenú zdrojom emocionálneho stresu a negatívnych emócií, ktoré však poškodená potláčala, čo je typickým prejavom týraných žien.
Obhajoba poukazovala na to, že manželstvo obžalovaného s poškodenou bolo síce konfliktné, ale nejednalo sa o vzťah tyrana a obete, tvrdili, že neexistuje žiaden priamy svedok, ktorý by potvrdil fyzické útoky, izoláciu, súd však má za to, že uvedené tvrdenia boli vyvrátené práve vyššie uvedenými dôkazmi. Pokiaľ obhajoba poukazovala na niektoré fyzické útoky a neexistenciu žiadneho ošetrenia, súd poukazuje na to že pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby nie je podmienkou, aby sa týraná osoba podrobila lekárskemu ošetreniu. Taktiež bolo znalkyňou vysvetlené neobvyklé správanie poškodenej voči obžalovanému. Ďalej pokiaľ poukazovali na to, že obžalovaný v súčasnosti vedie riadny
život, má novú rodinu súd poukazuje na to, že v podstate všetci svedkovia potvrdili, že pokiaľ obžalovaný nie je pod vplyvom alkoholu správa sa normálne, je to dobrý chlap akonáhle si však vypije, je agresívny.
Pokiaľ ide o úmysel obžalovaného, tento jednoznačne bol prítomný, obžalovaný vedel ako reaguje na alkohol, mal s ním skúsenosti, aj napriek tomu, že bol liečený s odporúčaním prísnej abstinencie túto nedodržal, opätovne začal alkohol požívať, pričom pod jeho vplyvom sa dopúšťal konaní ktoré sa mu kladú za vinu.
Pod pojmom týranie blízkej a zverenej osoby v ustanovení § 208 Tr. zák. je potrebné rozumieť dlhšiu dobu trvajúce protiprávne konanie, ktorého najčastejšie útoky sú charakterizované v uvedenom ustanovení. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutná určitá hromadnosť, či sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia. Fyzické alebo psychické utrpenie je pritom potrebné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť teda o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písm. a/ až e/, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie. Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nevyhnutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na zdraví. Útoky uvedené v písm. a/ až e/ ustanovenia § 208 Tr. zák. nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ak by boli posudzované samostatne. Opakovanosť, hromadnosť a sústavnosť útokov páchateľa (ktoré samostatne nemusia dosahovať intenzitu trestného činu a ani následok vo forme ujmy či ublíženia na zdraví obete) tak zakladá naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania podľa § 208 Tr. zák.
V súhrne všetkých vykonaných dôkazov a s poukazom na charakteristiku zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného popisované jednak poškodenou a jednak ďalšími svedkami sa udialo, že toto napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu, jeho konanie nebolo ojedinelé, naopak bolo sústavné a bolo znaleckým posudkom preukázané, že poškodenej spôsobovali príkorie.
Na základe uvedeného je možné konštatovať, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda že blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie.
Za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu súd oboznámil správy na obžalovaného, výpis z registra priestupkov, odpis z registra trestov a spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-1T/56/2021.
Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/56/2021 zo dňa 18.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/90/2021 zo dňa 23.09.2021 právoplatným dňa 23.09.2021 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia vecí a ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Priestupkovo postihnutý bol trikrát, a to dňa 02.02.2021, 28.02.2021 a 16.05.2021 za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom prvých dvoch sa mal dopustiť na adrese Horná Breznica 1.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest keďže ho odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/56/2021 zo dňa 18.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/90/2021 zo dňa 23.09.2021 právoplatný dňa 23.09.2021), pričom zároveň zrušil výrok o treste z uvedeného rozsudku.
Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov, poľahčujúcu okolnosť súd nezistil.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nepochybné, že vzhľadom na to, že súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, ktorý nemôže byť miernejší ako pôvodný trest, bolo potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd však prihliadol na skutočnosť, že od uvedeného konania sa obžalovaný nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, v súčasnosti vedie riadny život, pracuje, spolu s partnerkou sa stará o maloletého syna. Taktiež bolo prihliadnuté na dĺžku trestného konania, keď od spáchania skutku uplynulo takmer 6 rokov, pričom dôvodom trvania trestného konania neboli žiadne obštrukcie a prieťahy na strane obžalovaného (zdravotný stav obžalovaného, dlhotrvajúca PN znalkyne). Na základe uvedeného súd má za to, že trest odňatia slobody v trvaní3 roky, teda trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a na nápravu obžalovaného vzhľadom na jeho osobu bude postačovať aj trest kratšieho trvania. Vzhľadom na uvedené súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a mal za to, že trest v trvaní 2 roky bude postačujúci, týmto trestom bude zvýraznené morálne odsúdenie páchateľa, dostatočne bude chránená nielen poškodená, ale i celá spoločnosť a zároveň daný trest plní preventívnovýchovný účel a odradí iných potencionálnych páchateľov takýchto trestných činov.
Súd tiež uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí, ktorý trest bol zrušený v rámci uloženia súhrnného trestu.
Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Trenčíne, pracovisko Považská Bystrica do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.