Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Sas-5-2023.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13Sas/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. júna 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 27. júna 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – A. z 29. marca 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „ZSP“) zamietla žalobcovu žiadosť o prepočet starobného dôchodku z 22. decembra 2022. Z odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 8. júna 2021 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 24. februára 2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek žalobca dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení vo veku 62 rokov a osem mesiacov, dňa 24. februára 2021. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená celá preukázaná doba dôchodkového poistenia zo všeobecného systému dôchodkového poistenia v rozsahu 16 rokov a 352 dní dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po vzniku nároku na starobný dôchodok bola žalobcovi suma starobného dôchodku zvýšená od 1. januára 2022 za obdobie dôchodkového poistenia získaného od 17. marca 2021 do 31. marca 2021, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. marca 2022. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že žalobcovi bol od 1. apríla 2021 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Poukázal, že doba služby - funkcia colník od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 a základná vojenská služba od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980 bola žalobcovi zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok.
2. Na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej (ďalej len „druhostupňový orgán“) ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 27. júna 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Druhostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, ako aj skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, v zhode s tým, čo uviedol už prvostupňový orgán. Poukázal, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo v písomnosti zo 7. marca 2023, že žalobca bol v služobnom pomere v období od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980 (ZVS) a od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 (colník/ozbrojený príslušník), pričom v uvedenom období nebolo zamestnanie žalobcu - funkcia colník zaradená v rezortných zoznamoch do I. alebo II. pracovnej kategórie a funkcia colník nebola zaradená ani do I. alebo II. kategórie funkcií. Prezentoval názor, že zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jeho trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 ZSP zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Poukázal, že poistencovi, ktorý vykonával činnosť colníka bola na nárok a určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená aj doba zamestnania v pracovnom pomere, ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie a ktorá s účinnosťou od 1. júla 2002 je dobou služby podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Na účely posudzovania nároku na starobný dôchodok a určovania jeho sumy poistencom, ktorých doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby, nebola zaradená do I. a/alebo II. pracovnej kategórie, sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 ZSP považuje aj doba služby, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
4. Doba služby žalobcu - funkcia colník od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021 a základná vojenská služba od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980 mu bola zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok, a preto na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, okrem doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok.
II. Žaloba a jej dôvody
5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas žalobu zo 4. júla 2023 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z nej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Považoval právne posúdenie veci žalovanou za rozporné s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 ZSP, nezodpovedajúce skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Poukázal, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 8 mesiacov dňa 24. februára 2021 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 47 rokov a 236 dní už pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku (16 rokov a 352 +30 rokov a 249 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 16 rokov a 249 dní, z ktorej vychádzala žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobca tiež poukázal, že nemôže byť sporné, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako aj nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Považoval právny názor žalovanej za rozporný s § 274 ZSP ako aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citované
ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. Bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie. Žalobca podporoval svoj právny názor rozsudkami NS SR sp. zn. 7So/138/2011 ako aj sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých v žalobe aj citoval. Žalobca následne v žalobe uviedol ďalšie rozsudky NS SR, ktoré sa majú týkať rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, ako aj rozsudky krajských súdov. Bol preto toho názoru, že žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ustanovenie § 274 ZSP a nedá sa z neho odvodzovať iný spôsob posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti. Považoval preto za nesprávny záver žalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 22. januára 2024 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zhrnula priebeh administratívneho konania, pričom žalobné námietky považovala za totožné s dôvodmi žalobcovho odvolania. Zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedený v napadnutom rozhodnutí.
7. Žalobca vo svojej replike zo 7. februára 2024 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje rozhodnutia žalovanej za nezákonné. Poukázal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná podľa názoru žalobcu prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bol žalobca poistencom sociálnej poisťovne. Prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Poukázal, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že § 274 ZSP o ktorý opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovenie, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ide o ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku.
8. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
11. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
13. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
14. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
17. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že pôvodne bola predmetná vec pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
19. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
20. Na pojednávaní účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. Právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej oboch stupňov a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poverená
zástupkyňa žalovanej považovala rozhodnutia oboch stupňov za správne a zákonné a žiadala žalobu zamietnuť.
21. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo 7. marca 2023, o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 1. apríla 2021 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba výkonu služby, ktorú potvrdil Colný úrad Bratislava pod č. XXXXX/XXXX z 29. marca 2021, je doba trvania služobného pomeru colníka od 1. augusta 1992 do 31. marca 2021, a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom od 3. apríla 1978 do 31. marca 1980 (ďalej len „doba výkonu štátnej služby“), pričom celková započítaná doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhové zabezpečenie činí 30 rokov a 249 dní.
22. Správny súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19.
23. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku podľa ZSP zhodnotená doba výkonu štátnej služby (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola následne zhodnotená v rozsahu celkom 30 rokov a 249 dní pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 1. apríla 2021. Z Osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy rozhodnutia z 8. júna 2021, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu štátnej služby (a to časť tejto doby služby získanú k 24. februáru 2021, t.j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok) a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 16 rokov a 352 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, k 24. februáru 2021.
24. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
25. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby výkonu štátnej služby (následne zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku) do obdobia dôchodkového poistenia, pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 a nasl. ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal aj z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.
26. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. A teda pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.
28. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.
29. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“
30. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku (odkaz žalovanej na § 274 ZSP), so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je preto potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
31. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou a jej záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa ZSP, t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú teda nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení.
32. Správny súd preto dospel k záveru, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodku, t.j. k 24. februáru 2021 a priznať mu za celú túto dobu starobný dôchodok (nekrátený). Následne, ku dňu priznania výsluhového dôchodku, t.j. k 1. aprílu 2021 bolo potrebné opätovne prepočítať výšku starobného dôchodku tak, že žalobcovi by bola opätovne zhodnotená celá doba dôchodkového poistenia (obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia), a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia by bola vypočítaná teoretická výška dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme, od ktorej by bola odpočítaná podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 suma starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia. Žalobcovi by potom vznikol od 1. apríla 2021 nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.
33. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané v osobitnom systéme, ktoré boli následne hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o prepočet starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta sumu priznaného starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu ako i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 24. februáru 2021 a vypočíta výšku starobného dôchodku (od 24. februára 2021 ešte nekráteného, keďže žalobcovi nebola priznaná v tom čase dávka výsluhového zabezpečenia). Následne prepočíta výšku starobného dôchodku ku dňu priznania výsluhového dôchodku, t.j. k 1. aprílu 2021, s tým, že vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky.
35. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
36. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
37. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).