Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-49-2025.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/49/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Krajinská 2954/32, Piešťany, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., o zaplatenie X.XXX,XX € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 12.04.2025 do zaplatenia, a to v pravidelných splátkach vo výške XXX,- € mesačne splatných vždy k 25. dňu v tom-ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý zostatok dlhu.
II. Súd konanie vo zvyšnej časti žaloby z a s t a v u j e .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 73,70 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.08.2025 (po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní) domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy X.XXX,XX € spolu s úrokmi vo výške XXX,XX € a s úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 12.04.2025 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého v sume X.XXX,- €. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 21.02.2024 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere F. XXXXXXXXXX, žalovaný mal úver splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach po XX,XX € riadne a včas, avšak si svoj záväzok neplnil a dosiaľ uhradil z vyššie uvedenej zmluvy len sumu XXX,XX €.
2. Žalobca podaním zo dňa 20.01.2026 vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny XXX,XX € s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, ako aj v časti úrokov vo výške XXX,XX €, a teda naďalej požadoval iba zostatok istiny s príslušenstvom tak ako to vyplýva z výroku I rozsudku. Súd v dôsledku čiastočného späťvzatia zastavil konanie v uvedenej časti žaloby v zmysle ust. § 145 ods. 2 C.s.p. a § 146 ods. 1 C.s.p. bez potreby zisťovania súhlasu žalovaného (výrok II rozsudku). Uvedené čiastočné späťvzatie bolo žalobcom uskutočnené po oznámení súdu zo dňa 20.01.2026, že úver predbežne právne posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre zistené porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou bonitu dlžníka z hľadiska jeho všetkých podstatných mesačných výdavkov a nákladov (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.).
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v neprítomnosti vopred ospravedlneného žalobcu, a to s jeho súhlasom. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba a jej prílohy č. l. 2-24, odpor žalovaného z 11.07.2025 č.l. 33-45, replika žalobcu s prílohami č.l. 52-66, duplika žalovaného z 01.09.2025 č.l. 89-108, čiastočné späťvzatie žaloby z 20.01.2026, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za 4. štvrťrok 2023, odpoveď na lustráciu v SP z 21.01.2026), ako aj prednesom žalovaného. Po vysvetlení súdom, že v prípade plnení na úver poskytnutý zmluvou zo dňa 21.02.2024 v žiadnom prípade nemožno hovoriť o uplynutí premlčacej doby (s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka) a že ostatné námietky žalovaného obsiahnuté v jeho odpore a duplike smerujúce k vysloveniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v podstate stratili svoje opodstatnenie v dôsledku uskutočneného čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom práve v rozsahu prevyšujúcom dlžný zostatok istiny úveru podľa bodu 2 odôvodnenia rozsudku, žalobca na pojednávaní prehlásil, že uznáva zostávajúcu pohľadávku vo výške istiny 3.345,68 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 3.345,68 € od 12.04.2025 do zaplatenia. Zároveň požiadal súd, aby mu povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- €, keďže momentálne, a to od októbra 2025 nemá stále zamestnanie a jeho pravidelné mesačné výdavky len na bývanie a na splácanie iných úverov predstavujú sumu cca. 300,- €. Z uvedeného dôvodu by nebol schopný predmetný úver splácať vyššou mesačnou sumou.
4. Po takto vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobca ako veriteľ je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaný dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere F. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške X.XXX,- € za podmienok konkrétne uvedených v tejto zmluve (zákonom upravené obsahové náležitosti zmluvy). Veriteľ listom z 27.03.2025 oznámil žalovanému, že pre porušenie povinnosti riadne a včas splácať úver bol jeho záväzok z tohto úveru predčasne zosplatnený s povinnosťou úhrady všetkých splátok jednorazovo a do 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“) ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úroky. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 21.02.2024 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu (dostatočne preukázané tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žalovaným účinne popreté) vyplýva, že žalovaný z úveru vo výške 4.000,- € doteraz zaplatil (vrátil) sumu 654,32 € (k tomu viď prehľad úhrad na č.l. 24 zadná strana spisu). Nakoľko sa úver v zmysle bodu 3 odôvodnenia rozsudku má považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre zistené porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou bonitu dlžníka z hľadiska jeho všetkých podstatných mesačných výdavkov a nákladov (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.), všetky úhrady žalovaného mali byť započítané na istinu úveru. Zostatok istiny úveru tak predstavuje X.XXX,XX € (X.XXX,- € - XXX,XX €). Pre neplatenie dohodnutých splátok (uvedené platí aj len na splátky istiny) zo strany žalovaného riadne a včas došlo listom pôvodného veriteľa z 27.03.2025, doručeným žalovanému dňom 02.04.2025 (viď výsledok sledovania zásielky na č.l. 58 spisu), k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k tomuto
dňu (v súlade s § 2 hlavy 6 Úverových zmluvných podmienok žalobcu platných od 01.04.2023, ako aj so zákonnou úpravou obsiahnutou v ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - viď predchádzajúcu výzvu z 17.02.2025 s výsledkom sledovania zásielky na č.l. 22 spisu), čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba v zostávajúcej časti, v ktorej si žalobca uplatňuje dlžný zvyšok splatnej istiny úveru vo výške 3.345,68 €, je dôvodná, pretože povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky z úveru jednoznačne vyplýva z príslušných zmluvných, ako aj citovaných zákonných ustanovení o zmluve o úvere. Súd preto žalobcovi zostávajúci nárok na zaplatenie istiny priznal. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny 3.345,68 € v žalobcom požadovanej výške 7,65 % ročne, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o omeškaní dlžníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 12.04.2025 (t.j. od dátumu po predčasnom C. G. XX.XX.XXXX) do zaplatenia v zmysle zmeneného žalobného návrhu žalobcu. Žalovaný na pojednávaní výslovne uznal celý zostávajúci nárok.
7. Súd zároveň povolil žalovanému na jeho žiadosť podľa § 232 ods. 3, 4 C.s.p. splácať súdom priznanú pohľadávku žalobcu v mesačných splátkach po 100,- € podľa jeho aktuálnych zárobkových a finančných pomerov. Zárobkové a finančné pomery žalovaného súd zisťoval na základe jeho tvrdení, pričom výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 142 spisu) potvrdili žalovaným uvádzanú skutočnosť, že od októbra 2025 nemá stále zamestnanie a aj pred tým mal mesačný zárobok v rozmedzí od XXX,-€ H. XXX,-€ v hrubom. Vzhľadom na žalovaným udanú výšku jeho pravidelných mesačných výdavkov len na bývanie a na splácanie iných úverov (cca 300,- €) a na to, že aktuálne nemá žiadne príjmy, avšak na druhej strane zohľadňujúc aj oprávnený záujem žalobcu a celkovú výšku jeho splatnej pohľadávky, súd dospel k záveru, že za daných okolností je možné považovať za primeranú zisteným finančným a zárobkovým pomerom žalovaného (na základe jeho vlastného vyjadrenia), ako aj celkovým okolnostiam tohto konkrétneho prípadu výšku mesačnej splátky 100,- € (splátkami v uvedenej výške môže byť za 3 roky splatená celá vo výroku vyčíslená dlžná suma). Zistené okolnosti pritom z vyššie uvedených dôvodov neodôvodňujú splácanie dlhu ani menšou sumou (ako to žalovaný predtým navrhoval) a ani väčšou sumou, resp. jeho splatenie naraz v lehote 3 dní (ako to žalobca naposledy vo svojom vyjadrení z 20.01.2026 navrhol). Žalovaný by toho objektívne nebol schopný, pričom však zachovanie pravidelného splácania úveru má zabezpečiť práve stanovená výhrada, že omeškanie žalovaného s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (všetko spolu výrok I).
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p, pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 73,70 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 86,85 % a neúspešný na 13,15 % (neúspech žalobcu sa viaže k časti konania zastavenej pre čiastočné späťvzatie žaloby vo výške istiny XXX,XX €, ktoré bolo uskutočnené bez relevantného dôvodu, čím žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti), t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 73,70 % (86,85 - 13,15). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).